Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200220 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200220.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci navrhovateľa: C.. C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX, XXX XX J., právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom AK ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, zast. Mgr. Zuzanou Majerskou, v spore o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 p o t v r d z u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi ani právnemu zástupcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 12.8.2013 podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uvádza, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím z roku 2001. Namieta, že niektoré údaje v počte rokov odslúžených v armáde v napadnutom rozhodnutí sú uvedené nesprávne. Ďalej uviedol, že po ukončení služby vojaka pracoval ako civilný lekár viac ako 3 roky. K predmetu sporu a k opravnému prostriedku navrhovateľa sa odporca písomne vyjadril svojim písomným podaním zo dňa 10.2.2014 v ktorom uviedol, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. V konaní o starobnom dôchodku bolo preukázané, že Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2001 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v súlade s ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o nároku navrhovateľa. Vzhľadom k vyššie uvedenému odporca žiada napadnuté rozhodnutie č. 401 115 7240 0 zo dňa 30.10.2013 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku podľa § 244 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu spisového materiálu zistil nasledovný skutkový a právny stav. Žiadosťou o priznanie dôchodku si uplatnil navrhovateľ nárok na starobný dôchodok od 15.11.1995. Bolo preukázané, že navrhovateľovi bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia priznaný výsluhový dôchodok od 1.1.2001 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere, ktorý bol zaradený do I. kategórie funkcii v rozsahu najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi 15.11.1995, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku len v zmysle zákona č. 461/2003 v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa § 132 od. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok nevznikol navrhovateľovi podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku do 31.12.2003. Odporca v predmetnej veci poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9So 103/2011 v obdobnej veci. Prítomný právny zástupca navrhovateľa s tvrdením zástupkyne odporcu nesúhlasil a je toho názoru, že nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcii navrhovateľovi vznikol a konajúci súd by mal zvážiť, či odslúžená vojenská základná služba v ČSĽA, ďalšia služba vojaka na vojenskej vysokej škole služba vojaka z povolania, profesionálneho vojaka OS SR v rozsahu 42 rokov a 175 dní je dostatočná na to, aby mu bol priznaný starobný dôchodok. V súvislosti s dôvodmi ktoré súd uvedené v opravnom prostriedku je podľa právneho zástupcu navrhovateľa možné konštatovať, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok mala Sociálna poisťovňa dospieť k záveru, že stačí, aby služba vo zvýhodnených kategóriách funkcii trvala od okamihu vzniku nároku na uplatnenie funkcii kategórii a nie k okamihu platného a účinného § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v čase podávania žiadosti. Navrhovateľ sa domnieva, že iný spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri posudzovaní všetkých odpracovaných dôb až v skutočnom termíne odchodu. Vznikajú tak pochybnosti, že odporca porušuje princíp primeranosti o ktorom sa v niektorých prípadoch zmieňuje už legislatívna EU. Na základe podrobne rozvedených dôvodov navrhovateľ je toho názoru, že odporca pravdepodobne nesprávne a proti právne vyhodnotil celkovú dobu zamestnania navrhovateľa, ako aj doby zamestnania v I. kategórii funkcii čo navrhovateľa vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Zástupkyňa odporcu s odvolaním na dôvody napadnutého rozhodnutia ako aj na dôvody, ktoré odporca uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k predmetu sporu žiadala napadnuté rozhodnutie č. 401 115 7240 0 zo dňa 30.10.2013 potvrdiť ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konajúci súd dospel k záveru, že podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1998 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a odporca nie je príslušný na rozhodovanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok nevznikol navrhovateľovi podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy konania o právneho zastúpenia, ktoré mu však konajúci súd nepriznal vzhľadom na neúspešnosť navrhovateľa v spore podľa § 250k a l O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.), proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom vidí odvolávatel nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu.