Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/232/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201757 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201757.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: O. O., štátny príslušník: O., naposledy bytom I. C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-62/2014 zo dňa 14.08.2014 takto:
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobca sa žalobou, doručenou e-mailovým podaním dňa 22.10.2014, písomným podaním dňa 24.10.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-62/2014 zo dňa 14.08.2014, ako aj prvostupňového rozhodnutia Ministerstva vnútra, Migračného úradu ČAS: MU-281-30/PO-Ž-2013 zo dňa 02.06.2014.
V žalobe uviedol, že dňa 9.6.2014 bolo jeho právnej zástupkyni doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu, ČAS: MU-281-30/PO-Ž-2013 zo dňa 2. 6. 2014, ktorým zastavil konanie o predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca s rozhodnutím migračného úradu nesúhlasil, podal proti rozhodnutiu migračného úradu o zastavení konania rozklad. Minister vnútra však potvrdil rozhodnutie migračného úradu argumentujúc pritom rovnakými skutočnosťami, ako migračný úrad pri vydaní rozhodnutia. Žalobca má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, ktorá mu bola poskytnutá dňa 28.6.2010. Migračný úrad rozhodol však o nepredĺžení tejto doplnkovej ochrany, voči čomu podal žalobca opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave. Ten svojím rozhodnutím sp. zn. 10Saz/6/2013 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý svojím rozhodnutím 10Sža/5/2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Migračný úrad tak opakovane preskúmal žiadosť žalobcu a dospel k záveru, že žalobca opustil územie Slovenskej republiky a vrátil sa v rámci programu asistovaných dobrovoľných návratov prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu späť do krajiny svojho pôvodu. Na základe vyššie uvedeného, migračný úrad rozhodol o zastavení konania z dôvodu podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, teda z dôvodu, že žalobca opustil územie Slovenskej republiky. S takouto interpretáciou § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle,
ako ani s jeho použitím pre prípad žalobcu, žalobca nesúhlasí. Z toho dôvodu preto žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. Na prípad žalobcu preto nebolo, podľa názoru žalobcu, možné aplikovať ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle. Tento sa vzťahuje na žiadateľov, teda na osoby, ktoré žiadajú o udelenie medzinárodnej ochrany.
Postup migračného úradu, ako aj postup žalovaného bol preto, podľa žalobcu, v rozpore s platnými právnymi predpismi. Migračný úrad mal preto zvoliť iný postup, ktorým by o žiadosti žalobcu rozhodol. Migračný úrad, ako aj žalovaný správny orgán vec nesprávne právne posúdil, a preto, podľa žalobcu, je potrebné toto rozhodnutie zrušiť. Tak, ako je uvedené vyššie, rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie migračného úradu) je v rozpore s platnými predpismi. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil a na prípad žalobcu aplikoval nesprávne ustanovenia zákona o azyle. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR, ako aj postup migračného úradu, ktoré mu predchádzalo, je nezákonné z vyššie uvedených dôvodov. Na základe týchto skutočností preto navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie ministra vnútra SR, číslo: KM-OLVS-62/2014 zo dňa 14.08.2014, ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu, ČAS:MU-281-30/PO-Ž-2013 zo dňa 02.06.2014 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
II.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 17.12.2014, uviedol, že podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle sa konaním o azyle rozumie konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany. Podľa § 2 písm. h) zákona o azyle sa žiadateľom rozumie cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle sa doplnková ochrana podľa § 13a a 13b poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrany trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákon o azyle, účastníkom konania o predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie. Podľa § 27a ods. 1 cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.
Žalovaný uvádza, že ako je z vyššie uvedených zákonných ustanovení zrejmé, cudzinca, ktorý požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany treba považovať za žiadateľa v zmysle § 2 písm. h) zákona o azyle, teda aj za účastníka konania o predĺženie doplnkovej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. c) tohto zákona. Rozhodovanie o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany treba v zmysle zákona o azyle považovať za rozhodovanie o dôvodoch ako na jej samotné poskytnutie podľa § 13a alebo 13b zákona o azyle. Preto, ak žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, postupoval vecne správne a zákonne. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu ministra vnútra SR č. KM-OLVS-62/2014 zo dňa 14.8.20114 zamietol.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. KM-OLVS-62/2014 zo dňa 14.08.2014, ktorým žalovaný správny orgán rozhodujúc o rozklade žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu ČAS: MU-281-30/PO- Ž-2013 zo dňa 02.06.2014, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona zastavené konanie vo veci jeho žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, rozhodol tak, že rozklad zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 03.06.2013 požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR.
Žalobcovi bola rozhodnutím MV SR, Migračným úradom ČAS: MU-64-52/PO-Ž/2010 zo dňa 28.06.2010 prvý krát poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Doplnková ochrana bola žalobcovi poskytnutá na základe tej skutočnosti, že v jeho prípade nebolo možné s dostatočnou istotou vylúčiť, že v prípade návratu do O. by mohol byť ohrozený na živote z dôvodu svojvoľného násilia súvisiaceho s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, resp., že by mohol byť vystavený vážnemu bezpráviu vo forme vážneho ohrozenia života počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Na základe žiadosti žalobcu bola doplnková ochrana následne dvakrát predĺžená.
Dňa 03.06.2013 žalobca požiadal opakovane o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Dňa 12.08.2013 Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad vydalo rozhodnutie ČAS: MU-281-13/ PO-Ž/2013, ktorým podľa § 20 ods. 3 zákona z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 13a zákona rozhodlo o nepredĺžení doplnkovej ochrany žalobcu.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 10 Saz 6/2013-17 zo dňa 17.12.2013 potvrdil napadnuté rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) správneho orgánu. Proti tomuto rozsudku právna zástupkyňa účastníka konania podala odvolanie na NS SR, ktorý svojím rozhodnutím 10 Sža 5/2014 zo dňa 26.03.2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave 10 Saz 6/2013 zo dňa 17.12.2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca dňa 05.02.2014 sa prihlásil do programu asistovaných dobrovoľných návratov prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu a súhlas so zaradením do tohto programu mu bol udelený 07.02.2014. Súd ďalej zistil, že žalobca dňa 05.03.2014 opustil územie Slovenskej republiky a vycestoval do O.. Na tomto skutkovom základe Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-281-30/PO-Ž/2013 zo dňa 02.06.2014 konanie vo veci žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v zmysle § 19 ods. 1 písm. g) zákona zastavilo.
Proti tomuto podala právna zástupkyňa žalobcu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor totožný s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplýva, že správny orgán konajúci v prvom stupni ukončil konanie o udelenie poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona, ktorý obligatórne ustanovuje zastaviť konanie o udelenie azylu, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky.
IV.
Podľa ust. § 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom tohto zákona je a) upraviť konanie o azyle, b) ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c) ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, d) ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska, e) upraviť integráciu azylantov do spoločnosti, f) upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
Podľa ust. § 2 písm. g) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konania o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany.
Podľa písm. h) citovaného ustanovenia, žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon.
Podľa ust. § 19 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 27a ods. 1 citovaného zákona, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.
Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
V.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Ako bolo uvedené vyššie žalobca je cudzinec, ktorý požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, ktorého treba považovať v zmysle ust. § 2 písm. h) citovaného zákona za žiadateľa o predĺženie doplnkovej ochrany podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona. Je nesporné, že žalobca sa dňa 05.02.2014 prihlásil do programu asistovaných dobrovoľných návratov prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre migráciu a súhlas so zaradením do tohto programu mu bol udelený dňa 07.02.2014. Dňa 05.03.2014 žalobca opustil územie Slovenskej republiky a vycestoval do O..
Súd konštatuje, že ak správny orgán konajúci v prvom stupni ukončil konanie žalobcu o udelenie poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa ust. § 19 ods. 1 písm. g) zákona, postupoval v súlade so zákonom o azyle, ako aj v súlade so zákonom o správnom konaní. Právna zástupkyňa žalobcu neuviedla v žalobe žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali resp. spochybňovali vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona obligatórne ustanovuje zastaviť konanie o udelenie azylu, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky, k čomu v tomto prípade nesporne došlo. Prvostupňový správny orgán teda postupoval v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. S ohľadom na neúspech žalobcu v konaní mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.