Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/106/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227965 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., Rusovská cesta 36, Bratislava, IČO: 368 838 209, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti odporcom: 1/ D. P., F.. X.X.XXXX, T. XX, T., 2/ I. P., F.. XX.X.XXXX, T. XX, T., zastúpených opatrovníkom: E.. A. P., T. XX, T., obaja zastúpení JUDr. Gabrielou Funcíkovou, advokátkou, Budovateľská 1, Bratislava, o zaplatenie 1.679,73 euro s prísl., na odvolanie navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.1.2015, č.k. 50C/158/2011-206 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.12.2015, č.k. 50C/158/2011-235, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í t a k, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 750,68 euro, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 750,68 euro k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 100,50 euro prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., a to po právoplatnosti uznesenia. Výrok o trovách konania právne odôvodnil ust. § 142 ods.2, § 146 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že odporcovia zavinili zastavenie konania, keď pohľadávku v časti istiny zaplatili až po podaní návrhu; v časti o zaplatenie istiny 1.679,73 euro bol v konaní úspešný navrhovateľ. Odporcovia boli úspešní v časti príslušenstva v celkovej výške 135 euro, keďže v tejto časti bol návrh zamietnutý. Navrhovateľ bol teda úspešný v 92%, odporcovia v časti 8% a čistý úspech navrhovateľa predstavuje 84% (92% - 8%). Trovy konania navrhovateľa pozostávali z krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,63 euro a trov právneho zastúpenia vo výške 887,04 euro vyčíslených podľa § 10ods.1, §13a ods.1 písm. a/, c/, d/, ods.4, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia 26.11.2010 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál 7,21 euro a DPH, 2/ písomné podanie na súd - žaloba z 2.12.2010 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál 7,21 euro a DPH, 3/ účasť na pojednávaní súdu dňa 20.1.2013 s odmenou 20,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 4/ písomné podanie návrhu, späťvzatie návrhu z 3.2.2012 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 5/ účasť na pojednávaniach súdu dňa 7.2.2012 a 27.3.2012 s odmenou po 81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 6/ vyjadrenie zo dňa 20.2.2012 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 7/ písomné podanie - odvolanie z 11.5.2012 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2014 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH. Keďže celkové trovy konania navrhovateľa predstavovali sumu 893,67 euro , súd prvého stupňa mu vzhľadom na jeho 84% úspech v konaní priznal trovy konania vo výške 750,68 euro. Proti výroku uznesenia o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do výšky zmenil tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade uloží povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť trovy konania vo výške 893,67 euro k rukám jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie súdu v napadnutej časti mal v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tento pri rozhodovaní o náhrade trov konania neaplikoval správne ustanovenie O. s.p. a opomenul skutočnosť, že navrhovateľ mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd mal v tomto prípade vzhľadom k rozsahu úspechu navrhovateľa postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého platí, že keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznal priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. V danom konaní bol neúspešný v 7,47 % uplatneného nároku (100 % nároku predstavuje suma vo výške 1.815,32 euro a pozostáva z istiny vo výške 1.679,73 euro a úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia v celkovej výške 135,59 euro). Odvolateľ poukázal na výklad ustálenej súdnej praxe vo vzťahu k pojmu neúspech v pomerne nepatrnej časti, s ktorou sa stotožňuje aj rozhodovacia činnosť súdov (napr. rozsudok NS SR zo dňa 27.4.2004, sp.zn. 1 M Cdo 1/2004). V jeho prípade je jednoznačné, že mal neúspech len v 7,47 % z nároku, ktorý si v konaní uplatňoval a ktorý predstavuje len neúspech v pomerne nepatrnej časti a zakladá jeho nárok na celú náhradu trov konania. Odvolateľ napokon poukázal na to, že súd prvého stupňa opomenul vo výrokovej časti rozhodnutia napadnutého odvolaním uviesť výrok, na základe ktorého mu má byť vrátený krátený súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 93,87 euro. Proti výroku uznesenia o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa k náhrade trov konania odporcov v 1/ a 2/ rade tak ako sú vyčíslené v odvolaní a tiež na vrátenie súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 100,50 euro, prípadne aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní zopakovali skutkové okolnosti prípadu a zdôraznili, že dlh splácali v súlade s dohodou o splátkach odsúhlasenou vlastníkmi na schôdzi, ku dňu 30.11.2011 bolo uhradených 1.520 euro a celkovo bol dlh vyrovnaný splátkou v mesiaci január 2012. Žaloba bola podaná predčasne , neodôvodnene, pretože nie podanie žaloby správcom, ale rozhodnutie vlastníkov, ktorí splácanie dlhu odsúhlasili, bolo iniciátorom a hybným motívom pre odporcov, aby dlh splnili To, že vlastníci návrh odporcu v 1/ rade na schôdzi akceptovali je prejavom dôvery o tom, že dlh splatia bez potreby súdneho rozhodnutia a navyšovania nákladov. V danom prípade nebol dôvod na podanie návrhu na začatie konania, čo je uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zo strany správcu došlo preto k svojvoľnému a predčasnému uplatňovaniu si práva a im vznikli náklady navyše, ktorú museli vynaložiť na svoju obranu v konaní. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade konštatoval, že tvrdenia odporcov uvedené v odvolaní sú ich subjektívnymi tvrdeniami, ktoré nie sú z právneho hľadiska právne relevantné. Odporcovia na jednej strane účelovo zdôrazňujú vybrané časti z odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia súdov, na druhej strane opomínajú, čo bolo pre právne posúdenie dôvodnosti žaloby rozhodujúce, t.j. že žalovaný dlh v čase podania žaloby existoval, súdne konanie bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby, ktoré vykonal z dôvodu, že odporcovia žalovaný dlh uhradili po podaní žaloby a výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť, keďže nebol účastníkmi napadnutý. Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa konštatovali nepravdivosť konštatácie, že návrh bol v časti istiny zobratý späť pre správanie sa odporcov, ktorí dlh uhradili až po podaní žaloby. Dlh začali splácať ešte pred podaním žaloby a v splácaní pokračovali až do úplného splatenia. Navrhovateľ bez povšimnutia toho, že dlh sa každý mesiac znižuje, ponechal petit v pôvodnom nepravdivom znení viac ako celý rok. Konal svojvoľne, keď ich zažaloval a nerešpektoval ani rozhodnutie vlastníkov, ktorí schválili dohodu o splácaní dlhu na povinných platbách do fondov. Z obsahu odvolania navrhovateľa je zrejmé, že celá vec má u neho len materiálny význam a pred podaním žaloby sa nezamyslel, že zbytočné navyšovanie nákladov, ktoré súdne konanie so sebou nesie, môže mať pre odporcov likvidačný charakter. Odporcovia pochádzajú zo sociálne slabších pomerov, avšak slušnosť a morálne zásady im nie sú cudzie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné. V danej veci sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.12.2010 navrhovateľ domáhal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.679,33 euro s príslušenstvom právne sa odvíjajúcu od neplnenia si ich povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 27. marca 2012, č.k. 50C/158/2011 - 153 podľa § 96 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.679,33 euro, zamietol návrh o zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania (zostávajúceho predmetu konania), navrhovateľovi uložil podľa § 142 ods.1 O.s.p. povinnosť zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 680,17 euro a napokon podľa § 11 ods. 3, 4, 9 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení upravil Daňový úrad Bratislava, aby navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 93,87 euro a odporcom v 1/ a 2/ rade súdny poplatok vo výške 93,87 euro, a to po právoplatnosti rozhodnutia. O odvolaní navrhovateľa podaného proti zamietajúcemu výroku rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. júna 2014, č.k. 3 Co/405/2012-198 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí návrhu dané zavinenie odporcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. dovodiť, že v tomto rozsahu nemal odporca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti návrhu neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011). Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa hore citovaných zákonných ustanovení, ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu, pre nedostatok podmienok konania, pre nezaplatenie súdneho poplatku) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Iba v prípade, ak nie je dôvod k postupu podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené (§ 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.). Nárok na náhradu trov konania v prípadoch, ak súd rozhoduje o trovách konania podľa ust. § 146 ods.2 vety prvej O.s.p. je nárokom majúcim oporu v ustanoveniach procesného a nie hmotného práva. O otázke, či účastník zavinil zastavenie konania, je preto možné uvažovať len z procesného hľadiska a posudzovať ho len podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska je navrhovateľovým zavinením i prípad, kedy tento zoberie návrh na začatie konania bez toho, aby mu odporca plnil požadované peňažné plnenie . Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. je len to, aby sa jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní práva odporcu na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia, odrážajúce právo každého účastníka na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že procesné zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.679,33 euro nesú odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorí uplatnenú istinu uhradili až po podaní návrhu. K odvolacím námietkám prezentovaným odporcami v 1/ a 2/ rade v podanom odvolaní poukazujúcich na okolnosti súvisiace s ich postupným znižovaním dlhu odvolací súd konštatuje, že tieto nemajú pri posudzovaní miery ich procesného zavinenia na čiastočnom zastavení konania žiaden právny význam. Z listinných dôkazov doložených v spise je jednoznačné, že dlh odporcov v 1/ a 2/ rade ku dňu podania návrhu 6.12.2010 existoval a k jeho postupnému uhradeniu došlo až po začatí konania. Uvedené znamená, že v tejto časti konania procesné zavinenie odporcov v 1/ a 2/ rade na zastavení konania v časti o zaplatenie 1.679,73 euro možno hodnotiť ako ich neúspech a zároveň úspech navrhovateľa. V zostávajúcom predmete konania o zaplatenie úrokov z omeškania predstavoval úspech odporcov v 1/ a 2/ rade sumu 135,59 euro (zamietnuté úroky z omeškania po ich vyčíslení). Uvedené znamená, že navrhovateľ bol úspešný v 92% a odporcovia v 1/ a 2/ rade v 8%. Pokiaľ súd prvého stupňa za takéhoto stavu s použitím § 142 ods.2 O.s.p. rozhodol pri zohľadnení miery úspechu a neúspechu o priznaní trov konania navrhovateľovi vo výške 84% z prináležiacich mu trov konania pozostávajúcich z krátenej časti súdneho poplatku za návrh vo výške 6,63 euro a z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 10ods.1, §13a ods.1 písm. a/, c/, d/, ods.4, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 887,04 euro, rozhodol vecne a právne správne. Odvolací súd podotýka, že odvolaniami nebol napadnutý záver prijatý súdom prvého stupňa o účelnosti poskytnutých úkonoch právnej pomoci a ani o výške odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci, ktoré súd prvého stupňa zohľadnil pri priznávaní trov právneho zastúpenia. K námietkam navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa mal pri priznávaní náhrady trov konania okrem ust. § 146 ods.2 O.s.p. aplikovať § 142ods.3 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu trov konania odvolací súd konštatuje, že ust. § 142 ods.3 O.s.p. upravuje priznanie náhrady trov konania v prípade, ak mal účastník konania len čiastočný neúspech, avšak rozdielnosť úspechu (neúspechu) je podstatná, čo zákon vymedzuje pojmom „nepatrný“. Hľadisko vyjadrené v ust. § 142 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu priznať účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške aj napriek tomu, že účastník mal vo veci len čiastočný úspech. Ide tu teda o špecifickú situáciu, v ktorej je buď jeho neúspech v zásade celkom zanedbateľný, alebo situáciu, v ktorej nebolo objektívne v jeho moci ovplyvniť výsledok konania. V posudzovanom prípade, pri zohľadnení konkrétnych okolností danej veci a najmä rozdielnosti úspechu a neúspechu v konaní (84%) nie je však možné mieru neúspechu navrhovateľa považovať za nepatrnú. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním považuje za vecne a právne správne. K jeho zmene (§ 220 O.s.p.) pristúpil len v záujme formálnej správnosti súdom prvého stupňa prijatého výroku, v ktorom absentuje výrok o lehote na plnenie, v ktorej sú odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v priznanej výške. Námietku navrhovateľa o tom, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje výrok o vrátení súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania odvolací súd považuje rovnako za nedôvodnú. Navrhovateľovi dáva do pozornosti rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. marca 2012, č.k. 50C/158/2011 - 153, v ktorom podľa § 96 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.679,33 euro, zamietol návrh o zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania ( zostávajúceho predmetu konania ), navrhovateľovi uložil podľa § 142 ods.1 O.s.p. povinnosť zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 680,17 euro a napokon podľa § 11 ods.3, 4, 9 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení upravil Daňový úrad Bratislava , aby navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 93,87 euro a odporcom v 1/ a 2/ rade súdny poplatok vo výške 93,87 euro, a to po právoplatnosti rozhodnutia. O následnom odvolaní navrhovateľa podaného proti zamietajúcemu výroku rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 26. júna 2014, č.k. 3 Co/405/2012-198 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v časti náhrady trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Keďže výrok o vrátení súdnych poplatkov účastníkom (navrhovateľovi vo výške 93,87 euro a odporcom v 1/ a 2/ rade vo výške 93,87 euro) mal priamu nadväznosť na výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 1.679,73 euro a nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť už dňa 15.5.2012. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nemohol opakovane rozhodovať o vrátení už právoplatne vrátených súdnych poplatkov zaplatených účastníkmi za návrh, resp. odpor (§ 159 ods.1, § 167 ods.2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keďže ani jeden z účastníkov nebol v odvolacom konaní úspešný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.