Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/134/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407220696 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1407220696.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: T.. M. A., G.. XX.X.XXXX, K. I. XX, K. proti žalovanému: T.. M. A., G.. X.X.XXXX, K. I. XX, K., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.10.2018, č.k. 9C/171/2007-1004, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorou súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť mení tak, že Z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov súd prikazuje do vlastníctva žalobkyne X-T. K. Č.. XX na X. poschodí bytového domu na ul. I. Č.. XX Z. K., súpisné číslo XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: K. T., U.: K.-M..Č.. C. Z., katastrálne územie: C. Z. o veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 7891/564647, a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 7891/564647, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: K. T., U.: K.-M..Č.. C. Z., katastrálne územie: C. Z., nehnuteľnosti v hodnote 130 463,17 eur. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : .Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: - trojizbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu na ul. I. XX v K., súpisné č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX evidovanom na LV č. XXXX v katastrálnom území C. Z., M..Č.. K. - C. Z., nehnuteľnosti v hodnote 130 463,17 eur, - detskú izbu borovicový masív v hodnote 663,87 eur (20.000,- Sk), - spálňu Ikea v hodnote 1.659,69 eur (50.000,- Sk), - obývačkovú stenu Ikea v hodnote 1.659,69 eur (50.000,- Sk), - chladničku Calex v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), - automatickú pračku v hodnote 66,38 eur (2.000,- Sk), - zariadenie kuchyne v hodnote 165,96 eur (5.000,- Sk), - sedačku Ikea v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), - farebný televízor v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), - audio, video, DVD zostava v hodnote 232,35 eur (7.000,- Sk), - umývačku riadu Siemens, v hodnote 66,38 eur (2.000,- Sk), - mikrovlnnú rúru s grilom Whirpool v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), - luster s antickým vzorom v hodnote 132,77 eur (4.000,- Sk), hnuteľné veci spolu v hodnote 4.779,92 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: - garáž č. XXX na Z. F.. Z. K., A. Č.. XXXX, L. Č.. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XXX, Z. C. Ú. C. Z., M..Č.. K. - C. Z., nehnuteľnosti v hodnote 16.965,57 eur, - spálňu borovicový masív v hodnote 1.659,69 eur (50.000,- Sk), - obývačkovú stenu v hodnote 995,81 eur (30.000,- Sk), - detskú izbu borovicový masív v hodnote 663,87 eur (20.000,- Sk), - farebný televízor Orava v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), - audio-video zostavu v hodnote 232,35 eur (7.000,- Sk), - chladničku Calex v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), - pračku automatickú v hodnote 66,38 eur (2.000,- Sk), - zariadenie kuchyne v hodnote 165,96 eur (5.000,- Sk), - sedačku čalúnenú v hodnote 33,19 eur (1.000,- Sk), hnuteľné veci spolu v hodnote 3.883,68 eur. Do podielového spoluvlastníctva stranám sporu , každému v podiele 1/2 prikázal: - finančné prostriedky vedené vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX T.. M. A. ku dňu 19.07.2007 v sume 688,74 eur (20.749,- Sk) v 1, - finančné prostriedky vedené vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 19.07.2007 v sume 135,66 eur (4.086,90,- Sk) v 1, - finančné prostriedky vedené v Poštovej banke, a.s. na vkladnej knižke s č. XXXXXXXX/XXXX, ku dňu 19.07.2007 v sume 8,36 eur (251,85,- Sk) v 1, - finančné prostriedky vedené v Poštovej banke, a.s. na vkladnej knižke s č. XXXXXXXX/XXXX, ku dňu 19.07.2007 v sume 849,66 eur (25.597,- Sk) v 1, - finančné prostriedky vedené v Unicredit Bank Slovakia, a.s. na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX ku dňu 19.07.2007 v sume 3,55 eur (106,94,- Sk) v 1, - finančné prostriedky vedené v Sberbank Slovensko, a.s. na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 19.07.2007 v sume 230,55 eur (6.945,54 Sk) v 1. Do podielového spoluvlastníctva stranám sporu v podiele 1/2 prikázal: - záväzok - nesplatený zostatok na mladomanželskej pôžičke poskytnutej stranám sporu Slovenskou sporiteľňou, a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom T.. A. M. ku dňu 19.07.2007 v sume 109,85 eur (3.309,50 Sk), každému v sume v 54,92 eur. Žalobkyni prikázal do jej vlastníctva majetok v celkovej hodnote 136.201,35 eur a žalovanému prikázal do jeho vlastníctva majetok v celkovej hodnote 21.807,51 eur (výrok I.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 57.087,07 eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.) Stranám sporu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 4.740,- eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/124/2016 zamietol (výrok V.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 143, § 149 ods. 2 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vychádzal zo zásad vyplývajúcich z § 150 Občianskeho zákonníka s uplatnením zákonného princípu rovnosti podielov oboch manželov. Konštatoval, že v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti odôvodňujúce uplatnenie disparity podielov. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že účastníci za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti: K. Č.. XX na I. F..Č.. XX v K., W. Č.. XXX na Z. F.. Z. K., hnuteľné veci špecifikované vo výroku rozhodnutia a záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s. titulom poskytnutej mladomanželskej pôžičky. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, vyvodil, že tieto boli nadobudnuté za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva a tvorili zariadenie v byte na I. F.. XX Z. K. ako aj v byte na M. Č.. XX Z. K.. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul motorové vozidlo P. R., keďže mal preukázané, že jeho vlastníkom je otec žalobkyne a rovnako do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul motorové vozidlo Š. Y., na ktorého kúpu žalovanému darovali peniaze jeho rodičia, čo nespochybňovala ani žalobkyňa. Pokiaľ ide o nároky žalobkyne pojať do masy bezpodielového spoluvlastníctva aj ďalšie položky, keď po rozvode manželstva investovala do bytu na I. XX, uviedol, že predmetom vyporiadania bol majetok a dlhy strán sporu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. V súvislosti s príspevkom zo sociálneho fondu vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne v sume 25.678,- Sk, vyslovil, že tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria peniaze vyplatené jednému z manželov ako mzda, a vôbec akákoľvek odmena za prácu v rôznych formách, vrátane mimoriadnych odmien, prémií, tzv. trinásteho platu atď. Na strane druhej konštatoval, že náhrada za pracovný úraz žalovaného vyplatená mu na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.04.2000, č.k. 28C/35/97-55 v sume 13.543,- Sk s prísl. nepochybne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že tieto jeho finančné prostriedky boli použité na spoločný majetok a v tejto súvislosti poukázal na výpis z účtu z Poštovej banky, a.s. z ktorého mal preukázané, že žalovaný za trvania manželstva dňa 13.05.2005 vybral zo spoločného účtu sumu 143.505,- Sk, pričom nebolo preukázané, na aký účel taký veľký finančný objem zo spoločného účtu strán sporu vybral. Uviedol, že nemožno vylúčiť, že časť týchto peňazí predstavuje aj zhodnotenie peňažnej náhrady za pracovný úraz, keď sám žalovaný uviedol, že tieto peniaze sa presúvali z účtu na účet, aby sa čo najviac zhodnotili, pričom v súvislosti s výberom uvedenej sumy poukázal na to, že práve v roku 2005 bol stranám sporu prevedený do vlastníctva byt č. 14 na I. F.. XX, preto nemožno vylúčiť, že aj práve z týchto peňazí došlo z ich strany k zaplateniu zostatku investičného úveru a poplatkov za prevod tohto bytu v sume cca 58.000,- Sk, keď nie je prirodzené, aby za trvania manželstva práve v uvedenom období jeden z manželov zo spoločného účtu vybral tak vysokú sumu peňazí s tvrdením, že tieto vybral pre potreby a spotrebu rodiny. Vo vzťahu k hnuteľným veciam uviedol, že na ich hodnote sa strany sporu dohodli. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, prikázal hnuteľné veci do vlastníctva stranám sporu v zásade tak, ako to navrhli i v zostatkových hodnotách v rámci konania. Konštatoval, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode mali strany sporu našetrené peňažné prostriedky vedené vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX v sume 20.749,- Sk, peňažné prostriedky vedené vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. na účte č. XXXXXXXXXX/. v sume 4.086,90 Sk, peňažné prostriedky vedené v Poštovej banke, a.s. na vkladnej knižke s č. XXXXXXXX/XXXX v sume 251,85 Sk (8,36 eur), peňažné prostriedky vedené v Poštovej banke, a.s. na vkladnej knižke s č. XXXXXXXX/XXXX v sume 25.597,- Sk, peňažné prostriedky vedené v Unicredit Bank Slovakia, a.s. na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX v sume 3,55 eur, peňažné prostriedky vedené v Sberbank Slovensko, a.s. na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 19.07.2007 v sume 230,55 eur, ktoré prikázal stranám sporu do vlastníctva, každému v 1/2. Zároveň vyvodil, že žalovaný v konaní nepreukázal údajné investície do bytu na M. F.. XX Z. K.. K nehnuteľnostiam uviedol, že je nepochybné, čo uznala aj žalobkyňa, že k získaniu ,,strechy nad hlavou“ manželov, výrazne prispeli rodičia žalovaného, ktorí sa dňa 30.12.1993 vzdali členských práv prídelu X-T. K. Č.. XX na I.Č. F.. XX Z. K. v hodnote členského podielu 91.160,- Sk na svojho syna T.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal členom SBD Bratislava IV, pričom za trvania manželstva bol žalovanému predmetný byt pridelený. Na základe dohody o výmene bytu a prevode členských práv a povinností dňa 24.07.2003 došlo k výmene bytov medzi bratom T.. M. A. s manželkou M., ktorí boli nájomcami bytu č. XX na I. F.. XX v K. a bratom žalovaného T.. T. A. s manželkou N., ktorí boli nájomcami bytu č. XX na I. F.. XX Z. K.. Konštatoval, že pri peniazoch od rodičov sa vždy pozerá na úmysel darcov a podľa jeho názoru rodičia žalovaného v tom čase takto pomohli obom manželom, keď nepochybne nepredpokladali rozvod manželov a delenie spoločného majetku a tomuto záveru korešponduje aj výpoveď otca žalovaného. Zmluvou zo dňa 20.1.2005 uzavretou medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV a stranami sporu bol žalobkyni a žalovanému byt č. XX na I. F.. XX prevedený do ich vlastníctva. V tejto súvislosti opätovne poukázal na výpis z účtu z Poštovej banky, a.s. z ktorého mal preukázané, že žalovaný za trvania manželstva dňa 13.5.2005 vybral zo spoločného účtu sumu 143.505,- Sk, ktorá by nepochybne postačovala na prevod bytu č. XX na I. Č.. XX do vlastníctva strán sporu, ktorý im bol prevedený za sumu 57.983,98 Sk (52.413,98 Sk + 5.570,- Sk). Dospel k záveru, že byt Č.. XX na I. Č.. XX Z. K., rovnako ako aj garáž č. XXX na Z. F.. Z. K. patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo v rámci konania spočiatku nerozporoval ani žalovaný. Zo znaleckého posudku č. 92/2016 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác zo dňa 07.10.2016 zistil všeobecnú hodnotu bytu č. XX na I. Č.. XX Z. K. sumou 130.463,17 eur, všeobecnú hodnotu garáže č. XXX na Z. F.. Z. K. sumou 16.965,57 eur. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z účastníkov má byť prikázaný do výlučného vlastníctva byt Č.. XX na I. Č.. XX Z. K., vychádzal z bytových pomerov účastníkov v čase rozhodovania, pričom ani žalobkyňa ani žalovaný nemajú inú možnosť bývania ako v spornom byte. Predmetný byt prikázal do vlastníctva žalobkyne s prihliadnutím na skutočnosť, že hoci sú ich obidve dcéry už plnoleté, stále bývajú s matkou, jedna je študentkou vysokej školy, druhá je študentkou gymnázia, a je reálny predpoklad, že aj ona pôjde na vysokú školu, pričom je prirodzené, že matka im aj naďalej bude vytvárať prostredie vhodné pre ich ďalší rast a štúdium. Konštatoval, že je žiaduce, aby aj naďalej žili a bývali v prostredí, na ktoré sú zvyknuté, majú ho radi, dobre sa v ňom cítia a v ňom prospievajú. Prihliadol aj na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 16C/47/2012-318 zo dňa 27.11.2013, ktorým bol žalovaný vylúčený z užívania K. Č.. XX na I.T. F.. XX Z. K. až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, pre hrozbu fyzického a psychického týrania z jeho strany voči žalobkyni a ich dvom dcéram. Na základe uvedeného predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zaviazal zaplatiť žalovanému jeho vyrovnávací podiel z bytu. Druhú z nehnuteľností, garáž č. XXX na Z. F.. Z. K. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, keď fakticky vyhovel návrhu strán sporu v tomto smere, rovnako zohľadnil účelné využitie veci. Pokiaľ ide o byt na M. F.. XX Z. K., A.Ž. A. A. E. Ž., Ž. E. K. G. V. K. A. manželov. Predovšetkým poukázal na to, že predmetný byt žalobkyňa nadobudla dedením a uzavretím manželstva žalobkyne so žalovaným došlo k spoločnému nájmu predmetného bytu manželov, nevzniklo však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale členkou družstva zostala len žalobkyňa, ktorá sa stala nájomníčkou bytu a súčasne členkou družstva ešte pred uzavretím manželstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu uzatvorenej medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava II a žalobkyňou dňa 03.04.2003, sa stala žalobkyňa vlastníčkou predmetného bytu. Poukázal na to, že prevod vlastníctva družstevného bytu je podľa zákona č. 182/1993 Z.z. formou vyporiadania medzi družstvom a jeho členom a nie je rozhodujúce, kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle tohto zákona možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. V prípade, ak by došlo k prevodu družstevného bytu len na jedného z manželov, t.j. konkrétne na manžela člena družstva s povinnosťou doplatiť jednorazovú peňažnú čiastku, zodpovedajúcu nesplatenému investičnému úveru a pokiaľ by táto čiastka bola poskytnutá z bezpodielového spoluvlastníctva, ani táto skutočnosť nič nemení na vyššie uvedenom právnom závere. Konštatoval, že v zmysle citovaného § 704 ods. 2 O.z. uzavretím manželstva zo zákona vznikol spoločný nájom tohto družstevného bytu, k vzniku spoločného členstva však nedošlo a výlučnou členkou družstva naďalej zostala len žalobkyňa, pričom za trvania manželstva dňa 3.4.2003 žalobkyňa uzavrela s bytovým družstvom zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu s tým, že na zakúpenie tohto bytu neboli použité žiadne finančné prostriedky, keď prevod predmetného bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu bol bezodplatný, lebo investičný úver pripadajúci na prevádzaný byt bol už prevádzajúcim nadobúdateľom splatený. Pokiaľ ide o pasíva majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, ide o mladomanželskú pôžičku č. XXXXXXXXXX/ XXXX s názvom T.. A. M. so zostatkom istiny ku dňu 19.07.2007 v sume 3.309,50,- Sk, ktorá bola po rozvode manželstva dňa 28.06.2008 splatená žalobkyňou, má preto nárok, aby jej žalovaný vrátil sumu 1.654,75 Sk., predstavujúcu polovicu ňou splatenej pôžičky, ktorú započítal v prospech žalobkyne na jej podiel. Na základe uvedených skutočností potom vyplynulo, že hrubá hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje sumu 158.008,86 eur, po odpočítaní pasív sumy 109,85 eur, čistá hodnota predstavuje sumu 157.899,01 eur. Žalobkyňa má z masy bezpodielového spoluvlastníctva dostať polovicu čistej hodnoty v sume 78.949,50 eur a žalovaný má z masy dostať polovicu čistej hodnoty v sume 78.949,50 eur. Žalobkyni bol prikázaný majetok v celkovej sume 136.201,35 eur a žalovanému bol prikázaný majetok v celkovej sume 21.807,51 eur, preto má žalovaný nárok na úplné finančné vyrovnanie na sumu 57.141,99 eur. Po zohľadnení sumy 54,92 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila aj za žalovaného titulom splatenia zostatku mladomanželskej pôžičky, sa vyrovnávací podiel žalovaného znížil o sumu 54,92 eur na sumu 57.087,07 eur, preto je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu 57.087,07 eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Pri posúdení povinnosti strán sporu na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM vychádzal zo sumy 158.008,86 eur (hrubá masa bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a 3 % z nej potom predstavujú sumu 4.740 eur, ktorú sumu sú obaja účastníci povinní zaplatiť na účet súdu spoločne a nerozdielne (§ 2 ods.1 písm. c/, ods.3, zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pol. 6 písm. b) prílohy k zákonu). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania zohľadňujúc skutočnosť, že každý z účastníkov bol len čiastočne úspešný, dostalo sa mu polovice spoločného majetku a ide o konanie, ktoré mohlo začať iba v prípade, keď sa účastníci o vypriadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli, pričom vyporiadanie bolo na prospech oboch. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal súdom zistenú hodnotu bytu č. XX na I. F.. Č.. XX, nakoľko znalecký posudok, ktorým bola určená jeho hodnota, bol k roku 2016, pričom od roku 2016 cena bytov v danej lokalite vzrástla. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil masu bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko pasívami majetku malo byť aj odškodné žalovaného za pracovný úraz vo výške, ktorú preukázal a podnikové štipendium a úspory získané od rodičov, ktoré si doniesol do manželstva. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď tvrdil, že rodičia žalovaného pomohli obom manželom, pričom uvedené nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko aj zo samotného vyjadrenia rodičov žalovaného vyplýva, že finančné prostriedky a pomoc poskytli výlučne žalovanému. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj na investície vložené žalovaným do rekonštrukcie bytu. Namietal aj dôvodnosť prikázania bytu č. XX na F.. I. XX žalobkyni, nakoľko žalobkyňa má možnosť bývať v byte na M. Č.. XX, keďže sa ho vzdala v rozpore so zákonom a účelovo a pod hodnotu. Poukázal na to, že obe deti sú plnoleté, pričom staršia dcéra nebýva s matkou v spoločnej domácnosti. Podľa jeho názoru ani vylúčenie z užívania bytu nemá pre toto konanie význam. Uviedol, že žalobkyňa sa nenachádza v bytovej núdzi, nakoľko býva s priateľom, ktorý disponuje vlastným bytom. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte na I. F.. s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedený byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový stav, keď v rámci vyporiadania masy bezpodielového spoluvlastníctva nevyporiadal aj spoluvlastnícky podiel vo výške 7891/564647 na pozemku parc.Č.. XXXX/XX o výmere 1561 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. Z., na ktorom je postavená stavba - bytový dom súp.č. XXXX, na I. F..Č.. XX, v ktorej sa nachádza vyporiadaný byt č. XX. Ďalej tvrdil, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na to, že žalobkyňa špekuluje od začiatku manželstva na hranici trestného činu aj s ostatnými bytmi, kde účastníci počas manželstva bývali (na J. XX Q. M. XX). Podľa jeho názoru žalobkyňa na základe napadnutého rozsudku získava hodnotu v sume 148 949,50 eur, pričom žalovaný má z masy bezpodielového spoluvlastníctva viac ako polovicu čistej hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva, lebo 70 000 eur za M. XX špekuláciami získala len žalobkyňa, aj keď v rokoch 1991 spoločne so žalovaným splácali anuitu a v roku 1992 spoločne požiadali družstvo a aj keď tajne spoločnú žiadosť na družstve zrušila a v roku 2003 požiadala o prevod len na seba. Poukázal na to, že jeho rodičia zabezpečovali od roku 1975 členské a udržiavacie poplatky v družstve, poplatky za pridelenie družstevného bytu na I., splatenie investičných nákladov a ich doplatenie, za trhovú hodnotu kúpu aj druhého bytu na I. a predčasné splatenie anuity obidvoch bytov a poplatkov za ich prevod do osobného vlastníctva, takže suma 78 949,50 eur nijakým spôsobom nedokáže nahradiť trhovú hodnotu celého bytu, preto by mal mať žalovaný nárok nielen na úplné finančné vyrovnanie navýšené o polovicu zo 70 000 eur za M. XX v sume 92 141,99 eur, ale o prisúdenie bytu na I. XX a doplatenie žalobkyni maximálne 17 000 eur aj po zohľadnení sumy 54,92 eur, a nie do 90 dní, nakoľko v prípade prisúdenia bytu žalovanému, tento je schopný sumu 57 087,07 eur uhradiť žalobkyni ihneď po právoplatnosti rozsudku a nepotreboval by lehotu 90 dní aká bola priznaná na plnenie žalobkyni, čo súd prvej inštancie neskúmal a nevyhodnotil. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, či byt na M. XX patrí alebo nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva. Tvrdil, že žalobkyňa predmetný byt nezdedila, ale zdedila len členský podiel v Bytovom družstve a nadobudla ho tak, že spoločne splatili anuitu, transformačný poplatok, zrekonštruovali ho a družstvo ho previedlo do osobného vlastníctva počas manželstva. Poukázal na to, že v čase uzavretia manželstva neplatili zákony z rokov 1992 a 1993 a podľa úmyslu tvorcov Občianskeho zákonníka by žalovaný pri rozvode nemal povinnosť sa z družstevného bytu na M. vysťahovať, dokiaľ by mu nebol pridelený primeraný náhradný byt s tým, že § 178 bol vypustený zo zákona až v roku 1992. Uzavrel, že vlastníctvo členského podielu v družstve získala žalobkyňa pred uzavretím manželstva, takže členský podiel nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale byt na M. XX v osobnom vlastníctve je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že členské vzťahy v družstve nikto nespochybňuje, ale tieto nemôžu negovať zmysel a účel § 143 Občianskeho zákonníka. Podotkol, že spoločný nájom po uzavretí manželstva vznikol manželom aj k 3-izbovému bytu na J. XX, ktorý bol potom špekulatívne prevedený na rodinu matky žalobkyne a jeho hodnota v súčasnosti je 239 000 eur, čo bolo potrebné v konaní tiež zohľadniť, pričom na zakúpenie bytu boli použité spoločné finančné prostriedky manželov a prevod bytu bol bezodplatný preto, že manželia spoločne splatili investičný úver pripadajúci na byt v družstve. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný vždy navrhoval mimosúdne riešenie, preto je namieste, aby žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Lehotu na zaplatenie vyrovnacieho podielu považoval za neprimerane dlhú a súd ju nedostatočne odôvodnil. Podľa jeho názoru sa prvoinštančný súd nevysporiadal s prisúdením hnuteľných vecí, ktoré si žalobkyňa bez jeho súhlasu prisvojila a z domu odniesla. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil v časti nehnuteľností tak, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva zahrnie aj byt na M. XX, ktorý prikáže do vlastníctva žalobkyne a byt na I.T. XX prikáže do vlastníctva žalovaného spolu s pozemkom a garážou. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 30.12.2018, v ktorom uviedla, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a uvádza v ňom nepravdivé tvrdenia. Pokiaľ ide o dôkaz - e-mailovú komunikáciu, tento dôkaz súd na jej námietku nebral do úvahy. V prípade nezrovnalostí ohľadom uvedenia pozemku v napadnutom rozhodnutí, žiadala, aby to súd ujasnil. Poukázala na to, že žalovaný úmyselne predlžoval konanie, preto jeho námietka voči znaleckému dokazovaniu neobstojí. S poukazom na dĺžku konania považovala lehotu 90 dní na plnenie za adekvátnu. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že so žalovaným sa nedalo dohodnúť a poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/98/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4To/61/2018, na základe ktorého bol žalovaný odsúdený za obmedzovanie osobnej slobody a nebezpečné prenasledovanie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.2.2019, v ktorom v odvolaní uviedol pravdivé tvrdenia, že žalobkyňa žije so svojim kohabitačným partnerom G., ktorý disponuje bytom zapísaným na priloženom liste vlastníctva. Ďalej uviedol, že súd sa oboznámil s e-mailovou komunikáciou, ktorá preukazuje korupciu, špekuláciu a podvod vo vzťahu k bytu na M. XX a nemôže byť na ťarchu žalovaného, že sa s ním súd nevysporiadal a nezaložil tieto písomné dôkazy do spisu. Ako ďalší dôkaz zlého úmyslu žalobkyne priložil komunikáciu žalobkyne a jej kohabitačného partnera po tom, ako mu vypustili na aute všetky štyri kolesá. Napadnuté rozhodnutie nepovažoval za správne, nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa má vyriešenú bytovú otázku a jej ďalšie korupčné a špekulatívne aktivity viedli k tomu, aby podvodným spôsobom získala do svojej dispozície oba byty. Ďalej žiadal podiel na pozemku parcela č. XXXX/XX Z. C..Ú.. C. Z. prikázať do jeho vlastníctva. Žiadal pripojiť aj konanie na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 8C/184/2005 a Krajskom súde v Bratislave, sp.zn. 6Co/497/2005, ktoré majú vnášať úplnejší pohľad na triky žalobkyne ohľadom pokusu získať oba byty. Uviedol, že o charaktere žalobkyne vypovedá krivá výpoveď na súde pod prísahou ohľadne bytu na J. XX, porušenie manželskej prísahy a sviatostnej manželskej prísahy a násilné zabitie plodu v lone žalobkyne a vynútenie súdneho rozhodnutia o styku maloletých detí s rodičmi žalovaného. 6. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 3.5.2019, v ktorom uviedla, že z listu vlastníctva predloženého žalovaným vyplýva, že majiteľmi bytu sú rodičia M. G.. Poukázala na agresívne vyjadrenia žalovaného, z ktorých vidno, že k žiadnej dohode prísť nemohlo. Vo vzťahu k predloženým trestným rozsudkom uviedla, že tieto vo svojom vyjadrení vôbec nespomínala. Na záver uviedla, že žalovaný býva od roku 2012 so svojimi rodičmi v 4-izbovom byte na I. XX. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 9.9.2019 zopakoval svoju argumentáciu ako aj invektívy na adresu žalobkyne. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 22.8.2007 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.5.2007, č.k. 23C/68/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2007. V žalobe navrhla vyporiadanie tak, že do svojho výlučného vlastníctva žiadala prikázať byt č. XX v bytovom dome na I. XX Z. K. spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zariadenie detskej izby a kuchyne a do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať garÁ. Č.. XXX na Z. F.. Z. K., zariadenie obývacej izby, spálne, motorového vozidla Škoda s tým, že žalobkyňa má povinnosť zaplatiť zostatok pôžičky poskytnutej Slovenskou sporiteľňou. 11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. 12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 15. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil podiely oboch manželov pri vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti podielov, pričom ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, preto má súd možnosť určiť podiely v inom pomere, a to v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v otázke určenia veľkosti podielov stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, ktorý pri posúdení podielov nezistil po vykonanom dokazovaní žiadne skutočnosti odôvodňujúce disparitu podielov bývalých manželov. Rovnako správne zistil masu vyporiadavaného BSM, pričom spôsob vyporiadania hnuteľných vecí a ich hodnotu sporové strany v priebehu konania nenamietali, preto súd správne vychádzal zo žalobkyňou navrhnutého a žalovaným nesporovaného vyporiadania týchto vecí. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa podrobným spôsobom vysporiadal aj s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa náhrady za pracovný úraz a príspevku zo sociálneho fondu z pohľadu zaradenia alebo nezaradenia do masy bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň. 18. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že hodnota vyporiadavaného bytu zistená znaleckým posudkom bola určená k roku 2016, pričom od tejto doby cena bytov vzrástla, odvolací súd poukazuje na procesnú nečinnosť žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej nijakým spôsobom nerozporoval a v tomto smere ani nenavrhol žiadne dôkazy, resp. doplnenie dokazovania. Uvedené skutkové tvrdenia ako prostriedky procesnej obrany potom nemôže použiť v odvolacom konaní, keď mu nič nebránilo, aby ich uplatnil na súde prvej inštancie (§ 366 písm. d) C.s.p.). 19. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu pokiaľ ide o vyhodnotenie darovania finančných prostriedkov rodičmi žalovaného. V tomto smere je potrebné poukázať na postoj žalovaného, ktorý na začiatku konania nerozporoval, že predmetný byt a garáž patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výpovede svedkov (rodičov žalovaného) až neskôr v priebehu súdneho konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam, možno vyhodnotiť ako tendenčné a účelové, keď tvrdili, že ohľadom bytov malo ísť o darovanie výlučne žalovanému, a v iných súvislostiach malo ísť o finančnú pomoc obom stranám sporu. Súd prvej inštancie s ohľadom na úmysel darcov správne vyvodil, že v danom prípade išlo o darovanie finančných prostriedkov obom manželom, preto tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo vzťahu k namietanému nezohľadneniu investícií vložených do rekonštrukcie bytu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný uvedené investície ničím nepreukázal a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné uvedený záver spochybniť. 20. Pokiaľ ide o dôvodnosť prikázania bytu na I. XX Z. K. žalobkyni, prvoinštančný súd sa riadne vysporiadal aj s touto otázkou, keď zohľadnil skutočnosť, že v čase rozhodovania obe plnoleté deti navštevujúce strednú a vysokú školu, žili v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, pričom tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa sa účelovo a v rozpore so zákonom vzdala bytu na M. XX Z. K., neboli v konaní preukázané. Skutočnosť, že žalovaný by nepotreboval lehotu 90 dní na vyplatenie vyrovnacieho podielu, nie je relevantným dôvodom pre prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva. Stanovenú lehotu zároveň nemožno považovať za neprimeranú s ohľadom na výšku sumy vyrovnacieho podielu. 21. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa týkajúcich sa bytu na M. XX v K., odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré uvedenú nehnuteľnosť nezaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva s poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a vyvodil, že predmetný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva vzhľadom na to, že uvedenú právnu úpravu treba považovať za špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva upravenú v § 143 Občianskeho zákonníka, ktorý právny názor plne korešponduje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2008, sp. zn. 3 Cdo 291/2006. Argumentácia odvolateľa v danom smere nie je spôsobilá uvedený záver spochybniť. 22. Rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolací súd považuje za súladné s § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Zároveň súd prvej inštancie správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. zohľadňujúc skutočnosť, že každému z účastníkov sa dostalo polovice spoločného majetku, t.j. ide o rovnaký úspech v spore. Deklarovanie úmyslu uzavretia mimosúdnej dohody nemožno považovať zo strany žalovaného za skutočné, a to s ohľadom na jeho postoj v priebehu konania (žiadosti o predlžovanie lehoty na vyjadrenie, podávanie odvolaní, návrhov na vstup intervenientov do konania), ktoré sú síce prejavom uplatnenia jeho procesných práv, ale nesvedčia o jeho snahe spor ukončiť, a to ani mimosúdne, keďže jeho návrhy na uzavretie dohody sa nijakým spôsobom neprejavili v rozhodnutí súdu vo veci samej. 23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (okrem výroku I. v časti prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 24. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného týkajúcou sa nevyporiadania spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Dospel pritom k záveru, že v danom prípade nebol dôvod na postup podľa § 225 C.s.p. o dopĺňacom rozsudku, nakoľko v prípade spoluvlastníckeho podielu na pozemku, a aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu nejde o samostatné vlastníctvo, ale o vlastníctvo zo zákona spojené s vlastníctvom bytu. Nemožno preto konštatovať, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, keďže o týchto spoluvlastníckych podieloch ani nemohol samostatne rozhodnúť. Odvolací súd z uvedeného dôvodu zmenil napadnutý rozsudok iba za účelom formálnej nápravy výroku napadnutého rozsudku týkajúceho sa prikázania bytu do vlastníctva žalobkyne, ktorý nemožno prevádzať (a teda ani prikázať do vlastníctva) inak ako spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku (keďže vlastník domu je aj vlastníkom zastavaného pozemku) a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Uvedená zmena napadnutého rozhodnutia však nemá vplyv na jeho vecnú správnosť, rovnako nemá vplyv na úspech v odvolacom konaní pre účely rozhodovania o trovách konania. 25. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku I., ktorou súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť tak, že z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje do vlastníctva žalobkyne X-T. K. Č.. XX na X. poschodí bytového domu na ul. HlaZ. Č.. XX Z. K., súpisné číslo XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves o veľkosti podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 7891/564647, a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 7891/564647, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves, nehnuteľnosti v hodnote 130 463,17 eur. 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).