Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/150/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201014 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201014.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ Paneurópska vysoká škola, n.o., so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, IČO: 36077429, 2/ Paneurópska vysoká škola Fakulta práva, so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária - Doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., so sídlom Vážska 14434/16, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, zastúpenej ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného zo dňa 04. mája 2015 č.: XXXX-XXXX/XXXXX:XX-XXAO a o žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutí, takto r o z h o d o l : Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutí žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXXX-XXXX/ XXXXX:XX-XXAO, ktorými bolo rozhodnuté o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský - vysokej škole Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva a o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul magister (v skratke Mgr.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2., uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 2., jazyk poskytovania: slovenský - vysokej škole Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, všetko do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5S XXX/XXXX a 5S XXX-XXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2015 sa žalobcovia domáhali postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutí ministra školstva, vedy, výskumu a športu L. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, vydaných všetko pod č.: XXXX-XXXX/XXXXX:XX-XXAO, ktorými napadnutými štyrmi rozhodnutiami minister rozhodol o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský a o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul magister (v skratke Mgr.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2, uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 2., jazyk poskytovania: slovenský - vysokej škole Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva. Žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné tak z dôvodov materiálnych, viažucich sa priamo k rozhodnutiam ako individuálnym správnym aktom, ako aj z dôvodu podstatných procesných vád a pochybení, ku ktorým došlo v rámci konaní, ktoré predchádzali vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalobcovia predovšetkým žalobou vytýkajú žalovanému, že vo všetkých rozhodnutiach správneho orgánu napadnutých touto žalobou absentuje akékoľvek odôvodnenie, z ktorého by boli zrejmé právne a skutkové okolnosti, ktoré opodstatňujú záver jednotlivých rozhodnutí a vo svojej podstate je potom každé rozhodnutie „výrokom“ rozhodnutia bez odôvodnenia a poučenie, bez jednoznačnej špecifikácie účastníka konania, s ktorým sa malo konať, s následkom arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. V texte všetkých rozhodnutí absentujú akékoľvek ďalšie úvahy, z ktorých by mal účastník konania (žalobcovia) možnosť overiť, ako vyhodnotil správny orgán podklady pre rozhodnutie , vrátane „vyjadrenia Akreditačnej komisie“ bez dátumu a čísiel uznesení, na ktoré žalovaný v rozhodnutiach odkazuje. V absencii odôvodnenia potom žalobcovia vidia porušenie zákazu zneužitia diskrečnej právomoci žalovaného. Žalobcovia ďalej tvrdia, že z rozhodnutí ministra vyplýva, že tieto vydal podľa § 102 ods. 3 písm. d/ zákona o vysokých školách v účinnom znení. Z ustanovenia právnej normy, o ktorú opiera minister svoje rozhodnutia, ale nevyplýva právo ministra rozhodovať o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul, t.j. minister nesprávne vyhodnotil text zákonného ustanovenia, keď mal za to, že ustanovenie § 102 ods. 3 písm. d/ mu dáva právomoc rozhodovať o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul. Za ďalšie tvrdia žalobcovia, že rozhodnutia správnych orgánov napadnuté touto žalobou sú nezákonné a v rozpore so základnými zásadami správneho konania a princípmi právneho štátu aj z dôvodu, že neobsahujú poučenie o možnosti podať proti týmto rozhodnutiam opravný prostriedok. Poučenie o opravných prostriedkoch pritom ako podstatná náležitosť rozhodnutia nemôže v rozhodnutí absentovať, a to ani v prípade, ak riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prípustný nie je. Pripúšťajú, že zákon o vysokých školách v predmetnej veci neobsahuje žiadne procesné ustanovenia a aplikácia Správneho poriadku je v danom prípade vylúčená. Teda osobitný zákon nepriznáva účastníkovi konania podať proti rozhodnutiam žalovaného riadny opravný prostriedok. Táto skutočnosť ale mala byť v rozhodnutiach v rámci poučenia, ktoré inak v plnom rozsahu v texte všetkých žalobou napadnutých rozhodnutí chýba, uvedená. Absencia poučenia je porušením ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku a implicitne túto povinnosť žalovaného je možné vyvodiť aj zo znenia čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, resp. napr. i z Odporúčania CM/Rec (2007) 7 (Rada Európy). Absencia poučenia bez ďalšieho spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, čo napokon vyplýva i zo všeobecnej rozhodovacej činnosti a judikatúry NS SR, na ktorú v žalobe poukazujú. Žalobou sú vytýkané tiež formálne pochybenia správneho orgánu vo vyhotoveniach všetkých štyroch rozhodnutí, ktoré všetky vydal minister ako samostatné individuálne správne akty, avšak pod rovnakým číslom rozhodnutia, resp. rovnakým číslom konania, čo sekundárne spôsobuje nedostatočnú identifikáciu rozhodnutí a aj ich zameniteľnosť a nejednoznačnosť. Ani jedno rozhodnutie napadnuté žalobou neobsahuje meno a priezvisko, funkciu osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, resp. riadne označenie správneho orgánu a ani jedno z rozhodnutí nie je opatrené úradnou pečiatkou. Uvedená náležitosť rozhodnutia je podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tzv. notorietou a náležitosťou, z ktorej je možné overiť povahu listiny ako listiny verejnej, opäť tu odkazujúc na judikatúru NS SR. Žalobcovia poukazujú i na ďalšie vady konania majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí, a to, že v rámci konaní, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí napadnutých touto žalobou, boli zo strany správneho orgánu porušené základné procesné pravidlá žalobcov ako účastníkov správneho konania. Najmä žalobcovia neboli upovedomení o tom, že vo veci, v rámci ktorej boli následne napadnuté rozhodnutia vydané, že začalo správne konanie. Žalobcovia neboli správnym orgánom vyzvaní ani k tomu, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie po tom, čo mal správny orgán za to, že má dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia vo veci. Neboli vyzvaní ani na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení, resp. na svoju obhajobu. So žalobcami teda správny orgán nekonal ako s účastníkmi konania, celé konanie zrealizoval bez ich vedomia a rozhodnutie vydal bez toho, aby si v rámci konania o tejto otázke obstaral od žalobcov akýkoľvek podklad a aby ich čo i len upovedomil o tom, že o predmetnej otázke začína konať. Týmto uvedeným konaním/nekonaním správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania obsiahnuté v § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho poriadku, ale aj základné princípy právneho štátu zakotvené v Ústave SR, pričom právo žalobcov na to, aby boli v konaní vypočutí je okrem iných zakotvené napr. aj v Rezolúcii (77) 31 Výboru ministrov (Rada Európy). Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu ich vydaniu predchádzajúceho tieto zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a, c/, d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne s podaním žaloby sa žalobcovia domáhali a navrhli súdu, aby tento odložil vykonateľnosť všetkých štyroch napadnutých rozhodnutí do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, a to z nasledovných dôvodov: Žalobcovia majú za to, že bezodkladným výkonom žalobou napadnutých rozhodnutí najmä v časti o nemožnosti prijímať študentov do 1. ročníka vysokoškolského štúdia prvého stupňa - Bc. v dennej a externej forme štúdia, ako aj v časti o nemožnosti prijímať študentov do 1. ročníka vysokoškolského štúdia druhého stupňa - Mgr. v dennej a externej forme štúdia, hrozí žalobcom závažná ujma, keď na základe nezákonných rozhodnutí, ktoré sú predmetom žaloby dôjde k tomu, že žalobcovia nebudú môcť vo vzťahu k uchádzačom - potenciálnym študentom prvého ročníka bakalárskeho štúdia a prvého ročníka magisterského štúdia počas akademického roka 2015/2016 plniť hlavný predmet ich činnosti, t.j. plniť účel, na ktorý vznikli, a tým je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania. Preto ak by súd nepovolil odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, tým by nielen potvrdil nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, ale nepriamo by nútil žalobcov k riadnemu výkonu zrejme nezákonných rozhodnutí, ktorých výrok smeruje proti prapodstate a existencii, resp. činnosti žalobcov. Pritom ku dňu podania žaloby dekan Fakulty práva PEVŠ vydal spolu 214 rozhodnutí o prijatí na bakalárske a magisterské štúdium, pričom minimálne k uvedenému počtu osôb by fakulta práva PEVŠ nemohla plniť svoje poslanie práve z dôvodu právnych účinkov nezákonných rozhodnutí. Ďalší dôvod žiadosti o povolenie odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí žalobcovia vidia v existencii vážnej hrozby ich likvidácie. Rozhodnutia nie sú nasmerované „len“ proti čiastkovým otázkam alebo parciálnym elementom aktivít žalobcov, ale v princípe predstavujú nezákonné verejnomocenské opatrenie, ktoré má vo vzťahu k žalobcom potenciálne likvidačný charakter a existuje vážna hrozba, že môže spôsobiť zánik žalobcov ako vzdelávacích subjektov s okamžitým účinkom, t.j. ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o žalobe vo veci samej. Negatívne dopady žalobou napadnutých rozhodnutí s hrozbou vážnej ujmy spočívajú i v nemožnosti prijímať študentov na štúdium, čo by nastalo fakticky vo veľmi krátkej dobe, keďže akademický rok 2015/2016 začína dňa 01. septembra 2015 a práve na tento akademický rok by už žalobcovia s odkazom na napadnuté a nezákonné rozhodnutia žalovaného nemohli prijímať študentov. V prítomnosti napadnuté rozhodnutia fakticky znemožňujú prijímať študentov na štúdium a potom aj keby súd neskôr rozsudkom vyhlásil napadnuté rozhodnutia za nezákonné a tieto zrušil, reparácia negatívnych dopadov, ktoré tieto rozhodnutia vyvolajú v súčasnosti, by už v danom čase nemohla byť účinná, resp. žiaduci stav by nemohol byť účinne obnovený. Napokon odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí je opodstatnený aj z dôvodu, že znenie týchto rozhodnutí ani jednoznačne nerieši, či je jediným právnym následkom pozastavenia priznaných práv to, že Fakulta práva PEVŠ nemôže na štúdium prijímať študentov, alebo či v dôsledku napadnutých rozhodnutí súčasne zanikajú aj práva úspešných absolventov štúdia na Fakulte práva PEVŠ získať akademický titul „bakalár“ alebo „magister“. Uvedené pochybnosti a ich následok môže viesť k stovkám žalôb zo strany absolventov, ktorým by fakulta nemohla odovzdať diplomy o ukončení vysokoškolského štúdia. Zároveň nemožnosť prijímať študentov do 1. ročníka bakalárskeho štúdia a do 1. ročníka magisterského štúdia by fakticky mala za následok aj podstatný pokles finančných prostriedkov v príjmovej časti rozpočtu žalobcov. Hrozí potom, že táto skutočnosť by sa mohla negatívne odraziť na zhoršení v prítomnosti nadštandardného materiálneho zabezpečenia výučby študentov s dopadom na personálne zmeny a narušenie riadneho a kontinuálneho kvalitného vzdelávania už existujúcich študentov Fakulty práva PEVŠ. Nemožnosť prijímať nových študentov do prvého ročníka v rámci prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia ako dôsledok nezákonných rozhodnutí žalovaného tak predstavuje tak závažnú ujmu porušenia práva a právom chránených záujmov týchto osôb vzdelávať sa na vysokoškolskej inštitúcii podľa vlastného výberu a zároveň predstavuje odopretie výkonu práva vzdelávať. Pritom ku dňu podania žaloby už viac ako 150 uchádzačov riadne absolvovalo prijímacie pohovory do prvého ročníka prvého stupňa vysokoškolského štúdia v dennej a externej forme štúdia, v súvislosti s uvedením mali spojené finančné náklady viažuce sa k prípravnému kurzu pred prijímacím pohovorom, so samotným prijímacím pohovorom, s dopravou a ubytovaním sa na miesto prijímacích pohovorov a napriek splneniu podmienok na prijatie nemohli by byť zapísaní na štúdium s následkom i ich majetkovej ujmy. Za daných okolností potom žalobcovia považujú odklad vykonateľnosti v súčasnosti za jediný účinný a preventívny právny nástroj ochrany žalobcov pred negatívnymi likvidačnými následkami nezákonných rozhodnutí žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2015 žalobcovia žiadali o urýchlené rozhodnutie o odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí pre hrozbu závažnej ujmy, ktorá hrozí v súčasnosti s prihliadnutím na koniec akademického roka u študentov 3. ročníka bakalárskeho stupňa štúdia, ktorý sa v dôsledku tejto situácie dostávajú do stavu právnej neistoty ohľadom možnosti ďalšieho štúdia na Fakulte práva PEVŠ a jedná sa o tzv. rozhodné obdobie z pohľadu uchádzačov o štúdium, a zároveň je koncom školského roka na stredných školách a v aktuálnom období si podávajú prihlášky na štúdium. Zároveň požiadali o zasielanie písomností vo veci v elektronickej forme a doručenie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti osobne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa § 250c O.s.p., žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu predstavuje vo svojej podstate formu zabezpečovacieho procesného prostriedku. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom zároveň musia byť rešpektované aj základne práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je potom povinnosťou súdu dbať i na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil základné právo hmotného charakteru i tretích osôb. Ako vyplýva z dikcie ust. § 250c veta prvá O.s.p., podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nemá odkladný účinok. Bolo preto povinnosťou súdu vysporiadať sa so žiadosťou žalobcov o povolenie odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, z obsahu ktorých vyplýva pozastavenie platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský a pozastavenie platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul magister (v skratke Mgr.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2, uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 2., jazyk poskytovania: slovenský vo vzťahu k tam uvedenej vysokej škole: Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva. Z obsahu napadnutých rozhodnutí má zrejme vyplývať pri pozastavení práva udeľovať absolventom študijného programu akademický titul i zákaz na tento študijný odbor prijímať nových študentov. Žiadosť o povolenie odkladu vykonateľnosti tvorila súčasť žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu žalovaného a z osobitného predpisu nevyplýva odkladný účinok jej podania. Bolo potom povinnosťou súdu posúdiť, či z hľadiska okamžitého výkonu rozhodnutí hrozí závažná ujma na strane žalobcov, či táto hrozba je skutočne reálna a v súčasnosti aktuálna a či jej hrozbu žalobcovia dostatočne súdu osvedčili. V danom prípade súd musí konštatovať, že bezodkladným vykonaním všetkých štyroch napadnutých rozhodnutí o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský - vysokej škole Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva a o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul magister (v skratke Mgr.) absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2., uskutočňovaného dennou a externou formou štúdia, stupeň štúdia: 2., jazyk poskytovania: slovenský - vysokej škole Paneurópska vysoká škola, Fakulta práva, tu materiálne a i z časového hľadiska vzhľadom na rozhodné obdobie, v ktorom sa žalobcovia nachádzajú, tak ako to aj zo žaloby a urgencie vydania uznesenia o povolení odkladu vyplýva (ukončenie bakalárskeho štúdia študentmi fakulty práva s následným kontinuálnym pokračovaním v magisterskom štúdiu, či absolvovanie stredných škôl s možnosťou prijímacích pohovorov), reálne vznik ujmy žalobcom a najmä žalobcovi v 2. rade i s dopadom na ich ďalšiu existenciu hrozí, pričom uvedené postačujúco osvedčujú dôvody a písomnosti predložené žalobcom v žalobe a jej prílohách. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žiadosti žalobcu o povolenie odkladu vykonateľnosti ako dôvodnej a opodstatnenej vo vzťahu ku všetkým štyrom napadnutým rozhodnutiam žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXXX-XXXX/XXXXX:XX-XXAO vyhovel a odklad napadnutých rozhodnutí podľa § 250c vety druhej O.s.p. povolil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď povolením odkladu napadnutých rozhodnutí má súd za to, že nedôjde ani k poškodeniu práv žalovaného a ani tretích osôb. Naopak, tu v prípade už prijatých študentov do 1. ročníka bakalárskeho štúdia, či absolventom tohto štúdia majúcim záujem v kontinuálnom pokračovaní v magisterskom štúdiu už skôr nadobudnuté práva, budú zachované. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.