Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/157/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201049 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201049.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O.. A. A., S. 4, XXX XX I., proti odporcovi: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Navrhovateľ dňa 29.06.2015 doručil Krajskému súdu v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal určenia výkonu funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa bezpečnosti, nakoľko rozhodnutím Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEEK-59-27/2015-1 zo dňa 25.05.2015 mu nebol uznaný výkon funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. V žalobe uviedol, že slúžil ako vojak z povolania v ozbrojených silách (v ČSĽA) vo zvlášť nebezpečnej vojenskej službe ako pyrotechnik a náčelník muničných skladov, pričom túto okolnosť žalovaný nevzal na zreteľ a odmietol mu vydať rozhodnutie o započítaní doby od 01.01.1975 do 31.12.1980 v dvojnásobnej výške pre účely objektívneho posúdenia odpracovanej doby. Žiadal, aby súd určil, že výkon funkcie žalobcu ako pyrotechnika a náčelníka muničných skladov v čase od 01.01.1975 do 31.12.1980 je zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Uznesením č.k. 1S 157/2015-19 zo dňa 07.07.2015 bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby svoje podanie zo dňa 29.06.2015 doplnil a špecifikoval petit. V dôsledku tohto, navrhovateľ dňa 28.07.2015 doručil súdu návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p., ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť v lehote do 30 dní konať a vydať rozhodnutie alebo osvedčenie o výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti a zároveň zaviazal odporcu k náhrade trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedol, že sa vydania rozhodnutia alebo osvedčenia domáha z dôvodu, že v období od 01.01.1975 do 31.12.1980 slúžil ako vojak z povolania v Československej ľudovej armáde (ďalej len ,,ČSĽA“) ako pyrotechnik a náčelník muničných skladov a na základe toho by sa podľa neho mala doba šiestich rokov vykonávania pyrotechnických činností posudzovať dvojnásobne, z dôvodu, že išlo o výkon funkcie zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Je toho názoru, že odporca mal povinnosť vydať rozhodnutie o zvýšenom zápočte doby služby výkonného letca a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti, t.j. vo veci samej. Poukázal na ust. § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v rozhodnom období, podľa ktorého dobou konania služby rozhodnou pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku je doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení vrátane zvýšeného zápočtu do doby výkonného letectva a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa bezpečnosti. Dňa 03.02.2015 navrhovateľ doručil odporcovi žiadosť, v ktorej uviedol, že mu podľa jeho názoru mal byť pre účely výpočtu dôchodku započítaný dvojnásobok doby služby, počas ktorej vykonával v býv. ČSĽA pyrotechnickú činnosť počas šiestich rokov. Na žiadosť navrhovateľa odporca odpovedal listom zo dňa 02.02.2015, v ktorom uviedol, že pre účely výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa bola už odporcom dĺžka skutočne odslúženej doby potvrdená, a to na základe údajov uvedených v osobnom spise navrhovateľa uloženom vo Vojenskom archíve - centrálnej registratúre Trnava. V odpovedi adresovanej navrhovateľovi, odporca okrem iného konštatoval, že na základe dokladov, ktorými disponoval na základe vyžiadania z vojenských archívov v Trnave a Olomouci, je možné konštatovať, že navrhovateľ nespĺňa požiadavky podľa prílohy č. 1 bod b) rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 zo dňa 04.01.1976 ,,Zmeny predpisov v ČSĽA v súvislosti s vydaním zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení“ (ďalej len ,,rozkaz MNO č. 1/1976“), keďže pyrotechnická činnosť netvorila viac ako 50% činností navrhovateľa. Navrhovateľ doručil dňa 15.07.2015 odporcovi opätovnú žiadosť, v ktorej požadoval vydanie rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odporca listom zo dňa 20.08.2015 navrhovateľovi oznámil, že potvrdenia zamestnávateľa o dobách trvania pracovného pomeru vydávané zamestnancovi aj na účely dôchodkového zabezpečenia nepodliehajú správnemu konaniu a taktiež žiadny všeobecne záväzný predpis odporcovi neukladá povinnosť vydávať vojakom z povolania rozhodnutia o zvýšenom počte dôb trvania ich služobného pomeru, pričom uviedol, že navrhovateľ v zmysle rozkazu MNO č. 1/1976 podmienky zvýhodneného počtu ani nespĺňa. II. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že sa nijakým spôsobom nedopustil nečinnosti, tak ako to vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ. Naopak, má za to, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov v čase vojenskej služby navrhovateľa a zároveň opakovane odpovedal na žiadosti doručené navrhovateľom. V čase výkonu funkcie služby navrhovateľom bol rozsah započítateľnosti doby výkonu funkcií výkonných letcov, výsadkárov a funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, ako aj rozsah započítateľnosti doby výkonu týchto funkcií do doby zamestnania pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výšku u vojakov z povolania upravovaný osobitnými predpismi. Medzi tieto osobitné predpisy patrili zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1795 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 o sociálnom zabezpečení. V zmysle vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí bol na vykonávanie zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v pôsobnosti Ministerstva národnej obrany vydaný rozkaz MNO č. 1/1976. Podľa rozkazu MNO č. 1/1976 minister národnej obrany ČSSR stanovil, že služba výkonného letca je rovnocenná výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti (podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona) - okruh týchto funkcií je vedený v prílohe č. 1 a následne, že pre účely dôchodkového zabezpečenia sa doba služieb v písm. b) započítava dvojnásobkom. Podľa prílohy č. 1 rozkazu MNO č. 1/1976 do okruhu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti, ktorých výkon je posudzovaný rovnako ako služba výkonného letca, sa zaraďuje služba: a) výkonných výsadkárov, ktorí po stanovenú dobu spĺňali podmienky bojovej použiteľnosti podľa programu bojovej a politickej prípravy a príslušných organizačných metodických smerníc, b) pyrotechnikov a pomocníkov pyrotechnikov, ktorí po stanovenú dobu vykonávali nebezpečné práce vymedzené vykonávacími predpismi, c) vojakov z povolania, ktorí po stanovenú dobu vykonávali funkcie zahŕňajúce bezprostredné práce s nebezpečnými bojovými trhavými a rádioaktívnymi látkami a pôvodcov zvláštnych nebezpečných nákaz, určené vykonávajúcimi predpismi. Rozkaz MNO č. 1/1976 však určil, že v prípadoch uvedených v bode b) a c) muselo ísť výhradne o osoby, u ktorých v ich pracovnej činnosti uvedené činnosti trvale skutočne prevažovali (tzn. tvorili trvalo viac ako 50% ich činnosti) a mali škodlivý vplyv na ich zdravie. Odporca má za to, že z predmetného rozkazu jasne vyplýva, že osoby, ktoré chceli, aby sa doba služby pre účely dôchodkového zabezpečenia posudzovala dvojnásobne mali preukázať, že činnosti zakladajúce právo na dvojnásobný zápočet trvalo skutočne prevažovali a skutočne tvorili viac ako 50% činností, ktoré vykonávali. Z dokladov a z osobného spisu navrhovateľa však nebolo a ani nie je možné konštatovať, že bola požiadavka podľa rozkazu MNO č. 1/1976 splnená, na základe čoho zo strany odporcu nebolo možné vydať navrhovateľovi požadované potvrdenie o výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Správny orgán preto vyslovil, že jeho konanie nemožno hodnotiť ako nečinnosť, lebo vo veci konal a vydal úradný list, v ktorom navrhovateľovi oznámil že na účely dôchodkového konania v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi potvrdenie o dobách trvania služobného pomeru vojaka bolo vydané. Navyše zdôraznil, že vo veci učenia funkcie zvláštnej povahy alebo funkcie zvláštneho stupňa nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, príp. osvedčenie. Nepodlieha teda správnemu konaniu, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Predpokladom na vydanie potvrdenia je len skutočnosť, či žiadateľ spĺňa podmienky stanovené právnymi predpismi v rozhodnom čase a či existujú podklady, na základe ktorých je možné takéto potvrdenie vydať. V prípade navrhovateľa to však nebolo naplnené a preukázané. III. Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), upravujúcim konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Ustanovenie štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujúc súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy, a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu zistenia, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Meritórne rozhodnutie odporcu vo veci bude možné po príslušnom inštančnom postupe opäť preskúmať súdom. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej preukážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Tvrdenie v žalobe sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej prekážky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol sekcii kontroly Ministerstva obrany Slovenskej republiky postúpený kanceláriou Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky na posúdenie a zaevidovanie list navrhovateľa označený ako ,,Pyrotechnická činnosť v ČSĽA - žiadosť“, predmetom ktorého bola žiadosť o posúdenie a následnú opravu potvrdenia vymeriavacích základov č. SEEK-37-110/2013-1 zo dňa 30.04.2013 vydaného odborom financovania a konsolidácie sekcie ekonomiky odporcu. V predmetnom podaní navrhovateľ poukázal na dosiahnuté vzdelanie v oblasti konštrukcie zbraní, munície a vlastností výbušnín, ďalej na absolvovanie pyrotechnického kurzu na Vysokej vojenskej veliteľsko - technickej škole v Martine, na základe ktorého sa stal pomocným pyrotechnikom oprávneným na vyhľadávanie a ničenie vybuchnutých ručných granátov, nábojov do ručných protitankových zbraní a pechotnej munície v uzavretých vojenských priestoroch a držiteľom pyrotechnického preukazu. Odporca listom č. SEKO-79-3/2015-ZH zo dňa 07.04.2014, navrhovateľovi oznámil, že jeho podanie nepovažuje za sťažnosť podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z., nakoľko má charakter vyjadrenia žiadosti a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa navrhovateľ domáhal. Dňa 15.07.2015 bola odporcovi doručená opätovná žiadosť navrhovateľa, ktorou žiadal o vydanie rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci zvýšeného zápočtu doby trvania navrhovateľovho služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 01.01.1975 do 31.12.1980 z dôvodu vykonávania pyrotechnických činností. Odporca listom č. SEĽUZ-44-12-2/2015- OdSP zo dňa 20.08.2015 navrhovateľovi podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ počas výkonu funkcií vojaka z povolania podľa potrieb armády, na základe oprávnenia pomocného pyrotechnika, v dobe od 01.01.1975 do 31.12.1980 vykonával ako mimofunkčnú povinnosť aj pyrotechnické činnosti, avšak tieto činnosti trvale skutočne neprevažovali v služobnej činnosti navrhovateľa. Odporca taktiež uviedol, že potvrdenia zamestnávateľa o dobách trvania pracovného pomeru vydané zamestnancovi aj na účely dôchodkového zabezpečenia nepodliehajú správnemu konaniu a žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá odporcovi vydať vojakom z povolania rozhodnutie o zvýšenom zápočte dôb trvania ich služobného pomeru, pričom prehľad hrubých zárobkov za obdobie od 01.08.1972 do 31.12.1980 mu bol zaslaný. Podľa § 3 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. sú na dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona zúčastnení aj vojaci z povolania. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 121/1975 Zb., dôchodok za výsluhu rokov sa poskytuje vojakom z povolania - výsadkárom a vojakom z povolania a príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí vykonávajú funkciu špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti. Podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov je dobou konania služby rozhodnou pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení včítane zvýšeného zápočtu doby služby výkonného letca a výkonu funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach príslušný orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z vyššie uvedeného, má tunajší súd za to, že nevydanie rozhodnutia vo veci zvýšeného zápočtu doby trvania navrhovateľovho služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 01.01.1975 do 31.12.1980 z dôvodu vykonávania pyrotechnických činností, nie je možné považovať za nečinnosť správneho orgánu podľa § 250t O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade zákon nevyžaduje vydanie správneho rozhodnutia, nakoľko vo veci určenia funkcie zvláštnej povahy alebo funkcie zvláštneho stupňa nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, resp. osvedčenie, ktoré nepodlieha režimu správneho konania. Keďže v danom prípade sa na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a neukladá správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť rozhodnutím, pričom ani sám navrhovateľ v návrhu neuviedol a nekonkretizoval, aké ustanovenia ktorého právneho predpisu takúto povinnosť správnym orgánom ukladajú, krajský súd návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Keďže súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 250t ods. 7 O.s.p.).