Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/218/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200466 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109200466.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Y.. K. W.Č., X. O. U. Č.. XXX, zast. advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope č. 174/13, Žilina, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. februára 2015, č. k. 8C/4/2009-158, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 166.056 eur zastavil. Súčasne zastavil aj konanie v časti alternatívneho petitu o primerané zadosťučinenie vo výške 245.286 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou po jej viacerých doplneniach domáhal určenia, že jeho odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 245.286 eur, alternatívne sa domáhal úhrady primeraného zadosťučinenia vo výške 245.286 eur. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.12.2013 vzal späť žalobu v reštitučnej časti petitu čiastočne o sumu 166.056 eur a v časti alternatívneho petitu v celom rozsahu. Prípisom z 19.9.2014 súd prvého stupňa vyzval žalovanú na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovanej bola táto výzva doručená dňa 26.9.2014. Keďže na ňu nereagovala, súd prvého stupňa mal za to, že na strane žalovanej nie sú vážne dôvody, pre ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Z týchto dôvodov a s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. súd prvého stupňa konanie vo vyššie uvedených častiach zastavil. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd prvého stupňa konanie o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 166.056 eur zastavil. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, aby to zodpovedalo prejavu jeho vôle. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa zastavil konanie v časti, ktorú označil ako náhradu nemajetkovej ujmy, pričom ide o neexistujúci nárok, pretože v súčasnosti si neuplatňuje žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 9 ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z. Uviedol, že v skutočnosti si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje reštitučný nárok v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. Mal za to, že súd prvého stupňa nemôže svojvoľne meniť uplatnené nároky žalobcu, ktorý navyše žiadnymi skutkovými okolnosťami vyžadovanými zákonom pre nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tento nárok neodôvodňoval. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu zastavil konanie v časti, ktorá nie je predmetom a naopak, nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby podaním z 20.12.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.12.2013, ktorým zobral čiastočne žalobu späť v reštitučnej časti petitu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu sa odvolací súd zameral na preskúmanie správnosti výroku súdu prvého stupňa, ktorým konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 166.056 eur zastavil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 8.1.2009 po pripustení jej zmeny uznesením súdu prvého stupňa z 25.5.2012 č. k. 8C/4/2009-96 domáhal 1/ určenia, že odmeňovanie žalobcu uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného trestného súdu podľa § 66 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 2/ uloženia povinnosti žalovanej upustiť od odmeňovania žalobcu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, 3/ uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 245.286 eur alternatívne zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 245.286 eur. V zmysle § 96 O.s.p. žalobca môže v priebehu konania vziať žalobu späť a súd v dôsledku späťvzatia žaloby (celkového alebo čiastočného) konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastaví. Prejav vôle zobrať žalobu celkom alebo v časti späť musí byť urobený žalobcom jasne a zrozumiteľne, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, v akej časti berie svoju žalobu späť. V danej veci žalobca podaním z 20. 12. 2013 doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.12.2013 vzal žalobu späť v bode 3/ žalobného petitu, a to v reštitučnej časti o sumu 166.056 eur a v časti alternatívneho satisfakčného petitu (primerané zadosťučinenie vo výške 245.286 eur) v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v bode 3/ žalobného petitu sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 245.286 eur, alternatívne zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 245.286 eur. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na základe späťvzatia žalobcu v časti alternatívneho petitu o primerané zadosťučinenie vo výške 245.286 eur konanie zastavil (druhý výrok napadnutého uznesenia nenapadnutý odvolaním) a v prvej časti bodu 3/ petitu konanie zastavil v rozsahu sumy 166.056 eur (prvý výrok napadnutého uznesenia napadnutý odvolaním). Súd prvého stupňa síce v napadnutom výroku uviedol, že čiastočne zastavuje konanie o náhradu nemajetkovej ujmy, hoci žalobca svoj nárok v bode 3/ upraveného petitu žaloby takto nekvalifikoval, táto skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Odvolací súd má za to, že z napadnutého uznesenia je zrejmé, v akom rozsahu bolo konanie zastavené. Žalobca v prvej časti bodu 3/ žalobného petitu žiadal zaplatenie sumy celkom 245.286 eur, v časti 166.056 eur vzal žalobu vo vzťahu k tomuto nároku späť a súd prvého stupňa aj konanie v časti o zaplatenie 166.056 eur zastavil. Účel sledovaný čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom teda bol dosiahnutý. Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Navyše odvolací súd dodáva, že právne posúdenie nároku uplatneného žalobou je vždy vecou súdu a môže ho po právnej stránke posúdiť aj odlišne od žalobcu. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 166.056 eur ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výrok, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie v časti alternatívneho petitu o primerané zadosťučinenie vo výške 245.286 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.