Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200271 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200271.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co XX/XX-ZSe zo dňa 30.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Co XX/XX-ZSe zo dňa 30.12.2013 a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. C-X-X/XX/ROEP/Staré mesto zo dňa 23.09.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur za súdny poplatok do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej aj len „správa katastra“) rozhodnutím č. X/XXXX/ROEP/Staré Mesto zo dňa 15.10.2010 schválila register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Staré Mesto. Dňa 17.05.2013 bol správe katastra doručený návrh žalobcu na preskúmanie rozhodnutia č. X/ XXXX/ROEP/Staré Mesto zo dňa 15.10.2010 mimo odvolacieho konania. Žalobca v návrhu namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia v časti, ktorou bolo zapísané vlastníctvo, okrem iných pozemkov aj k pozemku parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 6 023 m2, v katastrálnom území Staré Mesto v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z dôvodu, že stavba Študentského domova J. Hronca, postavená na pozemku parc. č. XXXXX/X, zostala vo vlastníctve štátu, a preto ani pozemok, na ktorom stavba stojí, neprešiel do vlastníctva obce, ale zostal vo vlastníctve štátu. Na základe návrhu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania začala správa katastra konanie o zmene schváleného registra v katastrálnom území Staré Mesto vo veci zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam registra „C“ parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v celosti na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 138/1991 Zb.“). Po preskúmaní veci vydala správa katastra rozhodnutie č. C-X-X/XX/ROEP/Staré Mesto zo dňa 23.09.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým námietke žalobcu týkajúcej sa zápisu pozemku v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - čiastočne nevyhovela v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkami registra „E“ parc. č. XXXXX o výmere 2 847 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 2 414 m2 a - čiastočne vyhovela v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkom registra „E“ parc. č. XXXXX/X o výmere 762 m2 tak, že na LV č. XXXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, opravila údaje schváleného registra a rozhodla o zrušení zápisu pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 023 m2 a zapísaní pozemkov registra „E“ parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 847 m2 a parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 414 m2 a na LV č. 1 XXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, rozhodla o zapísaní pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 762 m2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co XX/XX-ZSe zo dňa 30.12.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že bol ukrátený na svojich právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Citoval § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku, § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. a § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 131/2002 Z. z.“), v zmysle ktorého majetok štátu, ktorý je k 01.01.2003 v správe verejnej vysokej školy, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu. Správny orgán v konaní nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a rozhodol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. ako aj zákona č. 131/2002 Z. z., keďže nepriznal pozemok parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území Staré Mesto, na ktorom je umiestnená budova Študentského domova J. Hronca, do vlastníctva žalobcu ani vo výmere zastavanej stavbou. Nepriznanie vlastníctva k priľahlému pozemku, slúžiacemu ako prístupový pozemok k budove študentského domova, je v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 6/2008. Žalobca tiež namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „nebola zo strany STU predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na základe ktorej by komisia odporučila správnemu orgánu zapísať vlastníctvo v prospech STU“ aj napriek tomu, že takúto listinu vyhotovil bývalý Katastrálny úrad v Bratislave ešte v roku 1994. Túto skutočnosť by žalovaný ľahšie posúdil, ak by spoľahlivo zistil skutkový stav veci obhliadkou na mieste samom. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď námietkam žalobcu nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tým, že žalobca nepredložil komisii pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov žiadnu listinu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), na základe ktorej by bolo možné zapísať vlastnícke právo v prospech žalobcu. Dôkaz uvádzaný žalobcom, ktorým je evidenčný list č. 210 zo dňa 21.10.1994, nie je listinou, na základe ktorej možno zapísať vlastnícke právo na list vlastníctva. Evidenčný list predstavoval doklad, v ktorom boli zapísané všetky nehnuteľnosti v užívaní toho istého užívateľa, napr. držiteľa, nájomcu alebo správcu, pričom ku dňu 01.01.2005 boli evidenčné listy zrušené. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, sú evidované na príslušnom liste vlastníctva. Ďalej poukázal na to, že žalobca ani neskôr nepredložil listinu s údajmi, ktoré by boli v rozpore s údajmi schváleného registra. Vzhľadom na túto skutočnosť správny orgán nemal žiadnu listinu, s ktorou by mohol porovnať údaje predložené komisii pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov, a teda nemohol konštatovať súlad alebo nesúlad s takouto listinou. Keďže v tomto konaní ide o preukazovanie práva na základe listín, obhliadka nehnuteľnosti nie je dôvodná. Správny orgán nie je oprávnený určiť, že predmetný pozemok patrí do vlastníctva žalobcu. Vlastníctvo k predmetnému pozemku, ktoré žalobca spochybnil, je oprávnený určiť iba príslušný súd na základe určovacej žaloby. Správne orgány môžu konať a rozhodovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. iba v prípade, že údaje schváleného registra, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva, sú v rozpore s údajmi v podkladoch predložených komisii pri zostavovaní registra podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Žalovaný takýto rozpor nezistil a vzhľadom na to, že nie je oprávnený riešiť vlastnícke spory, nemohol riešiť otázku vlastníctva k pozemkom spôsobom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 6/2008. Na záver žalovaný konštatoval, že správne orgány oboch stupňov zistili presne a úplne skutočný stav veci, pričom nezistili rozpor medzi údajmi schváleného registra zapísanými na liste vlastníctva s údajmi v podkladoch predložených komisii. IV. Doplnenie vyjadrenia žalovaného Žalovaný predložil súdu čiastočný výpis z LV č. XXXX., v katastrálnom území Staré Mesto a úradne overené fotokópie pozemkovo-knižných vložiek č. XXXX, na ktorej je evidovaný pozemok registra „E“ parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX, na ktorej sú evidované pozemky registra „E“ parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX. Žalovaný tiež uviedol, že po opätovnom preverení správnosti rozhodnutia technickým oddelením bolo po posúdení geodetmi konštatované, že bude potrebné zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie pre zistené pochybenie: 1. Pozemok registra „E“ parc. č. XXXXX/X o výmere 762 m2, pôvodne parc. č. XXXXX (v prvostupňovom rozhodnutí bolo nesprávne uvedené ako parc. č. XXXXX/X), je v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX zapísaný v časti B zápisom v maďarčine z 19. storočia, ktorý v preklade znamená, že tento pozemok je vo vlastníctve „Bratislava slobodné kráľovské mesto“. Nakoľko pri príprave návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a ani neskôr nikto nepredložil doklad o vlastníctve z neskoršieho obdobia, vlastníctvo bolo zapísané v prospech mesta. Zákon č. 138/1991 Zb. sa na tento prípad nevzťahuje, pretože jeho účelom je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí. Keďže ide o majetok, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve mesta, nakoľko nikto nedoložil inú listinu svedčiacu v prospech iného vlastníka, vlastníkom pravdepodobne aj naďalej ostane mesto. 2. Pozemky registra „E“ parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX sú v pozemkovo-knižnej vložke zapísané v časti B zápisom z roku 1943 v prospech Slovenského štátu v správe Ministerstva školstva a národnej osvety, neskôr v roku 1951 bolo vlastnícke právo vložené pre Československý štát - Ústredný výbor v Bratislave. Na základe dohody o prevode správy národného majetku zo dňa 01.11.1954 bola zapísaná správa národného majetku na Obvodný národný výbor Bratislava - Vinohrady. V roku 1961 bol vykonaný posledný zápis v pozemkovo-knižnej vložke, ktorým bola zapísaná správa na Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III - Vinohrady na základe č. d. XXXX. Žalovaný dodal, že otázkou zostáva, či sú takéto pozemky vo vlastníctve obce alebo štátu. V. Vyjadrenie pribratého účastníka Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Vyjadril názor, že správne orgány oboch stupňov postupovali vecne správne, keď námietkam žalobcu nevyhoveli. Register obnovenej evidencie pozemkov je verejná listina, na základe ktorej sa nehnuteľnosti, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností, zapíšu na listy vlastníctva ako parcely registra „E“. Táto listina sa do katastra nehnuteľností zapíše záznamom, z čoho vyplýva, že register obnovenej evidencie pozemkov nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba sa ním evidenčne zapisujú existujúce práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa dovtedy nenachádzali v katastri nehnuteľností. Pozemok registra „C“ KN, parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 023 m2, vznikol z častí pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX/X, pričom ich vlastnícky režim nebol rovnaký. Pôvodný pozemok parc. č. XXXXX/X bol zapísaný v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX, pôvodne v katastrálnom území Bratislava, vo vlastníctve „Bratislava slobodné kráľovské mesto“, pričom tento pozemok bol k 31.12.1949 vo vlastníctve obce. Pôvodné pozemky parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX boli zapísané v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXXX, pôvodne v katastrálnom území Bratislava, na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.01.1943 v prospech Slovenského štátu v správe Ministerstva školstva a národnej osvety. Dňa 05.12.1961 bola podľa rozhodnutia finančného odboru Obvodného národného výboru Bratislava III - Vinohrady poznamenaná správa pre Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III - Vinohrady. Obvodné podniky bytového hospodárstva zanikli bez likvidácie k 31.12.1971 a nahradili ich bytové podniky, ktoré sa v roku 1989 transformovali na štátne podniky. Pribratý účastník tiež poukázal na to, že § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. sa vzťahuje aj na bývalé bytové podniky v Bratislave. Toto ustanovenie stanovilo, že veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. To znamená, že pôvodné pozemky parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX prešli do vlastníctva Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ex lege dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., teda dňom 01.05.1991. Podľa názoru pribratého účastníka nemožno v prípade pôvodných pozemkov aplikovať § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb.. K tvrdeniu žalobcu, že s poukazom na § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. prešiel majetok štátu, ktorý bol v správe verejnej vysokej školy, ku dňu 01.01.2003 na verejnú vysokú školu, pribratý účastník uviedol, že dotknuté pozemky boli k 01.01.2003 vo vlastníctve obce a nie vo vlastníctve štátu, a preto nemohli prejsť do vlastníctva žalobcu. VI. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. Podľa § 3 písm. d) zákona č. 138/1991 Zb., vlastníctvom obcí sa nestáva majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám a školským budovám, ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací proces) alebo činnosť s týmto procesom súvisiacu. Podľa § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa § 3, neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 alebo § 15b. V danom prípade bolo sporné vlastníctvo k trom pozemkom. K prvým dvom pozemkom parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX: Správne orgány v prípade zápisu pozemkov v prospech pribratého účastníka čiastočne nevyhoveli námietke žalobcu v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“, parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkami registra „E“ parc. č. XXXXX o výmere 2 847 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 2 414 m2 a pozemky ponechali vo vlastníctve doterajšieho vlastníka, teda pribratého účastníka. Správne orgány pokiaľ ide o vyššie uvedené pozemky síce správne zistili skutkový stav veci, ale naň nesprávne aplikovali príslušný právny predpis. Podľa názoru súdu je potrebné § 2 zákona č. 138/1991 Zb. vykladať tak, že výpočet vecí uvedených v tomto ustanovení je demonštratívny, pričom veci prechádzajú do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky. S účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí veci, ku ktorým ku dňu účinnosti osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, patrilo právo hospodárenia národným výborom, a ktoré sa nachádzali na ich území. Na účely tohto zákona sa za majetok štátu považujú okrem vecí (hnuteľných i nehnuteľných), pohľadávok a iných majetkových práv, aj peňažné prostriedky a záväzky, pričom medzi nehnuteľné veci patria aj pozemky vrátane stavebných pozemkov. Ustanovenie § 3 zákona č. 138/1991 Zb. obsahuje taxatívny výpočet vecí, ktoré sa nestávajú vlastníctvom obcí. Túto výnimku zákonodarca podľa názoru súdu ustanovil za účelom ochrany a zachovania kontinuity vlastníckeho práva subjektu, ktorý užíva vec v súlade s § 3 zákona č. 138/1991 Zb.. Keďže podľa § 3 písm. d) zákona č. 138/1991 Zb. neprešlo vlastníctvo budovy (budov) Študentského domova J. Hronca na obec a táto (tieto) zostala v majetku štátu a v správe žalobcu, čoho dôkazom je aj list Ministerstva školstva a vedy SR zo dňa 03.12.1994, tak aj zastavané pozemky, na ktorých táto budova stojí, neprešli v zmysle § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obce. Podstatným v danom prípade je teda ustanovenie § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., ktoré mali správne orgány pokiaľ ide o prvé dva pozemky aplikovať, nakoľko nie je sporné, že ide o zastavané pozemky, na ktorých je umiestnená budova Študentského domova J. Hronca a takéto pozemky neprechádzali do vlastníctva obce, ale zostali v majetku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nemusí ísť len o pozemky priamo zastavané budovami ale ide aj o také pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia. Inak povedané, podľa názoru súdu ide o priamo zastavané pozemky vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, teda aj o pozemky, na ktorých sú umiestnené rôzne stavby a zariadenia slúžiace hlavnej stavbe, ktorou v danom prípade je ŠD J. Hronca. V zmysle § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z., majetok štátu, ktorý je k 01.01.2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu. Súd zastáva názor, že keďže uvedené pozemky neprešli z majetku SR do vlastníctva obce a ku dňu 01.01.2003 boli v správe žalobcu, prešli účinnosťou zákona č. 131/2002 Z. z. do vlastníctva žalobcu. Pri riešení otázky vlastníctva k uvedeným dvom pozemkom bolo potrebné prihliadnuť aj na účel zákona č. 138/1991 Zb., ktorým určite nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 6/2008 zo dňa 29.04.2009 vyjadril názor, že význam tohto zákona ako aj zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov treba vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k veciam, ktoré sú predmetom úpravy týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia. Postup správnych orgánov odporoval zmyslu a účelu zákona č. 138/1991 Zb., nakoľko ním nebolo rozdrobenie pozemkov, na ktorých je postavená stavba, ale naopak, ich sceľovanie. Tieto pozemky sú nepochybne úzko späté so stavbou Študentského domova J. Hronca a svojou povahou mu slúžia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mala správa katastra v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkami registra „E“ parc. č. XXXXX o výmere 2 847 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 2 414 m2 vyhovieť námietke žalobcu a opraviť údaje schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov a zapísať ich do vlastníctva žalobcu. K tretiemu pozemku parc. č. XXXXX/X: Správne orgány v prípade zápisu pozemku v prospech žalobcu čiastočne jeho námietke vyhoveli v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkom registra „E“ parc. č. XXXXX/X o výmere 762 m2. Z dokladov predložených žalovaným v doplnení jeho vyjadrenia k žalobe mal súd za preukázané, že tento pozemok je v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX zapísaný v časti „B“ zápisom z 19. storočia v maďarčine tak, že je vo vlastníctve „Bratislava slobodné kráľovské mesto“. Toto vlastníctvo nebolo pri príprave návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a ani neskôr spochybnené predložením dokladu o vlastníctve z neskoršieho obdobia, teda vlastnícke právo k tomu pozemku vždy patrilo pribratému účastníkovi a nikdy neprešlo na štát. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na rozdiel od predchádzajúcich dvoch pozemkov, v prípade tohto tretieho pozemku nemožno uplatniť režim ustanovený v § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. z dôvodu, že tento pozemok už od 19. storočia patril výlučne obci. Aplikáciou § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. by došlo k porušeniu kontinuity vlastníckeho práva pribratého účastníka k tomuto pozemku, ktoré ako vecné právo požíva ochranu erga omnes. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol na LV č. XXXX nesprávne vykonaný zápis vlastníckeho práva k tretiemu pozemku v prospech žalobcu. V tejto časti nemali správne orgány námietke žalobcu vyhovieť, nakoľko vlastníkom tohto pozemku bol a aj má byť pribratý účastník a vlastnícke právo k tomuto pozemku nemohlo prejsť na žalobcu v zmysle § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku a rozhodne o zmene údajov schváleného registra. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.