Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/80/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201413 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201413.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: V. U. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, v zahraničí naposledy bytom Š., I.K., H. H. Y., aktuálne s miestom pobytu B. Ú. V.Z. G. pre D. Q., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.8.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-74-024/2015- AV zo dňa 28.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-74-024/2015-AV zo dňa 28.7.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.p. PPZ-HCP-BB7-74-024/2015-AV zo dňa 28.7.2015 odporca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 28.7.2015 navrhovateľa. S poukazom na ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku jeho do času odovzdania v rámci Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. (ďalej len „readmisná dohoda“), najdlhšie však do 27.8.2015 a v zmysle ust. § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal už vykonanú readmisiu navrhovateľa z Českej republiky na Slovensko, ku ktorej došlo 27.7.2015, zistený stav veci, oznámenie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 27.7.2015, podľa ktorého sa navrhovateľ nenachádza v evidenciách cudzineckej polície a Migračného úradu Maďarska, obsah zápisnice spísanej s navrhovateľom dňa 28.7.2015. Tiež poukázal na vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa č.p.: PPZ-HCP-BB7-74-021/2015-AV z 28.7.2015 z dôvodu ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že vo veci začal 27.7.2015 konanie o vrátení navrhovateľa na územie Maďarska v rámci readmisnej dohody. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemá cestovný doklad, že na Slovensku má neoprávnený pobyt. Dôvodil, že pre aplikáciu miernejších donucovacích prostriedkov neboli vytvorené predpoklady, nakoľko navrhovateľ nie je schopný zabezpečiť si prostriedky potrebné na jeho pobyt, resp. na zloženie peňažnej záruky vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov a teda nesplnil podmienku § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, že existuje reálne riziko nelegálneho pohybovania sa v štátoch EÚ. K stanovenej maximálnej dĺžke zaistenia poukázal aj na aktuálnu situáciu nelegálnej migrácie v Maďarsku, ktorá skutočnosť môže mať vplyv vykonanie readmisie navrhovateľa do Maďarska. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.8.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie a tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení z 20.8.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a opodstatnenosti. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, že vznesené námietky nie sú dôvodné a preto je potrebné ho potvrdiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vycestoval z Afganistanu do Iránu v roku 2011, kde žili 4 roky. Následne do Turecka, Grécka, Macedónska, Srbska a Maďarska, kde nastúpili na vlak do Nemecka (do Berlína s cieľovou stanicou Frankfurt nad Mohanom). Nikde nepožiadal o azyl. V Maďarsku bol aj s rodinou kontrolovaný políciou, kde podpísal „veľa papierov“. V Českej republike bol vo vlaku METROPOL kontrolovaný českou políciou a následne 27.7.2015 v rámci readmisie vrátený na Slovensko. Disponoval finančnou hotovosťou cca 200 eur, ako uviedol nie je schopný zabezpečiť si ďalšie finančné prostriedky na pobyt. V Európskej únii (ďalej len „EÚ“) nemá žiadnych príbuzných. Nemal žiaden cestovný doklad, vízum, ani povolenie k pobytu. Nežiadal kontaktovať žiadnu mimovládnu organizáciu. Nechcel požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat prostredníctvom IOM. Na základe žiadosti odporcu Spoločné kontaktné pracovisko Čunovo - Rajka dňa 27.7.2015 oznámilo, že navrhovateľ nie je evidovaný v evidencii Úradu prisťahovalectva a štátneho občianstva Maďarska a teda nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl. V EÚ o azyl nepožiadal. Lustráciou bolo zistené, že navrhovateľ nie je evidovaný v žiadnych informačných systémoch. Dňa 27.7.2015 začal odporca s poukazom na ust. § 4 ods. 1 readmisnej dohody konanie o navrátení navrhovateľa do Maďarska s tým, že navrhnutá readmisia by sa mala uskutočniť 29.7.2015. Zo spisu vyplýva, že rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BB7-74-021/2015-AV z 28.7.2015 súčasne za použitia ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov odporca administratívne vyhostil navrhovateľa. Následne, po jeho oboznámení s obsahom administratívneho spisu vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým navrhovateľa zaistil do času jeho odovzdania na základe readmisnej dohody do Maďarska, najdlhšie však do 27.8.2015. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa ust. § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa ust. Článku 4 readmisnej dohody (1) Každá zmluvná strana na základe žiadosti druhej zmluvnej strany prijme späť osobu, ktorá nie je občanom štátu ani jednej zmluvnej strany alebo je bez štátnej príslušnosti (ďalej len "občan tretieho štátu"), ktorá z územia štátu požiadanej zmluvnej strany prišla na územie štátu žiadajúcej zmluvnej strany priamo a nespĺňala právne podmienky na vstup a pobyt na území štátu žiadajúcej zmluvnej strany. (2) Každá Zmluvná strana na základe žiadosti druhej Zmluvnej strany prijme späť občana tretieho štátu, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území štátu žiadajúcej Zmluvnej strany a je držiteľom platného cestovného dokladu s udeleným platným vízom požiadanej Zmluvnej strany alebo je držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného požiadanou Zmluvnou stranou, ktoré ho oprávňuje na vstup alebo pobyt na území štátu požiadanej Zmluvnej strany. Ak má dotknutá osoba vydané platné vízum alebo platné povolenie na pobyt obidvomi Zmluvnými stranami, osobu prijme späť tá Zmluvná strana, ktorej platnosť víza alebo povolenia na pobyt sa skončí neskôr. (3) Zmluvné strany prijmú na základe žiadosti bez osobitných formalít späť občana tretieho štátu, ktorý bol zadržaný pri protiprávnom prekročení štátnych hraníc, a žiadajúca zmluvná strana požiada o readmisiu osoby do štyridsiatich ôsmich (48) hodín od protiprávneho vstupu na územie jej štátu. Požiadaná zmluvná strana odpovie na žiadosť do dvanástich (12) hodín a osobu prijme späť do dvadsiatich štyroch (24) hodín od doručenia žiadosti. (4) Ak nemožno uplatniť zjednodušený postup podľa odseku 3, readmisia sa vykoná podľa odseku 1. (5) Na žiadosť uvedenú v odsekoch 1 a 2 požiadaná Zmluvná strana odpovie neodkladne, najneskôr však do troch (3) pracovných dní od doručenia žiadosti o readmisiu príslušnému orgánu dožiadanej Zmluvnej strany; odmietnutie žiadosti o readmisiu musí byť odôvodnené. Ak nebola odpoveď poskytnutá v stanovenej lehote alebo v lehote predĺženej podľa odseku 6, readmisia sa považuje za odsúhlasenú. (6) Lehoty možno po vzájomnej dohode zmluvných strán predĺžiť jedenkrát, ak ide o právne alebo vecné prekážky v súvislosti s odovzdaním, možno lehoty predĺžiť najneskôr do odstránenia týchto prekážok. (7) Po doručení súhlasu s readmisiou žiadajúcej Zmluvnej strane alebo po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 5 alebo 6 sa readmisia občana tretieho štátu uskutoční neodkladne, najneskôr však do siedmich (7) dní po udelení súhlasu s readmisiou. (8) Žiadajúca zmluvná strana prijme späť za rovnakých podmienok do tridsiatich (30) dní od odovzdania občana tretieho štátu, ak požiadaná zmluvná strana preukáže, že readmisia osoby nezodpovedala podmienkam uvedeným v tomto článku. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 1 vyhl. MVSR č. 499/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Podľa ust. Článku 5 ods. 1 písm. a), b), c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) 1. Na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky: a) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu; b) majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt; c) zdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich určite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom; Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporca dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie a to jednak založením nevyhnutných listín a dôkazov (napr. listiny týkajúce sa vrátenia navrhovateľa formou readmisie z Českej republiky, cestovný lístok na trasu Budapešť - Frankfurt nad Mohanom, zoznam odobratých osobných predmetov) a jednak výsluchom navrhovateľa k jeho vstupu na slovenské územie a k súvisiacim otázkam. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ prišiel na Slovensko z Maďarska bez potrebných povolení, že nemá žiaden osobný a ani cestovný doklad, že neovláda slovenský jazyk, že disponuje finančnou hotovosťou cca 200 eur, že nechce využiť možnosť asistovaného návratu prostredníctvom IOM a ani možnosť kontaktovania sa s mimovládnou organizáciou. Navrhovateľ osobitne namietal, že odporca neoveril jeho vyjadrenie, podľa ktorého v Maďarsku nepožiadal o azyl. Toto tvrdenie navrhovateľa sa nezakladá na pravde, nakoľko Spoločné kontaktné pracovisko Čunovo - Rajka dňa 27.7.2015 č.p. PPZ-MPS-CUN-5260/2015-BOG/17985 odporcovi oznámilo, že navrhovateľ nie je evidovaný v evidencii Úradu prisťahovalectva a štátneho občianstva Maďarska a teda nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia: Navrhovateľ namietal, že odporca nedostatočne odôvodnil dĺžku zaistenia. Ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, odporca stanovil dobu zaistenia navrhovateľa do času odovzdania navrhovateľa do Maďarska v rámci readmisnej dohody, najdlhšie však do 27.8.2015. V odôvodnení tejto časti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že presnú dobu faktického výkonu readmisie zaistenia nie je možné stanoviť a to vzhľadom na aktuálne nepriaznivú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska. I keď tento dôvod ďalej nerozvíjal súd konštatuje, že vzhľadom na aktuálne všeobecne známy problém nelegálnej migrácie v Maďarsku môže práve enormná zaťaženosť maďarských štátnych orgánov spôsobovať nedodržanie, resp. predlžovanie termínov, stanovených readmisnou dohodou. Podľa názoru súdu odporca takýmto odôvodnením (s tým, že súčasne stanovil maximálnu dobu zaistenia navrhovateľa do 27.8.2015) jednoznačne a dostatočne zdôvodnil, prečo dobu zaistenia stanovil tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Je nepochybnou skutočnosť, že navrhovateľ na svojej ceste vlakom z Maďarska do Nemecka vstúpil na slovenské územie bez toho, aby disponoval osobnými a cestovnými dokladmi, resp. relevantným povolením v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc). Začatie jeho readmisie na maďarské územie je teda dostatočne odôvodnené. S poukazom na uvedené aj postup odporcu podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal, že odporca nedostatočne skúmal možnosť aplikácie alternatívy jeho zaistenia a v tomto smere že nedostatočne odôvodnil nevyužitie alternatívy zaistenia. Podľa názoru súdu námietka nedostatočného odôvodnenia neobstojí, nakoľko odporca v odôvodnení uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že alternatívy zaistenia v zmysle ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nie je možné využiť. Možnými a zákonnými alternatívami zaistenia navrhovateľa je hlásenie pobytu, resp. zloženie peňažnej záruky (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Navrhovateľ síce vo svojom výsluchu uviedol, že má cca 200 eur (ktorá suma by s poukazom na cit. ust. ust. § 1 vyhl. MVSR č. 499/2011 Z.z. postačovala na približne 3 dni jeho pobytu na Slovensku), avšak vzhľadom na dôvody stanovenia max. doby zaistenia (30 dní) by mu nepostačovala na pokrytie nákladov tejto doby (pričom nebola naplnená ani podmienka preukázania zabezpečenia ubytovania v zmysle ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov), resp. na zloženie peňažnej záruky. Avšak i keby navrhovateľ disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami a ak by aj nehrozilo jeho skrývanie, resp. vyhýbanie sa prípravy návratu (viď Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území), podľa názoru súdu by ponechanie možnosti navrhovateľa pohybovať sa voľne na slovenskom územím nebolo možné. Je tomu tak preto, lebo priamo aplikovateľný Kódex schengenských hraníc vo svojom Článku 5 ods. 1 písm. a), b) stanovuje povinnosť splnenia podmienok vstupu príslušníkov tretej krajiny do schengenského priestoru - konkrétne aj vo vzťahu k dokladom, ktorými príslušníci tretích krajín musia disponovať (platný cestovný doklad, resp. doklad oprávňujúci prekročiť hranicu, resp. platné vízum, resp. povolenie na pobyt). Žiaden z týchto dokladov navrhovateľ odporcovi nepredložil, podobne ako ani nepredložil žiaden doklad o svojej totožnosti. Bolo by teda v rozpore s týmto nariadením (ako aj v rozpore s ust. § 5 zákonom o pobyte cudzincov), ak by odporca za danej situácie vedome umožnil navrhovateľovi pohybovať na území Slovenskej republiky a v schengenskom priestore ako takom. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, v odôvodnení uviedol správnu úvahu ktorou sa riadil pri určení max. doby zaistenia navrhovateľa a pretože vec správne a v súlade s platnou legislatívou aj posúdil, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).