Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/105/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210041 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713210041.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: L., O. Y. XX.XX.XXXX R. Z., O. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka L. N., O. XX.XX.XXXX V. Y. Y. XXX/X, zastúpená JUDr. Zuzanou Martincovou, advokátkou so sídlom AK Pezinok Moyzesova 2/A a otec U. N., O.Ý. XX.XX.XXXX V. U. Y. XX, zastúpený JUDr. Máriou Švestkovou, advokátkou so sídlom AK Pezinok Meisslova č. 6, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.12.2013, č.k. 12P/177/2013-95, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. N., O. X.XX.XXXX, z doterajšej sumy XXX,XX W. ( X XXX Sk) mesačne na sumu XXX eur mesačne, a na maloletú Z. N., O. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX,XX W. ( X XXX Sk) mesačne na sumu XXX eur mesačne, u oboch počnúc dňom 27.6.2013, ktoré sumy uložil otcovi zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, - zročné výživné na maloletú L. za obdobie od 27.6.2013 do 30.112013 v sume XXX,XX euro uložil otcovi uhradiť jednorázovo, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky, - zročné výživné na maloletú Terezu za obdobie od 27.6.2013 do 30.112013 v sume XXX,XX euro uložil otcovi uhradiť jednorázovo, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok , č.k. 4C 988/08-23 zo dňa 18.7.2008 v časti výšky výživného na maloletú L. R. U. Z., - Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,4,5, § 63 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine a vecne a skutkovo tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky. Po vykonanom dokazovaní konštatoval nadnesenosť matkou vyčíslených výdavkov na maloleté deti vo výške XXX euro, resp. XXX euro. Súd prvého stupňa zistil, že na strane maloletých deti došlo od ostatnej úpravy výživného ( ktorá bola pred piatimi rokmi ) k výraznej zmene pomerov a odôvodnené potreby maloletých deti za uvedené obdobie vzrástli - obe deti sú o 5 rokov staršie, zvýšili sa im výdavky spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami a zdravotným stavom ( vážne dentálne problémy a prekonaná mononukleóza maloletej Jany). Matka zabezpečuje celú finančnú ako aj osobnú starostlivosť o maloleté deti a otec sa s deťmi stretáva iba sporadicky. Súd prvého stupňa pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti zo strany otca zobral do úvahy jeho zárobkové možnosti a schopnosti ako i skutočnosť, že otec je zdravý, žije v bratislavskom kraji kde na pracovnom trhu vzhľadom na jeho kvalifikáciu - stavebné práce je možnosť zamestnať sa na pozície ktoré sú ohodnotené vyššie ako je minimálna mzda. Nezohľadnil okolnosť, že otec si opakovane z bankových inštitúcii naberá úvery jednak na rekonštrukciu bývania a na úhradu výživné a dlhu matke. Konštatoval, že pokiaľ je otec schopný splácať úvery bankám a išiel do rizika zadlženia sa, musel si byť vedomý že z jeho príjmu bude schopný úvery splácať. Z vykonaného dokazovania ( výsluchu otca ) zistil, že tento aj napriek deklarovanej nezamestnanosti si bol schopný brigádnicky privyrobiť mesačne aj 450 euro a v roku 2012 (keď bol dobrovoľne nezamestnaný) úvery splácal čo znamená, že príjem otca je vyšší ako deklaroval počas celého pojednávania. Súd prvého stupňa mal za nespochybniteľné, že obe maloleté deti rastú a ich výdavky so školskými a mimoškolskými aktivitami budú i v budúcnosti vyššie, preto by mal otec participovať na ich výžive mesačne vyššími sumami, ako to bolo doposiaľ. Pri určovaní výšky výživného od zmeny pomerov konštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach otca určenú výšku výživného uhrádzať. Keďže za obdobie od 27.6.2013 do 30.11.2013 vzniklo otcovi zročné výživné v sume XXX,XX euro (5 mesiacov x XX,XX= XXX,XX-XXX=XX,XX euro ) na maloletú L. a v sume XXX,XX euro (5 mesiacov x XX,XX =. XXX,XX-XXX=XX,XX euro) na maloletú Z., súd prvého stupňa vzhľadom na spotrebný charakter výživného a výšku zročného výživného zaviazal otca maloletých detí ho uhradiť jednorazovo k rukám matky, do 3 dni od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku v jeho zamietajúcom výroku a nadväzujúcich výrokoch o zročnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vyhovie v plnom rozsahu a s účinnosťou od 27.6.2013 zvýši vyživovaciu povinnosť otca na sumu XXX euro mesačne na mal. L. a na sumu XXX euro mesačne na mal. Z.. Matka uviedla, že ňou deklarované náklady na maloleté deti sú ich skutočnými nákladmi, tieto v konaní pred súdom prvého stupňa riadne vydokladovala a podrobne rozpísala. Otec sa okrem platenia výživného ( ktoré nebolo v minulosti pravidelné ) inak na starostlivosti o deti nepodieľa, jeho styk so staršou dcérou je iba sporadický, s mladšou dcérou sa stretáva síce častejšie, ale určite nie každý druhý týždeň. Jeho participácia na výžive detí je nízka, nespolupodieľa sa na mimoriadnych výdavkoch na lekára, krúžky, mimoškolské aktivity. Prenesenie celej zodpovednosti za výživu a výchovu detí na jej osobu sa matke javí ako nespravodlivé, proti zásadám rodinného práva, najmä § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Matka uviedla, že v súčasnosti je na materskej dovolenke, podľa vyšetrenia zo dňa 7.1.2014 je tehotná a čaká svoje štvrté dieťa. Otec maloletých detí pracoval ako živnostník na stavbách, živnosť ukončil dňa 12. 5. 2012, následne bol dobrovoľne nezamestnaný ( teda bez oficiálneho príjmu ) a na úrad práce sa zaevidoval až dňa 23.8.2013. I napriek tomu, že v období od mája 2012 do augusta 2013 bol bez oficiálneho príjmu, v tom čase získal úver z banky, a teda banke preukázal svoju platobnú schopnosť. Tvrdenie otca o tom, že počas sezóny si zarobí cca XXX euro je nedôveryhodné a nie je možné mu uveriť. Matka ďalej v odvolaní poukázala na skladbu a výšku výdavkov, ktoré otec mesačne uhrádza zo svojho príjmu a upozornila na to, že ani zárobok z pracovného pomeru u zamestnávateľa U. N. - K. V., N. vo výške XXX euro brutto mesačne mu neumožňuje hradiť jeho výdavky. Otec v konaní nepreukázal účel čerpania úveru vo výške XX XXX euro z roku 2012, keď dlh na výživnom zaplatil až v júli 2013, a to po pohovore / výsluchu na polícii ( odvtedy platí výživné riadne a včas). Otec sa mohol v období, keď bol nezamestnaný, pokúsiť vyriešiť údajnú ťažkú finančnú situáciu predajom dvojizbového bytu, resp. jeho výmenou za menší byt. Vzhľadom na to, že si otec nesplnil povinnosť podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine predložiť podklady na zhodnotenie svojich pomerov, bolo nutné v danej veci prezumovať výšku jeho mesačného príjmu ako dvadsaťnásobok sumy životného minima, teda mesačne na sumu X.XXX,XX euro. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že určené výživné je vo výške primeranej potrebám maloletých a jeho súčasnému finančnému a sociálnemu postaveniu. Jeho súčasný príjem pochádza zo zamestnania ( obsluha čerpacej stanice ) a predstavuje výšku XXX euro mesačne. Je pravdou, že od mája 2012 do decembra 2013 bol nezamestnaný, nakoľko príjem zo živnosti mu nepokrýval jeho výdavky ( keďže činnosť murára bola sezónna a podľa počasia nemal príjem niekedy aj niekoľko mesiacov v roku). Tvrdenie matky o nesprávne určenom dátume odkedy sa zaregistroval na úrad práce je nepravdivé , čo potvrdzuje doklad z úradu práce, ktorý na súde predložil. Tvrdenie matky o tom, že sa s deťmi nestretával nie je pravdivé, niekoľkokrát boli na letnej a zimnej dovolenke, v lete sa chodia kúpať, bicyklovať a minulú zimu chodieval s Z. lyžovať na K. chatu. Styk so staršou dcérou už neprebieha pravidelne vzhľadom na jej vek, je s ňou však v telefonickom kontakte a dcére ho často navštevuje doma alebo u jeho rodičov. Pokiaľ potrebuje finančné prostriedky, vždy jej poskytne drobné vreckové ( 5 - XX euro ). Jeho súčasné trvalé zamestnanie nie je len účelové, keďže má z neho príjem každý mesiac . Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu napokon poukázal na to, že náklady na výživu a starostlivosť oboch dcér uvádzané matkou v návrhu nie sú všetky nevyhnutné, keďže do nákladov na výživné matka započítala aj splátky úveru, ktorý si zobrala a ktorý spláca jej terajší partner. Matka má naviac na Y. k dispozícii byt v dome svojich rodičov, ktorý prenajíma a podľa jeho informácií si spolu s partnerom v decembri 2013 zakúpili stavebný pozemok, na ktorom chcú stavať rodinný dom. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k dovolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť poukazujúc na to, že matkou požadované zvýšenie vyživovacej povinnosti cca o 100 % považuje za neprimerané. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletých detí , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa konštatuje, že za zmenu pomerov v zmysle citovaného § 78 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú naďalej plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok ktorý rozsudkom zo dňa 18.7.2008, č.k. 4C/988/2008-23 rozviedol manželstvo rodičov, obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou XXX,XX euro a maloletej Z. sumou XXX,XX euro ( maloletá L. bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, maloletá Z. navštevovala materskú školu , príjem matky z pracovného pomeru predstavoval sumu XX.XXX,- Sk a príjem otca zo živnosti dosahoval výšku XXX-XXX euro mesačne ). Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnymi závermi ku ktorým po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné ustálenie momentu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletých detí ( dňom podania návrhu matkou ), t.j. po uplynutí obdobia piatich rokov čo do základu odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( staršia dcéra je študentkou strednej školy, mladšia dcéra navštevuje základnú školu a ich náklady na základne životné náklady logicky vzrástli ). K zmene pomerov došlo i na strane rodičov, kedy matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére narodenej dňa 11.7.2011 a jej príjmom sú len dávky v materstve a štátom vyplácané prídavky na deti a príjem otca ukončiaceho v roku 2012 živnostenskú činnosť sa v súčasnosti pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Vchádzajúc z takto zistených skutkových okolností prípadu , pri zohľadnení životnej úrovne oboch rodičov ( keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli viac než štandardné majetkové pomery oboch rodičov ) výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou bol otec maloletých detí zaviazaný k povinnosti prispievať od 27.6.2013 na výživu detí ( mesačne 180 euro a 140 euro ) podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám oboch detí, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom oboch rodičov. K odvolacím námietkám matky je treba uviesť to, že majetkové a zárobkové pomery otca boli v konaní otcom riadne preukázané čo znamená, že súd prvého stupňa nemal dôvod k tomu, aby pri posudzovaní výšky príjmu otca postupoval s použitím fikcie uvedenej v § 63 ods.1 Zákona o rodine. Výška určeného výživného zároveň zohľadňuje i schopnosti a možnosti otca nemajúceho ani úplné stredoškolské vzdelanie, u ktorého sú možnosti uplatnenia sa na trhu práce v pozícii s vyšším mzdovým hodnotením istým spôsobom limitované. S poukazom na uvedené, stotožňujúc sa i s rozhodnutím súdu týkajúcim sa zročného výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.