Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200245 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013200245.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Prvá slovensko-česká s. r. o., Škultétyho 16, 831 03 Bratislava, zastúpená: JUDr. Dušan Daňový, advokát, Námestie M. Benku 15, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Čunovo, Hraničiarska 144, 851 10 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. k. 1192/2012 zo dňa 07.12.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanej sa n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Žiadateľ Prvá slovensko-česká s. r. o. ako kupujúca a Podielnícke družstvo Dunaj so sídlom Bratislava - Rusovce ako predávajúci, uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k stavbe maštaľ, postavenej na parcele č. XXX/XX v katastrálnom území Č.. Vlastnícke právo k stavbe v čase podpisu zmluvy a ani v súčasnosti nie je evidované na liste vlastníctva. 2. Dňa 08.03.2012 kupujúci spolu s predávajúcim na základe kúpnej zmluvy podali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá vkladové konanie od tohto dátumu evidovala pod č. k. V-5059/12. Konanie o návrhu na vklad bolo rozhodnutím Správy katastra zo dňa 04.04.2012 prerušené, nakoľko v podaní boli zistené nedostatky, ktoré bolo treba odstrániť, aby bolo možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Konkrétne k návrhu na vklad neboli doručené listiny potvrdzujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom prevodu a ktorá nebola evidovaná v operáte katastra nehnuteľností. Správa katastra vyzvala účastníkov konania na odstránenie uvedených nedostatkov pod hrozbou zastavenia katastrálneho konania. 3. Nakoľko sa jedná o stavbu postavenú pred rokom 1976, ku ktorej doposiaľ nebolo evidované vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti navrhovateľ - Prvá slovensko-česká s.r.o. sa rozhodol výzvu katastra splniť preukázaním vlastníckeho práva oznámením obce podľa § 31 ods. 1 vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, podľa ktorého cit.: „údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 01.08.1976, sa do operátu katastra zapíše na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom“. 4. Za účelom preukázania vlastníckeho práva predávajúceho navrhovateľ požiadal Mestskú časť Bratislava - Č. o vydanie oznámenia podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky žiadosťou o vydanie oznámenia zo dňa 06.11.2012. Navrhovateľ v žiadosti požiadal mestskú časť, aby oznámila priamo príslušnej správe katastra alebo písomne na adresu advokátskej kancelárie jeho právneho zástupcu údaje týkajúce sa stavby a to, kedy bola stavba postavená, či bolo stavbe pridelené súpisné číslo a ak áno, aké súpisné číslo jej bolo pridelené, kto bol stavebníkom stavby. 5. K žiadosti navrhovateľ pripojil čestné vyhlásenie zo dňa 18.04.2012 Podielníckeho družstva Dunaj, ktoré vyhlásilo, že stavba bola postavená jeho právnym predchodcom pred rokom 1976 a že výlučným vlastníkom bolo podielnícke družstvo Dunaj, oznámenie zo dňa 03.05.2012 - platba dane z nehnuteľnosti za stavbu, ktorým PD Dunaj potvrdilo, že za predmetnú stavbu v rokoch 2007 a 2008 platilo daň z nehnuteľnosti. 6. Mestská časť Bratislava - Č. vydala dňa 07.12.2012 č. k. 1192/2012 rozhodnutie o nevydaní požadovaného oznámenia, nakoľko nevie a nemá vedomosť o čase, kedy bola stavba postavená, čestné prehlásenie len potvrdzuje, že to bolo pred rokom 1976, no ani tento fakt nijakým preukázateľným dôkazom nepotvrdzuje a nevie ani kým bola postavená. 7. Keďže navrhovateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na konajúcom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 8. Žalobou podanou na tunajšom súde, dňa 12.02.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 1192/2012 zo dňa 07.12.2012, ktorým zamietla vydať požadované oznámenie žalobcu. 9. Žalobca má za to, že rozhodnutie obce o nevydaní oznámenia podľa § 31 ods. 3 vyhlášky ku katastrálnemu zákonu bezpochyby je rozhodnutím, ktoré významným spôsobom zasahuje do práva a povinností žalobcu, nakoľko jeho vydaním obec znemožňuje zrealizovať jeho práva z kúpnej zmluvy, najmä jeho právo nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v prebiehajúcom katastrálnom konaní. Z tohto dôvodu si myslí, že rozhodnutie obce je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. 10. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že tvrdenie žalovanej, že nevie a nemá vedomosť, kedy bola stavba postavená a kto bol jej stavebníkom je v priamom rozpore s jeho postupom v rámci správneho konania o odstránení stavby. Žalovaná uvádza dva dôvody, prečo nevydala žalobcovi potvrdenie a to, že žalobca požadoval zapísať nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností ako bytový dom a to napriek tomu, že stavba nespadá pod definíciu bytového domu a druhý dôvod bol ten, že žalovaná nevedela a nemá vedomosť, kedy bola stavba postavená a ani kto jej bol vlastníkom. 11. K prvému dôvodu žalobca uviedol, že z návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že žalobca v katastrálnom konaní navrhuje zapísať nehnuteľnosť ako stavbu - maštaľ bez súpisného čísla. 12. K druhému dôvodu žalobca uvádza, že žalovaný vedel v čase rozhodovania o nevydaní oznámenia, že podielnícke družstvo bolo stavebníkom a aj vlastníkom predmetnej stavby. Stavba Maštaľ, postavená na parcele č. XXX/XX v katastrálnom území Č., ktorá mala byť predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, bola do katastra nehnuteľností zapísaná geometrickým plánom č. XXX/ XXXX zo dňa 19.07.2002 vyhotoveným za účelom zamerania poľnohospodárskych stavieb v areáli Podielnícke družstvo Dunaj. Uvedeným geometrickým plánom boli zamerané aj ďalšie stavby v areáli družstva, ktoré dovtedy neboli evidované v katastri nehnuteľností. Išlo o stavby skladisko o výmere XXX m2 postavené na parc. č. XXX/XX, poľnohospodárska stavba o výmere XXX m2 postavená na parc. č. XXX/XX, poľnohospodárska stavba o výmere XX m2 postavená na parc. č. XXX/XX, poľnohospodárska stavba o výmere XX m2 postavená na parc. č. XXX/XX. 13. Všetky uvedené stavby tvorili súčasť majetku družstva, ktorý bol družstvom dlhé roky využívaný a spravovaný. Všetky uvedené stavby boli postavené právnym predchodcom družstva bez kolaudačného rozhodnutia dávno pred rokom 1976. 14. Dôkazná situácia, pokiaľ ide o preukazovanie toho, kedy bola stavba postavená a kto bol jej stavebníkom, bola pri všetkých vyššie uvedených stavbách rovnaká ako v prípade prevádzanej maštale. Napriek tomu všetky uvedené stavby s výnimkou maštale boli neskôr prevedené na nových vlastníkov, súkromné, fyzické a právnické osoby, k čomu žalobca prikladá príslušné listy vlastníctva. Je zrejmé, že obec v minulosti v obdobných prípadoch konala odlišne a vydala oznámenie bez toho, aby požadovala predloženie projektovej, či inej dokumentácie k zapisovaným stavbám. Uvedeným postupom pri rozhodovaní o oznámení údajov o stavbách Podielníckeho družstva Dunaj žalovaná porušila povinnosť zakotvenú v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. 15. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 1192/2012 zo dňa 07.12.2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej 16. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.11.2013 uviedla, že v predmetnej veci na písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 06.11.2012 odpovedala listom zo dňa 07.12.2012. Nakoľko predmetné vyjadrenie nemalo charakter rozhodnutia, žalovaná nevedie spisovú agendu, týkajúcu sa odvolacieho konania a preto nemôže doložiť administratívny spis týkajúceho sa odvolacieho konania. 17. Žalobca v júni 2012 požiadal žalovanú v súlade s ust. zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie informácii, kedy bola dotknutá stavba postavená, kto bol stavebníkom stavby. Na položené otázky zo strany žalovanej nebolo možné odpovedať z dôvodu, že žalovaná požadovanými informáciami nedisponovala. Prvú žiadosť žalobca doručil žalovanej dňa 17.07.2012, na ktorú mu žalovaná odpovedala dňa 14.08.2012. Žalovaná vo svojej odpovedi uviedla svoje dôvody, prečo nemôže poskytnúť požadované oznámenie a to z dôvodu, že neboli predložené potrebné dokumenty. 18. Dňa 06.02.2009 bola na základe žiadosti žalobcu u žalovanej vedené konanie o pridelení súpisného čísla na dotknutú nehnuteľnosť. V konaní v predmetnej veci bolo ukončené nepridelením súpisného čísla dotknutej nehnuteľnosti. Vo vyjadrení žalovaná podrobne právne zdôvodnila, prečo nemohla vydať požadované oznámenie a to z dôvodu, že nedisponuje v súlade s ust. § 31 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. s informáciami, ktoré sú potrebné pre vydanie oznámenia. Predloženie listiny žalobcom neobjasnili fakt, kto bol konkrétnym stavebníkom a kedy konkrétne stavbu postavil. Obec nedisponuje dokumentmi informáciami, ktoré by preukázali skutočnosti potrebné pre poskytnutie oznámenia na základe ktorých by mohla žalovaná poskytnúť pre príslušnú správu katastra požadované oznámenie. 19. Je pravda, že žalovaná v minulosti rozhodovala o pridelení, resp. o poskytnutí oznámení u iných nehnuteľností, ale vždy v súlade s právnou úpravou. Pokiaľ by žalobca spĺňal zákonné podmienky, aj jemu by boli poskytnuté informácie, o ktoré žiadal. 20. Žalovaná mala informácie ohľadne dlhoročnej požiadavky žalobcu na pridelenie súpisného čísla na dotknutú stavbu bez súpisného čísla, jej komplikácie a fakt, že nie je možné prideliť súpisné číslo stavbe, ktorá je postavená na cudzom pozemku a vlastník nevie preukázať právo k pozemku, na ktorom je postavená. Naopak žalovaná má vedomosť od vlastníka Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, že žalobcovi nájom neumožní ani pozemok pod stavbou nepredá. Žalovaná je súčasne aj stavebným úradom, preto mala informácie o aktuálnom stave stavby bez súpisného čísla a o skutočnosti, že bolo začaté konanie o nariadení odstránenia stavby. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej a to podaním zo dňa 06.11.2013, v ktorom uviedol tie skutočnosti, ktoré uviedol aj v žalobe. IV. Konanie na krajskom súde 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania podľa piatej časti OSP a konanie preto zastavil. Konajúci súd dospel k záveru, že list žalovanej zo dňa 07.02.2012 č. 1192/2012 nemá charakter správneho rozhodnutia a preto nemôže byť preskúmateľný súdom. Taktiež nemôže ním dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko má informatívny charakter a neboli ním porušené jeho subjektívne práva, nakoľko už vopred vedel, že žalovaná týmito informáciami nedisponuje. Z uvedených skutočností súd konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil. 23. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a posúdil otázku rozhodnutia v intenciách príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nevyhodnotil správnosť postupu u žalovanej pri vydávaní listu ani dispozíciu s predmetnými informáciami zo strany žalovanej a preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 24. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7Sžo/105/2015 zo dňa 29.09.2016 preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu a preto uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 25. Najvyšší súd posúdil právnu otázku, či list žalovaného zo dňa 07.12.2012 č. 1192/2012 podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že uvedený list ako administratívny akt podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku vydaný na základe žiadosti žalobcu súdnemu prieskumu podlieha, lebo žalobca mal priamy záujem na vydanie oznámenia podľa § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. a preto odpoveď žalovanej zo dňa 07.12.2012 č. k. 1192/2012 treba považovať za ďalšie rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 26. K 01.07.2016 bol prijatý správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrením orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 30. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 1192/2012 zo dňa 07.12.2012, ktorým žalovaná nevydala požadované oznámenie. 31. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 32. Rozhodnutím - listom č. k. 1192/2012 zo dňa 07.12.2012 žalovaná nevydala žalobcovi oznámenie v zmysle ust. § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon ohľadom stavby - Maštale, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č. v areáli hospodárskeho dvora ležiacej na parc. č. XXX/XX, zapísanej v registri „C“ katastra nehnuteľnosti o výmere X.XXX m2 druh pozemku zastavenej plochy a nádvoria. 33. Oznámenie žiadal žalobca vystaviť z dôvodu, že doterajší vlastník Podielové družstvo Dunaj - Rusovce, zmluvne previedol vlastnícke právo k uvedenej stavbe na žalobcu a na vykonanie zápisu zmenu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti je potrebné skôr uskutočniť zápis vlastníckeho práva pôvodného vlastníka podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky. 34. Podľa § 31 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 01.10.1976 sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom. 35. Podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona, ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možné zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebno-technickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad. 36. Podľa odseku 2 § 104 Stavebného zákona, stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného realizovania stavby, v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (passport stavby). 37. Žalobca Prvá Slovensko-Česká s. r. o., dňa 16.12.2018 uzatvoril s Podielnickým družstvom Dunaj kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť - maštaľ bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela č. XXX/XX v katastrálnom území Č., vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ku ktorému nemá žalobca právny vzťah. Ako vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, ČI. VI bod 2, žalobca sa nestal vlastníkom tejto nehnuteľnosti, vzhľadom k tomu, že táto nehnuteľnosť nebola vpísaná v liste vlastníctva a predávajúci verejnou ani inou listinou nepreukázal vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, preto katastrálny úrad návrh na vklad zamietol. Správa katastra katastrálne konanie prerušila a vyzvala zmluvné strany, aby predávajúci preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu vlastníckeho práva. Žalobca dňa 09.02.2009 požiadal žalovaného o vydanie rozhodnutia o určení súpisného čísla na túto stavbu, žalovaný z dôvodu nepreukázania skutočností potrebných na určenie súpisného čísla konanie zastavil listom č. XXX/XXXX. Žalobca zastúpený X.. P. S., advokátom, požiadal listom zo dňa 06.11.2012 žalovaného o vydanie oznámenia podľa § 31 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon o tom, kedy bola stavba maštale postavená, kto bol jej stavebníkom a aké jej bolo pridelené súpisné číslo. K žiadosti predložil čestné vyhlásenie predávajúceho PD Dunaj zo dňa 18.4.2012, potvrdenie o platení dane z nehnuteľností v rokoch 2007 a 2008 a splnomocnenie pre právneho zástupcu. Žalovaný opatrením zn. 1192/2012 zo dňa 07.12.2012 oznámil žalobcovi, že požadovanými údajmi nedisponuje a ani žalobcom predložené prílohy nepreukazujú skutočnosti, ktorých potvrdenia sa žalobca domáha. Žalovaná zároveň uviedla, že stavebný úrad začal dňa 10.10.2012 správne konanie o nariadení odstránenia ohňom poškodenej stavby pod číslom UKSP-857/2012/C-Ba a rozhodnutím zo dňa 26.11.2012 nariadil jej odstránenie. 38. Podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). 39. Podľa § 4 Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“) 40. Podľa § 5 ods. 1 Vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam, Podľa § 5 ods. 2 Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. 41. Podľa § 28 ods. 2 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. 42. Podľa § 20 ods. 1 Obce sú povinné: a) zasielať správam katastra svoje rozhodnutie o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam do 30 dní odo dňa ich vydania a listiny týkajúce sa nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam, ako aj iné súvisiace údaje s evidovaním nehnuteľností a práv viažucim sa k nim do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia. 43. Podľa § 46 Osobitné údaje o zápise práv k nehnuteľnostiam (3) Pri zápise údajov o práve k novej stavbe uvedenej v § 6 ods. 1 písm. c) v bode 1. sa ako vlastník zapíše osoba uvedená v listine podľa osobitného predpisu. 44. Podľa vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, § 31 ods. 1/ Údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976, sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom. 45. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 416/2001 Z.z. účinnom od 1.1.2003, § 117 Stavebným úradom je obec. § 103 Vlastník stavby je povinný dokumentáciu skutočného realizovania stavby uchovávať po celý čas jej užívania a pri zmene vlastníctva ju odovzdá novému nadobúdateľovi a pri odstránení stavby stavebnému úradu. § 104 ods. 1 ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možné zistiť účel, na aký bola stavba povolená nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad. § 104 ods. 2 Stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom stave. 46. Podľa komentára k tomuto ustanoveniu stavebného zákona „Ustanovenie upravuje prípad, keď sa doklady, najmä projektová dokumentácia stavby nezachovali. Vždy sa však vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, t.j., že nejde o tzv. „čiernu stavbu. Tento predpoklad osvedčí stavebný úrad, pričom sa opiera o hodnotenie dôkazov (...). V opačnom prípade sa postupuje podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) SZ“. 47. Podľa vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona § 29 ods. 1 Dokumentácia skutočného realizovania stavby, ktorej obstaranie nariadil stavebný úrad, obsahuje najmä: a/ údaje o druhu, účele a mieste stavby, meno, priezvisko adresu (sídlo) vlastníka stavby, parcelné čísla staveného pozemku podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych alebo iných práv a údaje o rozhodnutiach o stavbe, ak sa rozhodnutia nezachovali aspoň približný rok dokončenia stavby. 48. Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 2c ods. 7 Obec určuje, mení alebo zrušuje súpisné číslo a orientačné číslo bytovým budovám a nebytovým budovám (ďalej lej „budova“), vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava je v aktuálnom stave. 49. Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. § 4 Súpisné číslo sa určuje každej budove. § 6 ods. 1 Žiadosť o určenie súpisného a orientačného čísla obsahuje d/ prílohy 1. doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku 2. kolaudačné rozhodnutie, pri rozostavanej stavbe stavebné povolenie, 50. Podľa zákona č. 130/1970 Zb. platného od 1.1.1971 do 18.12.1990 Zb. § 9 ods. 1 Predpisy o určovaní názvu obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky. 51. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 93/1970 Zb. o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. § 12 ods. 1 Všetky budovy trvalého charakteru (obytné, prevádzkové, obchodné, kultúrne, školské, sociálne, zdravotnícke, pamiatkové a pod.) musia mať súpisné číslo. § 15 ods. 2 Miestny národný výbor je povinný viesť predpísanú evidenciu jednotlivých druhov číslovania budov a objektov a sústavne ju dopĺňať v súlade so skutočným stavom. § 15 ods. 3 Podmienkou na určenie čísla budovy alebo objektu (súpisného, orientačného) je vydanie rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania alebo prevádzky § 15 ods. 4 O určení alebo zrušení čísla budovy alebo objektu treba upovedomiť príslušné stredisko geodézie a kartografie. 52. Zákon č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky (účinný od 19.1990 do 24.7.1996)) § 9 Číslovanie stavieb (1) Stavby spojené so zemou pevným základom (ďalej len „stavba“) majú súpisné číslo. Súpisným číslom sa označí každá samostatná stavby, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby slúžiace na iné než bytové účely, označí sa súpisným číslom iba jedna zo stavieb, ktorej hlavný vchod vyúsťuje do ulice. (2) O tom, či ide o stavbu podľa odseku 1 je v pochybnostiach rozhodujúce stanovisko stavebného úradu. § 11 (1) Očíslovaní stavieb súpisným a orientačným číslom rozhoduje obec. Vedie aj evidenciu jednotlivých druhov číslovania, ktorú sústavne udržiava v súlade so skutočným stavom. O určení alebo zrušení čísla obec bezodkladne upovedomí stredisko geodézie. Ústava Slovenskej republiky článok 67 (2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Zákon číslo 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok §119 Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovenej inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci § 120 Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci § 135 (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 53. Žalobca, ktorý sa nestal vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na pozemku parcela č. 517/17 v katastrálnom území Čunovo, vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, sa domáhal s odvolaním sa na § § 31 ods. 1) vykonávacej vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ku katastrálnemu zákonu o vydanie oznámenia údajov o práve k stavbe maštale, ktorú sa pokúsiť získať do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim, ktorý nepreukázal vlastnícke právo k stavbe zápisom v liste vlastníctva, ani inou verejnou listinou ani inou listinou ktoré by potvrdzovali jeho vlastnícke právo. Správa katastra hlavného mesta SR Bratislavy preto návrh na vklad tejto nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností nepovolila a ako vyhlásil žalobca na pojednávaní, tento návrh zamietla. Tým potvrdila, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. 54. Žalobca sa pred podaním žaloby najprv bezvýsledne pokúšal o určenie súpisného čísla podľa § 2c zákona o č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Žalovaný jeho žiadosť zo dňa 9.2.2009 zamietol pre nesplnenie podmienok na určenie súpisného čísla ( nepreukázanie stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, resp. užívacieho povolenia a nepreukázanie vlastníckeho alebo iného práva k stavebnému pozemku (rozhodnutie č. 795/2010). 55. K žiadosti o vydanie oznámenia o údajov o práve k stavbe doručenej žalovanému žalobca predložil čestné vyhlásenie Podielnického družstva Dunaj, vyhlásenie predávajúceho, v ktorom tento vyhlásil, že stavba - maštaľ bez súpisného čísla bola postavená právnym predchodcom (bez jeho identifikácie) a boli dané do užívania pred rokom 1976 ( bez bližšieho určenia roku dokončenia.) Podieľnické družstvo Dunaj v čestnom vyhlásení nepotvrdilo, že stavba bola povolená ani že bola skolaudovaná. 56. Z cit. ustanovenia § 31 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. vyplýva, že do katastra nehnuteľností sa zapíše stavba, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do l. októbra 1976. Zákonnou podmienkou pre zápis stavby do operátu katastra je, aby stavba mala vydané kolaudačné alebo užívacie povolenie. Z dikcie vyhlášky vyplýva, že zásadnou podmienkou pre vydanie oznámenia obce o stavbe, aby mohla byť zapísaná do operátu katastra je, aby stavba bola legálne povolená a riadne skolaudovaná. Účelom odstraňovania chýb v katastri nehnuteľností nie je legalizovanie nepovolených stavieb, ani nahrádzanie neexistujúcich listín, ktoré majú preukázať vlastnícke právo žiadateľovi, vydaním nepodloženého oznámenia obce. 57. Žalovaný ako obec, štát ako jeho právny predchodca zastúpený národnými výbormi, má len zákonnú povinnosť viesť evidenciu vydaných súpisných čísiel. Žalovaný nemá zákonnú povinnosť sledovať ani viesť evidenciu o tom, kedy bola stavba postavená, ani kto bol jej stavebníkom. Túto povinnosť má podľa stavebného zákona vlastník stavby, ktorý je povinný pri zmene vlastníctva odovzdať dokumentáciu skutočného realizovania novému vlastníkovi. 58. Žalovaný pri vybavovaní žiadosti žalobcu nemal v evidencii vydaných súpisných čísiel evidované pre predmetnú stavbu maštale súpisné číslo, nemohol žalovanému potvrdiť, aké súpisné číslo bolo tejto stavbe pridelené. Rovnako nemal doklady preukazujúce, že na túto stavbu bolo pred 1.10.1976 vydané právoplatné kolaudačné ani užívacie povolenie, ani doklady o tom, kedy bola stavba postavená, a kto bol jej stavebníkom, preto nemohol vydať žalovanému požadované oznámenie. Doklady preukazujúce existenciu týchto skutočností mu nepredložil ani žalobca v žiadosti. 59. Zo samotného spisu vyplýva, že táto stavba nemala vydané rozhodnutie o určení súpisného čísla, preto žalovaný nemohol vydať oznámenie o pridelení súpisného čísla, ktoré by bolo zákonnom určenou verejnou listinou na zápis stavby do katastra nehnuteľností. K zápisu stavby do katastrálneho operátu nestačí určenie stavebníka, ani rok ukončenia stavby, ale pridelenie súpisného čísla na základe kolaudačného rozhodnutia. Ani sám žalobca v žiadosti neuviedol, ani nezdokladoval kto bol stavebníkom stavby, ani kedy bola postavená a či bola povolená a skolaudovaná. Platenie dane z nehnuteľností za dva roky nie je dôkazom preukazujúcim, že stavba bola skolaudovaná, kto bol jej stavebníkom, že jej bolo pridelené súpisné číslo, ani nie je podkladom pre určenie súpisného čísla. 60. Podľa článku 67 Ústavy SR, žalovanému ako obci možno ukladať povinnosti len zákonom. Vyhláška nie je zákonná norma, na základe ktorej možno ukladať žalovanému v postavení obce povinnosť, ktorá nevyplýva zo zákona. Od žalovaného sa preto nemožno s odvolaním sa na vyhlášku domáhať plnenia povinnosti oznamovať stavebníka stavby postavenej pred 1.10.1996, ani rok jej dokončenia. 61. Podľa Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Dokazovanie je zamerané na overenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Skúma, či sa v administratívnom konaní nevyskytli vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a či orgán verejnej správy podľa skutkového stavu, ktorý mal pred vydaním opatrenia postupoval v súlade s právnymi predpismi. Správny súd na rozdiel od všeobecných súdov neuskutočňuje tzv. nachádzacie konanie, ktoré je zamerané na zistenie skutkového stavu veci. Účastník konania sa žalobou môže domáhať preskúmania napadnutého opatrenia, ktoré vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre opatrenie. 62. Pre rozhodnutie správneho súdu sú preto právne nevýznamné žalobcom dodatočne predkladané dôkazy, ktoré neboli podkladom rozhodnutia žalovaného. Správny súd na tieto dôkazy neprihliadal. 63. Žalovaný na základe predmetnej žiadosti, dospel k záverom, že k stavbe maštale na pozemku parcela č. XXX/XX v katastrálnom území Č., vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ku ktorému nemá žalobca právny vzťah, nemala preukázané, že na ňu bolo pred, ani po 1. októbri 1976 vydané kolaudačné rozhodnutie, ani užívacie povolenie, ani kedy bola postavená, ani kto bol jej stavebníkom, podľa jeho evidencie stavbe nebolo pridelené ani súpisné číslo, preto keďže týmito údajmi nedisponoval, nemohol ich ani žalobcovi oznámiť, t.j. nemohol potvrdiť neexistujúce právne skutočnosti. 64. Oznámenie žalovaného č. 1192/2012 zo dňa 7.12.2012 o nevydaní oznámenia o súpisnom čísle k stavbe maštale na pozemku parcela č. 517/17 v katastrálnom území Čunovo, vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ku ktorému nemá žalobca právny vzťah, je preto oznámením vydaným v súlade s právnymi predpismi, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.