Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108227056 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108227056.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: PAMA TREND a spol. s r.o., Bulharská 70, 821 04 Bratislava, IČO: 31 378 536, zast.: Mgr. Ing. Miroslav Ondrej, advokát, Krížna 20, 811 07 Bratislava proti odporcovi: SOLVEX s.r.o., Šustekova 13-15, 851 04 Bratislava, IČO: 35 809 728, zast.: JUDr. Jozef Gajdoš, advokát, Hviezdoslavova 37, 951 93 Zlaté Moravce o zaplatenie sumy 7.900,16 eur s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013 vo veci samej p o t v r d z u j e .
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013 v časti náhrady trov prvostupňového konania mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 2.507,43 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 474 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 2.033,43 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa zo dňa 29.9.2015 na vydanie opravného uznesenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 1/2009-256 zo dňa 14.11.2013 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 7.900,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 20.5.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 17.6.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 17.7.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 13.8.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 20.8.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 987,52 eur za každý deň omeškania od 17.9.2008 do dňa zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 1.975,04 eur za každý deň omeškania od 10.1.2009 do dňa zaplatenia. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 474 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária M. Ondrej, s.r.o. Krížna 20, 811 07 Bratislava, IČO: 36 867 659, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.788,28 eur a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Evy Kubaskej, AK Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom písomnú mandátnu zmluvu s dohodnutým predmetom plnenia zmluvy a s odplatou, ktorú si zmluvné strany dojednali vo výške 25.000 Sk za každý, aj začatý kalendárny mesiac a ktorá nebola zmenená tak, ako si to dojednali obe strany v Čl. IV. v bode 2 tejto zmluvy. Prvostupňový súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ ako mandatár a ani odporca ako mandant, nevypovedali mandátnu zmluvu písomnou formou podľa Čl. IV. bodu 3 a ani od tejto zmluvy neodstúpili. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že odporca ako mandant si nesplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z platnej mandátnej zmluvy, a to povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako mandatárovi odplatu.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade navrhovateľovi vznikol nárok na odplatu, ktorý riadne vykonal pre odporcu predmetnú činnosť - poskytoval mu účtovné služby na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, a to v rámci možností, ktoré mu poskytol odporca. Navrhovateľ odporcu viackrát vyzýval na riadne plnenie predmetu mandátnej zmluvy o poskytnutie potrebnej súčinnosti v súlade s Čl. III. ods. 2 písm. b), c), d) a i) zmluvy, a preto nemôže byť na jeho ujmu, ak tak odporca neučinil. Súd prvého stupňa neprihliadol na obranu odporcu, že mandátnu zmluvu navrhovateľovi ústne vypovedal v máji 2008, nakoľko predmetná mandátna zmluva bola oboma zmluvnými stranami dojednaná v písomnej forme a v ktorej v Čl. IV Záverečné ustanovenia v bode 5. sa zmluvné strany dohodli, že zmeny a doplnky tejto zmluvy môžu zmluvné strany vykonávať výlučne písomným dodatkom k tejto zmluve.
Prvostupňový súd nemal v konaní za preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mu riadne neplnil predmet mandátnej zmluvy, ani tvrdenie odporcu, že si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu škody v dôsledku jeho porušenia povinností zo zmluvy. Prvostupňový súd nezobral do úvahy tvrdenie odporcu, že v dôsledku riadneho neplnenia zmluvy navrhovateľom, mu bola uložená pokuta príslušným daňovým úradom, nakoľko podľa výpovede svedka A. O. sa jednalo o obdobie za rok 2005 a mandátna zmluva bola uzatvorená dňa 1.12.2006.
Súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal nárok na odplatu za obdobie máj až november 2008 v zmysle Čl. I. a II. mandátnej zmluvy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa vylúčil jeho vzájomný návrh na samostatné konanie, napriek tomu, že na vylúčenie vzájomného návrhu neboli dané dôvody. Navyše má za to, že povinnosť prejednať vzájomný návrh v tomto konaní uložil súdu prvého stupňa nadriadený súd v uznesení zo dňa 31.10.2012, č.k. 1Cob 224/2011-233, ktorým bol skorší rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. K veci samej odporca uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 566 Obchodného zákonníka, z ktorého podľa názoru odporcu vyplýva, že odplata patrí mandatárovi len za činnosť, ktorú si zmluvne dohodli a ktorú skutočne aj vykonal. V tejto súvislosti poukázal na čl. II zmluvy, v ktorom si účastníci dojednali, že navrhovateľovi ako mandatárovi bude odporca uhrádzať odplatu za poskytnuté služby podľa zmluvne dojednaných podmienok. Namietal teda záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľovi patrí odmena z mandátnej zmluvy, aj keď žiadnu činnosť pre mandanta nevykonal alebo vykonal len nepatrné časti činnosti pre odporcu. Odporca má za to, že Obchodný zákonník ako aj uzavretá mandátna zmluva nepriznávajú navrhovateľovi nárok na plnenie z mandátneho vzťahu, ak mandatár neposkytne riadne svoje plnenie, a to ani v prípade tvrdeného neposkytnutia súčinnosti zo strany odporcu. Jedinou podmienkou pre vznik nároku je riadne poskytnutie služieb, ktoré podľa zisteného skutkového stavu neboli poskytnuté. K záveru prvostupňového súdu, že odporca nepreukázal, že navrhovateľ mu riadne neplnil predmet mandátnej zmluvy, odporca uviedol, že podľa konštantnej judikatúry nemôže podať negatívny dôkaz o niečom, čo sa nestalo. Bol to však navrhovateľ, ktorý bol povinný preukázať, že plnenia v dohodnutom rozsahu poskytol. Odporca ďalej namietal, že jednotlivé faktúry mali byť vystavené až po vykonaní činností, pričom každá faktúra mala obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti, teda aj činnosti, ktoré boli vykonané a aj dohodnutú lehotu splatnosti. Zastáva názor, že predložené faktúry neboli riadne vystavené, a preto odporca nemal povinnosť zaplatiť odplatu na základe takýchto faktúr, a teda nie je ani v omeškaní. V odvolaní uviedol, že faktúra mohla byť podľa zmluvy riadne vystavená najskôr po uplynutí mesiaca, spravidla nie skôr ako piaty deň, keď sa mohli zaúčtovať všetky platby a bankové prevody a po uplynutí lehoty splatnosti 14 dní mohli byť faktúry splatné najskôr 20. deň po uplynutí
mesiaca. V tejto súvislosti odporca namietal tiež určenie začiatku omeškania s dlžným plnením a vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že mandátna zmluva neobsahuje záväzok mandanta platiť mandatárovi odplatu vopred, pred poskytnutím služby. Ďalej vytýkal, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo priznal navrhovateľovi odplatu vo výške 829,85 eur mesačne, keď podľa čl. IV ods. 2 zmluvy bola táto výška odmeny bola dohodnutá iba do 30.6.2007. V závere odvolania odporca namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, a teda nesplnenie náležitostí súdneho rozhodnutia stanovených § 157 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje vo veci samej za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
Odporca v odvolaní namieta odňatie možnosti konať pred súdom, keď súd prvého stupňa vylúčil jeho vzájomný návrh na samostatné konanie. Odvolací súd k vznesenej námietke uvádza, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 31.3.2014, č.k. 1Cob 68/2014-281 odmietol odvolanie odporcu zo dňa 3.12.2013, ktoré odporca podal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2013, č.k. 34Cb 1/2009-249, ktorým súd prvého stupňa vylúčil vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie. S poukazom na uvedené odvolací súd poznamenáva, že ani prípadné zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa by nemalo žiadny vplyv na právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2013, č.k. 34Cb 1/2009-249 o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie.
Vo veci samej odvolací súd poukazuje na § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ukladá mandatárovi povinnosť riadiť sa pri výkone dojednanej činnosti (o. i.) pokynmi mandanta. Ďalej poukazuje na čl. III bod 2 písm. b), c) a e) mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého mandant poskytne mandatárovi včas všetky potrebné doklady a informácie na vedenie účtovnej evidencie, podklady pre výpočet miezd, ako aj všetky informácie potrebné k vykonávaniu dohodnutých prác.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa možno dospieť k záveru, že účastníci si v zmluve podmienili výkon činností mandatára pokynmi mandanta, teda že mandatár je povinný vykonať činností až potom, čo obdrží pokyny od mandanta. Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého právo mandatára na odplatu bolo viazané na vydanie pokynov mandantom, pričom nedostatok týchto pokynov bránil mandatárovi vo výkone dohodnutej činnosti.
Z vyššie uvedeného rovnako vyplýva, že v danom prípade je forma odplaty dojednaná v zmluve, t.j. či išlo o paušálnu odmenu alebo o odmenu za vykonané činnosti, právne nerozhodná.
Pokiaľ ide o námietky odporcu týkajúce sa vystavenia jednotlivých faktúr, odvolací súd tieto považuje za irelevantné. Odporca tvrdí, že „faktúry mali byť vystavené až po vykonaní činností, pričom každá faktúra mala obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti, teda aj činnosti, ktoré boli vykonané a
aj dohodnutú lehotu splatnosti a že faktúry mohli byť podľa zmluvy riadne vystavené najskôr po uplynutí mesiaca, spravidla nie skôr ako piaty deň, keď sa mohli zaúčtovať všetky platby a bankové prevody a po uplynutí lehoty splatnosti 14 dní mohli byť faktúry splatné najskôr 20. deň po uplynutí mesiaca“.
Posúdením predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že odporca svoje vyššie uvedené tvrdenia nepreukázal a tieto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa čl. II mandátnej zmluvy „mesačná odplata bude splatná na základe riadne vystavanej faktúry mandatára, doručenej mandantovi, pričom splatnosť mesačnej faktúry bude 14 dní“. Z takéhoto dojednania zmluvy nie je možné vyvodiť závery prezentované odporcom.
Odporca tiež namietal fakturovanie sumy 25.000 Sk aj po dátume 30.6.2007 s poukazom na čl. IV bod 2 mandátnej zmluvy. Odvolací súd považuje vznesenú námietku za nedôvodnú a stotožňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého výška odplaty nebola zmluvnými stranami zmenená tak, ako si to dojednali v čl. IV bode 2 mandátnej zmluvy.
Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách prvostupňového konania rozhodol súd tak, že uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 474 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária M. Ondrej, s.r.o. Krížna 20, 811 07 Bratislava, IČO: 36 867 659 trovy právneho zastúpenia vo výške 1.788,28 eur a k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Evy Kubaskej, AK Miletičova 3/a, 821 08 Bratislava trovy právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur.
Odvolací súd poukazuje na § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. z ktorých vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Advokát však zo zákona nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Ak mal počas konania účastník postupne viacerých advokátov a v čase rozhodovania je zastúpený advokátom, zákonným platobným miestom pre náhradu trov celého konania (vrátane trov spojených so zastúpením predošlými advokátmi) je tento - v poradí posledný - advokát (pozri: David, L.; Ištvánek, F.; Javůrková, N.; M. Lavický, P. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha : Wolters Kluwer ČR, a.s., 2009, s. 655).
Odvolací súd v intenciách uvedených právnych záverov aplikoval § 149 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok v časti náhrady trov prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho súčasného právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 2.507,43 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 474 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 2.033,43 eur titulom trov právneho zastúpenia.
Vzhľadom na takto vykonanú zmenu prvostupňového rozhodnutia bol návrh navrhovateľa zo dňa 29.9.2015 na vydanie opravného uznesenia napadnutého rozsudku v časti trov konania nedôvodný, a preto ho odvolací súd zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.