Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/222/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200626 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1309200626.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Finance expert, spol. s r. o., Niťová 3, 821 08, Bratislava IČO: 43 981 003, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovaný v 1. rade: H. V., B.. XX.X.XXXX, O. XXXX/XXA, XXX XX U., v 2. rade: O. V., B.. XX.X.XXXX, V. XXX, XXX XX V., v 3. rade: T. V., B.. XX.X.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX I., žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení: JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., Nám. SNP 19, 811 01 Bratislava, IČO: 47 238 526, o zaplatenie 1.991,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/59/2009-301 zo dňa 16.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/59/2009-301 zo dňa 16.05.2018 p o t v r d z u j e. Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal T. V. a K. V. na zaplatenie istiny v sume 4.416,12 eur spolu s príslušenstvom, titulom nárokov zo zmluvy o úvere, T. V. ako dlžníka a K. V. ako ručiteľa. K. V. zomrel dňa 22. mája 2009. Oprávnenými dedičmi sú T. V., H. V., O. V.W., T. V.. Súd v súlade s ust. § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pokračoval v konaní s dedičmi. 3. Rozsudkom č.k.26Cb/59/2009-210 zo dňa 28.03.2012 súd žalobu voči žalovanému v 1. rade (T. V.) zamietol a žalovaných v 2. rade (H. V.), 3. rade (O. V.) a 4. rade (T. V.) zaviazal na zaplatenie časti istiny titulom prevzatého ručiteľského záväzku. Žalovaní počas celého konania trvali na tom, že podpísaná zmenka mala zabezpečovací charakter k úverovej zmluve. Na odvolanie žalovaných v 2. až 4.rade Krajský súd ako odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. V uznesení sp.zn. 2Cob/154/2012-240 zo dňa 13.05.2014 uviedol: ,,...Súd prvého stupňa návrh voči odporcovi v 1.rade zamietol z dôvodu, že by uloženie povinnosti v tomto súdnom konaní odporcovi v 1.rade bolo nespravodlivé, keďže predmetnú sumu má platiť z titulu zmenky, ktorú posúdil ako zmenku zabezpečovaciu k predmetnej úverovej zmluve. Voči odporcovi v 1.rade prebieha exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Y. W. sp.zn. EX1264/2009. Stav konania pred súdnym exekútorom, teda vlastne stav vymáhania predmetnej pohľadávky vo vzťahu k jej prípadnému zániku v celom rozsahu alebo časti však súd prvého stupňa neskúmal. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom záväzkovom právnom vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu (ide o akcesorický právny vzťah). Otázka stavu vymáhania/ uhradenia zabezpečovanej pohľadávky je preto pre rozhodnutie súdu o povinnosti ručiteľa podstatná. Vzťah odporcov v 2. až 4 rade k navrhovateľovi súd prvého stupňa vyhodnotil ako ručiteľský, keď mali vstúpiť do ručiteľských práv a povinností po zomrelom K. V.W.. Právne tento vzťah posúdil podľa § 303 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci predtým konštatoval, že vzťah navrhovateľa a odporcu v 1.rade je vzťahom spotrebiteľským. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa opätovne oboznámil s listinnými dokladmi obsiahnutými v spise, Uznesením Krajského súdu v Bratislave a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav: Medzi žalobcom ako veriteľom a T. V. ako dlžníkom, K. V. ako ručiteľom bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 21/08 zo dňa 25.06.2008 predmetom ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 60.000,- Sk za dohodnutých podmienok. V článku III. bod 5. ručiteľ prevzal ručiteľský záväzok, kde uviedol, „ručiteľ berie podpisom tejto zmluvy na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník..“ Rozsudkom tunajšieho súdu súd žalobcu voči dlžníkovi - T. V. - zamietol z dôvodu, že žalovaný ako dlžník podpísal zmenku a táto mala zabezpečovací charakter k úverovej zmluve. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že „Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze I. ÚS 26/2010 uviedol: „Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.“ 5. Súd prvej inštancie mal za to, že neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že predmetná zmenka nemala zabezpečovací charakter, nakoľko to nebolo vyjadrené ani v zmenke ani v úverovej zmluve. Vzhľadom na všetky okolnosti zhodnosti dátumu podpísania zmenky a úverovej zmluvy, zhodnosti vyjadreného peňažného plnenia, kde na zmenke je vyčíslená suma zodpovedajúca nárokom uvádzaným v úverovej zmluve (poplatky a prípadná zmluvná pokuta) mala táto zmenka zabezpečovací charakter. Navrhovateľ už pri predkladanej úverovej zmluve porušil zákonné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 11.07.2001 a preto je logické, že trvá na argumentácii, že zmenka nesúvisí so zmluvou o úvere, pretože porušil ustanovenie § 4 ods. 6 citovaného zákona. Žiadnym logickým argumentom nevysvetlil zhodnosť súm na zmenke a úverovej zmluve (vrátane sankcií a poplatkov), taktiež je nelogické vysvetlenie poskytnutia finančných prostriedkov konateľkou spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že vyplatil finančné prostriedky zo zmenky ale ako dôkaz odmietol predložiť príjmový pokladničný doklad alebo výpis z pokladničnej knihy. Súd v tomto konaní sa nezaoberá platnosťou zmenky ale tým či nárok navrhovateľa na zaplatenie úveru odporcom 1. rade je dôvodný. Uložením povinnosti odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi zaplatiť poskytnutý úver by bolo nespravodlivé, nakoľko z toho istého právneho titulu (poskytnutie úveru) je už vedené exekučné konanie, preto súd žalobu voči odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi zamietol. Poskytnutý úver je zabezpečený zmenkou a navrhovateľ pristúpil k výkonu rozhodnutia...“ Výkon rozhodnutia bol vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 36Er/966/2009. O povinnosti dedičov po ručiteľovi súd rozhodol v súlade s ust. §§ 303, 306 Obchodného zákonníka a § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 6. Súd ďalej uviedol, že dôvodom, prečo súd neposkytol ochranu dedičom po ručiteľovi, tak ako uviedol Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení bola skutočnosť, že rozsudok tunajšieho súdu bol vyhlásený dňa 28.03.2012. Návrh na začatie exekučného konania bol podaný na Exekútorskom úrade JUDr. Y. W. dňa 15.03.2012. Žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie voči dedičom ručiteľa bola podaná dňa 23.03.2012. Súd o vedenom exekučnom konaní pod sp.zn. 36Er/576/2012 nemal vedomosť. Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp.zn,. 36Er/576/12-18 zo dňa 07.12.2016, právoplatný dňa 20.04.2017, súd exekúciu zastavil. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka spočíva v nároku zo zmenky. Súd poukázal na ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok za zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený návrh nedoplnil a preto súd exekúciu zastavil. Súd žalobu voči dedičom ručiteľa zamietol a to z toho dôvodu, že je povinný poskytnúť rovnakú ochranu ako poskytol veriteľovi z dôvodu vedené exekučného konania, tak ako je uvedené v bode 4) tohto rozsudku. Konanie voči dedičom ručiteľa bolo zastavené z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti oprávneného v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie nemení vyššie uvádzané dôvody, t.j., že úver bol zabezpečený zmenkou a žalobca pristúpil k výkonu rozhodnutia. 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že okolnosti vo vzťahu k veriteľovi a vo vzťahu k dedičom ručiteľa sú odlišné. V čase rozhodovania súdu, ktorého obsah je v písomnej podobe pretavený do napadnutého rozsudku, bola exekúcia zastavená, a to z dôvodu, že oprávnený (žalobca) sa rozhodol v exekúcii nepokračovať, čo dal jasne najavo tým, že nepripojil dôkazy potrebné k tomu, aby sa mohlo v konaní pokračovať. Tieto skutočnosti sú súdu bezpochyby známe, keďže sa ich rozhodol obsiahnuť aj do odseku 5 odôvodnenia rozsudku a vychádza z nich aj v odseku 6. Namiesto toho, aby sa súd vysporiadal s tým, prečo z rôznych skutkových okolností dospel k rovnakému právnemu záveru, sa iba obmedzil na konštatovanie, že skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie nemení vyššie uvádzané dôvody, t.j. že úver bol zabezpečený zmenkou a žalobca pristúpil k výkonu rozhodnutia. 9. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd je povinný vychádzať z okolností, ktoré sú dané v čase rozhodovania a v čase rozhodovania súdu žiadne exekučné konanie neprebiehalo a preto nie je možné poukazovať na nespravodlivosť viacnásobného vymáhania z toho istého právneho titulu - poskytnutia úveru. Ak si súd napriek tomu osvojil právny názor uvedený v odseku 6 odôvodnenia, mal ho presvedčivo a vyčerpávajúco odvodniť, čo neučinil. V tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp, zn. III. ÚS 153/07, v ktorom súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Záverom uviedol, že naďalej zotrváva na stanovisku, že predmetná zmenka nemala zabezpečovací charakter, nakoľko to nebolo vyjadrené ani v zmenke ani v úverovej zmluve. V konaní ani nebol preukázaný opak a súd k opačnému záveru dospel len na základe viacerých domnienok. 10. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.05.2018, č. k. 26Cb/59/2009-301 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní podaním doručeným súdu dňa 16.08.2018. Uviedli, že vzhľadom na ustálenú judikatúru, súd pri rozhodovaní resp. odôvodnení svojho rozsudku nepochybil, nakoľko sa vysporiadal so všetkými argumentami strán sporu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Skutočnosť, že žalobca sa s argumentáciou súdu nestotožňuje a pokladá ju za nedostatočnú nie je v žiadnom prípade odvolacím dôvodom, keby tomu tak bolo, znamenalo by to, že neúspešná strana sporu by automaticky, už z dôvodu rozdielneho právneho názoru ako vyslovil súd, mala dôvod na založenie odvolania. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 01.08.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 14. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ručiteľom je potrebné poskytnúť takú istú ochranu ako dlžníkovi, voči ktorému bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že úver bol zabezpečený zmenkou a žalobca si uplatnil nárok zo zmenky v osobitnom konaní. 15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že voči dlžníkovi Michalovi Hluškovi (pôvodne žalovaný v 1.rade) bola žaloba zamietnutá, pričom žalobca sa proti tomuto výroku neodvolal. Súd prvej inštancie žalobu voči nemu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver bol zabezpečený zmenkou a uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi zaplatiť poskytnutý úver by bolo nespravodlivé, nakoľko z toho istého právneho titulu (poskytnutie úveru) je už vedené exekučné konanie. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 36Er/576/12-18 zo dňa 7.12.2016 odvolací súd zistil, že exekúcia voči žalovaným bola zastavená. Z odôvodnenia vyplýva, že exekučné konanie prebiehalo na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 Zm/431/08-16 zo dňa 24.10.2008. Súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa voči povinným uplatňuje nárok zo zmenky, bolo povinnosťou oprávneného v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je oprávnený povinný v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený t.j. žalobca si túto povinnosť nesplnil. 16. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že namiesto toho, aby sa vysporiadal s tým, prečo z rôznych skutkových okolností dospel k rovnakému právnemu záveru, sa iba obmedzil na konštatovanie, že skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie nemení vyššie uvádzané dôvody, t.j. že úver bol zabezpečený zmenkou a žalobca pristúpil k výkonu rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu (medzi veriteľom a dlžníkom) a ktorého obsahom je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu (ručením zabezpečenú) pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Akcesorický charakter ručenia znamená, že obsah ručiteľského záväzku sa riadi obsahom hlavného záväzku. Hlavným právnym vzťahom bola v tomto prípade pohľadávka z úverovej zmluvy, pričom v konaní bolo preukázané, že úver bol zabezpečený zmenkou, na základe ktorej si žalobca taktiež uplatnil nárok na splnenie. Možno súhlasiť so žalobcom, že postavenie dlžníka a ručiteľa je odlišné, právny dôvod uplatnenia pohľadávky je však totožný a to pohľadávky z úverovej zmluvy zabezpečenej zmenkou. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžníkovi je potrebné poskytnúť ochranu z dôvodu, že poskytnutý úver je zabezpečený zmenkou, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoje nároky, takú istú ochranu je potrebné poskytnúť aj ručiteľom, keďže ich postavenie je závislé od hlavného záväzku. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zo zmenky, ktorá mala zabezpečovací charakter k predmetnej úverovej zmluve, čím disponuje zmenkovým platobným rozkazom. Na základe tohto exekučného titulu viedol exekučné konanie, ktoré bola zastavené z dôvodu, že si nesplnil zákonnú povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastných vzťahov s povinným. Zastavenie konania teda zavinil sám žalobca, ktorý svoj nárok neosvedčil. Podľa odvolacieho súdu, ak bola žaloba voči dlžníkovi zamietnutá, nemožno z toho istého právneho dôvodu zaviazať na plnenie ručiteľov, ktorí majú subsidiárne postavenie. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožnil. 17. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nedostatočne presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu judikatúru. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal odvolací súd plnú náhradu trov odvolacieho konania. 21. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).