Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243769 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110243769.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu U.. Y. W., A. D. X, W., práv. zast. JUDr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám. SNP 22, Bratislava, proti žalovanému Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o zaplatenie 3.319,40 EUR s prísl., o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným voči zákonnej sudkyni JUDr. Gabriely Buľubášovej a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 32Cb/232/2010-277, zo dňa 15.1.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I v Bratislave JUDr. Gabriela Buľubášová n i e j e vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 32Cb/232/2010. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/232/2010-277, zo dňa 15.1.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 3.319,40 EUR spolu s 8,5% úrokom z omeškania p. a. odo dňa 12.6.2008 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 443,03 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, Komora pre rozhodovanie sporov z platobného styku sp.zn. I./2008-2 zo dňa 11.10.2010. Žalobca mal u žalovaného vedený bežný účet fyzickej osoby - podnikateľa v Sk, číslo účtu: XXXXXXXXXXX odo dňa 2.10.2000 v znení novácie zo dňa 18.3.2003, pod číslom klienta 501445 a práve na tento bežný účet fyzickej osoby - podnikateľa vystavil žalovaný žalobcovi bankomatovú kartu č.k. VB.. V mesiaci júl 2006 došlo k odcudzeniu bankomatovej karty žalobcu a jej následnému zneužitiu. Žalobca nezistil odcudzenie bankomatovej karty bezprostredne z dôvodu, že túto prakticky nepoužíval. V mesiaci marec 2007 žalobca zistil, že z jeho účtu fyzickej osoby - podnikateľa boli prostredníctvom bankomatovej karty č.k. Q. realizované výbery, ktoré realizovala cudzia osoba. Celkovo táto cudzia osoba vykonala spolu 194 neoprávnených výberov vo výške 2.921.493,43 Sk. V prejednávanej veci žalobca titulom náhrady škody žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 3.319,40 EUR s príslušenstvom a v konaní sp. zn. 28 Cb 191/2011 žiadal, aby mu žalovaný uhradil sumu 96.976,06 EUR. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že súčasťou Zmluvy o bežnom účte boli aj VOP žalovaného, s ktorými sa žalobca taktiež oboznámil a súhlasil s nimi, a ktoré tvorili súčasť zmluvy so žalovaným. Má za to, že bola riadne uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky. Súd uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že neoprávnené výbery z bankového účtu 2624545497/1100 napr. v dňoch od 9.8.2006 - 16.8.2006 boli vykonávané denne vo výške 20.000,- Sk (teda maximálny možný denný limit peňažných prostriedkov), výbery boli vykonané vždy v neskorých nočných hodinách, väčšinou o 0.00 hod. Taktiež v dňoch od 3.10.2006 - 14.10.2006 boli výbery vykonané vo výške 20.000,- Sk denne, v čase o 0.00 hod. Je absolútne vylúčené, aby žalobca, na ktorého meno bola vydaná debetná platobná karta VISA Electron č. XXXXXXxxxxxxXXXX vykonával denne takéto vysoké výbery, naviac priam pravidelne v čase o 0.00 hod. a vždy z iného bankomatu na území Bratislavy. Žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil súdu VOP, ktoré boli platné v čase uzavretia Zmluvy, teda v roku 2000, a s ktorými sa mal údajne žalobca oboznámiť a súhlasiť s nimi. Čo sa týka konania pred Rozhodcovským súdom, žalovaný dňa 14.7.2008 poskytol rozhodcovskému súdu len VOP vo veľmi nečitateľnom exemplári s účinnosťou od 1.6.2007, teda také VOP, ktoré sa vôbec nemusia vzťahovať na zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi konania v roku 2000 resp. 2003. Súd prvého stupňa bol názoru, že denné výbery finančných prostriedkov vo výške 20.000,- Sk v nočných hodinách, žiadosť žalobcu o úver sú skutočnosťami, kedy sa nemožno stotožniť s obranou žalovaného, čo sa týka jeho „možností“ zablokovať bankomatovú kartu. Transakcie na predmetnom účte boli podozrivo časté, robené vo veľmi neskorých nočných hodinách a na rôznych miestach. Tvrdenie žalovaného, že kamerové záznamy mohli byť použité iba na účely trestného konania neobstojí. Bolo povinnosťou žalovaného minimálne telefonicky overiť si u žalobcu hodnovernosť výberu finančných prostriedkov. Takýmto konaním by bol žalovaný určite zabránil vzniku škody v takom rozsahu ako žalobcovi vznikla. Žalovaný by mal kartu ihneď zablokovať vždy, keď ide o podozrivú finančnú transakciu, ako tomu bolo v prípade žalobcu a telefonicky ho informovať o tejto skutočnosti obratom. Takáto povinnosť totiž podľa prvostupňového súdu patrí medzi prvky riadnej starostlivosti žalovaného o jemu zverené finančné prostriedky zo strany klienta a vyplýva aj VOP žalovaného. Žalovaný poskytol žalobcovi vzhľadom na nedostatok likvidných prostriedkov na jeho účte úverové čerpanie vo výške 500.000,- Sk na to, aby zabezpečil chod advokátskej kancelárie po materiálnej stránke. Tu sa súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením žalobcu, že už táto skutočnosť mala signalizovať žalovanému, že karta žalobcu je zneužívaná a kartu mal vzhľadom na jeho obchodné podmienky zablokovať. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa 12.6.2008, teda dňom doručenia žalobného návrhu na Rozhodcovský súd. Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 O.s.p. uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, resp. zamietnuť žalobu. Uviedol, že v konaní nebolo nijako preukázané, že žalobcovi bola platobná karta odcudzená, zneužitá a všetky transakcie boli realizované osobou so znalosťou PINu k platobnej karte. Prvostupňový súd vyzdvihol skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi vzhľadom na nedostatok likvidných prostriedkov na jeho účte úverové čerpanie vo výške 500 000,- Sk, z čoho došiel k záveru, že táto skutočnosť mala signalizovať žalovanému, že karta žalobcu je zneužívaná a mal ju zablokovať. Žalobca mal možnosť kontroly účtu cez internet banking, návštevu pobočky, pravidelne dostával od žalovaného papierové mesačné výpisy z tohto účtu a na prelome rokov 2006 a 2007 odsúhlasil aj koncoročný výpis. Ďalej poukázal na to, že žalovaný ako banka je síce oprávnený zablokovať platobnú kartu aj z vlastného podnetu, ale práve v záujme klienta tak môže urobiť až po vzniknutí dôvodného podozrenia zo zneužitia platobnej karty. V prípade používania žalobcovej platobnej karty šlo o riadne výbery v hotovosti platobnou kartou v bankomatoch s používaním správneho PINu ku platobnej karte, pričom PIN bol stále zadávaný správne už na prvý pokus. V takomto prípade teda žalovaný nemal dôvod domnievať sa, že by šlo o zneužitie platobnej karty žalobcu. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalovaný si je bezpochyby vedomý skutočnosti, že zábery z bezpečnostných kamier potvrdzujú, že v rozhodnom čase platobnú kartu používala iná osoba, a že žalobca neautorizoval žiaden zo sporných výberov. Sústavné, takmer denné výbery vysokej sumy peňažnej hotovosti z bankomatov, opakovane vo výške 20 000,- Sk, vykonávanie výberov z bankomatov v neskorých a v nočných hodinách, na rôznych miestach, keď mal žalobca bankovú pobočku pár metrov od pracoviska, zjavne podozrivé správanie osoby, ktorá sa v okolí bankomatu pohybovala so zakrytou tvárou, bol žalovaný povinný pri dodržaní náležitej odbornej starostlivosti jednoznačne kvalifikovať ako opakujúce podozrivé bankové operácie. Žalovaný si však povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a zo zmluvy nesplnil a nevykonal voči žalobcovi ani jeden úkon za účelom zabránenia vzniku škody. Podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 5.6.2015 vzniesol námietku zaujatosti žalovaný z dôvodu, že v prípade JUDr. Gabriely Buľubášovej existuje dôvodné podozrenie, že vo vzťahu k žalovanému je zaujatá na základe skutočnosti, že pri riešení incidentu u žalovaného vyjadrila nespokojnosť s jeho službami, ktoré sa týkali nájmu bezpečnostnej schránky, čo môže negatívne ovplyvniť jej postoj k žalovanému. Taktiež i skutočnosť, že žalovaný sa vo vzťahu k JUDr. Buľubášovej dozvedel o skutočnostiach, ktoré bol povinný ohlásiť a ohlásil ako neobvyklú obchodnú operáciu, čím vykonal úkon, ktorý môže objektívne spôsobiť zaujatosť sudkyne v jeho neprospech ako pôvodcu hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, a to bez ohľadu na výsledok vyšetrovania daného incidentu príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Ku vznesenej námietke zaujatosti zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela Buľubášová vo svojom vyjadrení uviedla, že ide o identickú námietku zaujatosti, ktorá bola žalovaným podaná v konaní sp. zn. 32Cb/84/2013 dňa 9.2.2015 a uznesením č.k. 2Ncb/5/2015-315 zo dňa 18.3.2015 bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Uviedla, že v sporoch týkajúcich sa Tatra banky a.s. sa necíti byť zaujatá, v tejto banke má v podstate od jej vzniku na území Slovenskej republiky vedený bežný účet stála, na tento účet jej chodí od roku 2006 výplata zamestnávateľa doposiaľ a nepretržite. Nikdy tento účet v banke nezrušila, ani po incidente, ktorý je v námietke popísaný. Ďalej poukázala na to, že je toho názoru, že nie je možné predpokladať jej všeobecne neobjektívne rozhodovania vo vzťahu k Tatra banka, a.s. a v prípade, že je Tatra banka, a.s. po piatich rokoch po udalosti, ktorú v námietke detailne popisuje názoru, že bude decidovať neobjektívne, mala podať námietku zaujatosti do všetkých sporov, ktoré sa nachádzajú v oddelení 32 Cb. Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby rozhodoval nezávislý, nezaujatý a nestranný sudca. Ústavné právo každého na nestranný a nezávislý súd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, ktorý musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, že voči účastníkom bude postupovať nezaujato, neutrálne a objektívne posúdi všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci; nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave, ako súd nadriadený (ust. § 16 ods. 1 O.s.p.), nezistil žiadne také kvalifikované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Buľubášovej pri prejednávaní a rozhodovaní pridelenej veci. Odvolací súd nevidel dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne z dôvodu postupu žalovaného, ktorý inicioval konanie podľa zákona č. 297/2008 Z.z., nakoľko z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že nestranne rozhoduje v danej veci, pričom konanie žalovaného považuje za účelové, keďže nepodal námietky zaujatosti vo všetkých sporoch, ktoré sa nachádzajú v jej oddelení 32 Cb. Z podania žalovaného nevyplývajú žiadne ďalšie také relevantné skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku tak, aby bolo možné vyvodiť, že by zákonná sudkyňa mala alebo získala taký pomer k prejednávanej veci alebo k účastníkom konania, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, že by nerozhodovala nezávisle a nestranne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému boli upierané jeho procesné práva. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave v okolnostiach danej veci nedospel k záveru, že by žalovaným namietaný postup zákonnej sudkyne zakladal akékoľvek pochybnosti o jej nestrannosti, teda že by mohol byť prejavom nezákonnosti, prípadne svojvôle. V danej veci teda neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., a preto Krajský súd v Bratislave zákonnú sudkyňu JUDr. Gabrielu Buľubášovú z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa nie je možné súhlasiť. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie fotokópiami Zmluvy o bežnom účte, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného a korešpondenciou medzi účastníkmi. Odvolací súd považuje takéto dokazovanie za nedostatočné na preukázanie skutkového stavu veci. V prejednávanej veci nebolo vykonané dokazovanie na preukázanie tvrdení účastníkov (napr. mesačné výpisy z účtu žalobcu, konečné rozhodnutie a závery trestného konania, podporne zmluva o poskytnutí úveru v sume 500.000,-Sk ... ). Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, čo nebolo v konaní tiež hodnoverne preukázané, že žalovaný odsúhlasil aj koncoročný výpis z účtu po uskutočnení sporných výberov. Keďže súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie na preukázanie skutkového stavu veci a pri rozhodovaní posudzoval len tvrdenia účastníkov nemohol dospieť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní náležite zistiť skutkový stav veci, vykonať dokazovanie v naznačenom smere a na základe vykonaného dokazovania vec právne posúdiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.