Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200962 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011200962.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7, Pezinok, právne zastúpený: Advokátska kancelária G. Lehnert, k.s., so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51 zo dňa 11.3.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51 zo dňa 11.3.2011, ktorým minister vyhovel rozkladom žalobcu a ďalších účastníkov správneho konania a zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 3.9.2010 sp.zn. 2010/KVSU-SSUP-10074-22:530, ktoré ako vtedajší ústredný orgán štátnej stavebnej správy v mimoodvolacom konaní zrušilo právoplatné územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 o umiestnení stavby „Pezinok - skládka odpadov“ a to z dôvodu, že správny orgán nemôže mimoodvolacieho konania zrušiť, alebo zmeniť rozhodnutie po uplynutí 3 rokov od jeho právoplatnosti. Ku skutkovému a právnemu stavu veci žalobca uviedol, že dňa 14.5.2007 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu a bola umiestnená stavba „Pezinok - skládka odpadov“. Listom č. 2010-10074/25609-13:530 zo dňa 26.4.2007 žalovaný odmietol ako neopodstatnené podnety podávateľov na preskúmanie uvedeného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Dňa 14.7.2010 vydal žalovaný oneskorené oznámenie o začatí mimoodvolacieho konania, ktorým správny orgán upovedomil adresátov o začatí správneho konania mimoodvolania a vyzval ich na vyjadrenie sa k tomuto oznámeniu. Na výzvu sa vyjadrili viacerí účastníci konania, vrátane žalobcu, pričom namietali najmä nedostatok právomoci správneho orgánu konať z dôvodu márneho uplynutia 3-ročnej objektívnej lehoty od právoplatnosti vyššie uvedeného územného rozhodnutia. Dňa 3.9.2010 vydalo Ministerstvo vnútra SR, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania rozhodnutie, ktorým podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušilo právoplatné územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 7.5.2007. Na základe odvolania žalobcu a ďalších účastníkov správneho konania bolo toto rozhodnutie napadnutým rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zrušené. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie ministra nesprávne právne posúdilo vec, keď uzavrelo, že účastníci konania boli o začatí konania o preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu (ďalej len KSÚ) mimoodvolacieho konania upovedomení až listom Ministerstva vnútra SR č. 2010-10074:530 zo dňa 14.7.2010, hoci je zrejmé, že žalobca bol o začatí konania upovedomený už dňa 1.2.2010 na základe listu žalovaného č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010. Žalobca bol teda o začatí konania o preskúmanie rozhodnutia KSU mimoodvolacieho konania upovedomený v 3-ročnej lehote podľa ust. § 68 ods. 1 správneho poriadku, v dôsledku čoho zostala právomoc Ministerstva vnútra SR zrušiť, alebo zmeniť rozhodnutie KSU v súlade s ust. § 68 ods. 2 druhá veta správneho poriadku zachovaná i po uplynutí tejto 3-ročnej lehoty. Rozhodnutie ministra, podľa ktorého Ministerstvo vnútra SR nebolo v dôsledku uplynutia tejto 3-ročnej lehoty oprávnené rozhodnutie KSU zmeniť, alebo zrušiť, je preto nezákonné. Ďalej poukazuje, že rozhodnutie ministra a jeho postup považuje za nezákonný aj preto, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukazuje, že jedným zo základných pravidiel správneho konania vyjadreným v ust. § 3 ods. 3 správneho poriadku, je povinnosť správnych orgánov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Správny orgán musí preto v zmysle ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia okrem iného vždy uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poukazuje, že k začatiu konania o preskúmanie rozhodnutia KSÚ mimoodvolacieho konania došlo na základe listu žalovaného č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 1.2.2010, t.j. v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia KSÚ a teda, že právomoc Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o zmene alebo zrušení rozhodnutia KSÚ zostala s poukazom na ust. § 68 ods. 2 druhá veta správneho poriadku zachovaná aj po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia KSÚ. Je názoru, že minister v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia s obsahom vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.2.2011, ani s obsahom vyjadrenia ďalšieho účastníka konania D.. L. B., K.. sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a z odôvodnenia rozhodnutia ministra teda vôbec nie je zrejmé, prečo minister za upovedomenie o začatí konania o preskúmanie rozhodnutia KSÚ mimoodvolacieho konania považoval až list Ministerstva vnútra SR č. 2010-10074:530 zo dňa 14.7.2010 a nie už list žalovaného č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010. List žalovaného č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 sa dokonca v odôvodnení rozhodnutia ministra ani len nespomína. Rovnako sa v rozhodnutí ministra nespomína ani len to, že žalobca a D.. L. B., K.. podali vyššie uvedené vyjadrenia k rozkladom proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR. Z uvedeného má za to, že rozhodnutie ministra, ako aj jeho postup je v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, v dôsledku čoho možno uzavrieť, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať a aj mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia ministra. Ak sa totiž žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu a D.. L. B., K.., ako účastníkov konania o rozkladoch proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, bola im zjavne odopretá možnosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy v tomto konaní, čo bezpochyby spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia ministra vydaného v tomto konaní. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu 26.7.2011 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí. List žalovaného č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 (ďalej len list MVRR SR) nie je možné považovať za oznámenie o začatí konania podľa § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. List žalovaného neobsahuje žiadnu zo zákonných náležitostí (§ 24 a 26 správneho poriadku) a z toho dôvodu ho nie je možné považovať po obsahovej a formálnej stránke za oznámenie o začatí konania, ale len za žiadosť, ktorou žalovaný opätovne požadoval od žalobcu, ako prvostupňového správneho orgánu chýbajúce podklady, ktoré žalovaný potreboval za účelom riadneho preskúmania podnetov na preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/095/KIZ zo dňa 7.5.2007 v mimoodvolacom konaní podľa § 65 správneho poriadku. Podnety podali žalobca, Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Bratislava a I.. F. Q. (ako fyzická osoba). Vybavovanie podnetov na preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania nepodlieha právnemu režimu správneho poriadku. Žalovaný nezistil dôvod na preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu a listom č. 2010/10074/25609-13:530 zo dňa 26.4.2010 oznámil všetkým subjektom, ktorí podali podnet, že nie je daný dôvod na postup podľa § 65 správneho poriadku. Rozhodnutím mesta Pezinok zn. 5/8-URzam/1600-1869/02-06 zo dňa 30.11.2006 bol zamietnutý návrh účastníka konania Ekologická skládka, a.s. na vydanie rozhodnutia na umiestnenie stavby „Pezinok - skládka odpadov“. Rozhodnutím KSÚ bolo rozhodnutie mesta Pezinok v rámci odvolacieho konania zmenené tak, že Krajský stavebný úrad umiestnenie stavby „Pezinok - skládka odpadov“ povolil. Rozhodnutie KSÚ nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2007. Mesto Pezinok podalo podnet dňa 9.1.2009 na preskúmanie rozhodnutia KSÚ mimoodvolacieho konania nie ako účastník konania, ale ako stavebný úrad, ktorý v územnom konaní o umiestnení stavby rozhodoval v prvom stupni. Vymedzenie účastníka územného konania o umiestnenie stavby je uvedené v § 34 stavebného zákona. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je účastníkom územného konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona sú v územnom konaní o umiestnení stavby účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Mesto Pezinok bolo v územnom konaní o umiestnení stavby, o ktoré požiadal navrhovateľ Ekologická skládka, a.s. stavebným úradom, nie účastníkom konania. V tomto územnom konaní taktiež nedošlo k aplikácii § 119 ods. 3 stavebného zákona (ak je na konanie príslušná obec, ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom, alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, Krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie). Keďže mesto Pezinok nemalo v tomto konaní priznané postavenie účastníka konania, ale bolo stavebným úradom, nie je možné, aby malo v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku postavenie účastníka konania. Postavenie účastníka konania mestu Pezinok nemohlo byť v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania priznané ani podľa § 14 správneho poriadku, pretože jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, nemohli byť prípadným rozhodnutím žalovaného, ktorým by zmenil, alebo zrušil rozhodnutie KSÚ, priamo dotknuté. Uplynutie zákonnej 3-ročnej lehoty bráni, aby bolo rozhodnutie KSÚ preskúmavané v mimoodvolacom konaní. Uplynutie lehoty na preskúmanie rozhodnutia sa nemôže nijako odpustiť, a preto správny orgán nemôže ani začať konanie, výsledkom ktorého by mohla byť zmena alebo zrušenie takéhoto rozhodnutia. Žalovaný preto musel zrušiť rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. 2010-KVSU- SSP-10074-22:530 zo dňa 3.9.2010, ako nezákonné z dôvodu, že uplynula lehota podľa § 68 ods. 1 správneho poriadku. Žalobu navrhol zamietnuť. III. Vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 93/2011-40 zo dňa 20.3.2014 tak, že konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžo/54/2014 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd opätovne vo veci rozhodne, pretože neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 OSP. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 51 zo dňa 11. marca 201, ktorým bolo rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. 2010-KVSÚ-SSÚP-10074-22:530 zo dňa 3. septembra 2010 zrušené a rozkladom účastníkov konania bolo vyhovené. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov, súd zistil, že Mesto Pezinok, ako príslušný stavebný úrad v územnom konaní rozhodnutím č. 5/8-ÚRzam./1600-1869/02-06 zo dňa 30.11.2006 zamietlo podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona návrh spoločnosti Ekologická skládka, a.s. na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Pezinok - skládka odpadov“. Bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave toto rozhodnutie v odvolacom konaní svojim rozhodnutím č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 zmenil tak, že odvolací správny orgán umiestnenie stavby „Pezinok - skládka odpadov“ povolil, pričom toto rozhodnutie nadobudlo dňa 14. mája 2007 právoplatnosť. Podnet na preskúmanie rozhodnutia krajského stavebného úradu č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 mimo odvolacieho konania podali účastníci konania: - mesto Pezinok dňa 09. januára 2009, - Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Bratislava dňa 21. októbra 2009 a - I.. F. Q. dňa 18. novembra 2009 Listom č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR požiadalo (opätovne) primátora Mestského úradu v Pezinku s poukazom na ust. § 32 ods. 3 správneho poriadku o poskytnutie chýbajúcich podkladov - čistopisy ÚPD označené schvaľovacou doložkou v zmysle § 28 ods. 1 stavebného zákona, do termínu 5.2.2010. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v liste ďalej uviedlo, že na základe na podnetov mesta Pezinok, Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, I.. F. Q. preskúmava rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 7.5.2007 v konaní mimo odvolania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb.. a po predbežnom preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu bolo zistené, že tento neobsahuje relevantné doklady, na základe ktorých by bolo možné súlad s platnou ÚPD posúdiť, a preto požiadalo o poskytnutie chýbajúcich podkladov. Listom č. 2010-10074/25609-13: 530 zo dňa 26.4.2010 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR konštatovalo, že nebol zistený zákonný dôvod, ktorý by preukázal porušenie právnych predpisov pri konaní a rozhodovaní odvolacieho orgánu, a preto rozhodnutie Krajského stavebného úradu č.A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 ponecháva v platnosti. V liste ďalej uviedlo, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu nemalo od mesta Pezinok k dispozícii doklady, ktoré by vyvrátili skutočnosť, že aktualizovaná verzia z decembra 2002 bola prerokovaná podľa stavebného zákona, a že bola platná aj v čase rozhodovania Krajského stavebného úradu napriek tomu, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR poskytlo mestu Pezinok takúto možnosť. Ministerstvo sa preto stotožnilo so zistením prokuratúry, že mesto Pezinok nedodržalo postup prerokovania verzie aktualizácie ÚPD z decembra 2002, pretože kladné písomné vyjadrenia dotknutých orgánov boli len k verzii riešenia z mája 2002. Vzhľadom na znenie § 25 ods. 6 poslednej vety, týmto nezákonným postupom mesta Pezinok nastala situácia, že predmetné schválenie aktualizácie je neplatné. Mesto Pezinok v zastúpení advokátskej kancelárie G. Lehnert listom č. Z0093/09 zo dňa 12.5.2010 oznámilo Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR, že dňa 30.4.2010 mu bol doručený list č. 2010-10074/25609-13: 530 zo dňa 26.4.2010, ktorým mu bolo oznámené, že na základe podnetu mesta Pezinok v zmysle § 65 a nasl. správneho poriadku bolo preskúmané rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 7.5.2007, a že nebol zistený zákonný dôvod, ktorý by preukázal porušenie právnych predpisov pri konaní a rozhodovaní Krajského stavebného úradu v Bratislave, a preto napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti. Aj napriek tejto skutočnosti Mesto Pezinok považuje konanie vo veci preskúmania územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle ust. § 18 ods. 2 druhá veta správneho poriadku za začaté dňom 1.2.2010, kedy mu bol doručený list Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 26.1.2010 č. MVRR-2010-10120-3937, čím bol urobený prvý úkon vo veci voči jednému z účastníkov tohto konania. Takto začaté konanie o preskúmaní správneho rozhodnutia mimo odvolacieho konania možno pri tom skončiť len vydaním rozhodnutia, ktorým sa preskúmavané rozhodnutie zmení, prípadne zruší pre nezákonnosť, prípadne zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. h) z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Podľa žalobcu - účastníka konania - mesta Pezinok každé začaté konanie o preskúmaní správneho rozhodnutie mimo odvolacieho konania je možné skončiť len rozhodnutím vo veci samej, a to nie len v prípade, kedy sa preskúmavané rozhodnutie mení alebo ruší, ale aj v prípade, kedy právny orgán dospeje k záveru, že na takúto zmenu alebo zrušenie nie je daný dôvod. V takomto prípade konanie vo veci zastaví. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR listom č. 2010-10074/38191-20: 530 zo dňa 21.6.2010 mestu Pezinok oznámilo, že list Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2010-10120/3937 zo dňa 26.1.2010 nemôže byť považovaný ako upovedomenie o začatí konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku o preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 7.5.2007 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nerobilo konanie vo veci samej, ale zhromažďovalo podklady doplňujúce spisový materiál, ktorý slúžil na preskúmanie podnetom napadnutého rozhodnutia. Uvedený list neobsahuje upovedomenie o začatí konania a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR neoznámilo začatie konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku. Ministerstvo vnútra SR výzvou na vyjadrenie č. 2010-10074-21:530 zo dňa 14.7.2010 upovedomilo účastníkov konania, že podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku listom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 adresovaným Mestu Pezinok bolo začaté konanie o preskúmaní rozhodnutia KSÚ č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 a súčasne boli vyzvaní na vyjadrenie sa v lehote 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. V zmysle vtedy platného zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy pôsobnosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vykonávalo Ministerstvo vnútra SR, ktoré (na základe podnetov mesta Pezinok zo dňa 09. januára 2009, Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Bratislava zo dňa 21. októbra 2009 a I.. F. Q. zo dňa 18. novembra 2009 na preskúmanie rozhodnutia krajského stavebného úradu č. A/2007/1095/ KIZ zo dňa 7.5.2007, mimo odvolacieho konania), najmä z dôvodu nesúladu napadnutého rozhodnutia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Pezinok preskúmalo rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7. mája 2007 vo veci umiestnenia stavby „Pezinok - skládka odpadov“ v konaní mimo odvolania podľa § 65 správneho poriadku. Ministerstvo vnútra SR ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2010-KVSU-SSUP-10074-22:530 zo dňa 3. septembra 2010 uvedené rozhodnutie zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad účastníci konania Pezinské tehelne a.s. dňa 24. septembra 2010, Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. dňa 27. septembra 2010, a.s. a Ekologická skládka a.s. dňa 29. septembra 2010, o ktorých opravných prostriedkoch bolo rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 51 zo dňa 11. marca 2011 rozhodnuté tak, že rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. 2010-KVSÚ-SSÚP-10074-22:530 zo dňa 3. septembra 2010 bolo zrušené a podaným rozkladom účastníkov konania bolo vyhovené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán nepostupoval správne, keď v rozpore s § 68 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie č. 2010-KVSU-SSUP-10074-22:530 zo dňa 3. septembra 2010 vydal po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty, keď rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7. mája 2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 14. mája 2007, teda objektívna zákonná lehota uplynula ešte pred upovedomením účastníkov konania o začatí preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vykonaného listom č. 2010-10074:530 zo dňa 14. júla 2010. Uvedená skutočnosť bráni, aby rozhodnutie bolo preskúmané v mimo odvolacom konaní. Zároveň zdôraznil, že uplynutie lehoty na preskúmanie rozhodnutia nie je možné nijako odstrániť, preto správny orgán nemôže ani začať konanie, výsledkom ktorého by mohla byť zmena alebo zrušenie takéhoto rozhodnutia. V. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním zostavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa § 68 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa § 68 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným prostriedkom dozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou podriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú výsledkom porušenia zásady zákonnosti v zmysle ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán môže preskúmať právoplatné rozhodnutie buď z vlastného podnetu alebo z podnetu účastníka konania, ktorý nemožno kvalifikovať ako podanie v zmysle § 19 správneho poriadku, pretože neexistuje právny nárok na to, aby príslušný správny orgán na základe podnetu automaticky začal z úradnej moci procesný postup podľa § 65, resp. § 66 správneho poriadku. Vybavovanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nepodlieha právnemu režimu správneho poriadku. Správny orgán sa oboznámi s obsahom podnetu a ak nezistí dôvod na preskúmanie právoplatného rozhodnutia, oznámi túto skutočnosť úradným listom osobe, ktorá podnet podala. Takéto vyrozumenie osoby, ktorá podala podnet je len jej informovaním, nezasahuje do jej subjektívnych práv účastníka konania, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu. Ak správny orgán na základe vyhodnotenia obsahu podnetu dôjde k záveru, že v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V súvislosti s tým správny orgán postupuje podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku. Konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ovládané zásadou oficiality a je začaté dňom, keď správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá však súčasne obsahuje upovedomenie o začatí konania, ak je účastníkov viac, konanie začína, keď bol predpísaným spôsobom upovedomený prvý z nich. Týmto momentom začína správne konanie a všetci účastníci konania nadobúdajú procesné práva a povinnosti. Až v tomto konaní môže byť predmetom spoľahlivého zisťovania, či právoplatné rozhodnutie je alebo nie je nezákonné; odpoveď na túto otázku nemôže byť vyriešená ešte pred začatím konania. pokiaľ by správny orgán vykonal potrebné úkony ešte pred začatím konania, mohli by účastníci konania oprávnene namietať, že im nebola daná možnosť plne uplatniť svoje procesné práva, napr. v zmysle ust. § 33 správneho poriadku. Správny orgán môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, ak od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia neuplynulo viac ako 3 roky (§ 68 ods. 1 správneho poriadku). Zákon ustanovuje trojročnú lehotu, ktorá plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a jej márnym uplynutím zo zákona zaniká právomoc právneho orgánu zrušiť alebo zmeniť takéto rozhodnutie mimo odvolacieho konania. I keď je to zákonná lehota, jej plynutie nie je viazané na procesný úkon účastníka konania, a preto neprichádza do úvahy použitie § 28 správneho poriadku. Ustanovenie § 68 ods. 1 správneho poriadku sa uplatní bez ohľadu na to, či po uplynutí tejto zákonnej lehoty prišiel správnemu orgánu podnet na preskúmanie rozhodnutia alebo či sa sám správny orgán dozvedel o konkrétnej skutočnosti odôvodňujúcej preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, zahŕňa aj prípady, keď síce podnet správnemu orgánu v tejto trojročnej lehote došiel, avšak správny orgán v rámci tejto lehoty ešte nezačal konanie o preskúmanie rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí konania účastníkovi konania. Vzhľadom na to, že dodržanie tejto lehoty je jednou z podmienok na uplatnenie právomoci správneho orgánu, rozhodnúť mimo odvolacieho konania, správny orgán je povinný v rámci svojho postupu skúmať, či je táto objektívna lehota dodržaná. Rozhodnutie vydané mimo odvolacieho konania je rozhodnutím prvostupňovým a je proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie alebo rozklad. Je to opodstatnené tým, že účastníci sa po nadobudnutí jeho právoplatnosti dostávajú do nových hmotnoprávnych pomerov, často i proti svojej vôli. V prípade, ak by správny orgán vydal rozhodnutie v konaní o preskúmaní mimo odvolacieho konania napriek tomu, že táto lehota uplynula ešte pred tým než začal konanie, takéto rozhodnutie musí byť zrušené správnym orgánom v odvolacom konaní, pričom správny orgán na uplynutie tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007, ktorým v odvolacom konaní umiestnenie stavby „Pezinok - skládka odpadov“ povolil, nadobudlo právoplatnosť dňa 14. mája 2007. Účastníci konania - mesto Pezinok dňa 09. januára 2009, Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Bratislava dňa 21. októbra 2009 a I.. F. Q. dňa 18. novembra 2009 podali podnet na preskúmanie rozhodnutia krajského stavebného úradu č. A/2007/1095/ KIZ zo dňa 7.5.2007 mimo odvolacieho konania, ktorý Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vybavilo listom č. 2010-10074/25609-13: 530 zo dňa 26.4.2010 tak, že oznámilo mestu Pezinok, že nebol zistený zákonný dôvod, ktorý by preukázal porušenie právnych predpisov pri konaní a rozhodovaní odvolacieho orgánu, a preto rozhodnutie Krajského stavebného úradu č.A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 ponecháva v platnosti. To znamená, že účastníka konania - Mesto Pezinok vyrozumelo, že nezistil dôvod na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Aj listom č. 2010-10074/38191-20: 530 zo dňa 21.6.2010 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR potvrdilo svoje stanovisko k podanému podnetu, keď mestu Pezinok oznámilo, že list Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2010-10120/3937 zo dňa 26.1.2010 nemôže byť považovaný za upovedomenie o začatí konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku o preskúmanie rozhodnutia KSÚ v Bratislave zo dňa 7.5.2007 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, pretože uvedený list neobsahuje upovedomenie o začatí konania, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR neoznámilo začatie konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, len zhromažďovalo podklady doplňujúce spisový materiál, ktorý slúžil na preskúmanie podnetom napadnutého rozhodnutia. Krajský súd neprisvedčil z uvedeného dôvodu námietke žalobcu, že žalobca bol o začatí konania upovedomený už dňa 1.2.2010 na základe listu žalovaného č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010, teda v 3-ročnej lehote podľa ust. § 68 ods. 1 správneho poriadku. Aj podľa názoru súdu list Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 nemožno považovať za upovedomenie o začatí mimo odvolacieho konania, ktorým sa začalo konanie o preskúmanie rozhodnutia KSÚ zo dňa 7.5.2007 v konaní mimo odvolania. Týmto listom bol primátor Mestského úradu v Pezinku opätovne požiadaný o poskytnutie chýbajúcich podkladov (čistopisy ÚPD označené schvaľovacou doložkou v zmysle § 28 ods. 1 stavebného zákona), do termínu 5.2.2010. Podľa názoru súdu, keďže podnet účastníkov konania už bol vybavený listom z 26.4.2010, konanie o preskúmanie rozhodnutia KSÚ č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 v mimo odvolacom konaní bolo začaté z vlastného podnetu Ministerstvom vnútra SR, a to doručením výzvy č. 2010-10074-21:530 zo dňa 14.7.2010, ktorou boli účastníci konania: - upovedomení, že podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku listom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 adresovaným Mestu Pezinok bolo začaté konanie o preskúmaní rozhodnutia KSÚ č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 a - vyzvaní na vyjadrenie sa v lehote 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7.5.2007 nadobudlo právoplatnosť dňa 14. mája 2007. Trojročná lehota na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle ust. § 68 ods. 1 správneho poriadku uplynula dňa 14.5.2010. Keďže Ministerstvo vnútra SR účastníkov konania o začatí konania upovedomilo listom zo dňa 14.7.2010, kedy najskôr mohlo začať konanie správneho orgánu o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je zrejmé, že správny orgán I. stupňa rozhodol po uplynutí 3-ročnej lehoty v zmysle ust. § 68 ods. 1 správneho poriadku, t. zn. správne konanie bolo začaté minimálne 2 mesiace po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Keďže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí prioritne zaoberal dodržaním zákonnej 3-ročnej lehoty na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a D.. L. B., K.., ako účastníkov konania o rozkladoch proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, čím im bola odopretá možnosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy v tomto konaní. Keďže žalovaný zistil, že I. stupňový správny orgán rozhodol po uplynutí 3-ročnej zákonnej lehoty a z tohto dôvodu I. stupňové rozhodnutie ako nezákonné aj zrušil, nebolo účelné aj podľa názoru súdu s podaným námietkami zaoberať. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, v konaní správneho orgánu nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 OSP/.