Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200245 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200245.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Prvá Slovensko - Česká, s.r.o., Škultétyho 16, 831 03 Bratislava, zastúpená: JUDr. Dalibor Kiselica, advokát, Nám. M. Benku 12, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Čunovo, Hraničiarska 144, 851 10 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Konanie sa zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.02.2013 sa ako účastník katastrálneho konania vedeného na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pod sp. zn. V-XXXX/ XXXX domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o nevydaní oznámenia. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 16.12.2008 žalobca ako kupujúci a Podielnické družstvo DUNAJ so sídlom v Rusovciach ako predávajúcim uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavbe - maštali postavenej na parc. č. XXX/X v kat. úz. E.. P. 08.03.2012 kupujúci spolu s predávajúcim na podklade uvedenej zmluvy podali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu vedené pod č.k. V-XXXX/XXXX. Konanie o návrhu na vklad bolo rozhodnutím Správy katastra zo dňa 04.04.2012 prerušené, nakoľko v podaní boli zistené nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť konkrétne k návrhu na vklad neboli doručené listiny potvrdzujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti - maštali, ktorá mala byť predmetom prevodu a ktorá nebola evidovaná v operáte katastra nehnuteľností. Nakoľko sa jedná o stavbu postavenú pred rokom 1976, ku ktorej doposiaľ nebolo evidované vlastnícke právo v katastri nehnuteľností žalobca sa rozhodol výzvu katastra splniť preukázaním vlastníckeho práva oznámením obce podľa § 31 ods. 1 vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, podľa ktorej citujem „..údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 01.10.1976 sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom“. Žalobca v žiadosti požiadal mestskú časť, aby oznámila priamo príslušnej správe katastra alebo písomne na adresu jeho právneho zástupcu údaje týkajúce sa stavby a to kedy bola stavba postavená, či bolo stavbe pridelené súpisné číslo a ak áno, aké súpisné číslo jej bolo pridelené, a kto bol stavebníkom stavby. Mestská časť Bratislava - Čunovo na žiadosť žalobcu reagovala listom zo dňa 07.12.2012 pod č. XXXX/ XXXX, v ktorom uviedla, že požadované oznámenie nevydá. Žalobca má za to, že rozhodnutie obce o nevydaní oznámenia podľa § 31 ods. 3 vyhlášky ku katastrálnemu zákonu bezpochyby je rozhodnutím, ktoré významným spôsobom zasahuje do práva povinností žalobcu, nakoľko jeho vydaním obec znemožňuje zrealizovať jeho práva z kúpnej zmluvy, najmä jeho právo nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v prebiehajúcom katastrálnom konaní. Z tohto dôvodu si myslí, že rozhodnutie obce je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa piatej hlavy O.s.p. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nevie a nemá vedomosť kedy bola stavba postavená a kto bol jej stavebníkom je v priamom rozpore s jeho postupom v rámci správneho konania o odstránenie stavby. Žalovaný uvádza dva dôvody, prečo nevydal žalobcovi potvrdenie a to, že žalobca požadoval zapísať nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností ako bytový dom a to napriek tomu, že stavba nespadá pod definíciu bytového domu a druhý dôvod bol ten, že žalovaný nevedel a nemá vedomosť, kedy bola stavba postavená a ani kto jej bol stavebníkom. K prvému dôvodu žalobca uvádza, že z návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že žalobca v katastrálnom konaní navrhuje zapísať nehnuteľnosť ako stavbu - maštaľ bez súpisného čísla. K druhému dôvodu žalobca uvádza, že žalovaný vedel v čase rozhodovania o nevydaní oznámenia, že podielnické družstvo bolo stavebníkom a aj vlastníkom predmetnej stavby. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.11.2013 uviedol, že žalovaný v predmetnej veci na písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 06.11.2012 odpovedal listom zo dňa 07.12.2012. Nakoľko predmetné vyjadrenie nemalo charakter rozhodnutia žalovaný nevedie spisovú agendu týkajúcu sa odvolacieho konania a preto nemôže doložiť administratívny spis týkajúceho sa odvolacieho konania. Žalobca v júni 2012 požiadal žalovaného v súlade s ustanovením zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácií, kedy bola dotknutá stavba postavená, a kto bol stavebníkom stavby. Na položené otázky zo strany žalovaného nebolo možné odpovedať z dôvodu, že žalovaný požadovanými informáciami nedisponoval. Prvú žiadosť žalobca doručil žalovanému dňa 17.07.2012, na ktorú mu žalovaný odpovedal dňa 14.08.2012. Žalovaný vo svojej odpovedi uviedol svoje dôvody, prečo nemôže poskytnúť požadované oznámenie a to z dôvodu, že neboli predložené potrebné dokumenty. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že odo dňa 06.02.2009 bolo na základe žiadosti žalobcu u žalovaného vedené konanie o pridelení súpisného čísla na dotknutú nehnuteľnosť. Konanie v predmetnej veci bolo ukončené nepridelením súpisného čísla dotknutej nehnuteľnosti. Žalovaná vo svojom vyjadrení podrobne právne zdôvodnil prečo nemohol nevydať požadované oznámenie a to z dôvodu, že nedisponuje v súlade s ustanovením § 31 vyhl. č. 461/2009 Z.z. s informáciami, ktoré sú potrebné pre vydanie oznámenia. Predložené listiny žalobcom neobjasnili fakt, kto bol konkrétnym stavebníkom a kedy konkrétne stavbu postavil. Obed nedisponuje dokumentmi informáciami, ktoré by preukázali skutočnosti potrebné pre poskytnutie oznámenia, na základe ktorých by mohol žalovaný poskytnúť pre príslušnú správu katastra požadované oznámenie. Je pravda, že žalovaný v minulosti rozhodoval o pridelení, resp. poskytnutí oznámení u iných nehnuteľností ale vždy v súlade s právnou úpravou. Pokiaľ by žalobca spĺňal zákonné podmienky aj jemu by boli poskytnuté informácie, o ktoré žiadal. Žalovaná mala informácie ohľadne dlhoročnej požiadavky žalobcu na pridelenie súpisného čísla na dotknutú stavbu bez súpisného čísla, jej komplikácie a fakt, že nie je možné prideliť súpisné číslo stavbe, ktorá je postavená na cudzom pozemku a vlastník nevie preukázať právo k pozemku, na ktorom je postavená. Naopak žalovaný má vedomosť od vlastníka Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, že žalobkyni nájom neumožní ani pozemok pod stavbou nepredá. Žalovaná je súčasne aj stavebným úradom, preto mala informácie o aktuálnom stave stavby bez súpisného čísla a o skutočnosti, že bolo začaté konanie o nariadení odstránenia stavby. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.11.2013, v ktorom uviedol tie skutočnosti, ktoré uviedol aj v žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o žalobu vo veci, ktorá nemôže byť predmetom preskúmania podľa piatej časti O.s.p. a konanie je preto potrebné zastaviť. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa ust. § 130 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo, ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachovalé. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s tým, či má napadnutý list charakter správneho rozhodnutia preskúmateľného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a teda tiež, či mohol byť žalobca takýmto rozhodnutím dotknutý na právach a povinnostiach. Správne súdy preskúmavajú v konaní podľa piatej časti O.s.p. zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pričom tieto sú v ust. § 244 ods. 2 O.s.p. vymedzené ako rozhodnutia orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom ide buď o rozhodnutia vydané v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní podľa piatej časti O.s.p. nie je možné preskúmať iné právne akty, resp. úkony, než tie, ktoré boli vydané správnym orgánom a tiež nie je možné preskúmať také rozhodnutia, ktoré nemali, resp. nemohli mať vplyv na práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými nemohli byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti osôb priamo dotknuté. Nezáleží pritom na forme týchto rozhodnutí, čo vyplýva napr. aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS XX/XX- XX z XX. októbra XXXX, č.k. I. ÚS XX/XX-XX z XX. mája 2003. Uvedené dve podmienky však musia byť pre meritórne posúdenie veci v konaní podľa piatej časti O.s.p. splnené za každých okolností. Správny akt je jednostranný správny úkon, ktorým správny orgán v konkrétnom prípade rieši správne pomery menovite určených osôb. Pre správny akt sú pojmovo určujúce tieto znaky: - konanie príslušného správneho orgánu na základe zákona , - jednostranný autoritatívny výrok o právach a povinnostiach nepodriadených subjektov, - bezprostredná právna záväznosť, - konkrétnosť veci ako aj subjektu, ktorým je správny akt určený. Správny akt je teda prejav vôle vykonávateľa verejnej správy smerujúci navonok - voči nepodriadeným osobám. Typické a pojmovo určujúce je pre tento akt rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch nepodriadených osôb (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/451/2006-39 zo dňa 30.3.2007). Súd mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2008 uzatvorenej medzi žalobcom a Podielnickým družstvom DUNAJ so sídlom v Rusovciach, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - budova postavená na parc. č. XXX/XX, k.ú. E. na pozemku evidovanom na LV č. X vlastníkom Z. mesto SR O. podal žalobca návrh na vklad vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti Správe katastra pre hl. mesto Bratislavu. Vkladové konanie je evidované pod č.k. V-XXXX/XX. Konanie o návrhu na vklad bolo rozhodnutím správy katastra zo dňa 04.04.2012 prerušené, nakoľko v podaní boli zistené nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť, aby bolo možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Konkrétne k návrhu na vklad neboli doručené listiny preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom prevodu, a ktorá nebola evidovaná v operáte katastra nehnuteľnosti. Správa katastra vyzvala účastníkov konania na odstránenie uvedených nedostatkov pod hrozbou zastavenie katastrálneho konania. Nakoľko sa jedná o stavbu postavenú pred rokom 1976, ku ktorej doposiaľ nebolo evidované vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, žalobca sa rozhodol výzvu katastra splniť preukázaním vlastníckeho práva oznámením obce podľa § 31 ods. 1 vyhlášky ku katastrálnemu zákonu. Na základe tejto skutočnosti žalobca požiadal listom zo dňa 06.11.2012 žalovanú o oznámenie, kedy bola predmetná stavba postavená, či bolo stavbe pridelené súpisné číslo a ak áno aké, a kto bol stavebníkom stavby. Túto informáciu žiadal žalobca zaslať buď priamo správe katastra alebo jeho právnemu zástupcovi. Žalovaná listom zo dňa 07.12.2012 pod č. 1192/2012 žalobcovi odpovedala, že vyššie uvedené informácie mu nemôže poskytnúť, nakoľko s nimi nedisponuje a nevie ich. Tento list žalovanej je podporným dokladom pre zistenie vlastníka stavby budovy umiestnenej na parc. č. XXX/XX v správnom konaní vedenom pod č. V-XXXX/XX. Žalobca už predtým žiadal žalovanú cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám o oznámenie týchto skutočností a už v tom čase mu žalovaná odpovedala, že týmito informáciami nedisponuje. Konajúci súd dospel k záveru, že list žalovanej zo dňa 07.02.2012 č. 1192/2012 nemá charakter správneho rozhodnutia a preto nemôže byť preskúmateľný súdom. Taktiež nemôže ním dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko má informatívny charakter a neboli ním porušené jeho subjektívne práva, nakoľko už vopred vedel, že žalovaná týmito informáciami nedisponuje. Súd má za to, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto v súlade s § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s použitím ust. § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.