KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava2. 12. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/157/2015 z 2. 12. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2015, sp. zn. 1S/157/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201049.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/157/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201049
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201049.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O.. A. A., S. 4, XXX XX I., proti odporcovi:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľ dňa 29.06.2015 doručil Krajskému súdu v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal
určenia výkonu funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa bezpečnosti, nakoľko rozhodnutím
Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-59-27/2015-1 zo dňa 25.05.2015 mu nebol uznaný
výkon funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. V žalobe uviedol, že slúžil ako
vojak z povolania v ozbrojených silách (v ČSĽA) vo zvlášť nebezpečnej vojenskej
službe ako pyrotechnik a náčelník muničných skladov, pričom túto okolnosť žalovaný nevzal na zreteľ a
odmietol mu vydať rozhodnutie o započítaní doby od 01.01.1975 do 31.12.1980 v dvojnásobnej výške
pre účely objektívneho posúdenia odpracovanej doby. Žiadal, aby súd určil, že výkon funkcie žalobcu ako
pyrotechnika a náčelníka muničných skladov v čase od 01.01.1975 do 31.12.1980 je zvláštnej povahy
alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti.

Uznesením č.k. 1S 157/2015-19 zo dňa 07.07.2015 bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby svoje podanie
zo dňa 29.06.2015 doplnil a špecifikoval petit. V dôsledku tohto, navrhovateľ dňa 28.07.2015 doručil súdu
návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p., ktorým sa domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť v lehote do 30 dní konať a vydať rozhodnutie
alebo osvedčenie o výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti a zároveň
zaviazal odporcu k náhrade trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V návrhu uviedol, že sa vydania rozhodnutia alebo osvedčenia domáha z dôvodu, že v období od
01.01.1975 do 31.12.1980 slúžil ako vojak z povolania v Československej ľudovej armáde (ďalej
len ,,ČSĽA“) ako pyrotechnik a náčelník muničných skladov a na základe toho by sa podľa neho mala
doba šiestich rokov vykonávania pyrotechnických činností posudzovať dvojnásobne, z dôvodu, že išlo
o výkon funkcie zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Je toho názoru, že odporca
mal povinnosť vydať rozhodnutie o zvýšenom zápočte doby služby výkonného letca a výkonu funkcií
zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti, t.j. vo veci samej. Poukázal na ust. § 33 ods.
9 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v rozhodnom
období, podľa ktorého dobou konania služby rozhodnou pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku



je doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení vrátane zvýšeného zápočtu do
doby výkonného letectva a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa bezpečnosti.

Dňa 03.02.2015 navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť, v ktorej uviedol, že mu podľa jeho názoru
mal byť pre účely výpočtu dôchodku započítaný dvojnásobok doby služby, počas ktorej vykonával v
býv. ČSĽA pyrotechnickú činnosť počas šiestich rokov. Na žiadosť navrhovateľa odporca odpovedal
listom zo dňa 02.02.2015, v ktorom uviedol, že pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa
bola už odporcom dĺžka skutočne odslúženej doby potvrdená, a to na základe údajov uvedených
v osobnom spise navrhovateľa uloženom vo Vojenskom archíve - centrálnej registratúre Trnava. V
odpovedi adresovanej navrhovateľovi, odporca okrem iného konštatoval, že na základe dokladov,
ktorými disponoval na základe vyžiadania z vojenských archívov v Trnave a Olomouci, je možné
konštatovať, že navrhovateľ nespĺňa požiadavky podľa prílohy č. 1 bod b) rozkazu ministra národnej
obrany ČSSR č. 1/1976 zo dňa 04.01.1976 ,,Zmeny predpisov v ČSĽA v súvislosti s vydaním zákona
č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení“ (ďalej len ,,rozkaz MNO č. 1/1976“), keďže
pyrotechnická činnosť netvorila viac ako 50% činností navrhovateľa.

Navrhovateľ doručil dňa 15.07.2015 odporcovi opätovnú žiadosť, v ktorej požadoval vydanie rozhodnutia
podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odporca listom zo dňa 20.08.2015 navrhovateľovi
oznámil, že potvrdenia zamestnávateľa o dobách trvania pracovného pomeru vydávané zamestnancovi
aj na účely dôchodkového zabezpečenia nepodliehajú správnemu konaniu a taktiež žiadny všeobecne
záväzný predpis odporcovi neukladá povinnosť vydávať vojakom z povolania rozhodnutia o zvýšenom
počte dôb trvania ich služobného pomeru, pričom uviedol, že navrhovateľ v zmysle rozkazu MNO č.
1/1976 podmienky zvýhodneného počtu ani nespĺňa.

II.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že sa nijakým spôsobom nedopustil nečinnosti, tak
ako to vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ. Naopak, má za to, že postupoval v zmysle platných
právnych predpisov v čase vojenskej služby navrhovateľa a zároveň opakovane odpovedal na žiadosti
doručené navrhovateľom. V čase výkonu funkcie služby navrhovateľom bol rozsah započítateľnosti
doby výkonu funkcií výkonných letcov, výsadkárov a funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho
stupňa nebezpečnosti, ako aj rozsah započítateľnosti doby výkonu týchto funkcií do doby zamestnania
pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výšku u vojakov z povolania upravovaný osobitnými
predpismi. Medzi tieto osobitné predpisy patrili zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon
č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 128/1795 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 o sociálnom zabezpečení. V zmysle
vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí bol na vykonávanie zákona č. 121/1975 Zb.
o sociálnom zabezpečení v pôsobnosti Ministerstva národnej obrany vydaný rozkaz MNO č. 1/1976.

Podľa rozkazu MNO č. 1/1976 minister národnej obrany ČSSR stanovil, že služba výkonného letca je
rovnocenná výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti (podľa § 122 ods.
2 písm. a) zákona) - okruh týchto funkcií je vedený v prílohe č. 1 a následne, že pre účely dôchodkového
zabezpečenia sa doba služieb v písm. b) započítava dvojnásobkom.

Podľa prílohy č. 1 rozkazu MNO č. 1/1976 do okruhu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa
nebezpečnosti, ktorých výkon je posudzovaný rovnako ako služba výkonného letca, sa zaraďuje služba:
a) výkonných výsadkárov, ktorí po stanovenú dobu spĺňali podmienky bojovej použiteľnosti podľa
programu bojovej a politickej prípravy a príslušných organizačných metodických smerníc,
b) pyrotechnikov a pomocníkov pyrotechnikov, ktorí po stanovenú dobu vykonávali nebezpečné práce
vymedzené vykonávacími predpismi,
c) vojakov z povolania, ktorí po stanovenú dobu vykonávali funkcie zahŕňajúce bezprostredné práce s
nebezpečnými bojovými trhavými a rádioaktívnymi látkami a pôvodcov zvláštnych nebezpečných nákaz,
určené vykonávajúcimi predpismi.

Rozkaz MNO č. 1/1976 však určil, že v prípadoch uvedených v bode b) a c) muselo ísť výhradne o osoby,
u ktorých v ich pracovnej činnosti uvedené činnosti trvale skutočne prevažovali (tzn. tvorili trvalo viac ako
50% ich činnosti) a mali škodlivý vplyv na ich zdravie. Odporca má za to, že z predmetného rozkazu jasne
vyplýva, že osoby, ktoré chceli, aby sa doba služby pre účely dôchodkového zabezpečenia posudzovala



dvojnásobne mali preukázať, že činnosti zakladajúce právo na dvojnásobný zápočet trvalo skutočne
prevažovali a skutočne tvorili viac ako 50% činností, ktoré vykonávali. Z dokladov a z osobného spisu
navrhovateľa však nebolo a ani nie je možné konštatovať, že bola požiadavka podľa rozkazu MNO č.
1/1976 splnená, na základe čoho zo strany odporcu nebolo možné vydať navrhovateľovi požadované
potvrdenie o výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti.

Správny orgán preto vyslovil, že jeho konanie nemožno hodnotiť ako nečinnosť, lebo vo veci konal
a vydal úradný list, v ktorom navrhovateľovi oznámil že na účely dôchodkového konania v súlade so
zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi potvrdenie
o dobách trvania služobného pomeru vojaka bolo vydané. Navyše zdôraznil, že vo veci učenia funkcie
zvláštnej povahy alebo funkcie zvláštneho stupňa nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, príp.
osvedčenie. Nepodlieha teda správnemu konaniu, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia, ako sa
mylne domnieva navrhovateľ. Predpokladom na vydanie potvrdenia je len skutočnosť, či žiadateľ spĺňa
podmienky stanovené právnymi predpismi v rozhodnom čase a či existujú podklady, na základe ktorých
je možné takéto potvrdenie vydať. V prípade navrhovateľa to však nebolo naplnené a preukázané.

III.

Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), upravujúcim konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal podaný
návrh, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením
odporcu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Ustanovenie štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy umožňujúc súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo
zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy, a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť
nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za
predpokladu zistenia, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu
nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu verejnej správy len
uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní
oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom,
prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Meritórne rozhodnutie odporcu vo veci
bude možné po príslušnom inštančnom postupe opäť preskúmať súdom. Nečinnosť je v podstate
pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej
zákonnej alebo faktickej preukážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Tvrdenie v žalobe sa musí
vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej prekážky pre úkony správneho
orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol sekcii kontroly
Ministerstva obrany Slovenskej republiky postúpený kanceláriou Generálneho štábu ozbrojených síl
Slovenskej republiky na posúdenie a zaevidovanie list navrhovateľa označený ako ,,Pyrotechnická
činnosť v ČSĽA - žiadosť“, predmetom ktorého bola žiadosť o posúdenie a následnú opravu potvrdenia
vymeriavacích základov č. SEEK-37-110/2013-1 zo dňa
30.04.2013 vydaného odborom financovania a konsolidácie sekcie ekonomiky odporcu. V predmetnom



podaní navrhovateľ poukázal na dosiahnuté vzdelanie v oblasti konštrukcie zbraní, munície a vlastností
výbušnín, ďalej na absolvovanie pyrotechnického kurzu na Vysokej vojenskej veliteľsko - technickej
škole v Martine, na základe ktorého sa stal pomocným pyrotechnikom oprávneným na vyhľadávanie a
ničenie vybuchnutých ručných granátov, nábojov do ručných protitankových zbraní a pechotnej munície
v uzavretých vojenských priestoroch a držiteľom pyrotechnického preukazu.

Odporca listom č. SEKO-79-3/2015-ZH zo dňa 07.04.2014, navrhovateľovi oznámil, že jeho podanie
nepovažuje za sťažnosť podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení
zákona č. 289/2012 Z.z., nakoľko má charakter vyjadrenia žiadosti a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené
ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa navrhovateľ domáhal.

Dňa 15.07.2015 bola odporcovi doručená opätovná žiadosť navrhovateľa, ktorou žiadal o vydanie
rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci zvýšeného zápočtu
doby trvania navrhovateľovho služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 01.01.1975 do
31.12.1980 z dôvodu vykonávania pyrotechnických činností. Odporca listom č. SEĽUZ-44-12-2/2015-
OdSP zo dňa 20.08.2015 navrhovateľovi podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ
počas výkonu funkcií vojaka z povolania podľa potrieb armády, na základe oprávnenia pomocného
pyrotechnika, v dobe od 01.01.1975 do 31.12.1980 vykonával ako mimofunkčnú povinnosť aj
pyrotechnické činnosti, avšak tieto činnosti trvale skutočne neprevažovali v služobnej činnosti
navrhovateľa. Odporca taktiež uviedol, že potvrdenia zamestnávateľa o dobách trvania pracovného
pomeru vydané zamestnancovi aj na účely dôchodkového zabezpečenia nepodliehajú správnemu
konaniu a žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá odporcovi vydať vojakom z povolania
rozhodnutie o zvýšenom zápočte dôb trvania ich služobného pomeru, pričom prehľad hrubých zárobkov
za obdobie od 01.08.1972 do 31.12.1980 mu bol zaslaný.

Podľa § 3 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. sú na dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona
zúčastnení aj vojaci z povolania.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 121/1975 Zb., dôchodok za výsluhu rokov sa poskytuje vojakom
z povolania - výsadkárom a vojakom z povolania a príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí
vykonávajú funkciu špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti.

Podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov je dobou konania
služby rozhodnou pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku doba služby započítateľná podľa
predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu doby služby výkonného letca a výkonu
funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach sťažnosťou podľa tohto zákona nie
je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v
ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba
domáha.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach príslušný orgán verejnej správy je povinný
sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, na
postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní.

Z vyššie uvedeného, má tunajší súd za to, že nevydanie rozhodnutia vo veci zvýšeného zápočtu
doby trvania navrhovateľovho služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 01.01.1975 do
31.12.1980 z dôvodu vykonávania pyrotechnických činností, nie je možné považovať za nečinnosť
správneho orgánu podľa § 250t O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade zákon nevyžaduje vydanie
správneho rozhodnutia, nakoľko vo veci určenia funkcie zvláštnej povahy alebo funkcie zvláštneho
stupňa nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, resp. osvedčenie, ktoré nepodlieha režimu správneho
konania.



Keďže v danom prípade sa na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní a neukladá správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť
rozhodnutím, pričom ani sám navrhovateľ v návrhu neuviedol a nekonkretizoval, aké ustanovenia
ktorého právneho predpisu takúto povinnosť správnym orgánom ukladajú, krajský súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na
náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Keďže súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo zákona
právo na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201049)

  1. 2. 12. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/157/2015 z 2. 12. 2015 (toto rozhodnutie)
  2. 2. 12. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/157/2015 z 2. 12. 2015

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam