Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Saz/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201534 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201534.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci navrhovateľa: Q. K., H.. X.XX.XXXX N. R., P.Á. P. Q., právne zast. Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, so sídlom Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, substitučne zast. Mgr. Alexandrou Kaufmannovou, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 v časti neudelenia azylu p o t v r d z u j e ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi ani právnej zástupkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 nebol žiadateľovi Q. K., H.. X.XX.XXXX N. R., P. P. Q. azyl a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle odporca menovanému žiadateľovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že žiadateľ bol v súlade s Dublinským dohovorom dňa 12.3.2014 vrátený letecky na územie Slovenskej republiky zo Švédska. Podľa § 14 ods. 6 zákona o azyle cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika sa považuje za žiadateľa a konanie o azyle sa začína vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky. Navrhovateľ pricestoval do Európy na schengenské víza, vydané Slovenskou ambasádou v Teheráne v júni roku 2012 za účelom účasti na Istropolitane, čo je medzinárodný festival divadelných vysokých škôl v Bratislave. Neskôr podal žiadosť o azyl dňa 5.7.2012 vo Fínsku, ale po zamietnutí a oznámení vrátenia jeho osoby na Slovensko v rámci Dublinského dohovoru, Európu opustil. Následne dňa 6.6.2013 požiadal o azyl vo Švédsku a v priebehu vybavovania znovu podal žiadosť o azyl vo Fínsku. Z účelom zdôvodnenia jeho žiadosti odporca vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor počas ktorého uviedol, že sa obáva pri návrate do krajiny pôvodu z dvoch dôvodov a to konvertovania na kresťanstvo a ako člen iránskej kultúrnej delegácie nekonal v súlade so zásadami reprezentácie Iránu v zahraničí požiadal o azyl, čo sa v krajine pôvodu považuje za politický prejav a za to by v prípade návratu domov bol vypočúvaný, mučený a možno aj potrestaný väznením, prípadne aj smrťou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo § 10 zákona odporca navrhovateľovi neudelil azyl. V prípade menovaného však existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia a z toho dôvodu odporca udelil navrhovateľovi doplnkovú ochranu na území SR na dobu jedného roka. Proti tomuto rozhodnutiu v časti neudelenia azylu bol podaný právnou zástupkyňou navrhovateľa podaný opravný prostriedok v ktorom právna zástupkyňa poukázala na profil navrhovateľa a vyjadrila sa k dôvodom na ktorých navrhovateľ zakladá svoju žiadosť o udelenie azylu. V bode IV. sa právna zástupkyňa vyjadrila k odvolacím dôvodom, nedostatočne zistenému skutkového stavu, k otázke odpadlíctva ako trestného činu, k problémom iránskych konvertitov na kresťanstvo, k hrozbe ktorá hrozí navrhovateľovi v prípade do krajiny pôvodu, z dôvodu vlastníctva v Iráne zakázaných kníh, k podmienkam vo väzniciach, k postaveniu umelcov a súčasne konštatovala, že navrhovateľov prípad bol nesprávne právne posúdený. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ počas pohovoru zdôraznil dôvody, pre ktoré žiada udelenie azylu, svoje tvrdenia podporil množstvom závažných dôkazov, ktoré oprávnenosť jeho nároku na udelenie azylu preukazujú. Podľa jej názoru sa odporca pri posudzovaní nároku navrhovateľa na udelenie azylu dopustil viacerých pochybení a preto žiada napadnuté rozhodnutie v časti neudelenia azylu zrušiť a vrátiť odporcovi na nové konanie. Pre potrebu umožniť navrhovateľovi vyjadriť sa k opravnému prostriedku bol na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa pribratý do konania tlmočník z jazyka slovenského do jazyka perzského pán P.. T. Z., C. XXX XX N. Č.. XX, ktorý bol určený uznesením tunajšieho súdu č.k. XXSaz X/XXXX zo dňa 11.11.2014. Predmetné unesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. K predmetu sporu a k opravnému prostriedku sa odporca písomne vyjadril svojim písomným podaním zo dňa 24.10.2014, kde odporca uviedol, že po opätovnom posúdení napadnutého rozhodnutia, ako aj konania ktoré predchádzalo jeho vydaniu je toho názoru, že správny orgán v časti neudelenia azylu rozhodol v súlade so zákonom. navrhovateľ uvádzal, že v prípade návratu do krajiny pôvodu má obavy z prenasledovania z dôvodu konvertovania na kresťanstvo a preto lebo ako člen iránskej kultúrnej delegácie nekonal v súlade so zásadami reprezentácie Iránu, keď požiadal o azyl. O konvertovaní mu nebol vydaný žiaden doklad a nevedeli o tom ani jeho rodinný príslušníci. Navrhovateľ vyhlásil, že nebol nikdy trestaný a bol iba raz zadržaný ako študent alebo bol následne prepustený. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodnutia rozhodol na základe správneho právneho posúdenia, zistený skutkový stav kompletne popísal a zistil, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Preto odporca žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 v rozsahu dôvodov, ktoré uviedla právny zástupkyňa navrhovateľa vo svojom opravnom prostriedku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa v časti neudelenia azylu konajúci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Po otvorení pojednávania súd zistil, že na pojednávanie sa nedostavil určený tlmočník a vzhľadom k tomu, že za danej situácie zrejmé by bolo odňatie práva navrhovateľovi konať pred súdom, konajúci súd dal právnej zástupkyni navrhovateľa na zváženie, či súhlasí s pokračovaním v konaní bez účasti určeného tlmočníka. Po súhlase právnej zástupkyne navrhovateľa s pokračovaním v konaní bez účasti tlmočníka súd pokračoval v konaní. Podľa § 2 písm. a/ zákona o azyle, sa medzinárodná ochrana udelí vo forme udelenia azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany. Vzhľadom k tomu, správny orgán pristúpil v priebehu konania o medzinárodnej ochrane najskôr k posúdeniu žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu z hľadiska splnenia podmienok uvedených v § 8 a § 10 zákona o azyle. Pri hodnotení žiadosti navrhovateľa o azyl vychádzal z vyjadrení navrhovateľa ako aj z podkladov hodnotiacich vnútropolitickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa v Iráne. Navrhovateľ ako hlavné dva dôvody uviedol konvertovanie na kresťanstvo a skutočnosť, že ako člen iránskej kultúrnej delegácie nekonal v súlade so zásadami reprezentácie krajiny pôvodu - Iránu v zahraničí, ale požiadal o azyl, čo sa v Iráne považuje za politický prejav, za čo by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vypočúvaný, mučený alebo potrestaný dlhoročným väzením alebo aj smrťou. Azylový a imigračný tribunál Veľkej Británie vo svojich rozhodnutiach v roku 2004 a 2008 UKAIT00082 a UKIAT000303 vyhodnotil postavenie a reálnu hrozbu prenasledovania konvertitov z Iránu a opakovane dospel k záveru, že obyčajný konvertita viac menej nebude čeliť prenasledovaniu. Podľa správy zo zisťovacej misie Dánskej imigračnej služby, nórskeho Landinfo a Dánskeho výboru pre utečencov „O konvertovaní ku kresťanstvu“ je zrejmé, že iránske úrady nejdú po jednotlivých konvertitoch, ale idú po tých ktorí organizujú stretnutia a obracajú na vieru. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu ktoré sú ustanovené v § 8 a § 10 zákona o azyle odporca podľa názoru súdu správne postupoval a rozhodol o neudelení azylu, avšak zároveň správne zvážil, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu existujú vážne dôvody, že by bol v prípade návratu do Iránu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia a preto správne udelil navrhovateľovi podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona doplnkovú ochranu, ktorá sa javí konajúcemu súdu za dostatočnú ochranu navrhovateľa. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa v plnej miere pridržiavala dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktoré na pojednávaní podrobne rozviedla. Zástupca odporcu s odvolaním sa na dôvody, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Konajúci súd po zvážení dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle a prípadne nebezpečenstvo vážneho bezprávia a v prípade návratu do krajiny pôvodu bolo odporcom správne posúdené udelením doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Preto napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 v časti neudelenia azylu potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Výrok o trovách konania súd oprel o neúspešnosť navrhovateľa v spore podľa § 250k a l O.s.p. a navrhovateľovi ani právnej zástupkyni trovy konania a právneho zastúpenia nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má uviesť okrem všeobecných náležitostí /§ 42 ods. 3 O.s.p./, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho napáda a v čom odvolávateľ vidí nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu.