Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/317/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108218660 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108218660.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C.. W.. I. D. S. O. T. M. Q. H. , narodený XX.XX.XXXX, bytom B. X, B., proti odporcovi: I. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, II. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody, o náhradu primeraného zadosťučinenia, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17. júna 2015, č.k. 15C 96/2008-362, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa zo dňa 17. júna 2015, č.k. 15C 96/2008-362, p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 17.06.2015, č.k. 15C 96/2008-362, konanie zastavil, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie vo výroku, ktorým konanie zastavil, odôvodnil právne ustanovením § 141a ods. 1 O.s.p. účinného od 01.01.2015 a vecne tým, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 13.941,45 €, uloženú mu uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.03.2014, č.k. 15C 96/2008-317, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014, s tým, že odporca je účastníkom, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.07.2007 domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 112.859,32 € s príslušenstvom titulom náhrady ušlého zisku - straty na zárobku v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným policajným orgánom - Okresným riaditeľstvom policajného zboru Bratislava II. zo dňa 06.05.2003 o trestnom stíhaní navrhovateľa a proti odporcovi v II. rade zaplatenia sumy 165.969,59 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa policajného zboru - Okresného riaditeľstva policajného zboru Trnava, v dôsledku porušenia zásady „forum delicti commissi“. Súd prvého stupňa uviedol, že odporca v I. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) procesným návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2012 navrhol, aby súd vyzval navrhovateľa na zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa § 141a ods. 2 O.s.p., keďže mal zato, že sú splnené podmienky a predpoklady na postup podľa § 141a ods. 1 O.s.p. Zároveň uviedol, že odporcovia sú účastníkmi, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu v konkurznom konaní, a preto nie sú povinní zložiť preddavok na trovy konania. Dňa 16.01.2012 súd prvého stupňa navrhovateľovi oznámil, že odporca v I. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) podal návrh na zloženie preddavku podľa § 141a O.s.p. Vzhľadom k tomuto súčasne vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní doručil súdu vyplnené tlačivo, ktorým sa dokladujú pomery účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov za účelom skúmania splnenia podmienok na zloženie preddavku na trovy konania. Dňa 24.02.2012 doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa vyplnené tlačivo pre dokladovanie majetkových pomerov, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ je od roku 1993 konateľom obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., pričom od 07.09.2011 bol dlhodobo práceneschopný, v súčasnosti je uznaný invalidným (so znížením schopnosti o 70 %) a poberá mesačne invalidný dôchodok vo výške 320,10 €, z ktorého mu Sociálna poisťovňa vykonáva zrážky v sume 52,90 € mesačne, na základe príkazu na začatie exekúcie, a teda po odpočítaní zrážok má mesačný dôchodok vo výške 267,18 €. Z predloženého tlačiva ďalej vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to pozemku, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. zapísaného na LV č. XXXX zo dňa 22.02.2012, na ktorý je podľa navrhovateľa vedená nezákonná exekúcia, nezákonná dražba a taktiež je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. L. Ž. zapísaného na LV č. XXX zo dňa 25.01.2012, na ktorý je vedená podľa navrhovateľa nezákonná exekúcia. Navrhovateľ ďalej vlastní rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území B., zapísaný na LV č. XXXX a rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území C. L. Ž.W. zapísaný na LV č. XXX, na ktorý je tiež vedená nezákonná exekúcia, nezákonná dražba v dôsledku ktorých je zablokovaná rekonštrukcia a znemožnený ich predaj. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ vlastní aj anglikánsky kaštieľ nachádzajúci sa v katastrálnom území C. L. Ž. zapísaný na LV č. XXX, na ktorý je podľa tvrdenia navrhovateľa taktiež vedená nezákonná exekúcia a nezákonná dražba. Navrhovateľ uviedol, že má voči dlžníkovi I.. C.. T. peňažnú pohľadávku vo výške 331.939,18 €, ktorá je predmetom sporu vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5C 895/2008. Navrhovateľ je ženatý, má tri deti, z toho dve maloleté, nezaopatrené. Priemerný mesačný príjem manželky navrhovateľa je 340,-- €. Z vyhlásenia vyplýva, že navrhovateľ nevlastní motorové vozidlo a nemá žiadne úspory, ani vklady v peňažných ústavoch. Uviedol, že má výdavky na lieky mesačne vo výške 45,-- €, mesačné výdavky súvisiace s bývaním: za vodu 14,21 €, za elektrinu 86,09 €, za plyn 186,-- €, za telekomunikačné služby 40,20 €. Ďalšími skutočnosťami, ktoré by mal súd zohľadniť, sú nezákonne vedené exekúcie voči navrhovateľovi súdnymi exekútormi JUDr. L. Jakubcom a Mgr. A. Michnicovou a taktiež zhoršujúci sa zdravotný stav navrhovateľa, v dôsledku ktorého nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, invalidný dôchodok vyplácaný navrhovateľovi Sociálnou poisťovňou po zrážkach, výchova a starostlivosť o dve maloleté deti, nízky mesačný príjem manželky navrhovateľa, ako aj náklady na lieky. Navrhovateľ uviedol, že predmetné tlačivo síce vyplnil, ale proti svojej vôli z dôvodu, že namieta v ňom porušenie jeho ústavných práv a ohrozenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, ohrozenie práva na prístup k súdu v dôsledku zmeny pravidiel podľa ustanovenia § 141a O.s.p. až po začatí konania v danej veci, pričom mal zato, že predmetné konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov oslobodené od súdnych poplatkov. Podľa názoru navrhovateľa, bol predmetný návrh protiústavný, nezákonný a šikanózny, odporujúci dobrým mravom. V prejednávanej veci súd prvého stupňa posúdil majetkové pomery navrhovateľa z pohľadu splnenia podmienok na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle § 141a O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu. Navrhovateľ je síce invalidným dôchodcom, a má dve nezaopatrené deti a náklady na vedenie domácnosti, ako aj výdavky na lieky, avšak je zároveň aj vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to dvoch rodinných domov, kaštieľa a priľahlých pozemkov, jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., a voči dlžníkovi I.. C. T. má peňažnú pohľadávku vo výške 331.939,18 €, ktorá je predmetom sporu vedenom na Okresnom súde Pezinok (sp.zn. 5C 895/2008). Osobné, majetkové pomery navrhovateľa a jeho zdravotný stav nemôžu byť paušálnymi dôvodmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Keďže navrhovateľ v danom konaní nepreukázal, že spĺňal predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, súd prvého stupňa mal za to, že v danej veci boli splnené podmienky na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania, nakoľko navrhovateľ uplatňuje návrhom na začatie konania právo na zaplatenie peňažnej sumy v celkovej výške 278.828,91 € (112.859,32 € + 165.969,59 €), t.j. vo výške presahujúcej 400 - násobok životného minima (výška životného minima na dospelého človeka bola v čase rozhodovania o návrhu v sume 194,58 € mesačne). S poukazom na uvedené skutočnosti súd uznesením zo dňa 20.09.2012, č.k. 15C 96/2008-275 (v poradí prvým), uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 13.941,45 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Nakoľko podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd s poukazom na ustanovenie § 141a ods. 1 tretia veta O.s.p. odporcov v I. a II. rade na zloženie preddavku na trovy konania nezaviazal. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dňa 31.10.2012 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.12.2012, č.k. 3Co 561/2012-289, tak, že predmetné odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, keďže navrhovateľ napadol odvolaním rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Dňa 25.02.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené dovolanie navrhovateľa voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2012, č.k. 3Co 561/2012-289, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že uznesením zo dňa 21.08.2013, č.k. 5 Cdo 181/2013-305, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2012, č.k. 3Co 561/2012-289, a uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 20.09.2012, č.k. 15 C 96/2008-275 (v poradí prvé), zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že pri riešení otázky, či dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdov nižších stupňov mal za následok odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), vzal dovolací súd na zreteľ, že navrhovateľ nemal možnosť vopred a v primeranom čase sa oboznámiť s návrhom odporcu v I. rade na zloženie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia 141a O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že z obsahu spisu nevyplývalo, že by súdy doručili navrhovateľovi návrh na zloženie preddavku na trovy konania podaný odporcom v I. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) a taktiež, že by navrhovateľ mal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam uvedených v návrhu na zloženie preddavku na trovy konania v primeranej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky dôvodil, že z hľadiska sledovaných cieľov spravodlivého súdneho konania zabezpečujúceho právo účastníkov na rovnosť zbraní a kontradiktórne súdne konanie je v predmetnom prípade procesným deficitom (a to aj podľa procesnej úpravy v Slovenskej republike viď § 79 ods. 4 O.s.p.) taký postup súdu, ak sa návrh nedoručí druhému účastníkovi konania a neposkytne sa mu možnosť oboznámiť sa s obsahom návrhu protistrany a nie je mu ani umožnené na tento reagovať v tom smere, aby mal možnosť ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o jeho právach a povinnostiach. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v hore uvedenom uznesení súd prvého stupňa doručil navrhovateľovi návrh odporcu v I. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) na zloženie preddavku na trovy konania zo dňa 09.01.2012 a súčasne ho vyzval, aby sa k tomuto procesnému návrhu písomne vyjadril. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení návrh označil za zmätočný, odporujúci princípu proporcionality a za výsledok zneužitia procesného práva. Navrhol, aby súd vyzval odporcu v I. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) k verifikovaniu trov konania, ktoré by mu mohli v predmetnom konaní vzniknúť, respektíve, ktoré mu už doposiaľ vznikli, keďže sa zastupuje sám, prostredníctvom právneho odboru Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom dikcia ustanovenia § 141a O.s.p. vykonanie takéhoto dôkazu pred rozhodnutím o návrhu nevylučuje, nakoľko sa tým neskúmajú majetkové pomery odporcu v I. rade. Ak odporca v I. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) trovy konania hodnoverne nezdokladuje, nemožno spravodlivo žiadať, aby mu súd uložil povinnosť podľa § 141a O.s.p., pretože takýto postup súdu by odporoval požiadavke na spravodlivosť súdneho konania. Navrhovateľ navrhol predmetný šikanózny návrh na uloženie povinnosti na zloženie preddavku zamietnuť ako nedôvodný; jedná sa o neprípustnú špekuláciu sledujúcu zmarenie dosiahnutia požadovaného odškodnenia navrhovateľom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 278.828,91 €, ktorá prekračuje sumu zodpovedajúcu 400 - násobku sumy životného minima a odporca v I. rade navrhol súdu postup podľa § 141a O.s.p., súd prvého stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli splnené predpoklady na oslobodenie od poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu, a preto opätovne uznesením (v poradí druhým) zo dňa 28.03.2014, č.k. 15C 96/2008-317, uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5 % z uplatnenej peňažnej sumy, t.j. vo výške 13.941,45 € v lehote do šesťdesiatich dní od právoplatnosti uznesenia na účet súdu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014, avšak navrhovateľ v stanovenej lehote, ani do dátumu vydania tohto rozhodnutia, súdom uloženú povinnosť nesplnil. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 141a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, podľa ktorého navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 - násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určitej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Z týchto dôvodov, keďže navrhovateľ preddavok na trovy konania v stanovenej 60 - dňovej lehote nezložil a odporcovia takúto povinnosť nemali, nakoľko sú účastníkmi konania, ktorých majetkové pomery ako dlžníkov nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu, súd prvého stupňa rozhodol v súlade s aktuálnym znením ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. a predmetné konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, v dôsledku ktorých mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p.) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie respektíve navrhol, aby konanie o návrhu navrhovateľa v 1. a 2. rade (zrejme navrhovateľ „chcel uviesť“ odporcu v I. a v II. rade) titulom neprípustnej špekulácie, šikany a zneužitia procesného práva, konaním v rozpore s dobrými mravmi zastavil. Navrhovateľ v rámci svojho odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa s ním riadne nekonal ani nekoná, pričom sa nechal neprípustne vztiahnuť do aktivít odporcu v I. rade a odporcu v II. rade smerujúcich k účelovému zastaveniu konania zneužitím procesného práva (§ 141a O.s.p.), hoci súd prvého stupňa vedel a musel vedieť, že postupom odo dňa 10.01.2012 (t.j. deň podania návrhu odporcu v I. rade na zloženie preddavku na trovy konania) sa hrubo a neprípustne porušuje právo rovnosti účastníkov konania, vadne, tendenčne a formalisticky si súd prvého stupňa vykladá dikciu ustanovenia § 141a O.s.p., keď neprípustne a ústavne nekomfortne zneužíva procesné právo, a to v prospech odporcu v I. rade, ako aj odporcu v II. rade, keď vedome marí právo navrhovateľa na prístup k súdu a jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Má za to, že konanie vedené o návrhu odporcu v I. rade na základe návrhu zo dňa 10.01.2012 odporuje čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 6 Cdo 333/2013, zo dňa 29. októbra 2014) a rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnených v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ako aj judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, aktuálne už aj judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo svojom odvolaní ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa porušil 15 - dňovú lehotu na zastavenie konania od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania (štvrtá veta odsek 1 ustanovenia § 141a O.s.p.) a iné procesnoprávne a hmotnoprávne pochybenia majúce za následok nedostatočne a formalisticky zistený skutkový stav veci. Uviedol, že odporca v I. rade nežiadal, aby mu súd uložil povinnosť zložiť preddavok na účet súdu, ale vyslovene žiadal, aby súd vyzval navrhovateľa k zloženiu preddavku na trovy konania odporcu, ktoré však spoľahlivo súdu nepreukázal a ani nedeklaroval, v akej výške by mu mali (vzhľadom na predmet sporu a doterajší priebeh) vôbec vzniknúť, a teda či zloženie preddavku v sume 13.941,45 € na nepreukázané trovy odporcu je vôbec proporcionálne. V danom prípade suma určená súdom 13.941,45 € nie je proporcionálna, nie je dôvodná, a nie je vôbec zmysluplná. Súčasne uviedol, že konanie o zložení preddavku na neexistujúce trovy konania odporcu v I. rade a odporcu v II. rade začalo dňa 10.01.2015 (zrejme navrhovateľ „chcel uviesť“ dňa 10.01.2012), pričom súd prvého stupňa porušil 15 - dňovú lehotu na zastavenie konania od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania, ktorá mu márne uplynula do 31.12.2014, a preto nie je možné s poukazom na princíp právnej istoty aplikovať ustanovenie § 141a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015, tak ako to súd prvého stupňa urobil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v rámci svojho rozhodnutia, ktoré zmätočne odôvodnil, aj nesprávne vec právne posúdil, nakoľko napadnuté uznesenie o zastavení konania zo dňa 17.06.2015, č.k. 15C 96/2008-362, je protiústavné a došlo ním k porušeniu základného práva odvolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v dôsledku čoho bola odvolateľovi odňatá možnosť riadne konať pred súdom. Poukázal na to, že súd prvého stupňa konal aj v rozpore s aktuálnym rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva, tak ako je to uvedené v kauze Trančíková proti Slovenskej republike zo dňa 13. januára 2015, nakoľko návrh odporcu v II. rade na zastavenie konania obsahujúci právnu argumentáciu doručený súdu dňa 07.05.2015 (teda pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení konania zo dňa 17.06.2015) bol doručený odvolateľovi až dňa 18.08.2015, t.j. spolu s napadnutým uznesením, takže odvolateľ sa k nemu nemal možnosť vyjadriť v primeranej lehote a pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení konania zo dňa 17.06.2015, č.k. 15 C 96/2008-362. Odvolateľ (navrhovateľ) ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pred vydaním uznesenia zo dňa 20.09.2012, č.k. 15C 96/2008-275, nevyzval odporcov v rovnakej lehote na zloženie preddavku súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi, ergo porušil právo rovnosti účastníkov konania v neprospech navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že aplikácia novelizovaného ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. účinného od 01.01.2015 nie je v danej veci možná. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. III. ÚS 58/2015-31 zo dňa 14.04.2015, doručený súdu prvého stupňa dňa 17.06.2015, rozhodol tak, že základné právo C.. W.. I. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp.zn. 15C 96/2008 porušené bolo a okresnému súdu prikázal, aby v predmetnej veci konal bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa vydaním predmetného uznesenia o zastavení konania opätovne mu odňal možnosť riadne konať pred súdom. Napadnuté uznesenie je arbitrárne odôvodnené a je vydané v rozpore s ustanoveniami § 2, § 3, § 18 O.s.p., v rozpore s ustanoveniami § 157 ods. 2 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p. a súčasne odporuje čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k citovanému dohovoru. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (označená ako odporca v II. rade) sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že inštitút preddavku na trovy konania je založený na dvojfázovom postupe súdu spočívajúcom v tom, že nesplnenie tejto povinnosti v lehote určenej súdom, má ex lege za následok zastavenie konania. Nakoľko navrhovateľ v súdom určenej lehote preddavok na trovy konania nezložil, súd nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť pre nezloženie preddavku na trovy konania. S poukazom na vyššie uvedené má odporca v II. rade za to, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Každé podanie musí obsahovať označenie správneho orgánu, ktorému je podanie adresované, musí obsahovať označenie dôkazov, podpis a dátum podania. Tieto údaje sa štandardne vyskytujú aj v iných procesných predpisoch. Z obsahu ustanovenia § 42 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že podanie musí byť podpísané. Podanie bez podpisu nemožno považovať za kvalifikované podanie. Odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nebolo podpísané navrhovateľom, a preto má zato, že podanie navrhovateľa v podobe odvolania je potrebné považovať za právne neúčinné a nemožno naň prihliadať. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17.06.2015, sp.zn. 15 C 96/2008, o zastavení konania v celom rozsahu potvrdil a odvolanie navrhovateľa odmietol. Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (označená ako odporca v I. rade) sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.05.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.09.2012, č.k. 15C 96/2008-275 (v poradí prvým), uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 13.941,45 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ dňa 31.10.2012 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.12.2012, č.k. 3Co 561/2012-289, tak, že predmetné odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, keďže navrhovateľ napadol odvolaním rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Dňa 25.02.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené dovolanie navrhovateľa voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2012, č.k. 3Co 561/2012-289. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o podanom dovolaní uznesením zo dňa 21.08.2013, č.k. 5 Cdo 181/2013-305, tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2012, č.k. 3Co 561/2012-289, a uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 20.09.2012, č.k. 15 C 96/2008-275 (v poradí prvé), zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa opätovne uznesením (v poradí druhým) zo dňa 28.03.2014, č.k. 15C 96/2008-317, uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5 % z uplatnenej peňažnej sumy, t.j. vo výške 13.941,45 € v lehote do šesťdesiatich dní od právoplatnosti uznesenia na účet súdu. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dňa 06.06.2014 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.04.2014, č.k. 5Co 385/2014-326, tak, že odvolanie navrhovateľa odmietol. Predmetné uznesenie o zložení preddavku (v poradí druhé) nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014, pričom navrhovateľ v stanovenej lehote, ani do dátumu vydania tohto rozhodnutia, súdom uloženú povinnosť nesplnil. Na základe vyššie uvedeného je potrebné uviesť, že odvolací súd už nemôže preskúmavať správnosť právoplatného súdneho rozhodnutia, t.j., či boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie tejto povinnosti (uloženie povinnosť zložiť preddavok na trovy konania) navrhovateľovi. Predmetom odvolacieho konania je preto iba právne posúdenie vecnej správnosti uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, t.j., či v posudzovanej veci existovali zákonné dôvody pre takýto postup súdu prvého stupňa (zastavenie konania), alebo či mal súd v konaní pokračovať. Podľa § 141a ods. 1 O.s.p. účinného od 01.01.2015, navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400 - násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu v konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Pôvodné znenie ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. účinné do 31.12.2014 bolo v jeho štvrtej vete novelizované zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015 a znelo nasledovne: „Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“. Predmetnou novelou došlo teda k doplneniu slovného spojenia „...alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní...“ v štvrtej vete ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p., a teda súd konanie, pre nezloženie preddavku na trovy konania navrhovateľom, zastaví aj v prípadoch, ak odporca je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, bez ohľadu na to, či odporca má povinnosť takýto preddavok zložiť, respektíve ho zložil. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že nakoľko uvedená novela neobsahuje prechodné ustanovenia, podľa zásad teórie procesného práva (§ 355 O.s.p.) platí, že takto novelizované ustanovenie sa vzťahuje aj na konania začaté pred 01.01.2015 a súd je povinný ho aplikovať v čase svojho rozhodovania. V posudzovanej veci súd prvého stupňa o zastavení konania rozhodoval v čase (dňa 17.06.2015) účinnosti novely č. 335/2014 Z.z., a preto postupoval správne, ak pre podmienky zastavenia konania aplikoval Občiansky súdny poriadok (§ 141a ods. 1 O.s.p.) v jeho novelizovanom znení. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia (§ 141a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015) vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok: a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 - násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci, b/ navrhol to odporca, c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania) s tým, že súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie uvedené) podmienky splnené súčasne. Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda odporca súdu navrhne, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým, že aj on bude vyzvaný na zloženie takéhoto preddavku, pričom výnimku, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania, predstavuje iba skutočnosť, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona). Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, keďže právna úprava tieto subjekty výslovne vylučuje. Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia upravuje sankciu za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok za situácie, že tento preddavok zložil odporca, ktorý aj má povinnosť ho zložiť, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloženie. U navrhovateľa, ktorý nezloží preddavok na trovy konania, môžu preto nastať najmä situácie, že tento preddavok zloží odporca, ktorý má povinnosť ho zložiť, preddavok nezloží odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho zložiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona) vzťahuje na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží, ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (tak ako je to v posudzovanej veci). V predmetnej veci nie je sporné, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy konania a odporcom je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloženie preddavku, lebo právna úprava ho z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento preddavok ani nezložil. Odvolací súd preto uvádza, že ak navrhovateľ preddavok na trovy konania nezloží, súd konanie zastaví nielen vtedy, ak preddavok odporca zloží, ale aj vtedy (s účinnosťou od 01.01.2015), ak ho nezloží, pretože ho na splnenie tejto povinnosti nemožno vyzvať. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že odporca (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) nežiadal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na účet súdu, ale vyslovene žiadal, aby súd vyzval navrhovateľa k zloženiu preddavku na trovy konania odporcu, ktoré však spoľahlivo súdu nepreukázal a ani nedeklaroval, t.j. v akej výške by mu mali (vzhľadom na predmet sporu a doterajší priebeh) vôbec vzniknúť, a teda či zloženie preddavku v sume 13.941,45 € na nepreukázané trovy odporcu je vôbec proporcionálne, odvolací súd udáva, že v predmetnej veci zatiaľ nebolo preukázané, že odporcovi nejaké trovy v rámci konania vznikli, avšak na druhej strane je potrebné uviesť, že v prípade, že by v priebehu celého konania tieto trovy na strane odporcu nevznikli, navrhovateľovi by sa predmetná suma určená ako preddavok na trovy konania po skončení konania (bez ohľadu na výsledok) vrátila. Okrem tejto skutočnosti odvolací súd udáva, že z dikcie ustanovenia § 141a O.s.p. nevyplýva povinnosť preukázať existenciu trov konania už v čase rozhodovania súdu o zložení preddavku na trovy konania. V priebehu konania totiž nie je možné vylúčiť skutočnosť, že tieto trovy na strane odporcu aj reálne počas súdneho konania vzniknú. Zákon totiž nevylučuje situáciu, že predmetné trovy konania môžu vzniknúť aj v budúcnosti, a preto argument navrhovateľa v tomto smere odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Pokiaľ ide o doručenie návrhu odporcu (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) na zastavenie konania doručeného súdu prvého stupňa dňa 07.05.2015, a ktoré bolo navrhovateľovi doručené až dňa 18.08.2015, t.j. spolu s napadnutým uznesením, pričom odvolateľ (navrhovateľ) sa k nemu nemal možnosť vyjadriť v primeranej lehote, t.j. pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení konania zo dňa 17.06.2015, č.k. 15 C 96/2008-362, odvolací súd udáva, že hoci súd prvého stupňa navrhovateľovi doručil návrh odporcu (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky), doručený súdu prvého stupňa dňa 07.05.2015, až dňa 18.08.2015, t.j. spolu s uznesením o zastavení konania, tento procesný postup súdu prvého stupňa nezakladá odňatie možnosti konať pred súdom, a to z dôvodu, že ide o návrh na zastavenie konania, ktorý podal odporca (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky), pričom však samotné zastavenie konania nie je v tomto prípade návrhovým konaním, ale automaticky nasleduje po splnení zákonných predpokladov bez ohľadu na to, či niektorá zo strán podá respektíve nepodá návrh na zastavenie konania. Inak povedané inštitút preddavku na trovy konania je založený na dvojfázovom postupe súdu spočívajúcom v tom, že nesplnenie tejto povinnosti v lehote určenej súdom, má ex lege za následok zastavenie konania. Aj prípadné vyjadrenie sa navrhovateľa k danému podaniu, a vedomosť o takomto podaní, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu prvého stupňa navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Postačilo preto doručenie tohto návrhu na zastavenie konania navrhovateľovi spolu s doručovaním predmetného uznesenia súdom prvého stupňa. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v rámci označenia odporcu v danej veci je potrebné uviesť, že odporcom v tomto prípade je iba štát - Slovenská republika a samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú iba orgány, ktoré vystupujú v mene štátu. Inak povedané označenie odporcov v I. rade a v II. rade nie je v danom prípade správnym označením odporcu. Takéto pochybenie však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie, a tak naň odvolací súd neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu odporcovi nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.