Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/469/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511220338 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1511220338.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: K. G., U.. XX.XX.XXXX, B.: XX XXX XXX, G. D. Z.M.. B.. T. Č.. XX, A., zast. advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova č. 17, Bratislava, proti žalovanej: F. T., U.. XX.X.XXXX, R. T. Č.. X, R., o 4.000 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 43C 107/2012-166, zo dňa 24. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.000 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.000 eur od 1.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.10.2011 do zaplatenia. Zároveň súd zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania v celkovej výške 2.575,32 eura. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa ako fyzická osoba - podnikateľka, podnikala v období od 4.3.2011 do 1.7.2002 s predmetom podnikania predaj nápojov na priamu konzumáciu (hostince, bary) a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Mal za preukázané, že vôľou žalovanej bolo prevádzkovanie kaviarne v nebytovom priestore na Q. Z.. Č.. XX H. R.. Právo nájmu na tento priestor sa žalobkyňa rozhodla odstúpiť inému užívateľovi prostredníctvom realitnej kancelárie spolu so zariadením - hnuteľnými vecami, ktorých bola vlastníčkou. Dňa 11.4.2011 uzavreli sporové strany kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa ako predávajúca predala žalovanej ako kupujúcej hnuteľné veci špecifikované v prílohe č. 1 - zariadenie kaviarne. Kúpna cena bola dojednaná sumou 9.000 eur s tým, že žalovaná mala v hotovosti v deň podpisu zmluvy zaplatiť 5.000 eur a zvyšných 4.000 eur v splátkach po 1.000 eur mesačne splatných v júni až septembri 2011. Žalovaná dňa 11.4.2011 prevzala predmetné veci a v tento deň tiež zaplatila v hotovosti časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur. Zvyšok kúpnej ceny 4.000 eur však doposiaľ nezaplatila. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Zo skutkových okolností v danom prípade mal súd preukázané, že vôľou odporkyne bolo prevádzkovanie kaviarne v nebytovom priestore na Q. Z.. Č.. XX H. R.. Vlastník tohto nebytového priestoru ho prenechal do užívania navrhovateľke, ktorá sa rozhodla toto právo odstúpiť inému užívateľovi prostredníctvom realitnej kancelárie spolu so zariadením - hnuteľnými vecami, ktorého bola vlastníčkou na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou a darcom Y.. T. zo dňa 02.11.2010. Zo zhodných vyjadrení účastníčok konania, ako aj z výpovede svedkyne Q. je zrejmé, že odporkyňa prejavila vôľu nielen užívať predmetný nebytový priestor, ale aj odkúpiť od navrhovateľky jeho vybavenie - hnuteľné veci spísané na súpise „Súkromného majetku odovzdaného kúpno-predajnou zmluvou“. Zhodné prejavy vôle oboch účastníčok tak smerovali ku vzniku zmluvného vzťahu - predaja a kúpy hnuteľných vecí. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným vo vyššie citovanej časti odôvodnenia uznesenia č.k. 6Co 758/2014-138 zo dňa 18.12.2014 vychádza zo záveru, že napriek absentujúcim podpisom zmluvných strán na písomnom vyhotovení posudzovaného právneho úkonu došlo za podmienok v ňom uvedených k písomnému uzavretiu zmluvy o predaji hnuteľných vecí vymenovaných v prílohe č. 1, ktorou je oboma zmluvnými stranami podpísaný súpis bližšie nešpecifikovaných hnuteľných vecí slúžiacich ako zariadenie a vybavenie prevádzky kaviarne (baru). Po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom opakovanými výsluchmi účastníčok konania a svedkyne Q. súd dospel k záveru, že v deň podpisu zmluvy mala odporkyňa dostatočnú možnosť riadne sa oboznámiť s predmetom prevodu, keď priestory v ktorých sa prevádzané hnuteľné veci nachádzali navštívila dokonca už viackrát pred tým a teda neobstojí jej argumentácia, že nemala čas. Odporkyňa si sama vo svojej výpovedi protirečila, keď na jednej strane uvádzala, že bola zo strany predávajúcej, resp. jej priateľa D.. T., ktorý jej pri prevode asistoval, tlačená, resp. že ju súrili, pretože mali ďalšie obhliadky, no na druhej strane uvádzala, že nehnuteľnosť potrebovali prenajať, pretože ju nikto nechcel. Naopak sama odporkyňa vo svojej výpovedi opakovane priznala, že mala veľký záujem o priestory, odstúpenie nájmu ktorých bolo zo strany navrhovateľky ako dovtedajšej nájomkyne evidentne podmienené prevzatím súboru hnuteľných vecí rámcovo uvedených v prílohe kúpnej zmluvy, bez ich bližšej špecifikácie, keď odporkyňa nerozporovala, že v uvedenom nebytovom priestore jej navrhovateľka prenechala aj ďalšie hnuteľné veci, ktoré neboli predmetom súpisu (napr. hifi vežu, chladiaci stojan na šampanské, živé rastliny, koberec, či policový diel). Nevierohodne pôsobí aj argumentácia odporkyne, že chcela, aby si veci z prevádzky navrhovateľka s partnerom odviezli, ako aj jej tvrdenie, že odmietla podpísať zmluvu s tým, že si to ešte musí nechať prejsť hlavou, keď za týchto okolností by podpis čo i len súpisu vecí, ktoré boli predmetnom prevodu a vyplatenie podstatnej časti kúpnej ceny zo strany odporkyne bol v rozpore so zásadami elementárnej logiky. S poukazom na uvedené jednak vychádzajúc zo znenia bodov 5.1 a 5.2 zmluvy, ako aj z ostatných okolností prípadu súd ustálil, že v danom prípade sa jednalo o tzv. úhrnkovú kúpu ako vec stojí a leží, čo predstavuje osobitný prípad vylúčenia zodpovednosti scudziteľa za prenechanie veci v stave „ako stojí a leží“, pri ktorej scudziteľ - v danom prípade navrhovateľka ako predávajúca za prípadné nedostatky úhrnne nadobudnutých vecí nezodpovedá okrem prípadu, že by vopred kupujúcu ubezpečila o danosti určitých vlastností veci, alebo ak by kupovaná vec mala mať vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ - v danom prípade odporkyňa výslovne vymienila. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by navrhovateľka odporkyňu výslovne ubezpečovala o konkrétnych kvalitách ktorejkoľvek z prevádzaných vecí a ani to, že by si odporkyňa výslovne vymienila ich určité vlastnosti, resp. trvala na predvedení funkčnosti prístrojov, čím mohla podmieniť podpis ich rámcového súpisu. Naopak napriek dohode o úhrnkovej kúpe, ktorej následky boli odporkyni vopred vysvetlené zo strany realitnej maklérky p. Q., čo potvrdila vo svojej výpovedi, nebolo medzi účastníčkami sporné, že už po podpise zmluvy počas cesty autom na elektrárne navrhovateľka odporkyňu výslovne upozornila, že je nefunkčný mlynček na kávu v automate. Odporkyňa bezprostredne po tomto zistení zjavne nevyvinula žiadnu relevantnú iniciatívu smerujúcu k vyvodeniu zodpovednosti za túto vadu, z čoho argumentum a contrario vyplýva, že si výslovne vopred nevymienila absolútnu bezvadnosť prístrojov, keď napokon sama potvrdila, že si chcela do priestorov dať vlastné veci a kávovar si nechala zhotoviť na objednávku. Napriek tomu, že zo vzájomne korešpondujúcich výpovedí navrhovateľky a svedkyne Q. ohľadom času stráveného v prevádzke v deň podpisu zmluvy, počas ktorého mala odporkyňa dostatočný časový priestor si preberané veci riadne prezrieť, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tak neurobila, hoci mohla. Nezrovnalosti vo výpovedi svedkyne Q., na ktoré poukazovala právna zástupkyňa odporkyne, nemali vplyv na jej vierohodnosť, keďže ich súd nepovažoval vzhľadom na odstup času a jej pôsobenie v predmetnej transakcii za podstatné (konkrétne, či došlo k zlikvidovaniu jedného alebo všetkých pokladničných dokladov potvrdzujúcich prevzatie zálohy po zaplatení časti kúpnej ceny, alebo či sumu 1.000 eur pôvodne zloženú ako zálohu odovzdala realitná maklérka priamo do rúk navrhovateľky, alebo najskôr odporkyni, keď v konaní nebolo sporné, že predmetná čiastka bola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny). Naopak značný vplyv na vierohodnosť tvrdení samotnej odporkyne mali okrem vyššie uvedených rozporov aj ďalšie podstatné nezrovnalosti, keď na jednej strane tvrdila, že kúpnu zmluvu nechcela uzavrieť, avšak na druhej strane v dohodnutý deň podpisu v čase, kedy už bolo vopred pripravené aj jej písomné vyhotovenie, mala pri sebe hotovosť zodpovedajúcu prvej dohodnutej splátke kúpnej ceny, za zohľadnenia zloženej zálohy. Taktiež jej kroky uskutočnené v čase bezprostredne po podpise zmluvy (a nepochybnom dodatočným dôsledným oboznámením sa so stavom prevádzaných vecí, k čomu malo podľa jej výpovede dôjsť ešte v deň po podpise zmluvy a v nasledujúcich dňoch), nekorešpondujú s jej tvrdením, že „chcela teda asi odstúpiť od všetkého s nimi“, t.j. s navrhovateľkou a jej priateľom Y.. T. (odpoveď vo vzťahu k listu odoslanému 26.5.2011), keď toto tvrdenie súd vyhodnotil s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a správanie odporkyne ako účelové, keď ešte ani v liste datovanom dňa 3.5.2011, t.j. po takmer mesiaci od prevzatia súboru hnuteľných vecí tvoriacich predmet zmluvy, evidentne neprejavila vôľu nebyť viazaná uzavretou zmluvou (iba vyzývala k vystaveniu dokladu o zaplatení časti kúpnej ceny, ktorý je však nahradený znením čl. 4.1. zmluvy, ktorým navrhovateľka de facto potvrdzuje prevzatie takejto čiastky, ďalej k predloženiu nadobúdacích dokladov k predaným veciam, dohoda o čom však nebola predmetom zmluvy a vzhľadom na úhrnkovú kúpu je takáto požiadavka nadbytočná, ďalej o doloženie certifikátu k registračnej pokladni, ktorá zjavne nebola vôbec predmetom prevodu na základe zmluvy a napokon o vyjadrenie hygienika k prevádzke, ktoré je takisto nad rozsah posudzovaného vzájomného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi). Neskorší list bez uvedenia dátumu výlučne časovo ohraničený na máj 2011 súd teda nepovažoval za jednostranné odstúpenie od zmluvy, na ktoré v danom prípade ani neboli splnené zákonné podmienky, ale vyhodnotil ho ako návrh na zrušenie predmetnej zmluvy dohodou (viď záverečná klauzula: „Verím, že sa rozumne dohodneme“), resp. na vyvolanie rokovaní za týmto účelom. Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť navrhovateľky za vady sa v danom prípade vychádzajúc z výsledkov vykonaného a doplneného dokazovania spravuje ustanovením § 501 OZ, navrhovateľka za vady vytýkané v predmetnom liste nezodpovedá. Napokon podporne k záveru, že si odporkyňa bola vedomá toho, že v danom prípade kupuje súbor hnuteľných vecí bez ich bližšej špecifikácie formou úhrnkovej kúpy svedčí aj fakt, že eventuálne vady prevádzaných vecí boli zohľadnené už v samotnej dohodnutej kúpnej cene, keď pôvodne navrhovateľka mala záujem hnuteľné veci v prevádzke previesť za kúpnu cenu 15.000 eur, odporkyňa vychádzajúc z doplnenej výpovede svedkyne Q. zareagovala už na zníženú ponúkanú kúpnu cenu 13.600 eur, pričom pri konečnej dohodnutej cene 9.000 eur sama dosiahla zľavu z kúpnej ceny v sume 4.600 eur, t.z. vo výške 33,82 % oproti pôvodnej ponuke, ktorá je podľa názoru súdu zodpovedajúca neskôr prejaveným vadám. Bez relevancie vo vzťahu k rozhodnutiu zostáva argumentácia odporkyne, že sa na odber elektrickej energie prihlásila sama dodatočne, keď zmluvu zo Q. N., K..E.. podpísala až 18.5 2011 a ani preukázané zakúpenie kávovaru s príslušenstvom za celkovú sumu 3.960 eur na základe faktúry vystavenej dňa 29.4.2011, keď odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že mala záujem dať si do priestorov vlastné veci. Odporkyňa v konaní tiež namietala, že z prevzatých vecí niektoré vrátila ich skutočným vlastníkom (E.. U. D., V. V. K. L.) a niektoré vrátila osobne, príp. poštovou prepravou Y.. T.. Aj keď potvrdenie o prevzatí propagačného materiálu spol. U. D., či odovzdávací protokol E.. L. uvádzajú, že im boli odporkyňou odovzdané napr. šálky a podšálky alebo chladnička s výrobným číslom XXXXXXXXX, nie je možné s určitosťou uviesť, či skutočne išlo o veci zhodné s niektorými z vecí uvedenými na súpise hnuteľných vecí, ktoré ako už bolo uvedené vyššie, neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu týchto vecí. Čo sa týka vecí, ktoré mala odporkyňa vrátiť Y.. T., z potvrdení o zaslaní balíkov nie je možné zistiť, čo tieto balíky obsahovali a v prípade kávovaru ( vrátane mlynčeka a zmäkčovača vody ) sa s ním odporkyňa rozhodla nakladať podľa svojho uváženia ako vlastník tejto hnuteľnej veci bez relevancie na predmet tohto konania, nakoľko navrhovateľka si písomne právo spätnej kúpy nevymienila. V prípade, že by išlo o úkon odporkyne smerujúci k odstúpeniu od zmluvy, bola by povinná hnuteľnú vec/veci vrátiť navrhovateľke a nie Y.. T.. Čo sa týka ďalšieho listinného dôkazu preukazujúceho prihlásenie registračnej pokladne, tento súd rovnako nemohol vyhodnotiť ako dôkaz majúci vplyv na posúdenie predmetnej veci, keď preukazuje iba skutočnosť, že si odporkyňa splnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z prevádzkovania obchodnej činnosti.“ Súd prvej inštancie napokon uzavrel: „V nadväznosti na uvedené dospel súd k záveru, že nakoľko medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému uzavretiu kúpnej zmluvy v režime § 588 a nasl. v spojení s ust. § 501 OZ, pričom neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za vady v zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia, no napriek tomu odporkyňa na základe uvedenej zmluvy nezaplatila žalovanú časť kúpnej ceny, súd žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel.“ O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že nahradil jej neexistujúcu vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom hnuteľných vecí za kúpnu cenu 9.000 eur. Tento záver vyplýva jednak z toho, že návrh kúpnej zmluvy jej predložila svedkyňa B.. K. Q., ktorá nebola jej účastníčkou a jednak z toho, že žalovaná ju nepodpísala, pretože s ňou nesúhlasila. Kúpnu zmluvu nepodpísala ani žalobkyňa a teda k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Absenciu vôle kupujúcej uzavrieť kúpnu zmluvu nemožno odstrániť ani pomocou výkladu v zmysle § 35 Obč. zák. Ďalej žalovaná v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie neposudzoval správanie sa žalobkyne a tiež svedkov T. K. Q. z toho hľadiska, či bolo správanie sa žalobkyne v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o sumu 1.000 eur, ktorú žalovaná zaplatila dňa 6.4.2011, išlo o zálohu na obchodný priestor, čo je uvedené aj na príjmovom doklade. Napokon žalovaná v odvolaní uviedla, že svedkyňa B.. K. Q. sa k nej správala zavádzajúco a jej výpoveď nie je pravdivá. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany uzavreli ústnu kúpnu zmluvu o predaji hnuteľných vecí vymenovaných v prílohe č. 1. O platnosti kúpnej zmluvy svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná na jej základe zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok treba potvrdiť. 8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke. Súd prvej inštancie tiež napadnutý rozsudok veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. K odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd uvádza, že samotná tá skutočnosť, že kúpnu zmluvu strany nepodpísali, nepreukazuje, že ju neuzavreli. Strany totiž podpísali Prílohu č. 1 k predmetnej kúpnej zmluvy označenú ako „Súkromný majetok odovzdaný kúpno - predajnou zmluvou, v ktorej bol predmet kúpnej zmluvy špecifikovaný v súlade s tým, že išlo o predaj vecí v zmysle § 501 Obč. zák. (vec ako stojí a leží). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v odôvodnení zrušujúceho rozsudku z 18.12.2014 č.k. 6Co/758/2014-138. Odvolací súd tu uviedol: „Nemožno napokon opomenúť ani skutočnosť, že súpis prevádzaných hnuteľných vecí predstavoval neoddeliteľnú súčasť písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci, ako jej príloha č. 1. Inými slovami povedané, príloha č. 1 písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy obsahovala vymedzenie samotného predmetu kúpnej zmluvy a predstavovala jej neoddeliteľnú súčasť (uvedené napokon vyplýva zo samotného obsahu písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy - viď čl. 2.1, 3.1, z označenia Príloha č. 1: zoznam hnuteľných vecí, ako i z obsahu samotnej prílohy). Aj zo samotného záhlavia súpisu hnuteľných vecí (podpísaného účastníkmi konania) vyplýva, že tento súpis predstavuje prílohu č. 1 kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci. Je teda zrejmé, že žalovanej muselo byť známe, že podpisuje prílohu kúpnej zmluvy, ktorá práve vymedzuje jej predmet. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť v prípade prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, aby boli podpisy účastníkov kúpnej zmluvy na samotnej listine obsahujúcej text zmluvy. Nie je teda vylúčené, že zmluva bola účastníkmi podpísaná, hoci sa podpisy nachádzajú na prílohe kúpnej zmluvy (t.j. nie pod samotným textom zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanej veci bola kúpna zmluva účastníkmi podpísaná, hoci sa podpisy nenachádzajú na samotnej listine obsahujúcej text zmluvy, ale na jej prílohe, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a predstavuje vymedzenie samotného predmetu zmluvy. Žalovaná napokon vedela, že podpisuje prílohu kúpnej zmluvy, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotného textu (záhlavia) tejto prílohy. Odvolacia námietka žalovanej, že nikdy nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, teda neobstojí.“ Odvolací súd nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by nemal na tomto právnom názore trvať. Uzavretie kúpnej zmluvy napokon vyplýva aj z následného správania sa žalovanej, ktoré popísal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (viď najmä list žalovanej z 3.5.2011) a najmä zo skutočnosti, že žalovaná dňa 11.4.2011 zaplatila žalobkyni v hotovosti v súlade s čl. 4.1. kúpnej zmluvy prvú časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur. V konaní neboli podľa názoru odvolacieho súdu zistené žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by správanie sa žalobkyne bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zo rozpor s dobrými mravmi v žiadnom prípade nemožno považovať to, že žalobkyňa od žalovanej požaduje doplatenie kúpnej ceny, na zaplatenie ktorej sa žalovaná zaviazala v kúpnej zmluve. Naopak, je to žalovaná, ktorá porušila svoje zmluvné povinnosti. 10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).