Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/405/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227965 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510227965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., M. 4, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., T. XX, Bratislava, proti odporcom: 1/ Jozef Košťál, bytom T. XX, Bratislava, 2/ Anna Košťálová, bytom T. XX, Bratislava, zast. opatrovníčkou Mgr. Lenkou Košťálovou, bytom T. XX, Bratislava, obaja zast. advokátkou JUDr. Gabrielou Funcíkovou, Budovateľská 1, Bratislava, o zaplatenie 1.679,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 50C 158/2011 - 153, zo dňa 27. marca 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 1.679,73 eur zastavil. V časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,68 eur od 16. 6. 2010 do 6. 12. 2010, 9 % ročne zo sumy 140,16 eur od 16. 6. 2010 do 6. 12. 2011, 9 % ročne zo sumy 54,21 eur od 16. 7. 2010 do 6. 12. 2010, 9 % ročne zo sumy 107,95 eur od 16. 7. 2010 do 6. 12. 2011, 9 % ročne zo sumy 63,65 eur od 16. 7. 2010 do 15. 12. 2011, 9 % ročne zo sumy 36,35 eur od 16. 8. 2010 do 15. 12. 2011, 9 % ročne zo sumy 32,17 eur od 16. 8. 2010 do 17. 1. 2011, 9 % ročne zo sumy 67,83 eur od 16. 8. 2010 do 17. 1. 2011, 9 % ročne zo sumy 100,-eur od 16. 8. 2010 do 17. 2. 2011, 9 % ročne zo sumy 87,67 eur od 16. 8. 2010 do 17. 3. 2011, 9 % ročne zo sumy 12,33 eur od 16. 9. 2010 do 17. 3. 2011, 9 % ročne zo sumy 56,19 eur od 16. 9. 2010 do 15. 4. 2011, 9 % ročne zo sumy 43,81 eur od 16. 9. 2010 do 15. 4. 2011, 9 % ročne zo sumy 100,- eur od 16. 9. 2010 do 7. 6. 2011, 9 % ročne zo sumy 100,- eur od 16. 9. 2010 do 20. 6. 2011, 9 % ročne zo sumy 11,69 eur od 16. 9. 2010 do 18. 7. 2011, 9 % ročne zo sumy 68,52 eur od 16. 10. 2010 do 18. 7. 2011, 9 % ročne zo sumy 19,79 eur od 16. 10. 2010 do 18. 7. 2011, 9 % ročne zo sumy 100,- eur od 16. 10. 2010 do 17. 8. 2011, 9 % ročne zo sumy 100,- eur od 16. 10. 2010 do 19. 9. 2011, 9 % ročne zo sumy 35,71 eur od 16. 10. 2010 do 17. 10. 2011, 9 % ročne zo sumy 64,29 eur od 16. 11. 2010 do 17. 10. 2011, 9 % ročne zo sumy 4,23 eur od 16. 11. 2010 do 16. 11. 2011, 9 % ročne zo sumy 95,77 eur od 16. 11. 2010 do 16. 11. 2011, 9 % ročne zo sumy 100,- eur od 16. 11. 2010 do 15. 12. 2011, 9 % ročne zo sumy 59,73 eur od 16. 11. 2010 do 4. 1. 2012 návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 680,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil Daňový úrad Bratislava, aby navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 93,87 eur a odporcom 1/ a 2/ súdny poplatok vo výške 93,87 eur po právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporcovia ako podieloví spoluvlastníci bytu si neplnili povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, neplatili riadne platby do fondu opráv a fondu služieb, v dôsledku čoho im za obdobie mesiacov 11/2008 až 11/2010 vznikol nedoplatok vo fonde opráv vo výške 345,97 eur a vo fonde služieb im za obdobie od 07/2009 až 11/2010 vznikol nedoplatok vo výške 1.333,76 eur. Celkový dlh odporcov 1/ a 2/ tak mal predstavovať sumu 1.679,73 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné uhradenie pohľadávky po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, z ktorého dôvodu zobral navrhovateľ návrh v časti istiny voči odporcom 1/ a 2/ späť pred otvorením pojednávania vo veci samej a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V konaní bolo sporné, či medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na T. ul. č. XX a XX a odporcami došlo k uzatvoreniu dohody o splatení dlhu odporcov v splátkach. Poukázal na to, že dňa 5. 10. 2010 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na T. XX, XX, na ktorej vlastníci nadpolovičnou väčšinou odsúhlasili uznesenie č. 8/5.10/2010, ktorým odsúhlasili splátkový kalendár p. Košťálovi, „podľa súčasnej dohody - mesačne do vyrovnania dlhu po 100,-eur“. Mal za to, že prijatím uznesenia č. 8/5.10.2010 vlastníkmi na schôdzi konanej dňa 5. 10. 2010 bola schválená dohoda medzi vlastníkmi a odporcami o splácaní dlhu v mesačných splátkach vo výške 100,- eur až do vyrovnania dlhu, pričom odporcovia 1/ a 2/ podľa schválenej dohody o splátkach splatili žalovanú pohľadávku ku dňu 4. 1. 2012. Poukázal na to, že v zmysle splátkového kalendára začali odporcovia dlh splácať v 10/2010, keď dňa 19. 10. 2010 uhradili do fondu opráv sumu 168,52 eur, pričom predpísaná platba do fondu opráv bola vo výške 68,52 eur, teda odporcovia zaplatili o 100,- eur viac. Taktiež poukázal na to, že odporcovia síce boli povinní od 8/2010 uhrádzať do fondu služieb platbu vo výške 255,50 eur, pričom platili platbu v pôvodnej výške 171,60 eur, avšak odporcovia začali so splátkami dlhu už v mesiaci 5/2010, teda pred schválením splátkového kalendára na schôdzi vlastníkov dňa 5. 10. 2010, keď do fondu služieb uhradili v mesiaci 5/2010 sumu 271,60 eur, pričom predpísaná platba do fondu služieb bola vo výške 171,60 eur, v mesiaci 6/2010 uhradili do fondu služieb 271,60 eur, v mesiaci 8/2010 uhradili okrem platby do fondu služieb (i keď nižšej o 83,90 eur ako bola predpísaná) a fondu opráv aj splátku vo výške 100,- eur a v mesiaci 2/2010 uhradili titulom splatenia dlhu sumu 320,- eur. Súd prvého stupňa mal za to, že vzhľadom na odporcami realizované splátky dlhu možno konštatovať, že odporcovia splácali dlh v zmysle splátkového kalendára a preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vyhodnotil ako predčasný a odporujúci rozhodnutiu vlastníkov prijatého na schôdzi dňa 5. 10. 2010. Súd prvého stupňa taktiež vyvodil záver, že uzatvorením dohody o splatení dlhu odporcov v splátkach sa odporcovia nemohli dostať s úhradou dlhu do omeškania a preto nie sú povinní platiť úrok z omeškania a návrh v časti úrokov z omeškania zamietol. V časti návrhu na zaplatenie istiny súd prvého stupňa konanie vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľom zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporcom priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z časti súdneho poplatku vo výške 6,63 eur, o ktorú bol krátený vrátený súdny poplatok za odpor vo výške 93,87eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 673,54 eur. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že k schváleniu dohody došlo podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „ZVBaNP“), keď mal za to, že takýto názor je v rozpore s príslušnými ustanoveniami tohto zákona ako aj v rozpore s § 521 Obč. zák.. Poukázal na § 6 ods. 2 a § 8b ods. 1, ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z. z. s tým, že správca je subjektom, ktorému vlastníci zverili správu domu, pričom je povinný ju vykonávať v mene všetkých vlastníkov a na ich účet a zároveň je povinný vymáhať nedoplatky na úhradách preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov v dome a je aktívne legitimovaný na vymáhanie dlhu súdnou cestou, vrátane všetkých právnych úkonov s tým spojených. Mal za to, že vlastníci sa v určitom rozsahu spolupodieľajú na správe domu formou hlasovania na domových schôdzach, kde môžu prijímať rozhodnutia, pričom podľa § 14 ods. 1 ZVBaNP majú vlastníci právo zúčastňovať sa na správe v rozsahu, za podmienok a spôsobom stanoveným v zákone a Zmluve o výkone správy č. 06/2007 (ďalej aj „ZVS“), avšak spolupodieľanie sa na správe domu nepredstavuje možnosť samostatne vykonávať správu namiesto správcu. Zdôraznil, že § 14 ZVBaNP neustanovuje, že vlastníci majú právo uzatvárať medzi sebou navzájom dvoj a viacstranné dohody, resp. zmluvy s ostatnými vlastníkmi záväzné pre všetkých vlastníkov. Bol názoru, že vlastníci prítomní na schôdzi vlastníkov nie sú oprávnení uzatvoriť s inými vlastníkmi dohodu o splátkovom kalendári a vytvoriť záväzkovoprávny vzťah, kde účastníci dohody majú postavenie veriteľov a dlžníkov, keď z postavenia správcu jednoznačne vyplýva, že takéto dohody uzatvára správca, v súvislosti s plnením povinnosti vymáhať nedoplatky vo fonde. Poukázal na skutočnosť, že správca žiadnu dohodu o splácaní dlhu s odporcami neuzatvoril a to ani na schôdzi vlastníkov dňa 5. 10. 2010 a ani neskôr. Taktiež bol názoru, že ust. § 14 ods. 2 ZVBaNP stanovuje len kvórum potrebné pre hlasovanie a rozhodovanie vlastníkov v určitých prípadoch, pričom ustanovenia § 516 a § 521 Obč. zák. sa na predmetný prípad nevzťahujú. Uviedol, že v prejednávanej veci ide o dlh odporcov 1/ a 2/, ktorý predstavuje ich nedoplatok na úhradách do fondu, pričom platiť úhrady do fondu sú odporcovia zaviazaní z titulu ZVS, podľa ktorej mali odporcovia povinnosť uhrádzať mesačné platby do fondu so splatnosťou do 15 - teho dňa bežného mesiaca. Poukázal na skutočnosť, že pôvodný záväzkovoprávny vzťah bol založený ZVS uzatvorenou medzi správcom a vlastníkmi domu, v dôsledku čoho sú subjektmi oprávnenými meniť práva a povinnosti z tohto vzťahu dohodou len správca a vlastníci. Mal za to, že k schváleniu dohody o splátkovom kalendári medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 516 Obč. zák. prítomnými vlastníkmi na schôdzi vlastníkov dňa 5. 10. 2010 nemohlo dôjsť a nedošlo, nakoľko mu nie je zrejmé z akého titulu môžu vlastníci prítomní na schôdzi meniť formou dohody povinnosť konkrétneho vlastníka platiť preddavky do fondu, keď pôvodný vzťah a povinnosť z neho vyplývajúca je založená ZVS uzatvorenou medzi správcom a vlastníkmi. Taktiež poukázal na to, že písomne uzatvorená dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Konštatoval, že ak bola medzi správcom a vlastníkmi dohodnutá povinnosť platiť preddavky do fondu písomne a tiež povinnosť správcu vymáhať nedoplatky písomne aj dohoda, ktorá vychádza z takto založených povinností, t. j. dohoda o splátkovom kalendári musí mať písomnú formu. Vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil dva listinné dôkazy predložené v súdnom konaní, keď zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 5. 10. 2010 je nesporné, že odporca požiadal o splácanie dlhu vo fonde popri mesačných preddavkoch do fondu a to podľa súčasnej dohody - mesačne až do vyrovnania dlhu po 100,- eur. Mal za to, že ak majú vlastníci dlžníkovi odobriť splácanie dlhu v splátkach, musia sa najprv medzi sebou dohodnúť na primeranej výške splátky, pričom v tomto prípade sa prítomní vlastníci počas rokovania dohodli na mesačnej splátke 100,- eur až do vyrovnania dlhu a následne vlastníci hlasovaním rozhodovali o tom, či odporcovi umožnia dlh splácať, pričom výsledkom hlasovania bolo rozhodnutie vlastníkov, že odsúhlasujú splátkový kalendár. Uviedol, že dohodu o splátkovom kalendári však neuzatvorili, pretože výkon rozhodnutí vlastníkov uskutočňuje správca s tým, že zápisnica predstavuje pre správcu len podklad, na základe ktorého správca realizuje prijaté rozhodnutia v rámci výkonu správy a správca následne v dohode o splátkovom kalendári, ktorú uzatvára musí dohodnúť všetky potrebné náležitosti v súvislosti so splácaním dlhu, najmä podmienky splácania, následky nezaplatenia splátky, špecifikovanie splátok a pod., pričom je pritom povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. Taktiež poukázal na to, že odporcovia 1/ a 2/ mesačné platby neuhrádzali tak, ako im bolo odsúhlasené uznesením. Bol názoru, že odporcovia porušili čl. IV ods. 2 písm. a) ZVS, keď neplatili predpísané platby do fondu riadne a včas, keď v mesiaci október 2010 uhradili odporcovia v omeškaní len sumu vo výške 171,60 eur, kedy im vznikol nedoplatok 83,90 eur, v novembri 2010 uhradili odporcovia v omeškaní len sumu vo výške 171,60 eur, kedy im vznikol nedoplatok 83,90- eur a teda odporcom 1/ a 2/ za predmetné obdobie vznikol nový nedoplatok vo výške 167,80- eur. Mal za zrejmé, že aj keď sa dlh odporcov mal podľa uznesenia č. 8/5.10.2010 za dva mesiace znížiť o 200,- eur, v konečnom dôsledku sa dlh znížil len o 32,20 eur. Taktiež bol názoru, že vzhľadom k tomu, že nebola uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári jeho nárok na úroky z omeškania zostal zachovaný. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pretože toto rozhodnutie vzišlo z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových zistení. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania, resp. žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že správca koná v mene a na účet vlastníkov bytov, pričom spravuje cudzí majetok a teda nemôže byť veriteľom. Mali za to, že vlastníkmi sú tí, ktorí platia platby do fondu opráv a služieb na účet domu a správca tieto prostriedky len spravuje. Boli názoru, že skutočnosť, že je správcovi umožnené zo zákona konať za vlastníkov pred súdom neznamená, že správca sa dostáva do pozície veriteľa, keď je potrebné brať na zreteľ charakter konania správcu a to v mene a na účet vlastníkov. Uviedli, že dohoda o splátkovom kalendári nemá so Zmluvou o výkone správy spoločného menovateľa; nie je jej zmenou, doplnením alebo dodatkom. Poukázali na to, že správca je povinný rešpektovať vôľu vlastníkov a ako profesionál je povinný dbať na hospodárnosť svojho konania. Mali za to, že ak vlastníci z pozície veriteľov odsúhlasili splácanie nedoplatku odporcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi, má takýto prejav vôle vlastníkov charakter dohody o splácaní, pričom v súdnom konaní správca nevystupuje ako veriteľ, ale ako zástupca veriteľov a návrh bol tak podaný bezdôvodne. Vzhľadom na bezdôvodnosť návrhu zaujali názor, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázali na skutočnosť, že v čase vydania platobného rozkazu odporcovia uhradili v splátkach 1.420,- eur zo žalovanej istiny a súd prvého stupňa by tak odporcov zaviazal len k zaplateniu 259,73 eur a teda odporcovia 1/ a 2/ by tak v čase podania odporu neboli nútení zaplatiť súdny poplatok vo výške 100,50 eur, ale súdny poplatok len vo výške 16,50 eur. Ďalej poukázali na ust. § 521 Obč. zák. s tým, že uznesenie č. 8/5.10.2010 takúto výslovnú dohodu neobsahuje a navrhovateľ preto nemá nárok žiadať úroky z omeškania, keďže prijatím uznesenia č. 8/5.10.2010 odporcovia prestali byť v omeškaní. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 1. 4. 2010 do 29. 2. 2012 (ďalej aj „ZVBaNP“) ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy. Podľa § 6 ods. 2 písm. d/ cit. zákona správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov. Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ cit. zákona pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. Podľa § 8b ods. 4 cit. zákona správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Podľa § 516 ods. 2 Obč. zák. účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Podľa § 521 Obč. zák. ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 40, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu T. XX, XX v Bratislave, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na T. ul. XX, XX uzatvorili dňa 19. 12. 2007 s navrhovateľom Zmluvu o výkone správy č. 6/2007, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonávať správu predmetného bytového domu. V čl. IV bod 2 písm. a/, písm. b/ Zmluvy bola vlastníkom uložená povinnosť platiť mesačné poplatky do fondu prevádzky vo výške určenej správcom v rozpise zálohových platieb, splatnom do 15 - tého dňa bežného mesiaca, poplatok do fondu údržby a opráv, splatný do 15 - tého dňa bežného mesiaca. Podľa čl. IV bod 4 Zmluvy je vlastník, ktorý je v omeškaní s platbami uvedenými v bode 2 písm. a/ a b/ tohto článku povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej nar. vlády č. 87/1995 Z. z.. V zmysle čl. VI bod 6 Zmluvy správca je povinný sa riadiť rozhodnutiami vlastníkov, pričom za rozhodnutie, ktoré je správca povinný akceptovať sa považuje len rozhodnutie v písomnej forme, ktoré je podpísané zástupcom vlastníkov a dvoma overovateľmi. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že mesačným zálohovým predpisom platným od 1. 1. 2008 mali odporcovia 1/ a 2/ povinnosť prispievať do fondu opráv sumou 40,66 eur a do fondu služieb sumou 264,40 eur, od 1. 1. 2009 sumou 54,21 eur do fondu opráv a 265,39 eur do fondu služieb, od 1. 8. 2009 sumou 54,21 eur do fondu opráv a sumou 250,26 eur do fondu služieb, od 1. 2. 2010 sumou 54,21 eur do fondu opráv a sumou 171,60 eur do fondu služieb a od 1. 9. 2010 sumou 68,52 eur do fondu opráv a do fondu služieb sumou 142,56 eur. Nakoľko odporcovia neplatili mesačné poplatky v plnej výške nedoplatkov odporcov 1/ a 2/ vo fonde opráv za obdobie od XI/2008 do 6. 12. 2010 (podanie návrhu na súd) predstavoval sumu 345,97 eur a nedoplatok vo fonde služieb za obdobie od VII/2009 do 6. 12. 2010 predstavoval sumu 1.333,76 eur. Dňa 5. 10. 2010 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Belinského 22, na ktorom bolo schválené uznesenie č. 8/5.10.2010, ktorým vlastníci odsúhlasili odporcovi 1/ splátkový kalendár, podľa súčasnej dohody a to mesačne do vyrovnania dlhu vo výške 100,- eur mesačne. Uznesenie bolo schválené na základe žiadosti odporcu 1/, ktorý mal záujem splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 100,- eur, popri platení platieb do fondu opráv a do fondu služieb. Odvolací súd má za to, že podľa § 14 ZVBaNP je právom a povinnosťou každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru zúčastňovať sa na správe domu a rozhodovať o spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve domu a pozemku. Zákon v ust. § 7c ods. 5 písm. a/ ukladá spoločenstvu a v § 8b ods. 2 písm. g) správcovi domu zvolať zhromaždenie (schôdzu vlastníkov) aspoň raz za rok. Výkon samosprávy domu sa vykonáva formou hlasovania na spoločných rokovaniach. Správca je ex lege oprávnený rozhodovať a konať v určitých veciach týkajúcich sa výkonu správy aj bez súhlasu vlastníkov v dome. Nie je však oprávnený prijať rozhodnutia, ktoré musia byť prijaté len samotnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí právne disponujú spoločnými časťami a zariadeniami domu. Pri správe bytového domu sa uplatňuje zásada zákonného zastúpenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome správcom. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Priame zastúpenie je zastúpenie, pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Pri tomto druhu zastúpenia tak uskutočňuje právny úkon zástupca, ale účinky z tohto vznikajú priamo zastúpenému. Pri právnych úkonoch týkajúcich sa správy domu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. in concreto všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Spravovanie bytového domu na účet vlastníkov tak znamená, že z výkonu činností a právnych úkonov správcu týkajúcich sa správy sú priamo zaviazaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Dikcia zákonného zastúpenia zodpovedá zneniu § 8b ZVBaNP, podľa ktorého je správca povinný vykonávať správu domu samostatne, ale v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet, pričom je oprávnený pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome konať pred súdom. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 6Co/471/2012 zo dňa 16.07.2013, v ktorom súd uviedol, že podľa zák. č. 182/1993 Z. z. v pôvodnom znení aktívnu vecnú legitimáciu pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z užívania bytov a nebytových priestorov na súde mali všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Novelou zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanou zákonom č. 268/2007 Z. z. účinnou od 1. 7. 2007 bol novelizovaný § 8b ods. 1, 2 tohto zákona. Podľa ust. 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení zák. č. 268/2007 Z. z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že aj od 1. 7. 2007 aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom (zrejme ide o zákonné zastúpenie sui generis). V dôvodovej správe k tomuto zákonu k bodom 17 - 23 sa doslova uvádza, že sa správcovi zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Z porovnania ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení platnom do 30. 6. 2007 a tohto ustanovenia v súčasnom znení tohto zákona vyplýva, že novelou účinnou od 1. 7. 2007 zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca aj po 1. 7. 2007 koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene) a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia. S poukazom na vyššie uvedená mal odvolací súd za nedôvodnú argumentácia odporcov 1/ a 2/, že navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Účastníci si môžu dohodou podľa § 516 Obč. zák. zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Dohoda o zmene záväzku sa uzaviera medzi doterajším veriteľom a doterajším dlžníkom. Na základe dohody dochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu, nie však k jeho zániku a nemení sa ani právny dôvod vzniku záväzku. Vzhľadom na postavenie správcu pri výkone správy má odvolací súd za to, že dohoda o splácaní dlhu formou splátok bola uzatvorená medzi oprávnenými veriteľmi (vlastníkmi bytov a nebytových priestorov) a dlžníkmi (odporcami 1/a 2/). Podľa § 521 Obč. zák. ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach a veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Ak k povoleniu plnenia dlhu v splátkach veriteľom dôjde po splatnosti dlhu, dlžník sa už dostal do omeškania s platením dlhu a vznikla mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania za dobu omeškania. V takomto prípade zákon pripúšťa dohodu medzi veriteľom a dlžníkom, aby sa dlh (jeho zostávajúca časť) uhradil v splátkach. Dohoda o uznaní dlhu tak predpokladá, že dlžník je už v omeškaní s plnením peňažného dlhu a veriteľovi vznikol nárok na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). Ak veriteľ po uzavretí dohody o plnení v splátkach trvá na platení úrokov z omeškania, je potrebné túto povinnosť výslovne dohodnúť. Veriteľ tak môže povoliť splátky po splatnosti dlhu a napriek tomu požadovať úroky z omeškania podľa pôvodne stanovenej splatnosti za podmienky, že to tak bolo dohodnuté s dlžníkom. Ak teda strany nedohodnú niečo iné, dohoda podľa § 521 Obč. zák. sa netýka povinnosti dlžníka zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Ak bola dohoda o splátkach uzavretá po splatnosti celého dlhu, dochádza k zmene v splatnosti dlhu a dlžník prestal byť v omeškaní. Preto mu v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. nevznikajú povinnosti dlžníka, ktorý je v omeškaní. Ak však veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí to s dlžníkom výslovne dohodnúť. Na takú dohodu zákon osobitnú formu nepredpisuje. Základným dôvodom zmeny obsahu záväzkov je teda zmena uskutočnená dohodou účastníkov, pokiaľ táto dohoda nespôsobí zánik záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom podľa § 570 a 585 Obč. zák.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že dlh odporcov 1/ a 2/, ktorý im vznikol titulom neuhrádzania platieb do fondu opráv a fondu služieb, splatný pred uzavretím dohody o uznaní dlhu a splácaní formou splátok odporcovia mohli na základe dohody schválenej na schôdzi vlastníkov dňa 5. 10. 2010 splácať formou mesačných splátok vo výške 100,- eur, popri uhrádzaní platieb do fondu opráv a fondu služieb. Nakoľko si veritelia v dohode o uznaní dlhu a splácaní dlhu nevymienili, aby odporcovia 1/ a 2/ uhradili aj dovtedajšie úroky z omeškania, odporcovia 1/ a 2/ boli povinní splácať len dlžnú istinu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vlastníci hlasovaním odporcom 1/ a 2/ schválili splátkový kalendár, pričom neuzatvorili dohodu o splátkovom kalendári. Odvolací súd má za to, že zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov má predstavovať len podklad, na základe ktorého správca realizuje prijaté rozhodnutia v rámci výkonu správy. Odvolací súd tak mal za preukázané, že splácanie dlhu odporcov v splátkach bolo schválené oprávnenými osobami a to v písomnej forme a predpokladom možnosti splácania dlhu odporcov 1/ a 2/ v splátkach nebolo potrebné uzatvorenie ďalšej dohody o splátkovom kalendári so správcom, ktorý len zastupuje záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože správca je povinný riadiť sa rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny vlastníkov. K odvolacej námietke navrhovateľa, že malo dôjsť k uzatvoreniu dohody medzi správcom a odporcami 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že správca je povinný rešpektovať rozhodnutia vlastníkov a tieto následne realizovať, z čoho vyplýva, že ak sa správca domnieval, že je potrebné uzavrieť dohodu o splácaní dlhu, bolo povinnosťou správcu odporcov 1/ a 2/ vyzvať na uzavretie dohody o splácaní dlhu a takúto dohodu uzavrieť. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Navrhovateľ napadol odvolaním aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania dôvodiac nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením súdom prvého stupňa. V danom prípade sa navrhovateľ návrhom domáhal zaplatenia istiny 1.679,73 eur s prísl., pričom konanie v časti o zaplatenie 1.679,73 eur bolo zastavené z dôvodu, že odporcovia 1/ a 2/ po podaní návrhu žalovanú istinu uhradili. Z uvedeného je zrejmé, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo pre správanie sa odporcov 1/ a 2/ ( zaplatenie žalovanej istiny) a predmetom konania následne zostalo zaplatenie príslušenstva. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď v danej veci aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a následne vyvodil nesprávny právny záver, že odporcovia boli v konaní úspešní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal otázkou úspešnosti účastníkov v konaní a nezisťoval, či v prejednávanej veci nie je potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.) Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.