Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/375/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314209452 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314209452.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci výkonu rozhodnutia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti V.: G. V., X.. XX.XX.XXXX, V. V., X.. XX.XX.XXXX a Y. V., X.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, L., toho času K. XXX, L. a otec - L. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, L., prechodne bytom N. R. XX, XXX XX J. X, Č., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o odvolaní matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Em/3/2014-61 zo dňa 10.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Em/3/2014-61 zo dňa 10.07.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil matke maloletých detí - H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, L., toho času K. XXX, L. pokutu vo výške 200,- Eur za nezrealizovaný styk otca, L. V., X.. XX.XX.XXXX s maloletými deťmi V.: G., X.. XX.XX.XXXX, V., X.. XX.XX.XXXX a Y., X.. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.03.2014 do 20.06.2014. V odôvodnení súd uviedol, že otec maloletých detí sa domáhal návrhom podaným dňa 22.04.2014 nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia za nerealizovanie styku s maloletými deťmi v zmysle právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/51/2014-21 zo dňa 25.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/181/2014-41 zo dňa 16.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2014. Svoj návrh odôvodnil tým, že napriek vyššie uvedeným uznesením stanovenej úprave styku s maloletými deťmi, matka maloletých detí v realizácii tohto styku neustále bráni, tento styk neumožnila okrem dvoch dní, 15.03.2014-16.03.2014, ani raz. Súd vyzval matku maloletých detí ako povinnú na dobrovoľné plnenie právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2014, č. k. 51P/51/2014-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2014, č. k. 11CoP/181/2014-41, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2014. Tiež vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, aby viedol povinnú k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné nariaďovať výkon predmetného rozhodnutia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny súdu prvého stupňa oznámil, že vykonal opakované pohovory s matkou maloletých detí ohľadom realizovania styku otca s deťmi a matka bola dôrazne vyzvaná na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia upravujúceho styk otca s deťmi a bola vedená k jeho plneniu, avšak bezúspešne. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 272 ods. 1 písm. a), ods. 3, 5 a § 273 ods. 1 a 5 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh otca ako oprávneného na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 273 ods. 1 O.s.p. je dôvodný, nakoľko zo strany matky maloletých detí, ako povinnej, došlo k neplneniu a nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. Napriek výzve na dobrovoľné plnenie vykonateľného rozhodnutia, ktorá bola matke riadne doručená, táto dobrovoľne neplnila súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, čo vyplýva nielen z písomných podaní otca, podľa ktorého sa jeho styk s deťmi nerealizuje, čo potvrdila i samotná matka maloletých detí, keď vo svojom vyjadrení uviedla, že deti s otcom nechcú odísť, ale aj z toho, že maloleté deti sa v čase realizácie styku v mieste bydliska často ani nenachádzajú. Matka ďalej uviedla, že deti s otcom nechcú odísť, boja sa ho a jeho snahy o násilnú realizáciu styku majú na ich psychické prežívanie negatívne dôsledky, napriek tomu sú však deti na styk vždy riadne pripravení. Toto tvrdenie je ale v rozpore so skutočnosťou, že deti často ani nie sú v čase realizácie styku v mieste bydliska. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že nerealizovanie styku otca s maloletými deťmi je spôsobené zavineným správaním matky, ktorá vedome tento styk neumožňuje tým, že koná tak, aby k realizácii tohto styku reálne neprichádzalo. Konajúci súd zdôraznil, že rodičom maloletých detí zo zákona prináležia nielen práva, ale aj povinnosti, pričom nie je na ich vôli, či budú alebo nebudú tieto povinnosti plniť. Zodpovednosťou, a teda aj povinnosťou matky, ktorú si pod následkom sankcií musí plniť ako rodič, ktorý má deti vo svojej osobnej starostlivosti, je to, aby deti mali zabezpečený a bol im umožnený riadny kontakt s druhým rodičom, ak tento má o kontakt záujem a aby sa aj tento rodič mohol podieľať na starostlivosti o deti, výchovne na ne pôsobiť a zabezpečovať tak uplatňovanie svojich rodičovských práv a aj plnenie svojich povinností. Postoj matky, ktorá zodpovednosť za neplnenie súdneho rozhodnutia prenáša na maloleté deti, ktoré odmietajú ísť so svojim otcom, nie je správny. Reakcie detí vo veku maloletých detí V. sa odvíjajú od toho, v akom prostredí žijú, akým prostredím sú teda ovplyvňované a ako je toto prostredie naladené smerom k ich otcovi. Je nepravdepodobné, aby maloleté deti vo svojom veku odmietali svojho otca a báli sa ho bez toho, že by neboli ovplyvnené inými podnetmi. Prípravou dieťaťa na styk s rodičom sa má na mysli aj príprava psychická. Práve matka ako osoba, ktorá má maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti je tou, ktorá má na ne najväčší vplyv, a teda i prakticky neobmedzenú možnosť maloleté deti ovplyvniť, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné stotožniť sa s tvrdením matky, že "deti veľmi rýchlo pochopili, kto ich opustil, ukradol im auto, vlámal sa do bytu, odniesol ich veci, a preto sa deťom ani trochu nečuduje, že s ním nechcú ísť“. Je nanajvýš nepravdepodobné, aby maloleté deti vo veku G. a V. riešili takéto otázky a zaujímali k nim matkou deklarovaný postoj, ktorý je charakteristický odmietaním otca za predpokladu, že im nie je podsúvaný taký obraz osoby otca, ktorý nesie výrazné negatívne vlastnosti. Samostatnosť však v danej situácii nie je na mieste, keďže prežívanie maloletých detí je do značnej miery ovplyvnené postojmi a názormi matky. Súd pristúpil k výkonu rozhodnutia odo dňa 28.03.2014 do dňa 20.06.2014 v rozsahu 7 stretnutí nakoľko poukázal na skutočnosť, že styk otca s maloletými deťmi sa v zmysle vykonateľného predbežného opatrenia realizoval iba počas víkendu od 15.03.2014 - 16.03.2014, a potom sa už styk s deťmi nerealizoval ani raz. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote matka maloletých detí z dôvodu, že v napadnutom uznesení sú veci jednostranne posudzované len na základe právnej zástupkyni otca maloletých detí, kde sú nepravdy, polopravdy alebo skreslené vyjadrenia. Vyjadrenie matky v napadnutom uznesení nie je úplné a nie sú tiež uvedené dôležité veci. Uviedla, že deti za posledný rok nepočujú od otca hrubé slová, či fyzické napádanie, a to je to najdôležitejšie pre psychický vývoj maloletých detí. Konštatovala, že boli porušené niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže výzva na dobrovoľné plnenie je s dátumom 15.07.2014 a uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, s dátumom 10.07.2014, pričom poukázala na ust. § 272 ods. 1 písm. a), ods. 3 a ust. § 273 ods. 1. Odvolateľka ďalej uviedla, že nie je pravdou, že umožnila prevzatie detí len raz, nakoľko otec maloletých si deti neprevzal ani raz, keďže vždy išli s jeho rodičmi. Tiež nepovažuje za pravdivé tvrdenie, že sa doma zdržuje iba niektoré z detí, pretože prítomné sú vždy všetky deti okrem jedného razu, keď Y. ležala chorá u starej matky. Matka maloletých má tiež za to, že otec dvakrát porušil rozhodnutie súdu, a to dňa 09.08.2014, keď vzal maloleté deti bez toho, aby to oznámil svokrovcom alebo matke, ako aj dňa 10.08.2014, keď si mal prísť pre maloletého G., avšak bez uvedenia dôvodu neprišiel. Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dvakrát odmietol jej pozvanie na stretnutie odovzdávania detí otcovi. Má za to, že nie je pravdou tvrdenie zamestnanca, že vykonal opakované pohovory s matkou maloletých detí, pretože keď sa v jej domácnosti zastavil, pozrel si iba byt a odišiel. V závere konštatovala, že je absurdné, aby matka, ktorá riadne pracuje a stará sa o tri maloleté deti bola trestaná a otec, prepustený z práce z vlastnej nezodpovednosti, za pol roka nezaplatil výživné napriek tomu žije bohémskym životom a o deti sa celý rok nezaujíma. Na záver zdôraznila, že uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2014, č. k. 51P/51/2014-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2014, č. k. 11CoP/181/2014-41 sa podrobila v plnej miere a neporušila žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. K odvolaniu matky sa listom zo dňa 08.09.2014 vyjadril otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami a hrubými obvineniami svojej exmanželky C. V., až na tvrdenie o nekonaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože podobnú skúsenosť, na ktorú tiež upozorňoval súd vo svojich písomných vyjadreniach, má aj on. Otec maloletých má zato, že ak deti nechcú ísť v čase preberania s otcom, nemôže to byť považované za dôvod, aby sa styk detí s otcom neuskutočnil. Dôrazne sa tiež ohradil proti tvrdeniam matky maloletých, že deti počujú z otcovej strany hrubé slová, zažívajú fyzické napádanie alebo alkoholické opojenia. V súvislosti s podaním trestného oznámenia za výživné zo strany matky otec maloletých uviedol, že vyšetrovateľovi PZ BA III predložil všetky relevantné výpisy z účtu o všetkých príspevkoch na deti, preto považuje za zbytočné robiť v tejto veci opakované dokazovanie. V reakcii na výzvy doručené matke súdom má za to, že tieto listiny si riadne neprečítala a preto si ich mylne zamieňa. Otec maloletých ďalej konštatoval, že matka maloletých doposiaľ stále bránila styku detí s otcom čo vyplýva aj zo skutočností, že deti viackrát neboli počas predávania ani len prítomné v mieste bydliska. K predaniu mnohokrát ani nemohlo dôjsť, pretože deti boli konfrontované vystúpeniami podporovateľov matky, prítomných počas preberania maloletých detí. Predávaniu detí sa zúčastňovala aj právna zástupkyňa matky pani P., ktorá deti povzbudzovala rovnakými vyjadreniami ako ich matka a správala sa amorálne, za čo otec maloletých na ňu podal sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru. Obvinenie matky, že rozhodnutie súdu porušil otec dvakrát, považuje za absurdné a za šikanu a urážku jeho osoby. S poukazom na fotografie z výletu na horách priložené k vyjadreniu uviedol, že si vyhradzuje právo rozhodovať o spoločnom programe a aktivitách v čase, keď sú deti s ním. V žiadnom ustanovení rozsudku 38P/248/2013.111 sa neuvádza, kde a ako má tráviť čas s deťmi a rovnako sa neuvádza, že by nemohol s deťmi vycestovať do zahraničia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že to matka maloletých porušila jedno z nariadení súdu, keď účelovo skomplikovala spoločný čas tým, že na dva týždne maloleté deti „zbalila“ do jednej poloprázdnej tašky, nedala bicykel, teplejšie oblečenie alebo pevnú obuv. V období od 01.08.2014 až 15.08.2014 podala na otca matka maloletých piate trestné oznámenie za to, že netrávil s deťmi čas v uvedenom termíne v dome jeho rodičov, ale v čase keď u rodičov s deťmi bol, stresovala deti neustálymi telefonátmi a vypytovaním sa na priateľku otca maloletých detí. Vo všetkých prípadoch trestných oznámení matky boli zo strany vyšetrovateľa tieto klasifikované ako neopodstatnené. Otec, jeho okolie, ako aj spoloční známi nechápu pohnútky matky k takémuto nenávistnému správaniu, ktoré predovšetkým ubližuje ich trom maloletým deťom. V závere otec maloletých detí upozornil na oslovenie jeho osoby so strany matky - V., ktorého tak nazýva aj pred deťmi, ktoré, ako mu povedali, nechápu, prečo ho tak majú volať. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľky podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí začalo na základe návrhu oprávneného - otca maloletých detí zo dňa 15.04.2014 na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/51/2014-21 zo dňa 25.02.2014, ktorým súd upravil predbežným opatrením styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Výzvou zo dňa 26.05.2014, doručenou dňa 09.06.2014, bola matka maloletých detí v zmysle § 272 ods. 3 O.s.p. súdom prvého stupňa vyzvaná, aby sa podrobila právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.11.2008, č. k. 1P 62/2008-118 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/181/2014-41 zo dňa 16.04.2014 a umožnila otcovi styk s jeho maloletými deťmi. Zároveň bola upozornená, že v prípade nesplnenia svojej povinnosti jej môžu byť podľa § 273 ods. 1 O.s.p ukladané postupne pokuty, prípadne pri ďalšom nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia jej môžu byť deti odňaté. Súd pred nariadením samotného výkonu rozhodnutia má a musí pôsobiť na povinného, ktorý dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Predpokladom uskutočnenia výkonu rozhodnutia je teda doručenie výzvy povinnému, pričom v tejto výzve musí byť presne špecifikovaná povinnosť, ktorej sa má povinný dobrovoľne podrobiť a upozornenie na následky nesplnenia tejto povinnosti. Samotný výkon rozhodnutia je potom viazaný na bezúspešnosť výzvy na dobrovoľné podrobenie sa povinného rozhodnutiu súdu o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Cieľom výzvy je preventívne pôsobenie na povinného, aby sa vykonateľnému rozhodnutiu podrobil pred jeho samotným výkonom. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých upravujú ustanovenia § 272 a nasl. O.s.p. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí číslo 474/2011 Z.z. Podľa § 272 ods. 1 O.s.p., súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a/ vykonateľného rozhodnutia súdu, b/ rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak ide o výkon rozhodnutia podľa ods. 1, ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, § 255 až § 258 a § 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený výzvu podľa ods. 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa. Podľa odseku 5 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Podľa § 273 ods. 1 O.s.p., ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200,- Eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 O.s.p. zostane bezvýsledná, súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby: a/ zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b/ zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, ak povinný začal dobrovoľne plniť rozhodnutie podľa § 272 ods. 1, súd vyzve príslušný štátny orgán, aby obnovil výplatu dávok zastavených podľa ods. 2. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Sudca je oprávnený poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa podľa § 273a a ods. 3, ibaže sudca výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu vo výške 200,- Eur. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V danom prípade bol uznesením Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/51/2014-21 zo dňa 25.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/181/2014-41 zo dňa 16.04.2014, upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Matka maloletých, ktorej boli deti zverené do výchovy a osobnej starostlivosti, aj napriek výzve prvostupňového súdu zo dňa 26.05.2014, aby dodržiavala súdom upravený styk otca s maloletými, porušila povinnosť riadne a včas pripraviť maloleté deti na styk s otcom, ako to vyplýva zo spisového materiálu, pretože styk otca s maloletými deťmi sa realizoval iba počas víkendu od 15.03.2014 - 16.03.2014. Keďže potom sa už styk s deťmi nezrealizoval ani raz, súd pristúpil k výkonu rozhodnutia odo dňa 28.03.2014 - 20.06.2014 v rozsahu 7 stretnutí. Z tohto dôvodu preto okresný súd nepochybil, keď v súlade s § 273 ods. 1 O.s.p., jej uložil pokutu vo výške 200,- Eur. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že maloleté deti boli zverené do výchovy a starostlivosti matke, za ich výchovu zodpovedajú obaja rodičia bez ohľadu na to, do starostlivosti ktorého z nich boli deti zverené. Povinnosťou matky je preto rešpektovať právoplatné súdne rozhodnutie a deti na stretnutia s otcom riadne pripravovať (čo okrem fyzickej prípravy maloletých zahŕňa prípravu psychickú), nakoľko rozhodnutie či sa stretnú s otcom nie je možné a ani žiaduce ponechať na úvahu maloletých detí, práve naopak, je jej povinnosťou vysvetliť maloletým potrebu tohto styku, pripraviť maloletých na tento styk a vysvetliť im, že v určený čas je otec oprávnený sa s nimi stretnúť. Je teda povinná vytvoriť na styk priestor a nevytvárať maloletým deťom program na dni a čas, kedy sa majú stretnúť s otcom. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť iba také záväzné okolnosti ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je avšak potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia, aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté deti. Patrí medzi povinnosti matky počínať si tak, aby zabezpečila nerušené odovzdanie dieťaťa otcovi, aby svojim počínaním neznemožňovala oprávnenému vo výkone rodičovských práv. Je na mieste poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nie len rešpektovaním samotného súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov, hlavne v prípade pracovnej povinnosti rodiča, ochorenia niektorého z detí alebo aj oprávneného rodiča, či inej mimoriadnej udalosti, pre ktorú sa styk nemôže zrealizovať. Z tohto pohľadu je na matke maloletých detí, aby prehodnotila svoj prístup k tejto otázke, nakoľko len zabezpečovanie materiálnych potrieb detí neznamená riadnu starostlivosť o deti, ktorú ako matka, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti má zabezpečovať, keďže výkon riadnej osobnej starostlivosti znamená aj právo detí na druhého rodiča, t.j. otca a rozvoj tohto vzťahu tak, aby deti čo najmenej pociťovali stratu úplného rodinného prostredia. Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že matka, ktorá deti vychováva, mala by mať na zreteli, že styk s druhým rodičom je na prospech dieťaťa, jeho normálneho psychického vývoja a za tým účelom by mala vytvárať priaznivé podmienky pre styk a dieťa naň pripravovať a napomôcť mu tak pri vytváraní dobrého vzťahu k druhému rodičovi. Čo sa týka námietky odvolateľky, že boli porušené niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže výzva na dobrovoľné plnenie je datovaná zo dňa 15.07.2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Em/3/2014-61 je zo dňa 10.07.2014, odvolací súd uvádza, že predmetná výzva je datovaná zo dňa 26.05.2014 a z doručenky založenej v súdnom spise, sp. zn. 38Em/3/2014 vyplýva, že táto bola odvolateľke doručená dňa 09.06.2014. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne podľa § 219 O. s. p., potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 /§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov/. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.