Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/96/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218837 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314218837.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. R., nar. XX.XX.XXXX, S. R., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - E. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX T., a otec - O.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Michalom Antalom, advokátom so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, IČO: XXX XXX XX, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/68/2015-1036 zo dňa 15.11.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti R.: C., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Vyslovil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške XXX eur mesačne, na výživu maloletej S. výživným vo výške XXX eur mesačne a na výživu maloletej R. výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.06.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2014 do 31.10.2017 na maloletého C. vo výške X XXX eur, na maloletú S. vo výške X XXX eur a na maloletú R. vo výške X XXX eur, zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Rodičom a maloletým deťom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 40 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku. Vo zvyšku návrhy matky a otca zamietol. Obidvoch rodičov zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania, a to matku vo výške X XXX,XX eur a otca vo výške X XXX,XX eur, ktorú im povolil splácať v mesačných splátkach, matke po XXX,XX eur a otcovi po XXX,XX eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti tohto výroku, na účet Okresného súdu Bratislava IV, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 7, 8, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na Okresnom súde Bratislava IV prebieha pod spisovou značkou 13P/215/2015 konanie o rozvod ich manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie, keď konštatoval, že matka má všetky predpoklady na starostlivosť o deti a je plne spôsobilá ju vykonávať. Vzhľadom na neprítomnosť dôvodov na priznanie práva zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok iba jednému z rodičov určil, že toto bude prináležať obidvom z nich. Berúc do úvahy dlhodobé narušenie kontaktu otca s maloletými deťmi a celkovú rodinnú situáciu, keď vzájomný styk otca s deťmi prebieha na základe nariadeného výchovného opatrenia za účasti psychológa a dochádza k postupnej náprave vzťahov medzi nimi, považoval v záujme detí za potrebné im spolu s rodičmi nariadiť výchovné opatrenie v trvaní 12 mesiacov a v rozsahu aspoň 40 hodín. Pri určení výšky výživného vychádzal z možností a schopností otca, jeho pracovného potenciálu a odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorých vyčíslenie matkou nepovažoval v jednotlivých položkách za neprimerané, resp. nadhodnotené. Na základe vykonaného dokazovania označil prezentovanú výšku príjmu otca v sume XXX eur za nevierohodnú a nezodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal pritom na skutočnosť, že otec je vysokoškolsky vzdelaným odborníkom v stavebníctve a v minulosti bol schopný dosahovať príjem vo výške viac ako X.XXX eur, resp. X XXX eur mesačne a zároveň aktívne rozvíjať podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na súčasné zamestnanie otca v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jedinou spoločníčkou je jeho sestra, kde dosahuje polovičný príjem v porovnaní s minulosťou, dospel k záveru, že otec sa bezdôvodne vzdal lepšie platenej práce. Konštatoval, že určené výživné po XXX eur mesačne na maloletého C. a S. a vo výške XXX eur mesačne na maloletú R. je primerané a zodpovedá veku aj potrebám detí. Počiatok úpravy výživného ustálil odo dňa 01.06.2014, keď rodičia prestali žiť v spoločnej domácnosti a otec od tejto doby až do nariadenia neodkladného opatrenia o výške výživného na výživu maloletých detí neprispieval. Zročné výživné od 01.06.2014 do 31.10.2017 po započítaní rodičmi odsúhlasených platieb otca na výživné v posudzovanom období v celkovej výške XX XXX eur ( X XXX eur na jedno dieťa) vyčíslil vo výške X XXX eur na maloletého C., X XXX eur na maloletú S. a X XXX eur na maloletú R., ktoré otcovi povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia s prihliadnutím na výšku celého dlhu, v zmysle § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP ). Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo v záujme jednak rodičov maloletých detí ako aj samotných detí, dospel k záveru, že rodičia majú na vzniknutých trovách znaleckého dokazovania rovnaký podiel a oboch zaviazal na ich náhradu rovným dielom, t. j. otca vo výške X XXX,XX eur ( po odpočítaní zloženého preddavku vo výške XXX eur ) a matku vo výške X XXX,XX eur, ktorú sumu im povolil splácať v primeraných mesačných splátkach s poukazom na dlh otca na výživnom a iba nedávne získanie riadneho zamestnania matkou. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej CMP ). 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch o výživnom na maloleté deti podal odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, výživné na maloletého C. určiť vo výške XXX eur mesačne, na maloletú S. vo výške XXX eur mesačne a na maloletú R. vo výške XX eur mesačne, a zaviazať ho dané výživné platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.06.2014. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd povolil uhrádzať zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Odvolanie podal podľa § 365 písm. d), f) a h) CSP. Namietal, že prvostupňový súd si z jeho krátkodobých príjmov vo výške X XXX eur, resp. X XXX eur nesprávne vyvodil jeho schopnosť dosahovať oveľa vyšší príjem, ako má v súčasnosti. Zdôraznil, že v minulosti bol opakovane zamestnávaný na dobu určitú, a teda jeho zvýšené mzdové ohodnotenie malo iba kompenzovať nestálosť takejto pozície. Z dôvodu dočasnosti uvedených zamestnaní označil za nesprávny aj záver súdu o jeho dobrovoľnom vzdaní sa zamestnania. Uviedol, že v spoločnosti svojej sestry začal pracovať za účelom dosiahnutia stabilného zamestnania a pravidelného príjmu. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie o nevierohodnosti výšky jeho aktuálneho príjmu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že tento nevykonal z vlastného podnetu žiadny dôkaz za účelom preskúmania uvedenej domnienky a zistenia jeho skutočného príjmu. Súdu prvej inštancie vytkol, že k jeho prednesom a predloženým dôkazom pristupoval výrazne kriticky, kým o vyjadreniach matky týkajúcich sa nákladov na maloleté deti len konštatoval, že im nemá čo vytknúť. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nereflektoval, že podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, a preniesol na neho celé bremeno finančného zabezpečenia. Poukázal na skutočnosť, že v súčasnej dobe si plní aj vyživovaciu povinnosť voči manželke vo výške XXX eur. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a argumenty uvedené otcom v odvolaní neobstoja. Žiadala, aby odvolací súd vychádzal z možného príjmu otca vyplývajúceho z jeho potenciálu. Vyjadrila presvedčenie, že otec previedol spoločnosť, ktorú sám založil, na svoju sestru iba za účelom vyhýbania sa vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, pričom danú spoločnosť naďalej fakticky vedie. Poukázala na skutočnosť, že sestra otca E.. P. R. je učiteľkou biológie a nemá absolútne žiadnu spôsobilosť ani schopnosť rozumieť vedeniu stavebnej firmy. Otec musí mať podľa jej názoru aj ďalší príjem, keďže už počas ich spolužitia dochádzalo z jeho strany k zamlčiavaniu faktúr a dokladov o nákupe drahého oblečenia. 5. Matka v priebehu odvolacieho konania opakovane prostredníctvom emailovej komunikácie informovala odvolací súd o aktuálnej situácii v rodine, vrátane podania trestného oznámenia na otca pre zanedbávania jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zároveň odvolaciemu súdu postupne oznamovala, skutočnosti týkajúce sa stretávanie sa otca s maloletým C., nerešpektovanie vzájomných dohôd zo strany otca pri výchove maloletých detí, najmä v súvislosti s maloletým C.. 6. Okresná prokuratúra Bratislava IV vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tento považovala za zákonný, dôvodný a vo všetkých jeho výrokoch náležite a riadne odôvodnený. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že otcom deklarovaná výška príjmu je vzhľadom na jeho vysokoškolské vzdelanie a dlhodobé pôsobenie v oblasti stavebníctva, nevierohodná ako aj neprimeraná jeho schopnostiam a možnostiam. Určená výška výživného tak zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. Určenie zročného výživného bolo, s poukazom na zistený stav a výšku výživného stanovené súdom prvej inštancie správne. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a na podanie matky označené ako odvolanie nemožno prihliadať. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Pokiaľ ide o výroky o výživnom, treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ( bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. 12. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne skutočný príjem a majetkové pomery povinného. V danom prípade vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti otca, jeho vek a dobrý zdravotný stav, je možné ustáliť, že otec disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými pre plnenie určenej výšky výživného na maloleté deti a preto nie je možné vychádzať iba z potvrdenia otca o jeho súčasnom príjme, ktorý predstavuje asi len polovicu príjmu dosahovaného otcom v minulosti. Pri takomto zásadnom rozdiele v dosahovaných príjmoch je tiež vysoko nepravdepodobné, že tento by bol spôsobený výlučne krátkodobosťou predchádzajúcich zamestnaní otca a z toho vyplývajúcim rizikom straty zamestnania, ako to uvádza vo svojom odvolaní. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výrokom o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a poukazuje na kritérium tzv. potenciality príjmov, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahuje, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby využíval všetky svoje schopnosti a dosiahnuté vzdelanie. Vychádzajúc z citovaných ustanovení je možné konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti od 01.06.2014, z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané. Súdom prvej inštancie určená výška výživného v čase rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. je primeraná a to tak odôvodneným potrebám maloletých detí matkou v konaní vyčíslených, ako aj v konaní zisteným pomerom rodičov, pri zohľadnení práva maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ale aj ich práva na uspokojovanie základných životných potrieb. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, prijal správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na príjem oboch rodičov, ich majetkové pomery, skladbu ich výdavkov, ako i rozsah a výšku odôvodnených potrieb maloletých detí stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že určená výška výživného zo strany otca, pri zohľadnení rovnako existujúcej vyživovacej povinnosti matky, ktorej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou je primeraná na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Navyše v danom prípade otec nepreukázal, že by na výživu a potreby maloletých detí prispieval aj vecnými plneniami slúžiacimi na uspokojovanie odôvodnených potrieb detí. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného na maloleté deti správne vymedzil obdobie jeho určenia od 01.06.2014, rovnako správne zohľadnil všetky okolnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti jeho určenia a jeho výšky. 13. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti vo výroku o určení výšky výživného na maloleté deti a výroku o zročnom výživnom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Na podanie matky označené ako odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, doručené súdu prvej inštancie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 27.12.2017, odvolací súd prihliadnuť nemohol. 15. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 16. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 17. Preskúmaním vyššie uvedeného podania matky odvolací súd dospel k záveru, že aj po obsahovej stránke ide o odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. podanie vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že matka dané podanie vo veci samej dodatočne nedoručila súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v zákonnej lehote desiatich dní, odvolací súd na toto podanie v zmysle ust. § 125 ods. 2 CSP neprihliadol. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).