Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/634/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407220696 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1407220696.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: T.. M. A., K. K., I.T. XX, proti odporcovi: T.. M. A., K. K., I. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25. 7. 2014 č.k. 9C 171/2007 - 341, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevyhovel návrhu odporcu a nepripustil vstup Rady pre práva dieťaťa, so sídlom A. X, E., Q. M. A. ( dospelej dcéry účastníkov ) do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22. 8. 2007 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom, po rozvode ich manželstva. Dňa 14. 5. 2014 doručil odporca prvostupňovému súdu návrh na pribratie ďalších účastníkov do konania, a to Rady pre práva dieťaťa, so sídlom Z. E., A. X a tiež dospelej dcéry účastníkov konania M. A., ktorý odôvodňoval tým, že v konaní o vyporiadanie BSM nikto nechráni oprávnené záujmy ich spoločného maloletého dieťaťa C. A. a jeho dospelému dieťaťu zabezpečuje bývanie na I. XX Z. K. a preto má právny záujem na výsledku tohto konania, pretože byt č. XX na M. F.. XX Z. K. navrhovateľka odmieta napriek rodičovskej dohode umožniť užívať a vlastniť. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie oprel o ust. § 93 ods. 1, 2, 3 O.s.p. uviedol, že navrhovateľka so vstupom označených subjektov ako vedľajších účastníkov do konania nesúhlasila. Poukazoval tiež na to, že predpokladom vstupu vedľajšieho účastníka do konania je preukázanie právneho záujmu na výsledku konania, z dôvodu, že vedľajší účastník je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu v danej veci. Existencia právneho záujmu bude daná vtedy, ak výsledok sporu ovplyvní alebo ohrozí právne postavenie vedľajšieho účastníka. O takýto prípad však v prejednávanej právnej veci nejde. Prvostupňový súd ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že o obdobnom návrhu odporcu už v tejto veci rozhodoval, a to uznesením zo dňa 1. 3. 2013 č.k. 9C 171/2007 - 272, ktorým návrhu odporcu rovnako nevyhovel, pričom toto jeho uznesenie bolo na odvolanie odporcu potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho, zo dňa 30. 9. 2013 č.k. 4Co 364/2013 - 284. V náväznosti na opakovaný návrh odporcu na pristúpenie vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania súd prvého stupňa dodal, že je bez významu, či je dieťa maloleté alebo plnoleté. Doplnil, že organizácia Rada pre práva dieťaťa sa nenachádza v Registri neziskových organizácií vedenom Ministerstvom vnútra SR, ani v &obchodnom registri RS, súdu nie je známa povaha činnosti vykonávanej touto organizáciou a teda ani jej právny záujem na vstupe do tohto konania. Deti účastníkov konania nie sú účastníkmi tohto konania, z ktorého dôvodu potom ani nie je možný vstup takejto organizácie do predmetného sporu. Keďže odporcovi je známy názor ako prvostupňového tak i odvolacieho súdu na účasť detí v tomto konaní ako vedľajších účastníkov, vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia súdov o jeho obdobnom návrhu, vyhodnotil súd prvého stupňa opätovný návrh odporcu na vstup vedľajšieho účastníka do konania ako neodôvodnené predlžovanie sporu. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd rozhodne o pripustení Rady pre práva dieťaťa aj M. A. ( dospelej dcéry ) ako vedľajších účastníkov do konania. Vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie veci., keď nevzal do úvahy zámer zákonodarcu, vyjadrený v ust. § 93 ods. 2 O.s.p., včítane dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. Poukazoval na to, že právnickou osobou podľa osobitného predpisu sa rozumie aj právnická osoba ( občianske združenie ), ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí podľa zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí. Ďalej argumentoval článkom 3 Stanov Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika, ktorý upravuje predmet činnosti občianskeho združenia, ako aj Ústavou SR čl. 7 ods. 5, a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Dodal, že Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika je občianskym združením, zameraným na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, ktoré disponuje 130 odborníkmi z oblasti práva, psychológie, sociálnej práce, pedagogiky a špeciálnej pedagogiky, sociálnej psychológie a z iných príbuzných odborov. Rada v súlade so svojimi stanovami vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí podľa § 10 ods. 1 zák. č. 305/2005 Z.z. a preto je podľa zák.č. 305/2005 Z.z., § 6 subjektom, ktorý je zo zákona povinný dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Na základe uvedeného má odporca za to, že Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika má právny záujem na výsledku konania a ako taká môže byť legitímnym vedľajším účastníkom konania. Prvostupňový súd nevzal do úvahy ohrozenie bývania detí účastníkov konania, machináciami s bytmi na J., M., tiež A. J. Q. M. ulici sa navrhovateľka teraz snaží preniesť aj na byt na I. F., ignoruje potreby maloletej i plnoletej dcéry. Navrhovateľka sa snaží všetkými spôsobmi vyňať deti aj odporcu z užívania bytu na I. F.. záverom odporca obsiahlo citoval z ustanovení Listiny základných ľudských práv a slobôd, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa. Odporca v odvolaní trval na tom, že navrhovateľke ide v konaní o vyporiadanie BSM len o jej obohatenie na úkor ostatných členov rodiny. Byt na M. F.L.. XX Z. K. sa stal predmetom špekulácií navrhovateľky, ktoré všetkých členov rodiny poškodzuje. Počas predchádzajúcich rokov v bytoch na I. XX Q. M. XX spoločné deti účastníkov konania striedavo bývali a v byte na I.C. XX sa rodičia podľa dohody striedali pri deťoch, čomu ale navrhovateľka v súčasnosti nečestne bráni. Na zariadenie oboch bytov si museli zobrať účastníci konania novomanželskú pôžičku vo výške 45.000,- Sk. všetko zariadenie bytov sú bez súhlasu odporcu v dlhodobom užívaní navrhovateľky v byte na M. XX od roku 2005 a v obidvoch bytoch od r. 2012 až doteraz. Odporca v návrhu zopakoval, že navrhovateľka sa v r. 2009 presťahovala do bytu svojej sestry na A. J. XX Z. K., tiež má so svojím milencom G. k dispozícii byt na M. X Z. K. a so sestrou O. veľký rodinný dom na Č. Z.. Navrhovateľka v súčasnosti byt na M. XX prenajíma a so svojím druhom žije v byte na I. XX. Navrhovateľka má teda bývanie vyriešené a ide jej len o obohatenie sa na úkor odporcu resp. ich maloletého aj dospelého dieťaťa. Navrhovateľka sa na odvolanie odporcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je neopodstatnené. Ako už skonštatoval prvostupňový súd v napadnutom uznesení, v predmetnej právnej veci nie sú splnené podmienky na vstup ani Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika, ani už plnoletej dcéry účastníkov konania, M. A., G.. X. X. XXXX, ako vedľajších účastníkov do konania, a to pre chýbajúci právny záujem na výsledku konania. Nutno podotknúť, že prípustnosť odporcom navrhovaného vedľajšieho účastníctva v konaní namietla navrhovateľka, preto podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne rozhodoval o tom, či vstup odporcom navrhovaných vedľajších účastníkov do konania pripúšťa. Ako už bolo uvedené zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods. 1 O.s.p. je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého má vstúpiť do konania. Poskytovaním a podporou v danom prípade odporcovi by tak mal sledovať jeho záujmy; snaží sa dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka ktorého podporuje ( v danom prípade by ním mal byť odporca ), sa nepriaznivo prejaví aj na jeho ( vedľajšieho účastníka ) právnych pomeroch. O takýto prípad však v prejednávanej právnej veci nejde, keďže predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ( účastníkov konania ) sa rieši usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom ( rozvodom manželstva ) zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Subjektmi vyporiadania sú len samotní manželia. Keďže predmetom konania o vyporiadanie BSM sú majetkové vzťahy ( bývalých ) manželov medzi bývalými manželmi, výsledok tohto konania nijako neovplyvní právne postavenie spoločných detí bývalých manželov ( a to bez ohľadu na to, či sú už plnoleté alebo ešte aj maloleté ), nakoľko vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nedôjde ani k založeniu, ani k zmene a ani k zániku žiadnych práv či právnych vzťahov ich spoločných detí ( ako to už bolo skonštatované aj v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2013 č.k. 4Co 364/2013 - 284 ). V prípade, na ktorý dopadá ust. § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania predpokladá, že predmetom jej činnosti bude ochrana práv, o ktoré v konaní ide. V tejto súvislosti možno len opäť poznamenať, že keďže predmetom konania o vyporiadanie BSM je riešenie majetkových vzťahov bývalých manželov po rozvode ich manželstva ( t.j. nie majetkových vzťahov ich spoločných detí ), nie je podľa názoru odvolacieho súdu táto zákonná požiadavka ( ochrana práv detí ) naplnená. Navyše by účasť vedľajšieho účastníka v konaní na základe ust. § 93 ods. 2 O.s.p. musela byť iniciovaná samotným vedľajším účastníkom, o ktorý prípad nejde, pretože ani Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika a ani M. A., dospelé dieťa účastníkov konania, neprejavili záujem vstúpiť do konania o vyporiadanie BSM účastníkov ako vedľajší účastníci. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.