Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512229954 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512229954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - Y. S., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, H., súčasné bydlisko Š. XX, H. - D., zastúpená advokátom: Advokátskou kanceláriou mzlegal s.r.o. , so sídlom Bernolákova 2425/2, 901 01 Malacky, a otca - D. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/ X, G. T. D., súčasné bydlisko I. X, H., zastúpeného: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.11.2013, č.k. 20P/383/2012-289, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku upravujúcom styk otca s maloletým m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v pondelok od 16,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 15,00 hod. do 19,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého v určených dňoch a hodinách na začiatku styku prevezme v mieste bydliska matky , kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletého I. Y., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého I. od 07.11.2012 sumou XXX euro mesačne, a to vždy vopred do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého, - dlh na zročnom výživnom za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 vo výške X.XXX euro otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX euro splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok má za následok zročnosť celého dlhu, - styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v pondelok od 15,00 hod. do 17,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do 17,00 hod. v prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 09,30 hod. do 11,30 hod. v prítomnosti matky a od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého v určených dňoch a hodinách začiatku styku prevezme na Detskom ihrisku obchodného strediska G. C. F. C., X. na G. X/ A, H., kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie v otázke zverenia, zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa právne odôvodnil § 36 ods.1, § 24 ods.1,4, § 28 ods.1,2,3, § 38 Zákona o rodine, keď mal po vykonanom dokazovaní preukázané vytvorenie vhodných podmienok pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého Marka na strane matky. Vzhľadom na útly vek maloletého a jeho naviazanosť na matku ( ktorú potvrdil aj otec) súd prvého stupňa nevidel dôvod meniť výchovné prostredie dieťaťa, a to aj s prihliadnutím na súrodenecké väzby so staršou sestrou s predchádzajúceho vzťahu matky. Čo sa týka zastupovania a správy majetku maloletého, ktoré sú súčasťou rodičovských práv a povinností s prihliadnutím na záujem otca o dieťa a jeho výchovu konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na obmedzenie , resp. pozastavenie výkonu rodičovských práv otca. Rozhodnutie o výške uloženého výživného právne odôvodnil § 75 ods.1, § 77 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5 Zákona o rodine zohľadniac pri rozhodovaní v tejto otázke odôvodnené potreby maloletého a osobné, majetkové a zárobkové schopnosti oboch rodičov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, aktuálne obmedzeného čerpaním rodičovskej dovolenky ( kedy je odkázaná na rodičovský príspevok a podstatná časť jej vyživovacej povinnosti je kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa ) je suma výživného XXX euro primeraná schopnostiam a terajším možnostiam otca, ktorý nepreukázal dôležitý dôvod, pre ktorý ukončil predchádzajúci dlhodobý pracovný pomer v spoločnosti Z. Q. X. J. G.. G.. a.s. trvajúci od 20.09.2006 do 31.08.2012 (organizačné dôvody ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľ nepotvrdil). Súd prvého stupňa pri určovaní vyživovacej povinnosti otca nevychádzal z oficiálnej nezamestnanosti otca, ale zohľadňoval predovšetkým jeho schopnosti a možnosti - otec má ekonomické vzdelanie, v jeho poslednom stabilnom zamestnaní bol schopný dosahovať príjem cca XXXX,- euro mesačne a navyše má možnosť zvýšiť si príjem aj športovou činnosťou. Vzhľadom na otcom prezentované náklady (uhrádzanie splátok hypotéky vo výške XXX euro mesačne ) a jeho slušný životný štandard mal za nepochybné, že okrem sociálnych dávok, na ktoré mal nárok v čase rozhodovania, je schopný dosahovať príjem dostatočný na pokrytie vlastnej výživy ako aj výživy maloletého. V tejto súvislosti zdôraznil, že vyživovacia povinnosť otca predchádza akékoľvek jeho ďalšie výdavky, pričom je jeho povinnosťou dieťa vyživiť aj na vlastný úkor. Určený rozsah vyživovacej povinnosti otca mal za zodpovedajúci odôvodneným potrebám maloletého, ktorého náklady na výživu sú bežné, primerané veku, keď však je potrebné zohľadňovať aj zodpovedajúci podiel (1/3) na primeraných nákladoch na bývanie. Hoci sa matka domáhala určenia výživného spätne, súd prvého stupňa na to v danom prípade nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, keď rodičia maloletého ukončili spolužitie iba bezprostredne pred podaním návrhu. V tejto súvislosti konštatoval, že hoci otec dovtedy matke neuhrádzal žiadnu konkrétnu sumu na výživu dieťaťa, svoj podiel vyživovacej povinnosti si fakticky plnil predovšetkým zabezpečovaním bývania a uhrádzaním celých nákladov s tým spojených ako aj ďalšími vecnými plneniami vyplývajúcimi zo spolužitia rodičov. Keďže otcovi za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 vznikol na výživnom voči mal. I. zročný dlh vo výške X.XXX euro ( pri zohľadnení otcom uhradenej čiastky na výživnom na základe predbežného opatrenia vo výške 80 eur od mesiaca jún 2013, t.j. 12 mesiacov x XXX euro = X.XXX euro - XX euro x 5 mesiacov), nedoplatok na zročnom výživnom mu súd povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia tak, aby boli uhradené do troch rokov od vyhlásenia rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Čo sa týka styku otca s maloletým, vzhľadom na prezentované pochybnosti matky o spôsobilosti otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o syna v čase styku, súd prvého stupňa v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie. Na základe jeho výsledkov aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že niet dôvodu, aby bolo akýmkoľvek spôsobom obmedzené právo otca na stretávanie sa dieťaťom. V záujme konsolidácie vzťahov rodičov a predovšetkým v záujme dieťaťa v tomto smere mal zaviesť jednoznačné pravidlá, kedy práve doterajšia živelná realizácia styku bola základným zdrojom konfliktov medzi rodičmi. Hoci spôsob a intenzitu prejavovaného záujmu otca o maloletého vníma matka dôvodne ako obťažujúce, mal za nepopierateľné, že otec o dieťa prejavuje úprimný záujem a má tiež vytvorené vhodné podmienky, aby sa o neho počas realizácie styku vedel riadne postarať, navyše aj v prostredí, v ktorom maloletý vyrastal takmer do dvoch rokov svojho veku. Tvrdenie matky, že sa otec o maloletého začal zaujímať až po DNA testoch bolo okrem výpovede sestry otca vyvrátené aj výpoveďou sestry samotnej navrhovateľky, ktorá naopak tvrdila, že otec na maloletom ihneď po jeho narodení až príliš lipol. Taktiež nemal preukázané tvrdenia matky o psychickom týraní, a tiež ďalšie neskôr v konaní prezentované obvinenia, spochybňujúce morálny profil otca, keď v tejto súvislosti neboli produkované žiadne relevantné, hodnoverné a na súdne účely použiteľné dôkazy. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že kríza v partnerstve rodičov vznikla najmä z dôvodu, že otec maloletého bol často mimo domu a z pohľadu matky sa na úkor rodiny venoval neprimerane práci a najmä svojim záľubám a koníčkom. V konaní nebolo preukázané, že by sa však otec nevedel o maloletého postarať, resp. že by bol jeho kontakt s dieťaťom pre maloletého nebezpečný. Naopak, všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že otec sa v rámci svojich časových možností o dieťa ešte za spolužitia rodičov vedel primerane postarať a venoval sa mu, hoci nie úplne v súlade s predstavami matky. Obavy matky z ponechania dieťaťa otcovi osamote sa ukázali ako neopodstatnené, keď svedeckými výpoveďami mal súd za preukázané, že otec sa bol počas niekoľkých hodín schopný o dieťa plnohodnotne postarať sám aj v čase, kedy sa matka venovala vlastným športovým, resp. voľnočasovým aktivitám. Vyslovil názor, že pokiaľ matka ponechala otcovi dieťa bez obáv na starosť v podstatne nižšom a zraniteľnejšom veku, niet dôvodu, aby otcovi nebol poskytnutý priestor na širšiu realizáciu jeho rodičovských práv a povinností, ktoré zahŕňajú aj osobnú starostlivosť o dieťa. V danej súvislosti súd prvého stupňa musel zohľadniť fakt, že od ukončenia spolužitia rodičov sa maloletý väčšmi naviazal na matku. V záujme plynulého prechodu k väčšiemu podielu starostlivosti otca tak, aby bol maloletý čo najmenej psychicky stresovaný odlúčením od matky vyhovel čiastočne návrhu matky a styk otca s dieťaťom počas týždňa a počas časti každého druhého víkendu upravil v jej prítomnosti. V rozpore s aktuálnou predstavou matky však styk neupravil v dopoludňajších hodinách, ale popoludní, v časoch, na ktorých sa rodičia predbežne dohodli za pomoci kolízneho opatrovníka, keď rozhodnutie súdu, hoci musí vychádzať zo stavu v čase jeho vyhlásenia, sa vzťahuje k budúcnosti. Maloletý dovŕši 3 roky už v januári 2014, kedy je jednak predpoklad jeho nástupu do materskej školy a tiež zamestnania matky. Hoci otec aktuálne nepracuje, je aj na jeho strane nutné predpokladať skoré zamestnanie sa, čo je aj nanajvýš žiaduce vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Rozhodnutím súdu upravený styk v dopoludňajších hodinách by sa teda už v dohľadnej dobe mohol stať vzhľadom na doterajšie problematické fungovanie rodičov zdrojom nových konfliktov medzi nimi. Hoci súd prvého stupňa nateraz matke priznal čiastočne právo zúčastňovať sa na styku s otcom, toto právo matka nemusí v prípade iných neodkladných povinností využiť. Súd prvého stupňa rodičom opakovane zdôraznil, že je ich povinnosťou v prvom rade rešpektovať právo ich dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia jeho útleho veku, tomu zodpovedajúcej psychickej a emocionálnej vyspelosti a dennému režimu (napr. pravidelný čas stravovania a denný spánok). Tak ako matka musí uznať úlohu otca v živote maloletého a pokúsiť sa v záujme dieťaťa povzniesť sa v tejto súvislosti nad svoj osobný negatívny postoj voči bývalému partnerovi, musí aj otec rešpektovať právo matky na vlastný osobný život a program s dieťaťom, resp. obomi jej deťmi, neobťažovať matku domáhaním sa styku mimo určených dní a hodín, okrem výslovnej a presne vymedzenej dohody o prípadnej zmene toho - ktorého termínu, dosiahnutej však vopred obomi rodičmi za zohľadnenia konkrétnych okolností a v neposlednom rade v záujme maloletého rešpektovať a akceptovať, ak by dieťa spočiatku odmietalo odlúčenie od matky. Je však povinnosťou matky dieťa na samostatný kontakt s otcom psychologicky pripraviť. Je absolútne nevyhnutné, aby sa obaja zdržali akéhokoľvek neprípustného vzájomného negatívneho hodnotenia a invektív v prítomnosti dieťaťa. Matka si tiež musí uvedomiť, že otec, ktorý počas vymedzeného styku s dieťaťom v neprítomnosti matky za maloletého nesie plnú zodpovednosť, má právo vytvoriť v tomto čase dieťaťu program podľa vlastných predstáv, samozrejme za rešpektovania záujmov, potrieb a bezpečnosti dieťaťa a platných právnych predpisov. Súd rešpektujúc právo na súkromie matky, ktorého sa voči otcovi domáhala, upravil odovzdávanie a preberanie dieťaťa v záujme vykonateľnosti rozhodnutia na mieste, pri ktorom sa vychádzajúc z e- mailovej komunikácie rodičov malo odohrať viacero stretnutí otca s maloletým. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti výroku o výške vyživovacej povinnosti otca a o rozsahu a úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Pokiaľ ide o určený rozsah styku otca s maloletým navrhla, aby táto úprava bola určená na každý týždeň v pondelok a vo štvrtok od 10,00 hod. do 12,00 hod. v prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky. Návrh odôvodnila tým, že sa stará aj o staršiu maloletú dcéru, ktorú z dôvodu vážneho ochorenia nemôže nechať doma bez dozoru a ktorá sa musí v poobedňajších hodinách od 14,30 hod. v pracovných dňoch pripravovať na vyučovanie na nasledujúci deň. Pokiaľ ide o miesto odovzdávania a prevzatia maloletého navrhla, aby počas styku každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni si otec maloletého prevzal v bydlisku matky Š. XX, H. - D., kde ho v čase dokončenia styku matke aj odovzdá. Pokiaľ ide o výšku výživného určeného otcovi navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu a bývanie maloletého od 07.11.2013 sumou XXX euro mesačne a aby stanovené výživné na maloletého za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 na sumu XXX euro mesačne stanovil so spätnou účinnosťou. Poukázala na to, že otec sa po vynesení rozsudku vyjadril, že nie je ochotný sa podriadiť výroku súdu. Vzhľadom k tomu, že je samoživiteľkou na materskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi, stanovené výživné vo výške XXX euro absolútne nepokrýva náklady spojené s oprávnenými potrebami maloletého na stravovanie, ošatenie a bývanie, keď len náklady na bývanie predstavujú sumu minimálne XXX euro mesačne. Od novembra 2012, keď ju otec maloletého vyhodil zo spoločnej domácnosti, prispieva otec maloletej Karolíny aj na náklady spojené s bývaním. Od septembra 2012 však musí ona sama uhrádzať polovicu nákladov spojených s bývaním vo výške XXX euro mesačne. Otec maloletého sa naďalej odmieta podieľať na akýkoľvek výdavkoch spojených s potrebami maloletého, uprednostňuje svoje súkromné potreby a záujmy pred potrebami dieťaťa. Uprednostňuje úhrady za hypotéku bytu na I. X H., náklady s tým spojené, prevádzku motorového vozidla, mobilného operátora, ako aj náklady spojené s jeho športovými záujmami čo je v zásadnom rozpore s § 62 Zákona o rodine. Proti výroku o výške výživného a výroku upravujúceho styk so synom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého poukazujúc na to, že určená výška výživného neodzrkadľuje jeho možnosti a nekorešponduje s oprávnenými potrebami maloletého ( § 24 ods. 4, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 , § 78 ods. 1 Zákona o rodine ). Otec uviedol, že je v súčasnosti nezamestnaný, prácu si aktívne hľadá, avšak trh práce je nasýtený a v nepriaznivej ekonomickej situácii sa práca hľadá obtiažne. Za danej situácie, kedy nemá stabilný príjem , je schopný prispievať na výživu maloletého sumou maximálne XX euro mesačne. V konaní preukázal svoje mesačné účelné výdavky a poplatky, ktoré súd v plnom rozsahu nevzal do úvahy. Namietol okolnosť, že matka maloletého nepredložila žiadne potvrdenia o výdavkoch ( a už vôbec nie o výdavkoch na maloletého ) a ani iné dôkazy, ktoré by dokazovali odôvodnené potreby maloletého syna I.. Pokiaľ ide o rozsah jeho styku so synom navrhol ho v tejto časti zmeniť a upraviť ho na každý týždeň v pondelok a vo štvrtok . vždy od 15,00 hod. do 17,00 hod. bez prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 10,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že si maloletého v určených dňoch a hodinách prevezme na adrese trvalého bydliska maloletého, kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniam navrhol zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v pondelok a vo štvrtok vždy od 15,00 hod. do 17,00 hod. bez prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 10,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že si otec maloletého v určených dňoch a hodinách prevezme v mieste bydliska matky, kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá. Výživné určené k uspokojeniu potrieb maloletého navrhol zmeniť na sumu XXX euro mesačne . Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky poukázal na rozpory v tom, čo v konaní o úpravu práv a povinností matka sama navrhovala. Táto situácia sa prejavuje tak, ako keby matka ani sama nevedela, čo chce. Matka nedodržiava dohody s otcom , používa rôzne výhovorky, aby mu styk s maloletým čo najviac sťažila. Na zdravotné problémy matkinej dcéry a jej schopnosť sa postarať plnohodnotne o obe deti upozorňoval už v priebehu konania - matka mu opisom situácii v odvolaní dáva len za pravdu. Otec uviedol, že má záujem sa plnohodnotne starať o ich spoločného syn a byť s ním v styku čo najviac, a to s ohľadom na odľahčenie matky, keďže táto sa stará aj o svoju dcéru. Vzhľadom na situáciu matky vidí práve v tomto dôvod, aby jeho styk s maloletým bol upravený v čo najširšom rozsahu bez prítomnosti matky. S ohľadom na uvedené by potom privítal, keby sa odovzdanie a preberanie maloletého mohlo realizovať niekde na polceste medzi bydliskami oboch rodičov, napr. na R. T. D. H.. Výdavky na maloletého trojročného syna sú oveľa nižšie ako potreby 9 ročnej dcéry a preto je odvolací návrh matky na stanovenie výživného nelogické a neopodstatnené. V prípade, ak matka nie je schopná uživiť maloletého z reálne adekvátnej výšky výživného, opätovne sa vracia k svojmu návrhu na zverenie maloletého do jeho výchovy. Matka v písomnom vyjadrení sa doručenom súdu dňa 29.01.2014 upozornila, že otec sa opakovane nedostavuje na stretnutia so synom. Otec maloletého v podaní doručenom súdu dňa 03.03.2014 uviedol, že súčasná situácia ohľadom riešenia úpravy práv a povinností rodičov k maloletému je nešťastná. Matka otcovi neumožňuje reálne realizovať styk s maloletým, kladie mu rôzne prekážky a podmienky a jej správanie nie je možné vnímať ako v súlade so zákonom. V danom prípade opakovaným konaním matky je mu bránené v riadnom styku s maloletým rôznymi obštrukciami a celý styk so synom závisí len a len od svojvôle matky ( kedy sa ona sama jednostranne rozhodne) . Otec je postavený do polohy realizátora vôle matky, čo určite nebolo záujmom zákonodarcu pri tvorbe zákonnej úpravy. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.) , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania oboch rodičov podané proti výroku, v ktorom bola otcovi uložená povinnosť s účinnosťou od 07.11.2012 platiť na výživu maloletého Marka sumou XXX euro mesačne a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 v celkovej sume X.XXX euro mesačnými splátkami vo výške XX euro mesačne nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa uložil otcovi s účinnosťou od 07.11.2012 platiť na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 v celkovej G. X.XXX euro mesačnými splátkami vo výške XX euro mesačne, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolatelia čiastočne zopakovali v odvolaniach podaných proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa rozsahu odôvodnených potrieb maloletého, ako i možností a schopností na strane otca. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní v tejto otázke vychádzal z možností otca na jeho strane a nezohľadňoval jeho súčasnú nezamestnanosť trvajúcu s malou prestávkou prakticky od septembra roku 2012. Určené výživné spolu s dávkou rodinných prídavkov na maloletého a alikvótnou čiastkou dávky rodičovského príspevku, ktorý v období do dosiahnutia troch rokov veku maloletého matke prináležal, je postačujúci na pokrytie základných odôvodnených potrieb maloletého ( vrátane zabezpečenia bývania ). Pokiaľ matka v odvolaní namietala nevyhoveniu návrhu v časti, v ktorej žiadala uložiť povinnosť otcovi plniť výživné i pred podaním návrhu treba uviesť, že v konaní matka netvrdila, a ani sa dokazovaním nepreukázali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú zákonnou podmienkou pre možné vyhovenie takémuto návrhu ( § 77 ods.1 Zákona o rodine ). K odvolacím námietkám otca o tom, že na jeho strane nie sú podmienky k tomu, aby bol schopný výživné v určenej výške platiť odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní nezohľadnil aktuálne zárobkové pomery na strane otca a vychádzal z jeho súčasných možností odvíjajúcich sa od jeho vzdelania, predchádzajúcich pracovných skúseností a získaných pracovných návykov. Je treba si uvedomiť, že otec je v postavení rodiča majúceho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, odkázanému na neho výživou, v dôsledku ktorej je povinný vykonávať aktivity smerujúce jednak k využitiu svojich objektívne existujúcich schopností a jednak k získaniu finančných prostriedkov, z ktorých dokáže uspokojiť nielen svoje základné potreby, ale i potreby maloletého syna. Vychádzajúc z otcom prezentovaných nevyhnutných nákladov, ktoré vynakladá ( mesačná splátka úveru ), ako i z ostatných nutných nevyhnutných potrieb, ktoré si musí uspokojovať ( bývanie, stravovanie, ošatenie, náklady na športovú činnosť ) je možné objektívne konštatovať , že reálne príjmy otca sú odlišné od príjmov, ktoré deklaroval v tomto konaní. Otec maloletého v konaní nepreukázal aktívnu snahu zamestnať sa i napriek tomu, že žije v lokalite Slovenska s najnižšou mierou nezamestnanosti, kde sa možnosť pracovného uplatnenia hľadá relatívne najľahšie, kedy sa naviac jedná o muža fyzicky zdatného ( schopného aktívne sa venovať športovej činnosti ) a v produktívnom veku . Na jeho pochybnosti týkajúce sa rozsahu odôvodnených potrieb maloletého a na s nimi súvisiace námietky o vysokom výživnom odvolací súd neprihliadol, keďže výška určeného výživného zodpovedá nárokom maloletého, ktorý bol v rozhodnom období batoľaťom a rozsah jeho potrieb nie je ( vzhľadom k tomu, že tento je možné vyvodiť od veku dieťaťa) potrebné v konaní do všetkých podrobností preukazovať - základné potreby maloletého súvisia so zabezpečením bývania, stravovania, hygienických potrieb ( vrátane plienok ), lekárskej starostlivosti, ošatenia a obuvi ( dieťa je v období, kedy najprudšie rastie ) a ostatných potrieb súvisiacich s rozvíjaním jeho schopností a záujmov. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku týkajúcom sa výšky vyživovacej povinnosti otca a výroku, v ktorom bolo správne ustálené obdobie, za ktoré otcovi vznikol dlh na výživnom vrátane možnosti určené dlžné výživné splácať v mesačných splátkach, podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Podľa § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. K zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. pristúpil odvolací súd len vo vzťahu k výroku, v ktorom súd prvého stupňa určil rozsah a spôsob stretávania sa otca s maloletým I.. Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v prejednávanom prípade je nutné upraviť styk otca súdnym rozhodnutím, keď z obsahu spisu vyplýva vysoká miera narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi, v dôsledku ktorej títo nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a rešpektovať vzájomné dohody. Vyhodnotiac skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania je treba uviesť i to, že intenzitu stretávania sa otca s dieťaťom a jeho spôsob od októbra 2012 ( odkedy rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti ) obaja rodičia v priebehu konania ( vrátane odvolacieho konania ) prezentovali odlišne - otec ako závislosť od vôle matky v tomto smere a matka ako dôsledok dostatočného nezáujmu otca o maloletého. Právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. V prejednávanom prípade je z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybné, že otec v minulosti zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa v rozsahu, na ktorom sa spolu s matkou dokázali dohodnúť, resp. v rozsahu podľa aktuálnej vôle a potrieb matky ( napr. v čase, kedy sa matka musela alebo chcela z aktuálneho bydliska vzdialiť ). Podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa určený rozsah styku otca s dieťaťom za danej situácie potom zodpovedá veku, vývinovým možnostiam, potrebám a zdravotnému stavu maloletého. Odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa len vtom smere, že čiastočne upravil rozsah styku otca s maloletým jeho posunutím o jednu hodinu počas pondelkov a utorkov počas pracovného týždňa ( vzhľadom na v budúcnosti možné zamestnanie sa rodičov a režim maloletého v materskej škole ) a redukciou v nedeľu počas nepárneho týždňa, avšak bez prítomnosti matky. Pri tejto úvahe zohľadnil, že otec sa na starostlivosti o maloletého v minulosti podieľal, pre syna nie je neznámym človekom, s ktorým má právo vytvárať si vzájomný citový vzťah, a to bez prítomnosti matky. Pre úplnosť posúdenia je treba uviesť, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna úvaha o tom, že otec by nebol schopný sa o maloletého riadne postarať ( a to po stránke materiálnej, citovej a aj zdravotnej) a ani to, že by maloletý otca odmietal. Podľa názoru odvolacieho súdu, práve toto súdne rozhodnutie určujúce a stanovujúce pevné pravidlá pre rodičov v otázke stretávania sa otca s dieťaťom, by pri jeho rešpektovaní zo strany rodičov, malo predstavovať upokojenie situácie a odstránenie akýchkoľvek konfliktných situácií, ku ktorými medzi rodičmi dochádzalo práve v dôsledku ich neschopnosti vzájomne sa dohodnúť o podstatných otázkach súvisiacich s výchovou dieťaťa ( vrátane rozsahu styku otca so synom ) a možnosť pre otca so synom si nerušene ( bez zasahovania treťou osobou ) budovať a vytvárať vzájomný vzťah. Zároveň predstavuje i základ pre minimalizovanie stresových situácií pre maloletého, ktorý vo veku 3,5 roka musí nutne napäté vzťahy medzi rodičmi vnímať a je nútený si ich svojim detským spôsobom aj vnútorne spracovať a vyrovnať sa s nimi. Pri zmene určeného miesta preberania a odovzdávania maloletého odvolací súd prihliadal a akceptoval povinnosti matky k staršej dcére a k zabezpečovaniu i jej potrieb v odpoludňajších hodinách počas bežného pracovného týždňa a i v nedeľu každého nepárneho týždňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.