Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/164/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200569 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316200569.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného - otca: E. T., L.. XX.X.XXXX, J. B. XXXX/X, XXX XX D. L. E., P..Č.. C. X, XXX XX J., zastúpeného: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti povinnému - matke: T. K., L.. X.X.XXXX, J. G. XX, XXX XX J., zastúpenému: C.. K. J., O. XX/B, J., o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom: C. T., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51Em/2/2016-158 zo dňa 8.3.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51Em/2/2016-158 zo dňa 8.3.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia a to z dôvodu, že mal za preukázané, že návrh oprávneného na výkon rozhodnutia nie je dôvodný. Nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku rodiča s dieťaťom predpokladá, že súd zistí porušovanie povinnosti uloženej exekučným titulom, pričom toto porušenie povinnosti zaviní ten rodič, ktorému vykonávané rozhodnutie ukladá povinnosť dieťa na styk pripraviť a oprávnenému rodičovi odovzdať, v danom prípade teda matka maloletého. V predmetnom konaní súd nemôže vysloviť záver, že matka svoju povinnosť pripraviť maloletého na styk a riadne ho otcovi odovzdať porušuje alebo túto zámerne neplní, z ktorého dôvodu k tomuto styku nedochádza a bolo by možné nariadiť výkon rozhodnutia v intenciách zákona, keďže nemožno kvalifikovane uzavrieť, že nerealizovanie styku otca s maloletým je spôsobené zavineným konaním matky a že táto neplní to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v čase úpravy styku otca s maloletým sa matka spolu s maloletým vo väčšine prípadov nachádza vo svojej domácnosti a otcovi umožní sa s maloletým riadne skontaktovať. Výnimku tvoria situácie, kedy je maloletý chorý, ktoré sa síce v živote maloletého vyskytujú častejšie ako u iných detí, uvedené je však spôsobené celkovým zdravotným stavom maloletého, ktorého sú si vedomí obaja rodičia. Otec namietal nedostatočnú až škodlivú prípravu maloletého na styk zo strany matky, ktorého výsledkom je negatívne nastavenie maloletého voči osobe otca. Matka vyjadrila názor, že odmietavé správanie maloletého je následkom správania sa otca maloletého, čo usudzovala z vecí, ktoré jej maloletý hovoril po skončení styku s otcom, týkajúce sa súdnych konaní, zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj nevhodnými tvrdeniami o sankcionovaní matky. Súd prvej inštancie mal zo spisu preukázané, že od roku 2015 začalo pri stretávaní sa otca s maloletým dochádzať k problémom, ktoré sa postupom času prehlbovali a v súčasnosti sú reprezentované odmietaním maloletého odísť s otcom. V danom prípade nie je možné sa bez ďalšieho stotožniť s tvrdením otca, že uvedené je následkom aktívneho konania matky. Zo strany matky nedochádza k znemožňovaniu kontaktu otca s maloletým, matka sa v čase realizácie styku nachádza doma spolu s maloletým a otec je s ním vo fyzickom kontakte, matka nezatajuje maloletého, neodchádza s ním z domu. V tomto ohľade teda matke nemožno vyčítať vedomé a aktívne neplnenie rozhodnutia o úprave styku s maloletým. Je nepochybné, že maloletého je potrebné na styk pripraviť i po stránke psychickej, ani táto povinnosť však nie je neobmedzená a jej plnenie determinujú ďalšie okolnosti, vrátane správania sa oboch rodičov. Z dôvodu diametrálne odlišných postojov oboch rodičov nariadil súd prvej inštancie vo veci neodkladné opatrenie na podklade ust. § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), ktoré však bolo neúspešné. Zo záverečnej správy referátu poradensko - psychologických služieb je zrejmé, že počas konzultácií sa nepodarilo nájsť vhodný spôsob, ktorý by bol prijateľný pre oboch rodičov a ktorý by zároveň viedol k zmierneniu dôsledkov rozporu záujmu medzi rodičmi. Poverená psychologička nedávala uvedenú situáciu za vinu len jednému z rodičov a ani žiadneho z nich v tejto súvislosti nepreferovala. V danom prípade je teda nutné, aby súd situáciu ohľadom stretávania sa otca s maloletým hodnotil komplexne, keďže obaja rodičia iniciovali nové konania o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému C.. Nateraz nemožno ustáliť, že vinníkom stavu odmietania otca maloletým je matka len preto, že je rodičom, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Je zrejmé, že kontakt a väzby otca s maloletým C. sú narušené, avšak súd musí pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa brať do úvahy predovšetkým jeho záujem, pričom v danom prípade by nariadenie výkonu rozhodnutia bolo kontraproduktívne a u maloletého marka by, vzhľadom na jeho súčasné prežívanie, viedlo presne k opačným dôsledkom, než otec maloletého očakáva. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil výkon rozhodnutia. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že je nepochybné, že styk otca s maloletým nebol riadne realizovaný z dôvodov na strane matky. Otec v priebehu konania na konkrétnych prípadoch poukázal, že matka mu styk s maloletým C. neumožňuje. Matka síce udáva, že maloletý nemá záujem o stretnutia s otcom, ak by však toto tvrdenie bolo pravdivé, je to len ďalší z dôkazov, že maloletý C. nie je na stretnutia s otcom riadne pripravený. Ak by na stretnutia s otcom pripravený bol a ak by stretnutia boli pravidelné, boli by určite celkom inak maloletým vnímané. Je to však práve matka, kto vytvára bariéru vo vzťahu medzi otcom a maloletým C., a zároveň kto rôznymi obštrukciami bráni hladkému priebehu súdneho konania. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou dokazovať, že k výkonu rozhodnutia dochádza z dôvodu na strane matky. Ak by sa matka vykonateľnému rozhodnutiu dobrovoľne podriadila, oprávnený by nemal dôvod návrh na nariadenie jeho výkonu podávať. Naopak, je dôkazným bremenom matky preukázať, že výkonu rozhodnutia nebráni. Zamietnutím návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia bude skutočnosť, že otcovi bude styk s maloletým úplne znemožnený až do nového rozhodnutia o úprave styku rodičov s maloletým, a to napriek existencii vykonateľného rozhodnutia. Nariadenie výkonu rozhodnutia je jediným možným spôsobom, ako sa otec môže so svojím synom stretávať. Je nepochybné, že vzťah medzi maloletým C. a jeho otcom možno napraviť len vtedy, ak bude otcovi umožnené sa s maloletým stýkať a tráviť s ním čas. 3. Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, spravodlivé a v záujme maloletého. Otec maloletého sa dlhodobo a bezdôvodne nedostavuje na styk s maloletým určený v rozsudku, ktorého výkonu sa otec dožaduje. Poslednýkrát sa otec maloletého dostavil na súdom určený styk dňa 1.5.2017, od tohto dňa až do 16.6.2017 viac neprišiel a to bez udania dôvodu. Povinná má za to, že otec maloletého sa dostavuje na styk len vtedy, keď mu to vyhovuje. Povinná maloletého vždy na styk riadne pripraví v určené dni, stretnutie sa napokon nerealizuje z dôvodu neprítomnosti otca a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Dňa 28.5.2017 oprávnený povinnej telefonicky oznámil, že sa nebude s maloletým stretávať a to až do rozhodnutia súdu vo veci jeho nového návrhu na úpravu jeho rodičovských práv a povinností, v ktorom navrhuje zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov. Nakoľko sa otec na stretnutia so synom aj v minulosti dostavoval len občasne (v minulosti v priemere dvakrát za mesiac), maloletý k nemu nemal dôveru a odmietal s ním sám odísť, rovnako s ním odmietal akúkoľvek komunikáciu, keďže si s ním počas tých pár stretnutí jeho otec nedokázal vytvoriť náležitý otcovský vzťah. Svoje právo na styk so svojím maloletým synom nevyužíval napriek tomu, že sa ho domáhal návrhom na výkon rozhodnutia. Povinná uviedla, že ak sa v minulosti styk otca s maloletým nerealizoval z dôvodov na jej strane, bolo to až na pár výnimiek len v prípadoch, keď maloletý ochorel, o čom povinná otca vždy informovala. Otec maloletého zámerne vyvoláva konfliktné situácie, z ktorých chce vyťažiť dôkazy, že povinná porušuje svoje povinnosti pripraviť maloletého na styk s ním, povinnú aj v prítomnosti maloletého uráža, osočuje a vyhrážal sa bitkou a únosom aj maloletému. Stresujúca atmosféra, ktorú oprávnený vytvára zle vplýva na maloletého, aj na jeho sestru, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá. Maloletý býva počas stretnutí s otcom, ale aj po nich traumatizovaný, nakoľko otec svojou autoritatívnosťou vyvoláva v synovi pocit strachu a dieťa z neho cíti len autoritu a nie otcovskú lásku a skutočný záujem. Tieto situácie už boli pre maloletého natoľko neúnosné, že začal mávať zlé sny a strach z toho, že ho otec unesie. Povinná bola preto nútená vyhľadať a navštíviť s maloletým detského psychológa. Otec na pojednávaní prisľúbil, že je ochotný kontaktovať a navštíviť synovho detského psychológa, avšak ani po dvoch týždňoch psychológa nekontaktoval. Povinná spolu s oprávneným absolvovali súdom nariadené psychologické poradenstvo, kde Mgr. Zahratková Šáreková vysvetľovala otcovi, ako pristupovať k maloletému, na čo otec vždy striktne zareagoval, že on je biologický otec a má právo na syna. Toto právo mu však nikto neupiera a povinná považuje za jeho osobné a ľudské zlyhanie to, že si napriek deklarovanej snahe nevytvoril s maloletým otcovský vzťah a práve naopak ich vzájomný vzťah poškodil natoľko, že dieťa prežíva traumu z toho, že sa bude musieť s otcom stretnúť. Povinná žiadala, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol, nakoľko nariadenie výkonu rozhodnutia nepomôže ku konsolidácii poškodených vzťahov otca s maloletým synom. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 5. Podľa ust. § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 6. Podľa ust. § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z. ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 7. Podľa ust. § 3 ods. 2 vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1, súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 8. Podľa ust. § 3 ods. 3 vyhlášky ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve, alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na výkon rozhodnutia o úpravu styku s maloletým C. bol podaný oprávneným dňa 5.8.2015. Oprávnený žiadal nariadiť výkon rozhodnutia na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/10/2014-354 zo dňa 8.7.2014, podľa ktorého má otec právo stretávať sa maloletým každý týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 19.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého v určených dňoch a hodinách na začiatku styku prevezme v mieste bydliska matky, kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť. 10. Nová právna úprava vyplývajúca z CMP, týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou, ktorá bližšie upravuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania, zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, zároveň ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Právna úprava umožňuje súdu i v rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie a to formou sociálneho, psychologického alebo iného odborného poradenstva. Povinnosťou súdu je zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia, existujú ospravedlniteľné dôvody. Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia, pričom medzi týmito dvoma fázami prebieha zmierovacia (mediačná) fáza, ktorá doposiaľ prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia. Podrobnosti o postupe súdu po začatí konania upravuje citovaná vyhláška. 11. V prvej fáze, v rámci ktorej súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s § 3 vyhlášky zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom, psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa uvedenému poradenstvu. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z ust. § 377 ods. 2 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti môže byť zmena vo výchove maloletého dieťaťa napríklad zverením do niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, smrť povinného, plnoletosť dieťaťa a podobne. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený a súd návrh zamietne. 12. V danom prípade je nepochybné, že styk maloletého C. s oprávneným neprebieha tak, ako je uvedené v exekučnom titule. Povinná maloletého na stretnutie s oprávneným pripraví po stránke fyzickej, t.j. nachádza sa s maloletým v čase určených stretnutí s oprávneným doma, maloletého privedie k dverám, príp. pred dvere, čím oprávnenému umožní kontakt s maloletým. Maloletý C. však následne odmietne s oprávneným odísť. Nakoľko sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť, že by k nerealizovaniu styku oprávneného s maloletým viedlo zavinené konanie povinnej, vyhodnotil súd návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia ako nedôvodný. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nariadenie výkonu rozhodnutia by nebolo v záujme maloletého a je potrebné počkať na rozhodnutie v konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P/352/2015, o novej úprave práv a povinností rodičov k maloletému C.. 13. Úlohou preferenčného rodiča, ako uviedol súd prvej inštancie je pripraviť maloletého na styk s druhým rodičom nielen po stránke fyzickej, ale aj po stránke psychickej. V danom prípade nebol podľa názoru odvolacieho súdu kladený súdom prvej inštancie dôraz na to, z akého dôvodu maloletý odmieta s otcom na stretnutia odísť, t.j. či sa tak deje z dôvodu správania sa oprávneného pri ich stretnutiach (ako uvádza povinná), alebo je to z dôvodu ovplyvňovania maloletého zo strany povinnej, aby na stretnutia s otcom odmietal chodiť (ako uvádza oprávnený). Uvedené je podstatné, nakoľko z obsahu znaleckého posudku č. 9/2017 znalca PhDr. Marek Hrabovského vyplýva, že maloletý v prítomnosti svojej matky reaguje na prítomnosť otca negatívne a odmieta ho, bez jej prítomnosti sa po určitej dobe na prítomnosť otca adaptuje, pokiaľ otec maloletého rešpektuje a citlivo k nemu pristupuje. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na skutočnosť, že nezistil, že k realizácii styku nedochádza zavinením povinnej, vo svojom odôvodnení však neuviedol, či dôvody nerealizovania stretnutí zistil na strane oprávneného. 14. Odvolací súd dopytom na Okresnom súde Bratislava III zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 38P/352/2015 nebolo do dnešného dňa rozhodnuté vo veci samej. Na deň 6.11.2018 je vo veci nariadené pojednávanie. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že situáciu ohľadom stretávania sa s maloletým je potrebné riešiť komplexne. Avšak vzhľadom na to, že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 38P/352/2015 od podania návrhu zatiaľ nedospel ku konečnému rozhodnutiu, odopretím výkonu rozhodnutia existujúceho vykonateľného rozhodnutia bez dôsledného zistenia dôvodov, pre ktoré k plneniu rozhodnutia nedochádza, by naďalej bezdôvodne dochádzalo k nerealizovaniu styku oprávneného s maloletým, čo by mohlo mať za následok ešte väčšie narušenie vzťahov medzi maloletým a oprávneným. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť CMP, v spojení s citovanou vyhláškou ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia (exekučného titulu). 15. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať ďalšie šetrenia a dôkazy smerujúce k dôslednému zisteniu, z akých dôvodov nedochádza k realizácii styku maloletého C. s oprávneným a v prípade zistenia, že ide o dôvody na strane povinnej, bude viesť povinnú postupom uvedeným v prísl. ustanoveniach CMP a vyhlášky k pravidelnému rešpektovaniu vykonateľného rozhodnutia o úprave styku s maloletým C.. 16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).