Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/132/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218837 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314218837.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky a R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, T. a otec: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Q. - E., o určenie výživného na maloleté deti a o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/338/2014-14, zo dňa 08.09.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 08.09.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. Š., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 eur mesačne, na výživu maloletej S. Š., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej R. Š., nar. XX.XX.XXXX, sumou 70 eur mesačne, počnúc dňom vydania rozhodnutia, ktoré otcovi uložil zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodol tak na základe návrhu matky maloletých detí podaného dňa 11.08.2014, ktorým sa matka vo veci samej domáha určenia výživného a zároveň nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého C., nar. XX.XX.XXXX, sumou 200 eur mesačne, na výživu maloletej S., nar. XX.XX.XXXX, sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletej R., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí v roku 2009 uzavrela manželstvo, z ktorého maloleté deti pochádzajú a počas ich spolužitia dochádzalo medzi ňou a otcom maloletých detí k rôznym nezhodám a zo strany otca voči nej aj k psychickým a fyzickým atakom. Otec maloletých jej vydeľoval financie, ktoré na vedenie domácnosti nepostačovali a preto jej museli finančne vypomáhať rodičia. V marci 2014 sa z dôvodu jeho despotického správania odsťahovala spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli na D. K.. Č.. X R. T. k svojej matke, avšak po týždni sa do spoločnej domácnosti vrátila. Ich vzájomné vzťahy sa v poslednom období vyhrotili a preto sa otec maloletých odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojej matke do Trnavy. V júli 2014 spoločne predali byt na D. K.. Č.. X R. T. s termínom vysťahovania do 31.07.2014 a preto sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala k svojej matke do bytu na G. K.. Č.. XX R. T. a byt odovzdala novému majiteľovi. Od toho času sa o deti stará sama a otec od júna 2014 na domácnosť a na výživu detí neprispieva. Matka ďalej v návrhu uviedla, že od roku 2009 je nepretržite na materskej dovolenke, v súčasnosti poberá rodičovský príspevok na deti vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky na deti, mesačne na každé dieťa 23,52 eur, t.j. na tri deti sumu 70,56 eur. Otec od 01.03.2014 súkromne podniká, vykonáva stavebný dozor s mesačným príjmom 1.500 eur, predtým pracoval ako riaditeľ správy budov a ako technický manažér s platom 2.500 eur mesačne brutto a ona ani otec maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd prvého stupňa mal v danej veci preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a určenie výživného na maloleté deti, keď účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery rodičov maloletých detí, pokiaľ súd rozhodne vo veci o určenie výživného na maloleté deti. Vychádzal zo zistenia, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom riadne neplní, osobnú starostlivosť deťom poskytuje len matka, s ktorou deti žijú v spoločnej domácnosti a preto súd návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého C., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne, na maloletú S., nar. XX.XX.XXXX, v sume 100 eur mesačne a na maloletú R., nar. XX.XX.XXXX v sume 70 eur mesačne, počnúc dňom rozhodnutia, s poukazom na skutočnosť, že výživné určené predbežným opatrením má predbežnú povahu, slúži na ochranu práv maloletých detí do doby, kým o výchove a výžive detí nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej o určenie výživného. Otcovi určil výživné len v nevyhnutnej miere, aby postačovalo na úhradu základných a nevyhnutných životných potrieb detí v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhovel návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, odvolanie otec maloletých detí, ktorý samotné nariadenie predbežného opatrenia označil za správne, nakoľko chráni záujem maloletých detí, avšak nesúhlasil s výškou výživného a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o určení výživného zmenil a určil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého C. v sume 50 eur mesačne, na maloletú S. v sume 50 eur mesačne a na maloletú R. v sume 50 eur mesačne. Poukázal na to, že jeho súčasný príjem mu neumožňuje platiť výživne na deti vo výške určenej napadnutým rozhodnutím, keďže je momentálne zamestnaný v Dopravnom podniku Bratislava, a.s., ako technický dozor investora pri rekonštrukcii vozovní na U. K. a D. C., kde dosahuje zárobok v sume 800 eur mesačne a so súhlasom zamestnávateľa občasne vykonáva činnosti v rámci živnosti. Uviedol, že manželke prispieva v rámci svojich možností, pričom v mesiaci jún 2014 jej prispel sumou 50 eur, v mesiaci júl 2014 sumou 50 eur, v mesiaci august 2014 sumou 200 eur, v mesiaci september 2014 sumou 200 eur a v mesiaci október 2014 sumou 270 eur, kedy jej uhradil aj sumu 200 eur ako náhradu za nízky príspevok v mesiacoch jún a júl. Poukázal tiež na jeho výdavky spojené s cestovaním z Trnavy, kde v súčasnosti býva u svojej matky, v sume 220 eur mesačne, ako aj na jeho ďalšie výdavky, v sume 200 eur na stravu, v sume 150 eur na príspevky deťom, v sume 40 eur na príspevok manželke a tiež ďalšie výdavky na terapiu, ostatnú réžiu, životné a dôchodkové poistenie a na sporenie na vkladnú knižku, pričom konštatoval, že výdaje prevyšujú jeho príjem a preto ho podporuje jeho matka. Otec žiadal, aby súd pri rozhodnutí o výške výživného prihliadol nielen na jeho finančnú situáciu, ale aj na jeho záujem o deti a okolnosti, za ktorých mu matka znemožňuje riadne sa o ne starať a vychovávať ich. V tejto súvislosti otec podrobne reagoval na tvrdenia matky uvedené v návrhu, týkajúce sa jeho správania voči matke, ich hospodárenia v spoločnej domácnosti, jeho vzťahov s matkinými rodičmi, okolností odchodu zo spoločnej domácnosti a predaja spoločného bytu, ako i súčasnej situácie a jeho vzťahu k deťom. Spolu odvolaním otec predložil súdu výpis z účtu v J. J., I..J.. a pracovnú zmluvu zo dňa 11.08.2014. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že s určením výživného vo výške 50 eur na každé dieťa nesúhlasí, keď súd nariadil predbežné opatrenie vo výške, ktorá je vzhľadom na príjem otca podľa predloženej pracovnej zmluvy s Dopravným podnikom Bratislava, a.s. primeraná. Opätovne poukázala na skutočnosť, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok na deti vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky spolu v sume 70,56 eur, teda spolu má príjem v sume 273,76 eur, ktorý nepostačuje na výživu a potreby maloletých detí a preto náklady na bývanie a všetky služby spojené s bývaním znášajú jej rodičia. Za absurdné označila výdavky vyčíslené otcom maloletých detí v sume 200 eur na stravu, 220 eur na cestovné, 100 eur na terapiu, 220 eur na ostatnú réžiu, 66 eur na životné a dôchodkové poistenie a 70 eur na sporenie na vkladnú knižku, nakoľko ona by bez finančnej podpory svojich rodičov a známych nemala z čoho uhradiť ani len výdavky na stravu pre maloleté deti. Podrobne sa vyjadrila aj k tvrdeniam otca v odvolaní, ktorý namietal pravdivosť jej tvrdení uvedených v návrhu týkajúcich sa ich vzájomných vzťahov, hospodárenia v spoločnej domácnosti počas ich spolužitia a ďalších otázok. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. V zmysle uvedeného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti sú v súčasnej dobe, od júna 2014, v osobnej starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom rozhodnutím súdu zatiaľ nebola určená. Konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je vedené na súde na základe návrhu na určenie výživného, ktorý matka podala na súd dňa 11.08.2014 spoločne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení výživného sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča a obsahom predbežného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v predbežnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. V danej veci matka maloletých detí, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej jediným príjmom sú rodičovské príspevky a prídavky na deti v celkovej sume 273,76 eur mesačne, preukázala, že sa osobne o deti stará a otec má voči maloletým deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť do času, kým deti nie sú schopné samá sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka preto preukázala skutočnosti vyžadované zákonom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a určiť jeho vyživovaciu povinnosť v sume 50 eur na každé z maloletých detí s poukazom na skutočnosť, že jeho súčasný príjem mu neumožňuje platiť výživne na deti vo výške určenej napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa. Z predložených listín totiž vyplýva, že otec zo zamestnania dosahuje príjem vo výške 800 eur mesačne a má tiež príležitostné príjmy zo živnosti. Zároveň je však potrebné uviesť, že pravdivosť tvrdenia otca maloletých detí o jeho prispievaní na výživu maloletých detí síce vyplýva z výpisu z účtu v J. J., I..J.., ktorý otec predložil spolu s odvolaním, avšak skutočnosť, že otec maloletým deťom na výživu v priebehu mesiacov jún až september 2014 zaslal určitú peňažnú sumu, sama o sebe nepredstavuje prekážku pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa maloletým deťom zabezpečí úhrada výživného v nevyhnutnej miere na dobu po nariadení predbežného opatrenia až do skončenia konania vo veci samej. Je pritom potrebné poukázať na skutočnosť, že správanie otca, ktorý deklaroval ochotu zasielať výživné na maloleté deti, avšak výživné v priebehu roka 2014 pravidelne neuhrádzal ani v ním navrhovanej výške, zakladá v danej veci odôvodnenú obavu ohľadne pravidelnej úhrady nevyhnutného výživného a zabezpečenia riadnej výživy maloletých detí. V súvislosti s výškou výživného určenou súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i keď v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného tak, ako to žiadal otec v podanom odvolaní. O výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom bude rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej a výživné bude určené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí a schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne v napadnutom výroku potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežným opatrením o plnení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej a v akej sume. O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom a o výške vyživovacej povinnosti rozhodne súd na základe vykonaného dokazovania vo veci samej a preto sa odvolací súd ďalšími skutočnosťami a tvrdeniami rodičov maloletých detí, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, nezaoberal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.