Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/758/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511220338 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511220338.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: K. G., B.: XX XXX XXX, G. D. B.. T. XX, A., zastúpená: JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanej: F. T., nar. XX.XX.XXXX, R. T. X, R., zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Nováčková, s.r.o., IČO: 36 699 705, so sídlom Brančská 7, Bratislava, o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 24. marca 2014, č. k. 43C/107/2012- 114, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 24. marca 2014, č. k. 43C/107/2012- 114 z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 4.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.10.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 240,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.333,80 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je fyzickou osobou podnikateľom, v období od 01.07.2002 do 04.03.2011 s predmetom podnikania v prevádzke na Q. XX, H. R. predaj nápojov na priamu konzumáciu (hostince, bary) a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod). Uvedenú prevádzku mala od 01.10.2010 v nájme a na základe zmluvy č. XXX XXXXXXX platnej v období od 02.10.2010 do 05.05.2011 bola zároveň evidovaná ako odberateľ elektriny na tejto adrese odberného miesta. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo ku vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, t. j. k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne hnuteľných vecí. V danom prípade mal súd prvého stupňa preukázané, že vôľou žalovanej bolo prevádzkovanie kaviarne v nebytovom priestore na Q. Z. Č. XX, H. R.. Vlastník tohto nebytového priestoru ho prenechal do užívania žalobkyni, ktorá sa rozhodla toto právo odstúpiť inému užívateľovi prostredníctvom realitnej kancelárie spolu so zariadením - hnuteľnými vecami, ktorého bola vlastníčkou na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou a darcom Y.. T. zo dňa 02.11.2010. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z výpovede svedkyne Q. je zrejmé, že žalovaná prejavila vôľu nielen užívať predmetný nebytový priestor, ale aj odkúpiť od žalobkyne jeho vybavenie - hnuteľné veci spísané na súpise „súkromného majetku odovzdaného kúpnopredajnou zmluvou“. Zhodné prejavy vôle oboch účastníčok tak smerovali ku vzniku zmluvného vzťahu - predaja a kúpy hnuteľných vecí. Napriek absentujúcim podpisom zmluvných strán na písomnom vyhotovení tohto právneho úkonu došlo za podmienok v ňom uvedených k ústnemu uzavretiu zmluvy o predaji hnuteľných vecí vymenovaných v prílohe č. 1, ktorou je oboma zmluvnými stranami podpísaný súpis bližšie nešpecifikovaných hnuteľných vecí slúžiacich ako zariadenie a vybavenie prevádzky kaviarne (baru). Tento záver napokon potvrdzuje aj žalovaná, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že sa nedohodli len na kúpnej cene týchto hnuteľných vecí, ako aj obsah výziev, ktoré zaslala po uzavretí zmluvy žalobkyni. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Dôkazy súd vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s tým, že hoci dôkaz výsluchom svedka T. vykonal, na jeho výpoveď neprihliadol, nakoľko hodnovernosť obsahu tejto výpovede bola spochybnená skutočnosťou, že svedok bol vopred oboznámený s výpoveďou žalovanej a navyše svedok je osobným priateľom žalobkyne, ktorý sa dojednávania zmluvných podmienok osobne zúčastňoval. Naopak o hodnovernosti výpovede svedkyne Q. súd nemal pochybnosti, žiadny jej záujem na veci nezistil. Žalobkyni ako predávajúcej vznikla dňa 11.04.2011 povinnosť predmet kúpy - hnuteľné veci obsiahnuté na súpise odovzdať žalovanej ako kupujúcej a žalovanej vznikla povinnosť tento predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcej dohodnutú cenu, ktorá v tomto prípade predstavovala sumu 9.000,- eur. Aj napriek tvrdeniam žalovanej, mal súd zato, že medzi zmluvnými stranami bola dojednaná práve táto kúpna cena, o čom svedčí nielen podpis žalovanej na súpise hnuteľných vecí, na ktorom je uvedená súhrnná hodnota týchto vecí v sume 9.000,- eur, ale aj obsah jej výziev zaslaných žalobkyni tesne po uzavretí zmluvy, v ktorých výšku kúpnej ceny nerozporuje, namieta len vady predaných hnuteľných vecí (napr. nefunkčnosť prístrojov), resp. nepredloženie dokumentov. V súvislosti s prípadnými vadami prevzatých hnuteľných vecí súd poukázal na ustanovenia § 597 a § 599 Občianskeho zákonníka. Tiež bolo preukázané, že žalovaná svoju zmluvnú povinnosť prevziať hnuteľné veci splnila dňa 11.04.2011, s vecami následne nakladala ako ich vlastník a v tento deň si taktiež splnila povinnosť uhradiť ku dňu uzavretia zmluvy časť kúpnej ceny v hotovosti vo výške 5.000,- eur. Povinnosť uhradiť zvyšok kúpnej ceny v celkovej výške 4.000,- eur v štyroch splátkach po 1.000,- eur so splatnosťou poslednej splátky do 30.09.2011 však žalovaná nesplnila. Žalovaná v konaní tiež namietala, že z prevzatých vecí niektoré vrátila ich skutočným vlastníkom (spol. Nidam Promet, Coca Cola a Kofola) a niektoré vrátila osobne, príp. poštovou prepravou Y.. T.. Aj keď potvrdenie o prevzatí propagačného materiálu spol. Nidam Promet, či odovzdávací protokol spol. Kofola uvádzajú, že im boli žalovanou odovzdané napr. šálky a podšálky alebo chladnička s výrobným číslom XXXXXXXXX, nie je možné s určitosťou uviesť, či skutočne išlo o veci zhodné s niektorými z vecí uvedenými na súpise hnuteľných vecí, ktoré ako už bolo uvedené vyššie neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu týchto vecí. Čo sa týka vecí, ktoré mala žalovaná vrátiť Y.. T., z potvrdení o zaslaní balíkov nie je možné zistiť, čo tieto balíky obsahovali a v prípade kávovaru (vrátane mlynčeka a zmäkčovača vody) sa s ním žalovaná rozhodla nakladať podľa svojho uváženia ako vlastník tejto hnuteľnej veci bez relevancie na predmet tohto konania, nakoľko žalobkyňa si písomne právo spätnej kúpy nevymienila. V prípade, že by išlo o úkon žalovanej smerujúci k odstúpeniu od zmluvy, bola by žalovaná povinná hnuteľnú vec/veci vrátiť žalobkyni a nie Y.. T.. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa žalobe vyhovel. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedla, že súd prvého stupňa v rozpore s hmotným právom nahradil neexistujúcu vôľu žalovanej k právnemu úkonu, a to uzavrieť kúpnu zmluvu k hnuteľným veciam za kúpnu cenu 9.000,- eur napriek tomu, že bolo preukázané, že žalovaná odmietla uzatvoriť so žalobkyňou takúto kúpnu zmluvu. Žalovanej bol predložený v písomnej forme len návrh kúpnej zmluvy od svedkyne Q., ktorá nebola jej účastníkom, a ktorú žalovaná hneď odmietla podpísať a ani ju následne nepodpísala, nakoľko s ňou nesúhlasila. Napokon návrh kúpnej zmluvy obsahujúci splátky nepodpísala ani žalobkyňa. Absenciu vôle kupujúcej nemožno odstrániť ani pomocou výkladu, prostredníctvom interpretačného ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Pomocou výkladu vôle nemožno nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorá nebola prejavená. Výpoveď svedkyne Q. považuje za zavádzajúcu. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vychádzal z toho, že medzi účastníkmi bola dňa 11.04.2011 uzavretá kúpna zmluva na hnuteľné veci - nachádzajúce sa v nebytovom priestore na Q. Z. Č. XX, H. R. označené ako „súkromný majetok odovzdaný kúpnopredajnou zmluvou„ spísaný ako príloha č. 1 písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy, konkrétne: barový pult, kožené sedacie súpravy (2 obdĺžnikové stoly, 6 okrúhlych stolov, 12 kožených fotelových stoličiek, sklenené kovové stoly + 6 kovových stoličiek k terasovému sedeniu), laminátová podlaha, chladiarenský pult kúpený v októbri 2010, polička na ľavej stene v priestoroch WC, 2 menšie podpultové chladničky, 1 mraznička, kávovar, mlynček na kávu, sklenené poličky, šály, podšálky, poháre, košíky na pečivo, tácky, nože, take away poháre, registračná pokladňa, ručný mixér, odšťavovač, hriankovač, toaster, alkoholické a nealkoholické nápoje nachádzajúce sa v prevádzke, milk šejky porcované všetky druhy min. 400 kusov rôznych príchutí, káva, čokoláda, kakao a reklamné tabule. Dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 9.000,- eur. V deň uzavretia zmluvy žalovaná uhradila žalobkyni časť kúpnej ceny 5.000,- eur. Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 4.000,- eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v splátkach vo výške 1.000,- eur najneskôr k 30.06.2011, 31.07.2011, 31.08.2011 a 30.09.2011. Kúpna zmluva bola uzavretá v ústnej forme, keďže nedošlo k jej podpisu účastníkmi na jej písomnom vyhotovení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným hnuteľným veciam. V tejto časti odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zodpovedajúce skutkovému stavu zistenému súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa otázku uzavretia kúpnej zmluvy k hnuteľným veciam aj správne právne posúdil. Uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nasvedčujú jednak zhodné prejavy vôle účastníkov, smerujúce nielen k užívaniu predmetného nebytového priestoru, ale aj k odkúpeniu jeho vybavenia žalovanou, ako i následné správanie sa samotnej žalovanej, ktorá (po prevzatí veci) namietala ich vady (viď písomné výzvy žalovanej založené v spise). Nemožno napokon opomenúť ani skutočnosť, že súpis prevádzaných hnuteľných vecí predstavoval neoddeliteľnú súčasť písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci, ako jej príloha č. 1. Inými slovami povedané, príloha č. 1 písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy obsahovala vymedzenie samotného predmetu kúpnej zmluvy a predstavovala jej neoddeliteľnú súčasť (uvedené napokon vyplýva zo samotného obsahu písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy - viď čl. 2.1., 3.1., z označenia Príloha 1: zoznam hnuteľných vecí, ako i z obsahu samotnej prílohy). Aj zo samotného záhlavia súpisu hnuteľných vecí (podpísaného účastníkmi konania) vyplýva, že tento súpis predstavuje prílohu č. 1 kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci. Je teda zrejmé, že žalovanej muselo byť známe, že podpisuje prílohu kúpnej zmluvy, ktorá práve vymedzuje jej predmet. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť, v prípade prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, aby boli podpisy účastníkov kúpnej zmluvy na samotnej listine obsahujúcej text zmluvy. Nie je teda vylúčené, že zmluva bola účastníkmi podpísaná, hoci sa podpisy nachádzajú na prílohe kúpnej zmluvy (t.j. nie pod samotným textom zmluvy), ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a vymedzuje jej podstatnú náležitosť - predmet kúpy. Odvolací súd je názoru, že v posudzovanej veci bola kúpna zmluva účastníkmi podpísaná, hoci sa podpisy nenachádzajú na samotnej listine obsahujúcej text zmluvy, ale na jej prílohe, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a predstavuje vymedzenie samotného predmetu zmluvy. Žalovaná napokon vedela, že podpisuje prílohu kúpnej zmluvy, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotného textu (záhlavia) tejto prílohy. Odvolacia námietka žalovanej, že nikdy nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu teda neobstojí. Napriek uvedenému odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd prvého stupňa nedostatočne venoval pozornosť obsahu právneho úkonu, listu žalovanej z mája 2011 (č.l. 84 spisu), doručeného žalobkyni. V ňom žalovaná požiadala o vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny 5.000,- eur s tým, že ju žalobkyňa úmyselne zavádzala. Uviedla, že majetok označený v kúpnopredajnej zmluve nie je totožný s realitou. Uvedené zdôvodnila tým, že laminátová podlaha nie je hnuteľnou vecou, podpultová chladnička je hlučná, nespĺňa podmienky prevádzky, mlynček na kávu je nefunkčný, rovnako ako kávovar, šálky, podšálky patrili firme Franck, poháre, reklamné tabule patrili firme Coca Cola, len 1 sklenená polička je v poriadku, a napokon nealkoholické nápoje ako i polovica milk šejkov sú po záručnej dobe. Napriek tomu, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku konštatoval, že si žalovaná predmetným listom uplatňovala nároky z vád prevzatých hnuteľných vecí (súd v tomto smere poukazoval na ustanovenie § 597, § 599 OZ), bližšie sa týmito nárokmi nezaoberal. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ). Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 OZ). Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 OZ). V predmetnom liste žalovaná nepochybne prejavila vôľu požadovať vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny v sume 5.000,- eur z dôvodu úmyselného zavádzania žalobkyňou a vád predaných hnuteľných vecí. Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa tento úkon posúdiť podľa jeho obsahu a prejavenej vôle žalovanej a vyhodnotiť, či žalovaná predmetným listom neodstúpila od kúpnej zmluvy k hnuteľným veciam (prípadne nežiadala iný nárok napr. zľavu z kúpnej ceny). V prípade, ak by súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná predmetným listom odstúpila od kúpnej zmluvy (požadovanie vrátenia kúpnej ceny spravidla predstavuje skutočnosť, že konajúca osoba nechce byť ďalej viazaná zmluvou a teda požaduje vrátenie plnenia, ktoré na jej základe poskytla), bolo následne povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa platnosťou takéhoto odstúpenia. V prípade konštatovania platnosti odstúpenia bolo potrebné vyhodnotiť dopady tohto úkonu na samotnú kúpnu zmluvy a nároky z nej požadované. Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady (§ 499 OZ). Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil (§ 501 OZ). Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba (§ 507 ods. 1 OZ). Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť (§ 596 OZ). Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť (§ 597 ods. 1 OZ). Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým (§ 597 ods. 2 OZ). Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť predovšetkým ustáliť, akým úkonom (z hľadiska obsahu a prejavu vôle žalovanej) bol list z mája 2011 (č.l. 84 spisu), t.j. či išlo o uplatňovanie nárokov z vád predaného tovaru, resp. akého konkrétneho nároku z vád predanej veci sa žalovaná domáhala. V prípade, ak súd predmetný úkon vyhodnotí ako odstúpenie od zmluvy bude potrebné zaoberať sa jeho platnosťou a prípadnými účinkami na záväzky zmluvných strán z kúpnej zmluvy (§ 48 ods. 2 v spojení s § 457 OZ). V písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy (čl. 5.1,5.2) sa uvádza, že „...predávajúci predáva predmet kúpy tak ako stojí a leží, bez záložných práv a iných práv zodpovedajúcich právam tretích osôb k cudzej veci. Rovnako prehlasuje, že predmet kúpy nepochádza z trestnej činnosti a ani ním nebola páchaná trestná činnosť. Kupujúci vyhlasuje, že je mu známy stav predmetu kúpy a že ho kupuje v stave, v akom sa nachádza, t. j. tak ako stojí a leží...“. Ide o osobitný prípad vylúčenia zodpovednosti scudziteľa za prenechanie veci v stave „ ako stojí a leží “ na základe odplatnej zmluvy (§ 501 OZ). Ide o tzv. úhrnkovú kúpu, pri ktorej scudziteľ za prípadné nedostatky úhrnne nadobudnutých vecí nezodpovedá; no zodpovednosť tu je, ak by o danosti určitých vlastností veci scudziteľ nadobúdateľa ubezpečil, alebo ak kupovaná vec má mať vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ výslovne vymienil. Zákon neurčuje akou formou má byť predmetné ubezpečenie scudziteľa príp. vymienenie nadobúdateľa urobené (možno ich teda urobiť aj v ústnej forme). Ustanovenie § 501 OZ sa vzťahuje aj na právne vady i na faktické vady a možno ho použiť aj v prípade, ak bolo úhrnkom predané množstvo tovaru určitého druhu, a ak sa potom ukáže, že jednotlivé kusy alebo časť určitej váhy alebo miery predaného množstva nie sú týmto tovarom, ale iným tovarom. V tomto smere bude úlohou súdu prvého stupňa venovať pozornosť zisteniu, či žalovaná pred podpisom súpisu hnuteľných vecí mala vôbec možnosť si tieto prezrieť resp. porovnať, či veci zahrnuté v súpise sa skutočne v prevádzke nachádzajú, a v akom sú stave (teda, či vyhlásenie žalovanej v zmluve o tom, že jej je známy stav predmetu kúpy, je pravdivé, a či jej teda bolo umožnené pred týmto vyhlásením sa so stavom predmetu kúpy vôbec oboznámiť). Následne bude potrebné venovať pozornosť zisťovaniu, či zo strany predávajúcej (žalobkyne) bolo/nebolo kupujúcej (žalovanej) ústne prezentované (bola ubezpečovaná), že prevádzané veci majú vlastnosti spôsobilé ich užívanie (či sú napr. prístroje funkčné a pod.) prípadne, či kupujúca si ústne vymieňovala/nevymieňovala, aby prevádzané hnuteľné veci mali určité vlastnosti. Z výpovede žalovanej totiž vyplýva, že pred podpisom prílohy zmluvy chcela, aby jej boli všetky prevádzané prístroje predvedené. Nakoľko však priestor veľmi chcela a D.. T. ju hnal, že má ďalšie povinnosti, tak to podpísala aj bez toho, aby sa oboznámila so stavom prevádzaných hnuteľných vecí (uvedené je potom v rozpore s jej vyhlásením v zmluve, že jej je známy stav predmetu kúpy - čl. 5.2 zmluvy). Ešte v ten deň sa následne do prevádzky vrátila a zistila, že kávovar spolu s mlynčekom a jedna chladnička nefungujú, neboli tam alkoholické nápoje a nealkoholické boli po záruke. Keď to chcela telefonicky vyriešiť s p. T.F., tento nesúhlasil a vynadal jej. Na druhej strane svedkyňa Q. vo výpovedi uviedla, že keď sa stretli v predmetnom priestore za účasti všetkých zúčastnených, kde sa mala podpisovať zmluva a príloha k nej, upozornila žalovanú, že má čas, aby si veci riadne prezrela. Trvalo to asi hodinu. Bude teda potrebné zisťovať (doplnením výsluchu účastníkov, svedkov), či žalovaná mala pred podpisom súpisu hnuteľných vecí možnosť si tieto prezrieť (odstrániť rozpor vo výpovedi žalovanej a svedkyne), či sa s ich stavom skutočne oboznámila, či trvala na predvedení funkčnosti prístrojov a pod., ako i to, či ju žalobkyňa pred podpisom súpisu ubezpečovala/neubezpečovala, že prevádzané veci majú určité vlastnosti, príp. či si žalovaná existenciu určitých vlastností prevádzaných vecí (napr. ich funkčnosť) pred podpisom súpisu vecí vymieňovala. Článok 5.2 kúpnej zmluvy síce vychádza z prenechania vecí, tak ako „stoja a ležia“, avšak súčasne vychádza z predpokladu, že kupujúcej pred podpisom zmluvy bol stav predmetu kúpy známy. Ak sa v konaní preukáže (po doplnení dokazovania), že žalovanej nebol pred podpisom zmluvy stav predmetu kúpy (prevádzaných hnuteľných vecí) známy (bez jej zavinenia), nebude možné prihliadať na skutočnosť, že došlo k prenechaniu vecí tak ako „stoja a ležia“. V takomto prípade nastúpia účinky zodpovednosti za vady a nároky z vád, ako keby išlo i individuálne určenú vec (§ 499 a nasl. OZ, §596 a nasl. OZ). Uvedené bude mať potom vplyv aj na povinnosť žalovanej doplatiť zvyšok dohodnutej kúpnej ceny. V prípade zistenia, že žalovanej bol pred podpisom zmluvy stav predmetu kúpy známy, resp. mala možnosť sa s ním riadne oboznámiť (avšak tak neurobila, hoci mohla) zodpovednosť žalobkyne za vady sa bude spravovať ustanovením §501 OZ (a následne bude potrebné zisťovať, či zodpovednosť žalobkyne za vady nie je daná ubezpečovaním alebo vymieňovaním určitých vlastností prevádzaných vecí). Svoje rozhodnutie bude súd prvého stupňa musieť odôvodniť tak, aby nedošlo k porušeniu § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.