Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Saz/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201534 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201534.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred samosudcom JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci navrhovateľa: Q. K., H.. X.XX.XXXX N. R., P., právne zast. Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, substitučne Mgr. Alexandrou Kaufmanovou, C. X. Z. XX, XXX XX S., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, zast. JUDr. Petrom Machovičom, o preskúmaní rozhodnutia odporcu ČAS:MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 o neudelení azylu takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 v časti neudelenia azylu ako vecne správne p o t v r d z u j e , podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi ani právnej zástupkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 10 Sža/35/2015 zo dňa 30.9.2015 odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10 Saz/3/2014 zo dňa 9.6.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Predmetným rozhodnutím Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu ČAS:MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 podľa § 250q ods.2 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu absenciou náležitostí uvedených v § 157 ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa odňal možnosť navrhovateľa konať pred súdom. Odvolací súd mal za to, že odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave s tým, že v odôvodnení predmetného rozhodnutia absentuje vlastný právny názor súdu prvého stupňa. Navyše rozhodnutím a postupom súdu prvého stupňa bolo obmedzené právo navrhovateľa na spravodlivé konanie a vo vzťahu k vymedzeným odvolacím dôvodom bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. V novom konaní súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa hlavy, tretej, piatej časti O.s.p. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov, ktoré vo svojom opravnom prostriedku uviedla právna zástupkyňa navrhovateľa dospel opätovne k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z predloženého spisového materiálu zistil nasledovný skutkový a právny stav. Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-70-56/PO-Ž-2014 zo dňa 8.8.2014 neudelil navrhovateľovi azyl podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom opravnom prostriedku namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie odporcu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu a z nesprávneho právneho posúdenia a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a zistenie skutkového je podľa právnej zástupkyne navrhovateľa nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Odporca po opätovnom posúdení napadnutého rozhodnutia ako aj konania ktoré mu predchádzalo je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je správne a bolo vydané v súlade so zákonom o azyle. Žiadateľ bol v súlade s Dublinským dohovorom 12.3.2014 vrátený letecky na územie Slovenskej republiky zo Švédska. Podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle cudzinec ktorý nie je žiadateľom, ale je vrátený na územie SR z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušný Slovenská republika, sa považuje za žiadateľa a konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie SR. Navrhovateľ pricestoval do Európy na Schengenské víza vydané slovenskou ambasádou v Teheráne v júni roku 2012 za účelom účasti na Istropolitane t.j. medzinárodnom festivale divadelných škôl v Bratislave. Dňa 5.7.2012 požiadal o azyl vo Fínsku, ale po zamietnutí jeho žiadosti o azyl a o oznámení jeho vrátenia v rámci Dublinského dohovoru späť na Slovensko, údajne opustil Európu. Následne 6.6.2013 opätovne požiadal o azyl vo Švédsku a v priebehu vybavovania požiadal o azyl aj vo Fínsku. Pri vstupnom pohovore uviedol, že sa narodil ako moslim v Teheráne a v tejto viere ho aj rodičia vychovávali, na kresťanstvo konvertoval až vo veku 25 rokov, kde bol v tajnosti pokrstený u armenskej ortodoxnej cirkvi a počas pobytu vo Fínsku konvertoval na kresťanskú letničnú cirkev vo fínskom Tempere. Ku kresťanskej viere našiel cestu počas vysokoškolského štúdia herectva, kedy chcel natočiť film o kresťanstve. Za toto konanie bol disciplinárne stíhaný a vylúčený na dobu 1,5 roka disciplinárnou komisiou škody. Ako dôvody žiadosti o azyl navrhovateľ uviedol, že do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť, pretože by mu hrozil nejaký trest za to, že konvertoval na inú vieru. Ďalej uviedol, že po návrate z rôznych umeleckých vystúpení bol vždy tajnou políciou podrobený výsluchu. Na vycestovanie z krajiny pôvodu použil svoj platný pas Iranskej republiky, opatrený schengenskými vízami, vydanými slovenskou ambasádou v Teheráne. Súčasne navrhovateľ uviedol, že v Iráne nebol nikde trestne stíhaný, raz bol ako študent týždeň zadržaný v súvislosti s protivládnou demonštráciou a v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle sa medzinárodná ochrana udelí vo forme udelenia azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany. Navrhovateľ ako prvý dôvod uviedol obavu z konvertovania na kresťanstvo. Podľa zistenia Dánskej imigračnej služby, norského Ladinfo a Dánskeho výboru pre utečencov o konvertovaní ku kresťanstvu, ktorá bolo zverejnená vo februári roku 2013 je zrejmí, že iránske úrady nejdú po jednotlivých konvertitoch, orgány neprenasledujú členov domovej cirkvi ale radšej idú po „veľkých rybách“, ktorí sa aktivizujú t.j. organizujú stretnutia a obracajú na vieru. Ak konvertita zachováva tzv. „nízky profil“ a nepodiela sa na obracaní na vieru, úrady vo všeobecnosti voči nemu nezasahujú. Pre ľudí, ktorí konvertujú na kresťanstvo nie sú rizika tak vysoké, ak sa osoba správa diskrétne. Zo zdroja z Iránu je zrejmé, že žiadne osoby narodené vo vnútri kresťanskej komunity nečelia nejakému riziku z dôvodu náboženskej príslušnosti. Podľa názoru súdu orgány štátu, z ktorého navrhovateľ pochádza, teda Iránu sa nemali ako dozvedieť o konvertovaní navrhovateľa na kresťanstvo. Podľa názoru súdu v Iráne v poslednom období nedošlo k žiadnym zásadným udalostiam a zmenám počas neprítomnosti navrhovateľa, ktoré by mali vplyv na posúdenie jeho žiadosti na medzinárodnú ochranu. Skutočnosť, že menovaný počas pobytu v zahraničí konvertoval na kresťanskú vieru, alebo v zahraničí konal proti zásadám islámu a ztoho dôvodu sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva trestu za odstúpenie do Islamu ešte neznamená, že v jeho prípadu boli automaticky splnené podmienky pre u delenie azylu podľa § 8 zákona o azyle resp. Ženevskej konvencie, alebo že sa automaticky stáva utečencom „ sur place“. Po komplexnom posúdení a preskúmaní prípadu navrhovateľa a vyhodnotení vnútropolitickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa, konajúci súd dospel k záveru, že navrhovateľovi ako konvertoitovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Konvertiti na kresťanstvo môžu čeliť prípadným problémom, ide však len o konvertitov na vedúcich cirkevných miestach, ktorí sa dajú vysvätiť za kňazov, prípadne vedome pôsobia na moslimov so snahou obrátiť ich na kresťanstvo. Podľa iránskeho trestného práva nie je konvertovanie z Islamu tzv., „odpadlíctvo“ zakázané a teda nie je ani sankciované. Podľa názoru konajúceho súdu odporca dostatočným a objektívnym spôsobom posúdil žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu z dôvodu konvertovania na kresťanstvo a po opätovnom preskúmaní postupu a rozhodnutie odporcu dospel k záveru, že navrhovateľ neuviedol, žiadne zákonné dôvody podľa § 8 zákona o azylu a preto rozhodnutie o neudelení azylu je podľa názoru súdu správne a bolo vydané v súlade so zákonom. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa pridržiavala dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v predchádzajúcom konaní a žiadala rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporcovi na nové konanie. Právny zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom . Po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia konajúci súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je správne a bolo vydané v súlade so zákonom a preto ho potvrdil podľa § 250 § ods. 2 O.s.p. Výrok o trovách konania súd oprel o neúspešnosť navrhovateľa v spore o trovy konania mu konajúci súd nepriznal v súlade s ust. § 250 k a l O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní je potrebné uviesť okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.), proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho odvolávateľ podáva a v čom vidí nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu.