Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200220 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014200220.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, J., zast.: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Navrhovateľ v odvolaní podanom dňa 19.02.2013, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej iba „súd“) predloženom odporkyňou dňa 14.02.2014, vyjadril nesúhlas s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XX XXX zo dňa 30.10.2013 (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 15. novembra 1995 podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej iba „zák. 100/1988 Zb.) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej iba „ZSP“). Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne údaje o výpočte rokov odslúžených v armáde Československej a Slovenskej republiky, kde ako uviedol, slúžil približne 42 rokov a následne viac ako 3 roky bol zamestnancom Vojenskej nemocnice Ministerstva národnej obrany v Bratislave. 2. V dodatku k odvolaniu, predloženom súdu dňa 27.01.2015, právny zástupca navrhovateľa splnomocnený na konanie dňa 18.12.2014 spresnil, že navrhovateľovi bol na základe rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej iba „VÚSZ“) č. j. 65101008087105/2-VÚSZ/DO 2 zo dňa 24.01.2001 podľa ustanovenia § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (ďalej iba „zák. 114/1998 Z. z.“) od 01.01.2001 priznaný výsluhový dôchodok. Ďalej poukázal na ust. § 274 ods. 1 ZSP, zakotvujúce vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, až do 31.12.2023. Odporkyňa podľa neho nedostatočne zohľadnila navrhovateľom odpracované dni v I. a II. kategórii funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje a zároveň nezohľadnila ustálený právny názor a judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veci priznávania starobných dôchodkov príslušníkom ozbrojených síl, ak získali vo všeobecnom systéme akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia. Z uvedených dôvodov žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie a uloženie povinnosti odporkyni nahradiť trovy konania v sume 140,13 Eur na účet jeho právneho zástupcu. 3. Z vyjadrenia odporkyne k podanému opravnému prostriedku vyplýva, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože nárok na starobný dôchodok mu nevznikol podľa ZSP a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 ZSP, nakoľko nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Odporkyňa poznamenala, že v napadnutom rozhodnutí vychádzala vo vzťahu k rokom služby navrhovateľa, z dokladov vystavených Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v Bratislave. Z uvedeného dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 4. Rozsudkom č. k. 8Sd/18/2014 - 88 zo dňa 2. apríla 2015 súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „OSP“) potvrdil s tým, že navrhovateľovi bol podľa ust. § 26 zák. č. 114/1998 Z.z. rozhodnutím VÚSZ od 01.01.2001 priznaný výsluhový dôchodok, keďže ako vojak z povolania získal dobu služby viac ako 20 rokov so zaradením do I. kategórie funkcií. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zostal zachovaný podľa ust. § 175 citovaného zákona v znení zák.č. 235/1992 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. nárok na starobný dôchodok nevznikol a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 cit. zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku do 31.12.2003. 5. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že ho považuje za diskriminačný, nespravodlivý a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ako vojak z povolania ukončil služobný pomer dňa 31.12.2000 a ku dňu skončenia pomeru vykonal 42 rokov a 175 dní vojenskej služby. Následne mal od 01.01.2001 priznaný výsluhový dôchodok, pričom podľa jeho názoru výkonom služby v I., II. a aj III. kategórii funkcií, splnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok dosiahnutím veku 55 rokov. Vylúčením doby trvania služobného pomeru odporkyňou došlo k jeho diskriminácii len preto, že zamestnanie bolo vykonávané v ozbrojených zboroch a konštatoval, že VÚSZ nie je príslušný na priznávanie dôchodkových dávok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na ktoré vznikol nárok po 01.01.2004. Doplnil, že nemôže akceptovať osobný list dôchodkového zabezpečenia, v ktorom mu odporkyňa a VÚSZ nepresne priznali časti odslúžených a odpracovaných dôb vo všetkých troch kategóriách, v rámci ktorého odporkyňa uvádzala iný počet dní, v rozpore s jeho zisteniami a poukázal na to, že ku dňu 31.01.2015 má odpracovaných 59 rokov a 308 dní. Tieto nezrovnalosti žiadal odstrániť a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sd/18/2014 z 02.04.2014 navrhol zmeniť, rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 386,15 Eur. 6. Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa uviedla, že o žiadosti navrhovateľa nie je príslušná rozhodovať, o tomto nároku rozhoduje podľa ust. § 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 7. O odvolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9So/137/2015 zo dňa 3. mája 2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nevysporiadanie sa s otázkou nepretržitosti zamestnania navrhovateľa od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003, keďže v žiadosti uviedol, že v dobe od 01.10.2001 do 30.09.2003 nepracoval. V súdnom konaní však okrem iného namietal skutočnosť, že od 01.01.2001 do 30.04.2004 bol v pracovnom pomere s Nemocnicou svätého Michala, Cintorínska 16, Bratislava, čo preukazoval fotokópiou potvrdenia tohto zamestnávateľa z 30.12.2014 a pripojením aj fotokópií dokladov, ktoré podľa neho preukazujú ďalšie doby dôchodkového poistenia. NS SR skonštatoval, že ide okolnosť ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne a zároveň na rozhodnutie o náhrade trov celého konania. 8. Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2019 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.12.2018 zrušila napadnuté rozhodnutie, ktorým jeho opravnému prostriedku v celom rozsahu vyhovela. Konanie žiadal zastaviť a odporkyňu zaviazať na náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 461,02 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu, vedený vo V. J., S..D.., G. X. J., W.: D., J.:V., nakoľko návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia bol podaný dôvodne. 9. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba „SSP), konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614> alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. 11. Podľa ustanovenia § 250h ods. 2 OSP, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. 12. Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 prvej vety OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. 13. Podľa ustanovenia § 184 ods. 1 zákona ZoSP, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 14. Podľa ustanovenia § 184 ods. 5 ZoSP, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 15. Podľa ustanovenia § 184 ods. 7 ZoSP, Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi. 16. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z. 17. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok nadávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 18. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal podaný opravný prostriedok späť, súd aplikujúc na vec ustanovenia OSP (§ 492 ods. 1 SSP), konanie zastavil (§ 250d ods. 3 OSP v spojení s § 250h ods. 2 OSP) a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP). 19. Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 146 ods. 1 a 2 OSP. Rozhodnutie podľa všeobecného ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy nie sú splneného podmienky pre aplikáciu ods. 2 tohto ustanovenia, ktoré je svojou povahou špeciálnou úpravou k ods. 1 § 146 OSP. V prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v zásade platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorého preto bude zaťažovať náhrada trov konania (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP). Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá OSP). Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP musia byť splnené dve podmienky: návrh podaný dôvodne a správanie odporcu odôvodňujúce späťvzatie návrhu na začatie konania. Z logického a gramatického výkladu oboch ustanovení vyplýva, že kým ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP je všeobecným, subsidiárnym ustanovením pre náhradu trov konania pri zastavení konania bez bližšej špecifikácie, ustanovenie § 146 ods. 2 upravuje prípady zavineného zastavenia konania - zo subjektívnych príčin. Druhá veta tohto ustanovenia je ešte viac špecifikovaná a uplatňuje sa len pre prípady zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ktoré zavinil odporca. 20. Vzhľadom k vzájomnému vzťahu týchto dvoch ustanovení je pri určovaní povinnosti účastníka nahradiť trovy konania relevantné a potrebné rozlišovať, z akého dôvodu k zastaveniu konania došlo. Či pre správanie sa účastníkov, teda ich zavinením, alebo z objektívnych dôvodov - nesplnenie zákonných, procesných podmienok konania. „Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky (§ 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety OSP) platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené“ (FICOVÁ, S. a kol.: Občianske právo procesné: základné konanie. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vyd. oddelenie, 2005, s. 259.)1). 21. Z obsahu administratívneho i súdneho spisu vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 30.10.2013 odporkyňa podľa ust. § 142 ods. 4 pís. a/ zák.č.100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 12.08.2013 o priznanie starobného dôchodku od 15.11.1995. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená základná služba od 21.07.1958 do 20.07.1960, ďalšia služba vo vojenskej škole od 21.07.1960 do 30.07.1964 a doba služby vojaka z povolania od 01.07.1964 do 31.12.2000. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 18.04.2013 získal v I. kategórii funkcií 22 rokov a 61 dní, v II. kategórii funkcií 14 rokov a 113 dní a v III. pracovnej kategórii 1 rok doby zamestnania. Pretože získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 pís. a/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 15.11.1995, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok mu nevznikol podľa zák.č. 461/2003 Z.z. ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 tohto zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. 22. Toto rozhodnutie odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.12.2018 zrušila, pretože navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku dodatočne preukázal splnenie podmienky nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003, a preto je možné použiť ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe toho nárok na priznanie starobného dôchodku posúdila opätovne, rozhodnutím zo dňa 28.12.2018 a navrhovateľovi podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 82 a § 114 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala od 28.05.2010 (t.j. najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku podľa § 114 ZoSP) starobný dôchodok v sume 241,50 Eur mesačne, ktorý v súčasnosti, po zvýšení od 01.01.2019 predstavuje sumu 306,50 Eur mesačne. V rozhodnutí uviedla, že podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý navrhovateľ podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 15. novembra 1995. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na to, že splnil podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., k 15.11.1995 získal 14 665 dní doby zamestnania, ktorá sa podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006Z. z. pokladá za obdobie dôchodkového poistenia. Jeho presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len "osobný list"). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal 40 rokov a 65 dní doby zamestnania, čím splnil podmienky nároku na dôchodok 15.11.1995. Pretože je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. 23. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 24. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. 25. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 26. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 27. Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť pre správanie žalovaného. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí len, aby bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne. Ak ide o prípad, že k záveru, či žaloba bola podaná dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu bol preto nesprávny právny záver krajského súdu, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že žaloba bola dôvodná (Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Sžf 30/2010). 28. V kontradiktorním (sporném) řizení otázka náhrady nákladu řízení se odvíjí od zjišténí, který z účastníků v řízení dosáhl (a v jakém rozsahu) procesního úspechu. Pri zastavení řízení je pak pro vyřešení otázky náhrady nakladů řízení klíčové zjištění, zda, a pokud ano, který z účastníků z procesního hlediska zastavení řízení zavinil. Kritérium procesního zavinení je pak třeba posuzovat z objektivního hlediska, a to ve vztahu mezi tím, čeho žalující strana v řízení požadovala, resp. jakého výsledku se domáhala, a skutečnosti, pro kterou žalující strana posléze vzala žalobu zpět s tím, aby řízení bylo zastaveno. Není-li osvédčeno, že zpětvzetí žaloby bylo odůvodněno pozdějším chováním žalovaného, který se zcela či v relevantním rozsahu zachoval ve smyslu žalobního požadavku, pak není dost dobre možné dovozovat souvislost tedy ani procesní zavinení mezi jeho chovaním ve vztahu k žalobnímu požadavku (petitu). a tedy ani procesní zavinění mezi jeho chováním ve vztahu k žalobnímu požadavku (petitu).Při verifikaci, který z účastníků z procesního hlediska zavinil zastavení ŕízení, nelze přitom vyloučit ani zkoumání hmotněprávních souvislostí z hlediska vztahu mezi jednáním účastníků a žalobním návrhem (petitem)( uznesenie KS v Ústí nad Labem sp.zn. 14Co 317/2008). 29. V nadväznosti na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal podaný návrh späť, bol správny súd pri vydaní konečného procesného rozhodnutia povinný sa pri výroku zastavujúcom konanie pre späťvzatie návrhu zamerať na výrok v časti o trovách konania z hľadiska uvedených podmienok. 30. V predmetnej veci bolo podstatným na vydanie rozhodnutia o vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok preukázanie nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku do 31. decembra 2003, kladenú ust. § 261 ods. 1 ZoSP, čo je uvedené aj v predposlednom odseku napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 30.10.2013. Opravný prostriedok navrhovateľ podal dňa 19.12.2013 a jeho doplnenie, už cestou právneho zástupcu, dňa 27.01.2015. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ si nárok na priznanie starobného dôchodku uplatnil žiadosťou zo dňa 12.08.2013 a to od 15.11.1995 a tiež, že spolu s podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ani v priebehu konania pred orgánom verejnej správy a ani počas konania pred správnym súdom nepredložil doklad o preukázaní splnenia uvedenej podmienky nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Jej preukázanie bolo splnené až po výzve súdu adresovanej označenému zamestnávateľovi, zo dňa 09.05.2018 a opakovanej výzve zo dňa 01.06.2018. Takéto aktivity zo strany právneho zástupcu navrhovateľa preukázané neboli. 31. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 184 ods. 5 ZSP, podľa ktorého fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatneného nároku na poskytnutie starobného dôchodku. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrhové konanie o priznanie sociálnej dávky, medzi ktoré možno zaradiť i konanie o návrhu na priznanie starobného dôchodku, kladie na účastníkov konania povinnosť spočívajúcu v aktivite samotného účastníka, ktorý musí preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na požadovanú dávku. Inými slovami, ak navrhovateľ tvrdil, že toto zákonom i odporkyňou v rozhodnutí požadované obdobie má pokryté pracovnou zmluvou s Nemocnicou svätého Michala, a.s. v Bratislave, bolo jeho povinnosťou predložiť správnemu orgánu listinné dôkazy, ktoré už ako je vyššie uvedené, boli zabezpečené až po zásahu súdu vo veci. Nadväzne potom možno skonštatovať k zrušeniu napadnutého rozhodnutie nedošlo pričinením navrhovateľa a návrh na začatie súdneho konania nebol navrhovateľom vzatý späť pre správanie odporkyne. Odporkyňa v konaní o dôchodkovej dávke navrhovateľa rozhodovala na základe skutočností uvádzaných ním v písomnej žiadosti zo dňa 12.08.2013 (§ 184 ods. 1 ZoSP). V súvislosti s podanou žiadosťou bol navrhovateľ povinný odporkyni preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku a jej výplatu spôsobom určeným odporkyňou (§ 184 ods. 5 ZoSP). Navrhovateľ vo vlastnoručne podpísanej žiadosti o dôchodok uviedol, že v čase od 01.10.2001 do 30.09.2003 nepracoval, bol poberateľom výsluhového dôchodku. Uvedená skutočnosť bola dôvodom pre nesplnenie podmienky nepretržitého trvania zamestnania navrhovateľa od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003 a zamietnutie jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 15.11.1995. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie nebolo odporkyňou zrušené z dôvodu, že by konala nezákonne, či nesprávne, ale konala na základe podkladov predložených navrhovateľom, vrátane jeho tvrdenia, že v čase od 01.10.2001 do 30.09.2003 nepracoval, bol poberateľom výsluhového dôchodku. Splnenie podmienok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľ preukazoval až dodatočne, potvrdením predloženým súdu jeho právnym zástupcom dňa 17.05.2018 a fotokópiami pracovných zmlúv doručených súdu vtedajším zamestnávateľom navrhovateľa, dňa 01.06.2018, ktoré ale nepokrývalo celé požadované obdobie, t.j. od vzniku nároku na starobný dôchodok až do 31.12.2003. Súd následne zaslal predmetné listiny odporkyni na ďalšie prehodnotenie podmienky nepretržitej doby zamestnania navrhovateľa do 31.12.2003 u uvedeného zamestnávateľa pre účely priznania starobného dôchodku a sám zamestnávateľa na preukázanie splnenia podmienky nepretržitosti zamestnania navrhovateľa vyzval. A až po tomto preukázaní splnenia uvedenej podmienky, počas súdneho konania, odporkyňa vyhovela navrhovateľovi v plnom rozsahu. 33. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k preukázaniu navrhovateľom uvádzaných skutočností došlo až v súdnom konaní, preto odporkyňa mohla až po predložení uvedených listín posúdiť jeho nárok na starobný dôchodok podľa § 261 ods. 1 ZoSP. 34. Hoci podaný opravný prostriedok priniesol pre navrhovateľa zlepšenie postavenia, vyjadreného vydaním nového rozhodnutia, a to na základe opätovného prehodnotenia splnenia podmienok pre účely priznania starobného dôchodku odporkyňou po začatí súdneho konania, je potrebné pôvodné zamietnutie žiadosti pripísať správaniu navrhovateľa, nie správaniu odporkyne konajúcej podľa skutočností preukázaných jej navrhovateľom pri predložení žiadosti. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odporkyni nemožno uložiť povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 OSP, nakoľko navrhovateľ nezobral návrh späť pre nezákonné správanie odporkyne, ale pre vydanie nového rozhodnutia vychádzajúceho z podkladov predložených odporkyni súdom počas súdneho konania. 35. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd konanie zastavil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo.