Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/150/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201014 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáša Filová a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcov: 1/ Paneurópska vysoká škola, n.o., so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, IČO: 36 077 429 a 2/ Paneurópska vysoká škola - Fakulta práva, so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, obaja právne zastúpení advokátom: Advokátska kancelária - doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát, Vážska 14434/16, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti štyroch rozhodnutí žalovaného všetky vedené pod č. 2015-4545/21246:10-15AO a všetky zo dňa 04.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté štyri rozhodnutia žalovaného, ktoré sú vedené pod jedným číslom 2015-4545/21246:10-15AO zo dňa 04.05.2015, ktorými bola vysokej škole Paneurópska vysoká škola, fakulta práva, pozastavená platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul: - Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk - Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk - Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk - Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ 70 Eur titulom náhrady súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 569,22 € k rukám právneho zástupcu doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave konanie voči žalobcovi v 2/ rade: Paneurópska vysoká škola - fakulta práva so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, zastavuje. Žalobcovi v 2/ rade súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.6.2015 domáhali preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutí žalovaného, ktoré sú vedené pod jedným číslom 2015-4545/21246:10-15AO zo dňa 04.05.2015, ktorými bola vysokej škole Paneurópska vysoká škola, fakulta práva, pozastavená platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul: - Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk - Magister (v skratke Mgr.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 2 uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 2, jazyk poskytovania: slovenský jazyk - Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk - Bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom právo v študijnom odbore právo so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3 uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1, jazyk poskytovania: slovenský jazyk V žalobe uviedli, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodov materiálnych viažucich sa priamo k rozhodnutiam ako individuálnym správnym aktom, ako aj z dôvodu podstatných procesných vád a pochybení, ku ktorým došlo v konaní prechádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí. Poukázali, že vo všetkých napadnutých rozhodnutiach absentuje akékoľvek odôvodnenie, z ktorého by boli zrejmé právne a skutkové okolnosti, ktoré opodstatňujú záver jednotlivých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia obsahujú len výrok bez odôvodnenia a poučenia a bez jednoznačnej špecifikácie účastníka konania, s ktorým sa má konať. Tento dôvod robí napadnuté rozhodnutia arbitrárnymi a nepreskúmateľnými. V texte napadnutých rozhodnutí absentujú akékoľvek úvahy, z ktorých by mal účastník konania - žalobcovia možnosť overiť, ako správny orgán vyhodnotil podklady pre rozhodnutie - vrátane vyjadrenia Akreditačnej komisie bez dátumu a čísiel uznesení. Absenciou odôvodnenia došlo k porušeniu zákazu zneužitia diskrečnej právomoci žalovaným tým, že vynechaním odôvodnenia sa žalobcom odňala možnosť verifikovať, či závery obsiahnuté vo výroku rozhodnutí sú opodstatnené, resp. či okolnosti, pre ktoré boli rozhodnutia vydané sú opodstatnené a či z hľadiska obsahu podporujú výrok napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia teda nemajú možnosť identifikovať, či správny orgán rozhodol vo veci právne a skutkovo správne, ako vyhodnotil podklady a nie je možné overiť ani žiadnu skutočnosť, ktorá mala viesť k vydaniu napadnutých rozhodnutí. V tej súvislosti poukázali na čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 bod 2 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. (2007) 7 o dobrej verejnej správe, čl. IV Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 z 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, čl. VI bod 1 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) 1 o správnych sankciách. Absencia odôvodnenia napadnutých rozhodnutí má za následok, že rozhodnutia nespĺňajú minimálne zákonné podmienky a prejavujú sa v nich prvky zneužitia verejnej moci. Súčasne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/7/2011, 6Sž/75/2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 5A5/2002/33. Žalobcovia ďalej poukázali na absenciu identifikácie nedostatkov ako podstatnej materiálnej náležitosti rozhodnutí a zákonného predpokladu pre vydanie rozhodnutí. Z rozhodnutí však nie je možné vyvodiť nedostatky, resp. dôvody pre vydanie rozhodnutí o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul. Z uvedeného dôvodu sú napadnuté rozhodnutia nezákonné a nepreskúmateľné, žalobcovia nevedia špecifikovať, aké opatrenia majú prijať s cieľom odstrániť nedostatky, ktoré mali byť dôvodom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Žalobcovia vytýkali žalovaným nešpecifikovanie vyjadrenia Akreditačnej komisie ako jediného podkladu pre vydanie rozhodnutí. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné vyvodiť, akú právnu povahu majú vyjadrenia Akreditačnej komisie, na ktoré sa správny orgán odvoláva, nie je možné vyvodiť, čo je obsahom vyjadrení Akreditačnej komisie, od ktorých odvíja správny orgán legitimitu napadnutých rozhodnutí. Podľa žalobcov výstupom z činnosti Akreditačnej komisie (ďalej v texte aj AK) nie sú vyjadrenia, ale riadne formálnoprávne akty, ktoré je v napadnutom rozhodnutí potrebné identifikovať číslom uznesenia AK a dátumom. Tieto vyjadrenia, resp. uznesenia AK nie sú ani prílohou napadnutých rozhodnutí napriek skutočnosti, že v texte rozhodnutia minister uvádza, že rozhodnutia vo veci samej vydáva po vyjadrení Akreditačnej komisie. Žalobcom nie je známy ani obsah dotknutých vyjadrení, resp. uznesení AK. Žalobcovia dokonca pred vydaním napadnutých rozhodnutí neboli vyzvaní na oboznámenie sa, resp. na vyjadrenie sa k podkladom týchto rozhodnutí. Ak vyjadrenie AK malo povahu tzv. podkladového rozhodnutia, potom takéto rozhodnutie musí mať zákonné náležitosti, najmä odôvodnenie, aby dotknutá osoba mohla následne požiadať o jeho posúdenie súdom podľa ust. § 245 ods. 1 O.s.p.. Poukázal, že napadnuté rozhodnutia sú nevykonateľné, bol nimi porušený princíp právnej istoty, princíp legitímnych očakávaní, ako aj zásada proporcionality. Z napadnutých rozhodnutí nevyplývajú nedostatky, ktoré by mali byť dôvodom pre pozastavenie práv udeľovať akademický titul, žalobcovia nevedia fakticky vykonať výzvu ministra obsiahnutú v napadnutých rozhodnutiach, resp. nevedia si splniť zákonnú povinnosť podľa § 83 ods. 9 zákona o vysokých školách a nevedia prijať opatrenia, prostredníctvom ktorých by dosiahli nápravu týchto nedostatkov, keďže tieto vo vzťahu k žalobcom, ako k účastníkom konania správny orgán v napadnutých rozhodnutiach neuviedol. Tieto nedostatky napadnutých rozhodnutí spôsobujú, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné a nevykonateľné. Napadnuté rozhodnutia sú nevykonateľné aj z dôvodu, že boli doručené len žalobcovi v 1 rade, neboli doručené žalobcovi v 2 rade, pričom vo všetkých žiadostiach o akreditáciu vystupuje ako účastní konania žalobca v 1 rade, avšak právo udeľovať akademický titul bolo napadnutými rozhodnutiami pozastavené žalobcovi v 2 rade, ktorému vznikla aj povinnosť zdržať sa prijímania študentov na štúdium, resp. povinnosť prijať nápravné opatrenia. Nevykonateľnosť napadnutých rozhodnutí vyplýva aj zo skutočností, že: a) Napadnuté rozhodnutia neuvádzajú nedostatky, ktoré boli dôvodom pre ich vydanie. b) Práva a povinnosti vyplývajúce z napadnutých rozhodnutí sa týkajú Paneurópskej vysokej školy - fakulty práva, t.j. žalobcu v 2 rade, pričom napadnuté rozhodnutia boli doručené len žalobcovi v 1 rade - Paneurópska vysoká škola, n.o.. c) Výroková časť rozhodnutí je neurčitá, nakoľko minister pozastavuje platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul a súčasne uvádza, že „ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov“. Preto nie je jednoznačné, či fakulte práva sa pozastavila len možnosť prijímania študentov, alebo či sa jej súčasne pozastavila aj možnosť udeľovať akademické tituly. Napadnutými rozhodnutiami je teda porušený princíp právnej istoty garantovaný žalobcom a aj legitímne očakávania študentov fakulty práva, ktorí aktuálne v akademickom roku 2014/2015 študujú v treťom ročníku bakalárske štúdia, resp. v druhom ročníka magisterského štúdia. Súčasne bola porušená aj zásada proporcionality v tom, že ak mal správny orgán za to, že pôsobenie pobočiek žalobcov v Českej republike predstavuje okolnosť, pre ktorú mali byť príslušné práva žalobcov pozastavené, nemal správny orgán postihovať všetkých absolventov fakulty práva, resp. uchádzačov o štúdium na fakulte práva, ale mal vydať rozhodnutia, ktorými by sa pozastavenie práv týkalo len dotknutých subjektov, t.j. absolventov, resp. uchádzačov o štúdium len na príslušných pobočkách fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. Poukázal aj na nesprávne určenie právneho základu na vydanie rozhodnutí. Z rozhodnutí vyplýva, že tieto vydal podľa ust. § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách. Z uvedeného ust. však nevyplýva právo ministra rozhodovať o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný poprel svoje rozhodnutia o nesprávne zákonné ustanovenie. Namietal tiež, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú poučenie o opravnom prostriedku a z tohto dôvodu sú nezákonné. Zákon o vysokých školách neobsahuje procesné ustanovenia, t. j. nepriznáva účastníkovi konania podať proti rozhodnutiam žalovaného riadny opravný prostriedok, žalobcovia však majú za to, že uvedená skutočnosť by mala byť v napadnutých rozhodnutiach uvedená v poučení. V uvedených rozhodnutiach taktiež absentuje poučenie o možnosti požiadať o preskúmanie rozhodnutia žalovaného súdom. Absencia poučenia je nielen porušením ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, túto povinnosť žalovaného je možné vyvodiť aj z čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, respektíve z Odporúčania CM/Rec (2007) 7 Rady Európy. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/15/2013 a sp. zn. 1Sžr/121/2011. Žalobcovia správnemu orgánu vytkli aj formálne pochybenia vo vyhotoveniach rozhodnutí: 1. všetky 4 napadnuté rozhodnutia sú vydané pod rovnakým číslom z čoho vyplýva, ich zameniteľnosť aj nejednoznačnosť, 2. neobsahujú meno a priezvisko, funkciu osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, respektíve riadne označenie správneho orgánu, 3. všetky 4 rozhodnutia nie sú opatrené úradnou pečiatkou, podľa ktorej je možné overiť povahu listiny ako verejné listiny. Podľa žalobcov sa v konaní vyskytli aj ďalšie vady majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí. Žalobcovia neboli upovedomení o začatí správneho konania, neboli vyzvaní správnym orgánom na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia po tom, čo správny orgán mal za to, že mal dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia vo veci, neboli vyzvaní na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení. V žalobe upriamili pozornosť aj na skutočnosť, že po doručení rozhodnutí žalovaného žalobcovia z vlastnej iniciatívy pristúpili k identifikovaniu potenciálnych nedostatkov, ktoré mohli byť dôvodom pre vydanie napadnutých rozhodnutí aj napriek skutočnosti, že tieto nedostatky v napadnutých rozhodnutiach špecifikované neboli. Vychádzajúc zo zápisníc Akreditačnej komisie žalobcovia zistili, že pravdepodobným dôvodom pre vydanie napadnutých rozhodnutí boli pochybnosti žalovaného o pobočkách Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Českej republike „konkrétne, študijný program bol poskytovaný na miestach, ktoré neboli predmetom akreditácie, obsah študijného programu bol pozmenený a uskutočňuje sa inak ako bol akreditovaný (mimo sídla školy a fakulty - predovšetkým v ČR)“. V tejto súvislosti uviedol, že všetky pobočky Fakulty práva PEVŠ v ČR a v Žiline boli rozhodnutím Správnej rady PEVŠ zo dňa 29.04.2015 zrušené s účinnosťou od akademického roku 2015/2016, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 10.06.2015, ktorého prílohou bolo aj uznesenie Správnej rady PEVŠ v predmetnej veci. Žalobca v 1 rade ako žiadateľ v rámci komplexnej akreditácie, ku ktorej doručil svoj spisový materiál žalovanému dňa 27.02.2015 - od akademického roku 2015/2016 už ani nepredpokladal ďalšie pôsobenie pobočiek Fakulty práva PEVŠ v ČR, ktorú skutočnosť mal žalovaný zobrať do úvahy pred vydaním napadnutých rozhodnutí, keďže tieto skutočnosti mu mali byť známe z úradnej činnosti. Žalobcovia v súvislosti s preskúmavanou vecou poukázali aj na rozhodnutie ministra školstva SR zo dňa 05.10.2009 sp. zn.: CD-2009-34374/35499-1:071, ktorým žalobcom boli priznané príslušné práva a z ktorého nevyplýva povinnosť a ani zákaz viažuci sa k poskytovaniu vysokoškolského vzdelania Fakultou práva PEVŠ. Naopak z výroku predmetného rozhodnutia je zrejmé, že tento odkazuje na prílohu rozhodnutia, v ktorom však nie je obsiahnutá žiadna špecifikácia priznaných práv v kontexte miesta výučby. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.11.2015 žiadal konanie zastaviť alebo žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v 2 rade z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle ust. § 19 O.s.p.. Fakulta nemá spôsobilosť na práva a povinnosti ani zákon jej nepriznáva spôsobilosť byť účastníkom konania, nie je právnickou osobou, nemá vlastné IČO a je len súčasťou vysokej školy, ktoré jediná je spôsobilým účastníkom súdneho konania. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia boli doručené len žalobcovi v 1 rade ako účastníkovi správneho konania. Fakulta práva je len pracovisko vysokej školy, pre ktoré boli priznané práva pozastavené napadnutými rozhodnutiami. Namietal tiež pasívnu legitimáciu žalovaného. Napadnuté rozhodnutia vydal minister ako správny orgán v zmysle ust. § 102 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách (ďalej aj „zákon o vysokých školách“), nie ministerstvo. Zákon o vysokých školách rozlišuje tri druhy správnych orgánov vystupujúcich v správnom konaní podľa zákona o vysokých školách, a to: vláda, ministerstvo a minister. V danom prípade nejde o analógiu situácie, kedy minister rozhoduje ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy o rozklade, ale o prípad, kedy minister rozhoduje ako prvostupňový správny orgán, lebo ho zákon o vysokých školách za takýto orgán vyslovene označuje. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia neobsahujú meno, priezvisko a funkciu osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, resp. riadne označenie správneho orgánu. Rozhodnutia obsahujú v hlavičke správne označenie správneho orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutia ako prvostupňový správny orgán, a tým je Juraj Draxler, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR. 2/ K námietke žalobcov, že z rozhodnutí nemožno vyvodiť nedostatky, ktoré mali byť dôvodom na vydanie napadnutých rozhodnutí, a tiež čo je obsahom vyjadrení Akreditačnej komisie, na ktoré minister odkazuje v rozhodnutiach a či sa napadnutými rozhodnutiami pozastavila len možnosť prijímania nových študentov alebo možnosť udeliť akademické tituly študentom, žalovaný poukázal na procesné kroky od iniciovania akreditácie podľa § 83 ods. 12 zákona o vysokých školách do rozhodnutia ministra o pozastavení platnosti práv podľa § 83 ods. 9 zákona. Uvedené procesné pravidlá vychádzajú zo zákona o vysokých školách, nariadenia vlády SR č. 104/2003 Z.z. o Akreditačnej komisii (ďalej aj nariadenie) a zo Štatútu Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR, schváleného uznesením vlády SR 20.11.2013 č. 673. V zmysle uvedeného: - predseda AK zasiela vysokej škole výzvu na iniciáciu akreditácie príslušnej činnosti podľa § 83 ods. 12 zákona o vysokých školách so stanovením lehoty na predloženie podkladov, - po predložení podkladov vysokou školou ich predseda AK postúpi na posúdenie príslušnej stálej pracovnej skupine v súlade so štatútom (čl. 6 bod 2,3 štatútu), - predseda stálej pracovnej skupiny vypracuje hodnotiacu správu alebo stanovisko k veci, ktorá bola pracovnej skupine predložená na posúdenie, - hodnotiaca správa alebo stanovisko je následne predmetom odsúhlasenia na zasadnutí stálej pracovnej skupiny, - odsúhlasenú hodnotiacu správu alebo stanovisko AK predkladá na vyjadrenie vysokej škole v lehote 30 dní pred prerokúvaním v komisii (§ 3 ods. 4 nariadenia), - odsúhlasená hodnotiaca správa alebo stanovisko spolu s vyjadrením štatutárneho orgánu vysokej školy sa predkladajú na zasadnutí AK ako podklad na vyjadrenie v súlade s § 83 ods. 6 zákona o vysokých školách, - odsúhlasené vyjadrenia s odôvodnením zo zasadnutí AK zverejňuje na svojom webovom sídle, - zo zasadnutí AK sa vyhotovuje zápis, ktorý sa zverejňuje na webovom sídle AK spolu so schválenými vyjadreniami komisie k predloženým žiadostiam, - zápis zo zasadnutia AK sa doručí ministrovi školstva na ďalšie konanie v súlade s ust. § 102 ods. 3 písm. d) a minister rozhoduje do 60 dní v súlade s ust. § 83 zákona o vysokých školách podľa vyjadrenia AK, - právnická osoba, ktorej sa vyjadrenie týka, má právo v zmysle ust. § 82 ods. 8 po zverejnení zápisu na webovom sídle AK v lehote 8 dní zaslať ministerstvu pripomienky k vyjadreniu AK, - ak vyjadrenie AK ku ktorému boli zaslané pripomienky nie je dostatočne odôvodnené, ministerstvo ho vráti AK spolu s predloženými pripomienkami na dopracovanie odôvodnenia alebo na nové vyjadrenie. Ak vysoká škola zašle pripomienky a ministerstvo vráti vyjadrenie AK, rozhodovanie na úrovni ministra sa zastaví do ukončenia procesu posúdenia pripomienok. AK na 76. zasadnutí konanom dňa 02.-04.04.2014 (uznesenie 76.11.AA;zápis zverejnený na webovom sídle AK dňa 25.04.2014) iniciovala akreditáciu študijných programov práva prvého a druhého stupňa na Fakulte práva PEVŠ so sídlom Bratislava. Pracovná skupina AK pre oblasť výskumu právo a medzinárodné vzťahy preskúmala dodržiavanie kritérií a počas návštevy pracovnej skupiny dňa 03.06.2014 a 12.06.2014 pracovísk príslušnej fakulty v Žiline, Ostrave, Brne a Prahe bolo zistené, že - na všetkých pracoviskách sú predmety štátnej skúšky určené v rozpore s opisom študijného odboru právo, - študijný program na pracoviskách sa uskutočňuje v plnom rozsahu, nielen vo forme „konzultačného strediska“, - na pracoviskách ČR sa vyučovalo české právo. Podľa vyjadrení študentov to bolo v prevažnej miere. V dňoch od 29.07.2014 do 08.08.2014 pracovná skupina elektronicky hlasovala o návrhu uznesenia s odporúčaním pozastaviť platnosť príslušných práv a 11.12.2014 bola na webovom sídle AK zverejnená zápisnica z 80. zasadnutia AK konaného 20-21.11.2014, súčasťou ktorej bolo uznesenie AK 80.2.1.e. V zmysle uvedeného uznesenia AK navrhla pozastaviť platnosť priznaných práv. Prílohou uznesenia 80.2.1.e bolo vyjadrenie AK k spôsobilosti VŠ uskutočňovať študijné programy, v zmysle ktorého zistenými nedostatkami boli: „VŠ uskutočňuje študijné programy mimo sídla fakulty, za ktoré je priznané právo vrátane troch pracovísk v ČR, kde bolo navyše zistené nedodržiavanie obsahu schválených informačných listov (výučba českého práva) a nedodržanie opisu študijného odboru právo“. Žalobca k vyjadreniu AK podal pripomienky listom zo dňa 16.12.2014. Následne minister listom zo dňa 29.01.2015 vrátil vyjadrenie AK na jeho dopracovanie z dôvodu konkretizácie kritérií nesplnených žalobcom. Následne AK na 83. zasadnutí konanom 25.-27.03.2015 sa zaoberala pripomienkami žalobcu (zápis zverejnený na webovom sídle AK 14.04.2015) a vo vyjadrení, ktoré tvorí prílohu uznesenia č. 83.2.1c potvrdila svoje predchádzajúce vyjadrenie a žalobca k nemu opätovne zaslal pripomienky ministerstvu listom z 20.04.2015. Následne minister o pozastavení predmetných práv rozhodol napadnutými rozhodnutiami. Vysoká škola až listom z 10.06.2015 podala správu o odstránení zistených nedostatkov, ktorú ministerstvo listom z 23.06.2015 odoslalo AK. S poukazom na uvedené žalobca vedel na ktoré vyjadrenia napadnuté rozhodnutia ministra odkazujú a aké nedostatky má v určenej lehote odstrániť. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca k vyjadreniam AK k vytýkaným nedostatkom zaslal pripomienky. Žiadne iné dokumenty ako Príloha k uzneseniu 80.2.1e a príloha uznesenia 83.2.1c prijaté na zasadnutiach AK konaných v dňoch 20.-21.11.2014 a 25.-27.03.2015 neboli na webovom sídle AK zverejnené ako vyjadrenia, a preto zistenými nedostatkami boli len: a) VŠ uskutočňuje študijné programy mimo sídla fakulty, na ktorej priznané právo vrátane troch pracovísk v ČR, kde bolo zistené nedodržanie obsahu schválených informačných listov (výučba českého práva) a b) nedodržanie opisu študijného odboru práva (v zmysle stanoviska). Žalovaný ďalej uviedol, že z ust. § 87 ods. 1 zákona o vysokých školách vyplýva, že pozastavenie práva udeľovať absolventom študijného programu akademický titul má jediný právny účinok, ktorým je, že vysoká škola nesmie na daný študijný program prijímať nových študentov. K vytýkaným formálnym nedostatkom rozhodnutí, ako aj nedostatku odôvodnenia, poučenia, žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 108 zákona o vysokých školách sa na rozhodovanie o pozastavení platnosti priznaných práv nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto argumentácia žalobcu je neopodstatnená, zákon o vysokých školách neurčuje formu, resp. obsahovú stránku rozhodnutia o akreditáciách a rozhodnutie sa odôvodní len v prípadoch, ak minister rozhodne inak, ako bol návrh AK, čo v predmetnej veci sa nestalo. Žiadny zákon nestanovuje, že každé rozhodnutie musí mať náležitosti požadované správnym poriadkom, naopak zákon o vysokých školách v ust. § 103 ods. 3 písm. d) stanovuje odlišnosť rozhodnutí vydaných podľa zákona o vysokých školách. K vytýkanému nedostatku, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nesprávne uviedol ust. § 102 ods. 3 písm. d) na základe ktorého vydal rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v zákone o vysokých školách absentuje úprava vydávania rozhodnutí o pozastavení platnosti priznaných práv, preto sa na tento prípad analogicky použije ust. § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách, ktoré sa aplikuje v spojení s ust. § 83 ods. 9 zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa špecifikácie miesta, kde má byť vzdelávanie realizované, žalovaný uviedol, že PEVŠ boli v roku 2009 akreditované študijné programy s názvom právo (prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania) s tým, že miestom výučby mala byť Bratislava, tak, ako to bolo predmetom akreditácie na základe predložených podkladov. Iné miesta výučby v akreditačnom spise uvedené neboli. Podľa prílohy k rozhodnutiu zo dňa 05.10.2009 sa štúdium práva malo uskutočňovať na fakulte BVŠP FP, sídlom Fakulty práva bola Bratislava. Na žiadnom inom pracovisku sa štúdium uskutočňovať nemalo. Poukázal, že v zmysle ust. § 83 ods. 2 zákona o vysokých školách personálne, materiálne a technické zabezpečenie študijného programu na odlišných pracoviskách môže byť rozdielne a nie každé pracovisko môže spĺňať zákonné podmienky. Rozhodnutie o pozastavení platnosti práv sa preto nemohlo vzťahovať na žiadne iné pracovisko vysokej školy, napr. len na pracovisko v Ostrave, pretože žiadne iné pracovisko takéto práva priznané nemalo. Žalovaný k námietke neupovedomenia žalobcu o začatí správneho konania a na nemožnosť vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že žalobca vedel o začatí správneho konania a vyjadriť sa k podkladom napadnutých rozhodnutí, t.j. k stanovisku AK a vyjadreniam AK mal, čo aj urobil. Napadnuté rozhodnutia vychádzajú z preukázaných skutkových zistení AK, ku ktorým sa žalobca opakovane vyjadril formou pripomienok. Pripomienky boli vyhodnotené ako opodstatnené, a preto minister vrátil vyjadrenie AK na dopracovanie AK, ktorá po zvážení vytýkaných nedostatkov svoje vyjadrenie potvrdila. Keďže napadnuté rozhodnutia boli vydané v dostatočnom časovom predstihu pred konaním prijímacích pohovorov do prvého ročníka štúdia práva na predmetnej vysokej škole, napadnuto rozhodnutia nemohli porušiť práva a právom chránené záujmy nových uchádzačov o štúdium. 9/ Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože sú predbežnej povahy a nezasahujú do práv žalobcu konečným spôsobom. Predbežnosť je daná tým, že o žalobcových právach sa má rozhodovať ešte raz, výsledkom ktorého bude obnovenie platnosti priznaných práv alebo rozhodnutie o ich odňatí. Až tieto rozhodnutia majú funkčný charakter a predstavujú zásah do žalobcových práv. III. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 25.01.2016 zotrval na všetkých svojich žalobných dôvodoch. IV. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.) sa postupuje v zmysle ustanovení druhej hlavy 5 časti O.s.p.. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). Podľa § 108 <. zák. č. 131/2002 Z.z. <., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodnutia podľa tohto zákona okrem rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodnutie o zastavení konania podľa § 47, rozhodnutie o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní. Ako vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 108 <. zákona 131/2002 Z.z. <. o vysokých školách, toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie a rozhodovanie, aj vo veciach pozastavenia platnosti priznaných práv vysokej školy, avšak vylúčenie pôsobnosti Správneho poriadku na konanie o pozastavení platnosti priznaných práv samé o sebe neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ zákon ho výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon č. 131/2002 Z.z. <., v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto Ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) V danom prípade je jednoznačné, že preskúmavanými rozhodnutiami bola žalobcovi v 1/ rade pozastavená platnosť priznaných práv udeľovať absolventom študijného programu akademický titul a súčasne vysoká škola nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov. Je nepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť žalobca ukrátený na svojich právach. Podľa názoru súdu neobstojí preto dôvod podľa ust. § 248 písm. a) O.s.p. na vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu, pretože sa nejedná o rozhodnutie predbežného charakteru ako tvrdí žalovaný, pretože minimálne už len tým, že vysoká škola nesmie na tento program prijímať nových študentov boli splnené podmienky súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí. Podľa nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. II US50/01 z 8.11.2001 a sp.zn. I US52/02 z 28.5.2003 ,, nie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať základných ľudských práv a slobôd, či dokonca ich porušovať, preto ústavne súladný výklad ust. § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojim obsahom súčasne nedotýka základných práv a slobôd účastníka konania. Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa čl. 46 ods. 2 ústavy SR vylúčené z právomocí všeobecných súdov bez ohľadu na ust. O.s.p. a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR“. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd konštatoval, že v danom prípade je jednoznačne daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca za žalovaného v prvom rade označil Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a za žalovaného v druhom rade Juraja Draxlera, MA, ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sa súd zaoberal aj otázkou okruhu účastníkov konania. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní je potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR kto je žalovaným v správnom súdnictve určuje zákon (§ 250 ods. 4 O.s.p.). Žalovaným pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je správny orgán ktorý rozhodol v poslednom stupni, t. j. správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne aj v poslednom stupni, pokiaľ príslušný zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa. Pri ústredných orgánoch štátnej správy je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, je ústredný štátny orgán, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Minister má v tomto prípade postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v predmetnej veci zostáva na úrovni správneho orgánu V a za zodpovedajúce zákonu sa považuje žaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu, ale správne sa domáhal zrušenia rozhodnutia ministra. Označenie žalovaného nie je potrebné meniť ani dopĺňať, ak v žalobe označený správny orgán je v tejto veci pasívne legitimovanou osobou. Podľa ustálenej súdnej praxe žalovanými orgán štátnej správy, aj, keď rozhodnutie vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (viď rozhodnutie NS SR 5Sžo/5/2012 a 8Sžo/6/2010). Preto námietka žalovaného, že ministerstvo nie je pasívne legitimovaným vo veci je neopodstatnená. V. Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle Návrhu uznesenia stálej PS č. 7 k výsledkom iniciácie akreditácie Študijného programu právo na Fakulte práva PEVŠ v Bratislave zo dňa 28.7.2014 bola uznesením AK č. 76.11.1a iniciovaná akreditácia, resp. overovanie dodržiavania kritérií, za ktorých bolo Fakulte práva PEVŠ v Bratislave priznané právo uskutočňovať, organizovať a zabezpečovať vysokoškolské vzdelávanie v študijnom programe právo v 1. a 2. stupni. Predmetom overovania bolo pôsobenie PEVŠ na jej pracoviskách v Žiline, Ostrave, Brne a Prahe. Pracovná skupina AK pre oblasť výskumu právo a medzinárodné vzťahy preskúmala dodržiavanie kritérií a počas návštevy pracovnej skupiny dňa 03.06.2014 a 12.06.2014 pracovísk príslušnej fakulty v Žiline, Ostrave, Brne a Prahe bolo zistené, že: - na všetkých pracoviskách sú predmety štátnej skúšky určené v rozpore s opisom študijného odboru právo, - študijný program na všetkých pracoviskách sa uskutočňuje v plnom rozsahu, nielen vo forme „konzultačného strediska“, - obsah výučby na pracoviskách v ČR je otázny, podľa vyjadrenia zástupcov VŠ na pracovisku v Brne 2/3 výučby sa venuje slovenskému právu a 1/3 aj českému právu (podľa vyjadrení študentov tu prevažuje české právo) a na ďalších pracoviskách tiež zdôrazňovali podobnosť až zhodu právnej úpravy v ČR a SR a ako súčasť výúčby porovnávanie týchto právnych úprav). Na základe týchto zistení stála PS AK navrhla pozastaviť VŠ platnosť priznaných práv udeliť jej absolventom akademický titul Bc. a Mgr. Žalobca vo vyjadrení k hodnotiacej správe stálej pracovnej skupiny AK pre oblasť výskumu 7. právo a medzinárodné vzťahy zo dňa 21.10.2014 uviedol, že PEVŠ v čase akreditácie kritériá uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti spĺňa a utvára dostačujúce predpoklady na udržanie spôsobilosti na štandardnú dĺžku štúdia. V zmysle zápisu z 80. zasadnutia AK konaného dňa 20. a 21. novembra 2014 v Bratislave, AK prijala uznesenie 80.2.1.e. v zmysle ktorého AK podľa § 83 ods. 12 zákona o vysokých školách iniciovala akcii pracieho študijných programov na vysokej škole a na základe zistení navrhla žalovanému pozastaviť platnosť priznaných práv v študijných programoch v zmysle prílohy k uzneseniu. Podľa prílohy k uzneseniu „VŠ uskutočňuje študijné programy mimo sídla fakulty, za ktoré je priznané právo vrátane troch pracovísk v ČR, kde bolo navyše zistené nedodržiavanie obsahu schválených informačných listov (výučba českého práva) a nedodržanie opisu študijného odboru právo.“ Príloha sa týkala aj pracoviska v Žiline a podľa vyjadrenia AK PEVŠ, pracovisko Žilina „nie je spôsobilá“ Žalobca listom zo dňa 16.12.2014 podal pripomienky k vyjadreniu AK podľa ktorého „pri prijímaní uznesení bol porušený procesný postup, a preto závery prezentované predsedom pracovnej skupiny nie sú legitímne a vytýkané nedostatky sú nesprávne zistené a neodôvodnené, a preto v zmysle ustanovenia § 82 ods. 8 zákona o vysokých školách žiadal ministerstvo aby návrh vrátilo Akreditačnej komisii na opätovné prejednanie“. V reakcii na pripomienky žalobcu minister listom zo dňa 29.01.2015 vrátil vyjadrenie AK na jeho dopracovanie z dôvodu konkretizácie kritérií nesplnených žalobcom. Následne AK na 83 zasadnutí konanom 25.-27.03.2015 sa zaoberala pripomienkami žalobcu a prijala uznesenie č. 83.2.1c, podľa, ktorého nie je dôvod na prijatie nových vyjadrení a trvá na pôvodných vyjadreniach uvedených pri predmetných študijných programoch tak, ako bolo uvedené v prílohe k uzneseniu v 80. 2. 1b a 80. 2. 1e. 2 v zmysle z prílohy k uzneseniu 83.2.1c, Akreditačná komisia naďalej navrhuje nepriznať PEVŠ príslušné práva v súlade so svojim pôvodným návrhom. Žalobca podaním z 20.04.2015 opätovne zaslal pripomienky ministerstvu k vyjadreniu AK, Konkrétne k uzneseniu AK č. 83.2.1c, ktorý mu žiadal ministerstvo, aby návrh akreditačnej komisii ho vrátil späť na opätovné prejednanie s tým aby na novom prerokovaní predmetných študijných programov bola umožnená účasť zástupcovi PEVŠ. Vytýkané nedostatky považoval za nesprávne zistené a neodôvodnené. Následne minister Školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozhodol štyrmi napadnutými rozhodnutiami o pozastavení predmetných práv podľa § 102 ods. 3 písm. b) v spojení sa § 83 ods. 9 zákona číslo 131/2002 Z.z. o vysokých školách po vyjadrení Akreditačnej komisie. Minister súčasne uviedol, že vysoká škola je podľa § 83 ods. 9 zákona o vysokých školách povinná neodkladne prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré mali za následok pozastavenie uvedeného práva a do jedného roka podať správu o ich výsledku. Podľa § 87 ods. 1 zákona, ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov. VI. Podľa § 81 ods. 1 zák. o vysokých školách, Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda ako svoj poradný orgán a schvaľuje jej štatút [§ 102 ods. 1 písm. b)]. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zák. o vysokých školách, Akreditačná komisia sa vyjadruje o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul. Podľa § 82 ods. 7 zák. o vysokých školách, kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c), kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy, kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy a kritériá používané pri vyjadrovaní sa k vnútornému systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania (ďalej len "vnútorný systém kvality") navrhuje Akreditačná komisia a po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl ich schvaľuje ministerstvo. Akreditačná komisia môže navrhnúť osobitné kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) pre akademicky orientované bakalárske študijné programy a pre profesijne orientované bakalárske študijné programy, ako aj osobitné kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c) pre jednotlivé študijné odbory alebo pre viac študijných odborov. Podľa § 83 ods. 1 zák. o vysokých školách, Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže minister priznať vysokej škole právo udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul. Podľa § 83 ods. 2 zák. o vysokých školách, pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program podľa § 82 ods. 2 písm. a) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí jeho obsah, profil absolventa, požiadavky na uchádzačov a spôsob ich výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu a úroveň študentov a absolventov študijného programu. U nových študijných programov možno pri prvej akreditácii uplatniť osobitné kritériá, pričom Akreditačná komisia sa vyjadrí kladne, ak usúdi, že sa dá odôvodnene predpokladať, že najneskôr na konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kritérií spôsobilá uskutočňovať tento študijný program a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolventom získať plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie. Podľa § 83 ods. 6 zák. o vysokých školách, podkladom na vyjadrenie Akreditačnej komisie podľa odsekov 1 a 3 je najmä hodnotiaca správa pracovnej skupiny. Prílohou hodnotiacej správy je vyjadrenie vysokej školy k jej obsahu. Toto vyjadrenie tvorí aj prílohu vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktoré sa predkladá ministerstvu. Podľa § 83 ods. 7 zák. o vysokých školách, ak vysoká škola spĺňa v čase akreditácie kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a spôsob ich spĺňania utvára dostatočné predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva minister práva podľa odsekov 1 a 3 bez časového obmedzenia. Práva priznané bez časového obmedzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci komplexných akreditácií činností vysokej školy podľa § 84. Ak ide o nový študijný program, minister priznáva práva podľa odseku 1 najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia. Podľa § 83 ods. 8 zák. o vysokých školách, ak vysoká škola v čase akreditácie spĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5, ale spôsob ich spĺňania neutvára dostatočné predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva minister práva podľa odsekov 1 a 3 s časovým obmedzením, spravidla na dva roky. Zároveň požiada vysokú školu, aby prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a v stanovenej lehote podala správu o ich výsledku. Ak si to povaha nedostatkov zistených pri akreditácii vyžaduje, požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak prijaté opatrenia zaručujú udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, minister po vyjadrení Akreditačnej komisie zruší časové obmedzenie priznaných práv. Ak sa ani prijatými opatreniami predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie nedosiahli, ale vysoká škola naďalej spĺňa kritériá, minister predĺži priznané práva s časovým obmedzením. Ak vysoká škola prestala spĺňať kritériá alebo ak nepodala v termíne požadovanú správu, postupuje sa podľa odseku 9. Podľa § 83 ods. 9 zák. o vysokých školách, ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, minister pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky odstránila a spĺňa požadované kritériá, minister po vyjadrení Akreditačnej komisie obnoví platnosť priznaných práv v súlade s odsekmi 7 a 8; v opačnom prípade práva odníme. Minister práva odníme aj v prípade, ak vysoká škola nepodala v termíne požadovanú správu. Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz nemala priznané zodpovedajúce práva, minister žiadosť o priznanie práv zamietne. Podľa § 87 ods. 1 zák. o vysokých školách, ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov. Podľa § 102 ods. 3 písm. d) zák. o vysokých školách, minister rozhoduje do 60 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1), o priznaní práva vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3) a o priznaní práva nevysokoškolskej inštitúcii podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia (§ 86 ods. 2); ak rozhodne inak, ako bol návrh Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní a zdôvodnenie zverejní; pri štátnych vysokých školách so súhlasom príslušného ministra. VII. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný napadnutými rozhodnutiami pozastavil žalobcovi v 1/ rade platnosť priznaného práva udeľovať absolventom študijného programu právo akademický titul. Uvedené rozhodnutia pozostávajú z označenia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a z výroku a podpisu. Žalobcovia namietali, že napadnuté rozhodnutia nemajú náležitosti riadneho rozhodnutia, najmä ich súčasťou nie je odôvodnenie, čo robí tieto rozhodnutia nezákonnými z dôvodu nepreskúmateľnosti. Žalovaný zas v konaní poukazoval na ust. § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách, podľa ktorého sa na rozhodovanie podľa zákona o vysokých školách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb. a v tomto prípade treba postupovať podľa zák. o vysokých školách. Z uvedeného dôvodu preto rozhodnutia nebolo potrebné odôvodňovať, pretože boli vydané v súlade s návrhom a vyjadrením Akreditačnej komisie a žalobcovi 1/ boli tieto vyjadrenia a návrhy AK známe, z webového sídla AK, pretože sa k nim aj vyjadroval. Z uvedeného dôvodu mu boli známe aj dôvody napadnutých rozhodnutí. Skutočnosť, že základný právny rámec upravujúci vzťahy medzi žalovaným a vysokou školou upravuje zákon o vysokých školách nepoprel ani žalobca. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí malo za následok ich nezákonnosť. Súd konštatoval, že je nesporné, že zákon o vysokých školách vo svojich ustanoveniach nijako neustanovuje náležitosti, resp. predpoklady vyžadujúce sa týmto zákonom v prípade pozastavenia priznaných práv vysokej škole. V zmysle ust. § 83 ods. 9 cit. zákona je však nesporné, že posudzovanie spôsobilosti uskutočňovať študijný program v zmysle ust. § 83 ods. 2 je zverené v zmysle ust. § 82 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Akreditačnej komisii, ktorá ministrovi podáva vyjadrenie podľa ust. § 82 ods. 21 písm. a), resp. návrh. Ak minister rozhodne inak, ako bol návrh Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníka konania, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. V preskúmavanej veci z vyjadrení a návrhov Akreditačnej komisie založených v administratívnom spise vyplýva, že Akreditačná komisia navrhla ministrovi pozastaviť vysokej škole priznané práva udeľovať absolventom akademický titul. Následne minister napadnutými rozhodnutiami pozastavil vysokej škole priznané práva, pričom svoje rozhodnutia vôbec nezdôvodnil. Keďže ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy je potrebné, aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a rozhodnutie aby spĺňalo všetky náležitosti rozhodnutia pre jeho prípadný súdny prieskum. V opačnom prípade je takého rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na základe návrhu Akreditačnej komisie minister pozastaví platnosť priznaných práv, ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva (§ 83 ods. 9 zák. o vysokých školách). Krajský súd konštatuje, že z napadnutých rozhodnutí nie zrejmé, aké kritériá vysoká škola podľa ust. § 82 ods. 7 zákona o vysokých školách nespĺňala. Z napadnutých rozhodnutí tiež nie je zrejmé aký bol návrh Akreditačnej komisie a či minister rozhodol v súlade s návrhom Akreditačnej komisie. Námietka žalovaného, že žalobca vedel o zistených nedostatkoch neobstojí, pretože administratívny spis a ani vyjadrenie žalovaného k žalobe nie je prílohou napadnutých rozhodnutí. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 5A 5/2002 NSS ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“. Podľa názoru súdu sa v konaní vyskytla aj vada, ktorá je ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutých rozhodnutí podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP. Ak minister pozastaví vysokej škole platnosť priznaných práv je v zmysle ust. § 83 ods. 9 zák. o vysokých školách povinný vyzvať vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Ako už bolo vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutia neobsahovali zistené a vytýkané nedostatky, pre ktoré boli žalobcovi pozastavené priznané práva. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú ani výzvu na prijatie opatrení na odstránenie nedostatkov, nie je totiž zrejmé o aké sa jedná. Uvedená výzva by mala jednoznačne obsahovať vymedzenie vytýkaných nedostatkov v presnej a určitej forme. Jednoznačnosť vytýkaných nedostatkov je nevyhnutná pre prijatie opatrení na ich odstránenie a tiež pre podanie správy vysokou školou ministrovi o výsledku prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Opačný postup má za následok, že minister odníme vysokej škole priznané práva (§ 83 ods. 9 zák. o vysokých školách). Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný správny orgán pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) a písm. e) O.s.p. z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že v konaní bola zistená vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, vysoké školy sú právnické osoby. Podľa § 2 ods. 7, 9 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje fakulta vysokej školy. Vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať akademické obrady. Podľa § 21 ods. 1písm. a) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti: fakulty. Podľa § 47 ods. 21 zák. o vysokých školách, na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá Osp, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej <., tretej a štvrtej časti tohto zákona <Q.. Podľa § 250d ods. 3 Osp, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a <. alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 <.. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu žalobu tiež vyplýva, že napadnuté rozhodnutia sa dotýkajú aj Fakulty práva, Paneurópskej vysokej školy, ktorému napadnuté rozhodnutia neboli ani doručené, a preto sa aj fakulta označila za žalobcu v 2/ rade. Súd konštatuje, že fakulta práva je len organizačnou zložkou Paneurópskej vysokej školy, a preto nie je spôsobilým nositeľom práv a povinností, nemá právnu subjektivitu. V zmysle vykokoškolského zákona fakulta len uskutočňuje študijný program vysokej školy. Z uvedeného dôvodu nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, žalobu podala neoprávnená osoba, a preto súd konanie voči nej podľa ust. § 250d ods. 3 Osp zastavil. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je len žalobca 1/, t.j. Paneurópska vysoká škola, n.o., ktorá je právnickou osobou a má výhradné právo udeľovať akademický titul (§ 2 ods. 1, 7 zák. o vysokých školách). O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania vo výške 639,62 € spočívajúce: 1. v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 Eur, 2. v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci vo výške 569,22 € 2.1. príprava a prevzatie právneho zastupovania (2015) - 139,83 € + náhrada hotových výdavkov 8,39 € 2.2. písomné podanie na súd - žaloba (2015) - 139,83 € + náhrada hotových výdavkov 8,39 € 2.3. účasť na pojednávaní dňa 31.5.2016 - 143 € + náhrada hotových výdavkov 8,58 € 2.4. Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za čas strávený cestou zo sídla advokáta Krajský súd v Bratislave ( ul. Jedľová - ul. Záhradnícka, 1 cesta 8,3 až 9,4 km v trvaní podľa „google maps“ 26 -27 min.) - 2x po 14,30 €, spolu 28,60 €. Právny zástupca žalobcov žiadal priznať aj trovy právneho zastúpenia za poskytnuté služby právnej pomoci žalobcom spočívajúce v: - žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí - porada s klientom v trvaní 90 minút v roku 2015 - nahliadnutie do súdneho spisu, obstaranie vyjadrenia žalovaných a kópie administratívneho spisu pre účely právnej argumentácie v prospech žalobcu, ako podkladu pre rozhodnutie súdu vo veci, rok 2016 - replika k vyjadreniu žalovaných, rok 2016 - porada s lientom v trvaní 70 minút, rok 2016. Súd tieto úkony právnej služby nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, preto ich náhradu žalobcovi 1/ nepriznal. Naviac je potrebné uviesť, že súd od žalobcu nepožadoval poskytnutie repliky k vyjadreniu žalovaných a tiež administratívny spis žalovaného mal súd k dispozícii, preto nepotreboval vyhotovovať kópie z neho a žiadosť o odklad vykonateľnosti bola súčasťou podanej žaloby. Súd taktiež neakceptoval zvýšenie tarifnej odmeny o 1/3-tinu, nakoľko síce predmetom preskúmania boli štyri rozhodnutia žalovaného, tieto boli takmer totožné, ich rozdielnosť spočívala len v poskytovanej forme štúdia a akademickom titule a naviac vychádzali z rovnakých skutkových zistení a boli postihnuté tou istou vadou a žalobné dôvody k napadnutým rozhodnutím boli identické. O trovách konania voči žalobcovi 2/ rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) v spojitosti s ust. § 246c ods. 1 Osp, tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.