Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200271 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200271.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 5, 812 34 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina č. 27, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 77/13-ZSe zo dňa 30.12.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Okresný úrad Bratislava (žalovaný) rozhodnutím č. Co 77/13-ZSe zo dňa 30.12.2013, vo veci odvolania účastníka konania Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (žalobca), proti rozhodnutiu bývalej Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní, č. C-8- 3/13/ROEP/ Staré Mesto z 23. 9. 2013 o námietke, týkajúcej sa údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Staré Mesto - zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX v prospech hlavného mesta SR Bratislavy - rozhodol tak, že zamietol odvolanie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hl. m, SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní, č. C-8-3/13/ROEP/Staré Mesto z 23. 9. 2013. 2. Predmetné rozhodnutie odôvodnil žalovaný predovšetkým tým, že Správa katastra po preskúmaní veci a súvisiaceho spisového materiálu vydala rozhodnutie č. C-8-3/13/ROEP/Staré Mesto zo dňa 23. 9. 2013, ktorým námietke odvolateľa týkajúcej sa zápisu tohto pozemku v prospech hlavného mesta SR Bratislavy čiastočne nevyhovela v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ pare. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkami registra „E“ parc. č. XXXXX o výmere X.XXX mX a parc. č. XXXXX o výmere XXXX mX a čiastočne vyhovela v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ pare. č. XXXXX/X identického z časti s pozemkom registra „E“ parc. č. XXXXX/X o výmere XXX mX tak, že na LV č. XXXX na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve hl. m. SR Bratislavy opravila údaje schváleného registra a rozhodla o zrušení zápisu pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2 a zapísaní pozemkov registra „E“ parc. č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX a parc. č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX a na LV č. XXXX na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve STU rozhodla o zapísaní pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval vecne správne, keď nevyhovel námietke odvolateľa týkajúcej sa údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Staré Mesto - zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X na LV č. XXXX v časti identického s pozemkami registra „E“ pare. č. XXXXX o výmere XXXX mX a pare. č. XXXXX o výmere XXXX m . V rámci konania o ROEP nebola zo strany STU predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na základe ktorej by komisia odporučila správnemu orgánu zapísať vlastníctvo v prospech STU, ani neskôr správnemu orgánu, ktorý rozhodoval o námietke odvolateľa proti zápisu schváleného registra. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány môžu konať a rozhodovať podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. len v prípade, ak sú údaje schváleného registra zapísané na LV v rozpore s údajmi v podkladoch predložených komisii pri zostavovaní registra podľa § 6 ods. 1 tohto zákona. Správny orgán rozhodujúci o odvolaní takýto rozpor nezistil, a nie je oprávnený robiť výklad zákonných ustanovení, ani nie je oprávnený určiť, že vlastnícke právo patrí STU. Takéto rozhodnutie, teda v prípade sporu určiť o koho vlastníctvo v danom prípade ide, môže len súd. Preto odvolateľ musí svoju žiadosť vyslovenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, aby súd určil že predmetný pozemok patrí do vlastníctva STU adresovať príslušnému súdu, ktorý na základe určovacej žaloby vyrieši vlastnícky spor. II. žaloba a námietky 3. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný správny orgán rozhodnutím z 30.12.2013 pod č. Co 77/13-ZSe zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie bývalej Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní č. C-8-3/13/ROEP/Staré Mesto zo dňa 23.9.2013. Správa katastra citovaným rozhodnutím nevyhovela námietkam žalobcu vo veci zápisu vlastníctva pozemku registra “C” parc. č. XXXXX/X k. ú. Staré mesto vedenej správou katastra na L V č. XXXX pre Hlavné mesto SR Bratislavu, celom rozsahu, resp. vyhovela iba čiastočne. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom Správy katastra pre hl. m. Bratislavu terajšieho Referátu katastra nehnuteľností Okresného úradu Bratislava a žalobcu. Správny orgán v konaní nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku pod I. a rozhodol v rozpore s ustanoveniami zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí ako aj ustanoveniami zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách keď nepriznal pozemok pare. č. 10365/1 zastavané plochy a nádvoria v kat. území Staré Mesto, na ktorom je umiestnená budova Študentského domova Jura Hronca so súp. č. 2716 do vlastníctva žalobcu ani vo výmere zastavanej stavbou. Nepriznanie vlastníctva k priľahlému pozemku, ktorý slúži ako prístupový pozemok k budove ŠD, je v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 4 M Cdo 6/2008. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádzal že „nebola zo strany STU predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na základe ktorej by komisia odporučila správnemu orgánu zapísať vlastníctvo v prospech STU“ hoci takúto listinu vyhotovil Katastrálny úrad v Bratislave ešte v roku 1994. III. argumenty žalovaného a ďalšieho účastníka 4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval vecne správne, keď námietkam žalobcu nevyhovel. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil tým, že žalobca nepredložil komisii pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov žiadnu listinu v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., na základe ktorej by bolo možné zapísať vlastnícke právo v jeho prospech na list vlastníctva. „Dôkaz“, ktorý uvádzal žalobca t. j. evidenčný list č. XXX zo dňa 21.10.1994, nie je listinou na základe ktorej je možné zapísať vlastnícke právo na list vlastníctva. Evidenčný list bol doklad, v ktorom boli zapísané všetky nehnuteľnosti v užívaní toho istého užívateľa napr.: držiteľa, nájomcu alebo správcu. Evidenčné listy boli zrušené k 1.1.2005. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, sú evidované na príslušnom liste vlastníctva. Žalobca ani neskôr správnemu orgánu rozhodujúcemu o námietkach proti schválenému registru nepredložil listinu s údajmi, ktoré by boli v rozpore s údajmi schváleného registra. Správny orgán teda nemal žiadnu listinu, s ktorou by mohol porovnať údaje predložené komisii pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) a teda ani nemal možnosť konštatovať súlad či nesúlad s takouto listinou. Z uvedeného tiež vyplýva, že v tomto konaní ide o preukazovanie práva na základe listín a teda obhliadka nehnuteľnosti v takomto prípade nie je dôvodná. Ďalej žalovaný uviedol, že správny orgán nie je oprávnený určiť, že predmetný pozemok patrí do vlastníctva žalobcu. Určiť žalobcove spochybnené vlastníctvo predmetného pozemku je oprávnený len príslušný súd na základe určovacej žaloby. Správne orgány môžu konať a rozhodovať podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. len v prípade, ak sú údaje schváleného registra zapísané na LV v rozpore s údajmi v podkladoch predložených komisii pri zostavovaní registra podľa § 6 ods. 1 tohto zákona. Odvolací orgán takýto rozpor nezistil a keďže správny orgán nie je oprávnený riešiť vlastnícke spory, nemohol riešiť otázku vlastníctva k pozemkom spôsobom uvedeným v citovanom rozhodnutí NS SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dôvody uvedené v žalobe opierajúce sa o ustanovenie zákona o správnom konaní týkajúce sa spoľahlivého zistenia skutkového stavu neobstoja, pretože správne orgány oboch stupňov zistili presne a úplne skutočný stav veci, nezistili rozpor medzi údajmi schváleného registra zapísanými na liste vlastníctva a údajmi v podkladoch predložených komisii. Rovnako neobstojí poukazovanie na ustanovenie týkajúce sa povinnosti správnych orgánov rozhodovať o skutkovo zhodných či podobných prípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a to z dôvodu, že označené rozhodnutie NS SR nie je rozhodnutím správneho orgánu. 5. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali vecne správne, keď námietkam/odvolaniu žalobcu nevyhoveli. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že žalobca nepredložil komisii pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) žiadnu listinu v zmysle § 6 ods. 1 zákona, na základe ktorej by bolo možné zapísať vlastnícke právo v prospech žalobcu. Z ustanovení zákona vyplýva, že v konaní ROEP ide o preukazovanie práva na základe listín, a terénna obhliadka sa nevykonáva. Register obnovenej evidencie pozemkov je verejná listina, na základe ktorej sa nehnuteľnosti, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností zapíšu na listy vlastníctva ako parcely registra E (vychádza sa pritom z pôvodných listín, napr. z pozemkovoknižných vložiek). Táto listina sa do katastra nehnuteľností zapíše záznamom. Z toho vyplýva, že ROEP nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba evidenčne zapíše jestvujúce práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa doposiaľ nenachádzajú v katastri nehnuteľností. Pozemok registra „C“ KN pare. č. XXXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 vznikol z častí pôvodných pozemkov pare. č. XXXXX, pare. č. XXXXX a parc. č. XXXXX/X. Vlastnícky režim týchto pôvodných pozemkov nebol rovnaký. Pôvodný pozemok pare. č. XXXXX/X bol zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pôvodné k.ú. Bratislava, vo vlastníctve Bratislava Slobodné kráľovské mesto, pričom tento pozemok bol k 31.12.1949 vo vlastníctve obce. Pôvodné pozemky pare. č. XXXXX a pare. č. XXXXX boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX, pôv. k.ú. Bratislava, na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.01.1943 v prospech Slovenského štátu v správe Ministerstva školstva a národnej osvety. K 31.12.1949 nebol pozemok vo vlastníctve obce. Dňa 21.6.1951 č.d. XXXX bolo vložené vlastnícke právo pre Československý štát - Ústredný národný výbor v Bratislave v celosti. Dňa 24.2.1955, č.d. XXX bola podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku poznamenaná zmena správy národného majetku na Obvodný národný výbor v Bratislave - Vinohrady. 5.12.1961 bola podľa rozhodnutia finančného odboru Obvodného národného výboru Bratislava III- Vinohrady č, XXXX/XXXX poznamenaná správa pre Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III- Vinohrady. Obvodné podniky bytového hospodárstva zanikli bez likvidácie k 31.12.1971 a nahradili ich bytové podniky. Bytové podniky sa v roku 1989 transformovali na štátne podniky. Zriaďovateľom týchto podnikov počas celej doby ich existencie bol vždy národný výbor, a zakladateľská funkcia k nim prešla na základe príslušných ustanovení zákona SNR č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, na hlavné mesto SR Bratislavu. Preto sa ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. vzťahuje aj na bývalé bytové podniky v Bratislave. Zákon č. 138/1991 Zb. v § 2 ods. 2 stanovil, že veci ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu (t. j. podľa ust. zákona č. 518/1990 Zb.), prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. To znamená, že pôvodné pozemky parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX prešli do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy ex lege dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t.j. dňom 1. mája 1991. V prípade pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX nemožno aplikovať nst. § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa § 3, neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 alebo § 15b. Žalobca poukázal aj na ustanovenie §112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, podľa ktorého majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe verejnej vysokej školy, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu. K tomu ďalší účastník dodal, že vzhľadom na vyššie uvedené, dotknuté pozemky boli k 01.01.2003 vo vlastníctve obce, a nie vo vlastníctve štátu, preto nemohli prejsť do vlastníctva žalobcu. IV. Konanie pred správnym súdom 6.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 05.12.2018 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 8. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. 9. Podľa § ods. 3 ods. d) cit. zákona, vlastníctvom obcí sa nestáva majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia podľa osobitného predpisu na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám a školským budovám, ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací proces) alebo činnosť s týmto procesom súvisiacu. 10. Podľa § 15a ods. 1 cit. zákona, poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku podľa osobitného predpisu a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20180501>. 11. Podľa § 15b ods. 1 cit. zákona, spolu s pôdou a porastami podľa § 15a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20180501> prechádzajú na obec aj hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane zastavaných pozemkov, ak tieto boli vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ ku dňu účinnosti tohto zákona sú majetkom Slovenskej republiky. 12. Podľa § 15c ods. 1 písm. a) cit. zákona, popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20180501>, neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/138/20180501> ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/20180501> alebo § 15b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/138/20180501>. 13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 14. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. VI. Posúdenie veci správnym súdom 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Z administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra dňa 17.5.2013 obdržala od Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (žalobca) podnet, na základe ktorého začala konanie o zmene schváleného registra v k.ú. Staré Mesto vo veci zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam registra „C“ parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy v celosti na základe § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Išlo o pozemok, na ktorom je umiestnený ŠD J. Z., súp. číslo XXXX, ktorý neprešiel do vlastníctva obce, preto ani pozemok, na ktorom je stavba umiestnená neprešiel do vlastníctva obce, ale zostal vo vlastníctve štátu. V námietke sa ďalej žalobca odvolával na ustanovenie § 15c ods. l pís. a) zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý znie „ Popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa § 3, neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 alebo § 15b.“ 17. Správa katastra zistila tento skutkový stav: pozemok registra „C“ parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 bol evidovaný v operáte KN ako majetkovoprávne neusporiadaný, ktorého právny stav bol riešený geometrickým plánom č. XX/XXXX (úradne overený správou katastra pod číslom 1844/2008), ktorý riešil o.i. aj právny stav k pozemkom registra „C“ par. č. XXXXX/X-X. Týmto geometrickým plánom bol obnovený právny stav pozemkov registra E-KN parc. č. XXXXX zast. plochy o výmere X.XXX m2, parc. č. XXXXX záhrada o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXXX/X záhrada o výmere X.XXX m2 zapísaných po zápise Rozhodnutia o schválení ROEP č. 3/2010/ROEP v k.ú. Staré Mesto zo dňa 15.10.2010 na LV č. XXXX v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy, do registra „C“ KN ako pozemky parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, parc. č. XXXXX/X záhrada o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Podľa výkazu výmer zmeny - stav právny, sa z pozemku registra „E“ KN parc. č. XXXXX odčlenil diel X o výmere X.XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, diel X o výmere X.XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, z pozemku registra „E“ KN parc. č. XXXXX sa odčlenil diel X o výmere X.XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, diel X o výmere X.XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, diel X o výmere XX mX do pozemku registra „C“ KN pare. č. XXXXX/X, diel X o výmere XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, z pozemku registra „E“ KN parc. č. XXXXX/X sa odčlenil diel X o výmere XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, diel X o výmere X.XXX mX do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X, diel X o výmere XXX m2 do pozemku registra „C“ KN pare. č. XXXXX/X, diel 10 o výmere XXX m2 do pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X. Pôvodné pozemky par. č. XXXXX a parc. č. XXXXX . boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.01.1943. Tieto pozemky neboli k 31.12.1949 vo vlastníctve obce. Dňa 21.06.1951 č.d. 2849 bolo vložené vlastnícke právo pre Československý štát - ÚNV Bratislava. Dňa 24.02.1955 č. d. 692 bola podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku poznamenaná zmena správy národného majetku na Obvodný národný výbor v Bratislave - Vinohrady. Dňa 05.12.1961 bola podľa rozhodnutia finančného odboru ONV Bratislava III - Vinohrady č. XXXX/XXXX poznamenaná správa pre Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III - Vinohrady. 18. NS SR v uznesení spis. zn. 5Sžr/69/2016 zo dňa 13.12.2017, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/35/2014-48 zo dňa 28.10.2015, považoval za preukázané a zároveň konštatoval, že „pozemok registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60X3 m2 vznikol z častí pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX, parc.č. XXXXX a parc. č. XXXXX/X. Vlastnícky režim týchto pôvodných pozemkov nebol rovnaký. Pôvodný pozemok parc. č. XXXXX/X bol zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, pôvodné k.ú. Bratislava, vo vlastníctve Bratislava Slobodné kráľovské mesto, pričom tento pozemok bol k 31.12.1949 vo vlastníctve obce. Na základe č.d. XXX. bola 24.02.1955, bola podľa administratívnej dohody o prevode správy národného majetku poznamenaná zmena správy národného majetku na Obvodný národný výbor v Bratislave - Vinohrady. Podľa rozhodnutia finančného odboru Obvodného národného výboru Bratislava III -Vinohrady č. XXXX/ XXXX bola 05.12.1961 poznamenaná správa pre Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III - Vinohrady. Obvodné podniky bytového hospodárstva zanikli bez likvidácie k 31.12.1971 a nahradili ich bytové podniky. Bytové podniky sa v roku 1989 transformovali na štátne podniky. Zakladateľská funkcia k nim prešla na základe príslušných ustanovení zákona SNR č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, na hlavné mesto SR Bratislavu.“ 19. Rovnako Krajský súd vychádzajúc z listín založených v administratívnom spise prijal záver, že prechod pozemkov parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy nastal ex lege podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., v zmysle ktorého veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Z hľadiska výkladu príslušných ustanovení je nutné uviesť, že §15c zákona č. 138/1991 Zb. určuje výnimku z prechodu vlastníctva podľa ustanovení § 15a a §15b. Nakoľko pozemky parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX neprešli na obec podľa ustanovení § 15a ani 15b cit. zákona (čo nebolo možné aj z toho dôvodu, že tieto pozemky k 31.12.1949 neboli vo vlastníctve obce), do vlastníctva obce prešli podľa ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., a to ku dňu účinnosti tohto zákona, t.j. k 1.5.1991. Ustanovenia §15a, § 15b a §15c boli prijaté až zákonom č. 306/1992 Zb., ktorým bol novelizovaný zákon č. 138/1991 Zb. Zákon č. 306/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňa 25.06.1992, teda v čase, keď hlavné mesto SR Bratislava už bolo vlastníkom uvedených pozemkov od 1.5.1991. V prípade pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX a pare. č. XXXXX nebolo preto možné aplikovať ust. § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. Do úvahy neprichádzala ani aplikácia ustanovenia § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, keďže označené pozemky boli k 01.01.2003 vo vlastníctve obce a nie štátu. 20. Sumarizujúc správny súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie a správne konanie ako celok spĺňali nevyhnutné zákonné náležitosti spolu s dostatočným zdôvodnením oboch rozhodnutí. Je možné prijať záver, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi nevyhovenia námietky a následného zamietnutia odvolania žalobcu s náležitým vysvetlením. Z rozhodnutí rovnako zrozumiteľne vyplýval aj fakt, že v rámci konania o ROEP nebola zo strany žalobcu predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., na základe ktorej by v jeho prospech bolo možné zapísať vlastnícke právo, aplikácia § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. pritom neprichádzala do úvahy. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Obdobne to platí aj o trovách ďalšieho účastníka, ktorého účasť v spore mala informatívny charakter s tým, že mu nevnikli žiadne trovy a ani si ich neuplatnil (§ 169 SSP). 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).