Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114236628 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1114236628.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bioplyn Cetín, s.r.o., Údernícka 11, 851 01 Bratislava, IČO: 44 097 417, zast.: JUDr. Alexandra Michalovičová, advokátka, Údernícka 11, 851 01 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v 2. rade: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/173/2014-44 zo dňa 19.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/173/2014-44 zo dňa 19.01.2015 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s poukazom na §§ 74 ods. 1, 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Vo svojom odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi v 1. rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1617/2014/E-OZ zo dňa 13.01.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny "Bioplynová stanica Malý Cetín" za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Voči odporcovi v 2. rade navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečiť pre navrhovateľa podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zákon č. 309/2009 Z.z. podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1617/2014/E-OZ zo dňa 13.01.2014 a podľa Zmluvy o dodávke elektriny č. 131/2014 zo dňa 30.12.2013 vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny "Bioplynová stanica Malý Cetín" a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je ako vlastník a prevádzkovateľ zariadenie na výrobu elektriny "Bioplynová stanica Malý Cetín" výrobcom elektriny s právom na podporu v zmysle § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Podľa ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. sa podpora výroby elektriny zabezpečuje odberom elektriny za cenu elektriny na straty a doplatkom. Podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 zákona č. 309/2009 má právo na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodal za kalendárny mesiac prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe zmluvy o dodávke elektriny a má právo na doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1617/2014/E-OZ zo dňa 13.01.2014 bola pre navrhovateľa schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 148,72,- EUR/MWh. V rozhodnutí bolo okrem iného uvedené, že navrhovateľ má podľa § 3 ods. 6 zákona č. 309/2009 Z.z. právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Navrhovateľ ako žiadateľ a odporca v 1. rade ako prevádzkovateľ uzavreli dňa 25.02.2010 Zmluvu o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. č. 120145982. Navrhovateľ ako dodávateľ a odporca v 2. rade ako odberateľ uzavreli dňa 30.12.2013 Zmluvu o dodávke elektriny č. 131/14, na základe ktorej je odporca v 2. rade ako osoba poverená prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy povinná vyrobenú a dodanú elektrinu od navrhovateľa riadne odobrať a zaplatiť v súlade so zmluvou. Na základe uvedených ustanovení, uzavretých zmlúv a rozhodnutia Úradu, právo na podporu vo vzťahu k navrhovateľovi boli povinní obaja odporcovia zabezpečovať: odporca v 1. rade vo forme doplatku a odporca v 2. rade vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty. Ďalej súd uviedol, že listom zo dňa 15.12.2014 odporca v 2. rade oznámil navrhovateľovi, že si na základe ustanovenia § 4 ods. 3 z.č. 309/2009 Z.z. nemôže v kalendárnom roku 2015 uplatniť u prevádzkovateľa právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu na straty. Súčasne mu bolo oznámené, že od 01.01.2015 zaniká Zmluva o dodávke elektriny č. 131/14. Následne listom zo dňa 17.12.2014 bolo navrhovateľovi odporcom v 1. rade oznámené, že z dôvodu porušenia povinností uvedených v § 4 ods. 2 písm. c) z.č. 309/2009 si navrhovateľ nemá právo uplatniť právo na podporu vo forme doplatku na elektrinu vyrobenú v roku 2015 - odporca v 1. rade uviedol, že oznámenie o uplatnení podpory bol odporcovi v 1. rade doručené dňa 18.08.2014 a tým navrhovateľ porušil povinnosť stanovenú v § 4 ods. písm. c) uvedeného zákona, a to doručiť oznámenie do 15.08.2014. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že povinnosť doručiť predmetné oznámenie odporcovi v 1. rade splnil tým, že toto oznámenie odovzdal na poštu dňa 14.08.2014 ako doporučenú zásielku a povinnosť odovzdať oznámenie Úradu splnil tým, že toto oznámenie dňa 15.08.2014 odovzdal na poštu taktiež ako doporučenú zásielku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uverejnil dňa 08.12.2014 na svojej stránke oznam, že povinnosť výrobcu elektriny s právo na podporu uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c) z.č. 309/2009 Z.z. sa považuje za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory najneskôr 15. augusta osobne do podateľne Úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu. Na základe uvedeného navrhovateľ trval na tom, že svoju zákonnú povinnosť splnil a jeho právo na podporu vo forme doplatku a odberu trvá. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že znenie ust. § 4 ods. 3 z.č. 309/2009 Z.z. bolo novelizované s účinnosťou od 01.01.2014. Toto znenie pred novelou bolo "Právo podľa ods. 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b). Navrhovateľovi vzniklo právo na podporu už v roku 2011. Novelou zákona s účinnosťou od 01.01.2014 za ustanovili aj prechodné ustanovenia, ktoré určili, že podmienky podpory výroby elektriny zariadenia, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014 zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Navrhovateľ uviedol, že ide o prípad, ktorý sa vzťahuje aj na jeho situáciu. Podľa navrhovateľa teda ide o spor, či sa sankcia podľa ust. § 4 ods. 3 o zániku práva na podporu vzťahuje na prevádzkovateľov, ktorým právo na podporu a podmienky podpory vznikli pred účinnosťou uvedenej novely. Vo veci samej sa navrhovateľ bude domáhať, aby súd určil, že právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) na rok 2015 navrhovateľovi nezaniklo a určenie, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade založený Zmluvou o dodávke elektriny č.131/14 zo dňa 30.12.2013 nezaniká a naďalej trvá. Navrhovateľ uviedol, že je toho názoru, že pokiaľ súd nerozhodne o návrhu vo veci samej, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania tak, že odporcovi budú aj naďalej povinní uvedenú podporu poskytovať. V prípade, že pomery účastníkov upravené nebudú, nezabezpečovanie podpory zo strany odporcov bude mať pre navrhovateľ celkom určite likvidačný charakter - znemožní sa fungovanie bioplynovej stanice a tým aj výroby elektriny v roku 2015, čo povedie k znehodnoteniu, v najhoršom prípade až k likvidácii biologického procesu v zariadeniach bioplynovej stanice, pričom znovuobnovenie výroby spôsobí nemožnosť splácania finančných záväzkov jednak voči zmluvným dodávateľom surovín a tiež aj voči úverovým bankám, navrhovateľ bude nútený prepustiť všetkých zamestnancov, ktorí tak stratia možnosť zabezpečovať svoje životné náklady. V prípade zastavenia odberu elektriny zo strany odporcu v 2. rade, by bol navrhovateľ nútený zastaviť výrobu elektriny, čo je však nemožné v termíne, ktorý určil odporca v 2. rade tým, že oznámil, že ku dňu 01.01.2015 zaniká Zmluva o dodávke elektriny, pretože bioplynová stanica bola zásobená biomasou, a teda naďalej bude produkovať bioplyn, nakoľko v nej prebieha biologický proces, ktorý nie je možné násilne zastaviť v priebehu niekoľkých dní. Navrhovateľ na záver uviedol, že v prípade násilného zastavenia výrobného procesu hrozí nebezpečenstvo vážneho dopadu na životné prostredie (únik metánu, v horšom prípade výbuch), keďže vyprodukovaný bioplyn nebude možné spotrebovať na výrobu elektriny. Súd prvého stupňa skonštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania musí súd vždy posudzovať vo vzťahu k návrhu na začatie konania, t.j. vo vzťahu k tomu, čoho sa navrhovateľ mieni vo veci samej domáhať. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé a listinnými dôkazmi osvedčené, že navrhovateľom uplatnený nárok vo veci samej je konaním odporcu ohrozený. Je nevyhnutné upozorniť na to, že cieľom predbežného opatrenia je úprava faktických a nie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Návrhom vo veci samej sa bude navrhovateľ domáhať určenia, či právny vzťah alebo právo trvá, t.j. či navrhovateľove právo na podporu formou doplatku pre rok 2015 zo strany odporcu v 1. rade nezaniklo a trvá a či právny vzťah medzi ním a odporcom v 2. rade nezanikol a taktiež naďalej trvá. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade vyhovenia návrhu v celom rozsahu, navrhovateľovi až v nadväznosti na to, vznikne právo na podporu vo forme doplatku pre rok 2015 zo strany odporcu v 1. rade a právo na odber elektriny, ktorý vo forme podpory bude povinný zabezpečiť v priebehu roku 2015 odporca v 2. rade. Predbežným opatrením sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi 1. rade zabezpečovať pre navrhovateľa v kalendárnom roku 2015 podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 13.01.2014 a uložením povinnosti odporcovi v 2. rade zabezpečovať podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 3, ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 13.01.2014. Uložením takýchto povinností odporcom, t.j. zabezpečovať podporu vo forme doplatku a odberu elektriny, by odpadol naliehavý právny záujem na určení nároku vo veci samej podľa § 80 písm. c) O.s.p. Nariadením predbežného opatrenia by vznikol právny stav, kedy by bol sekundárny nárok navrhovateľa na poskytnutie podpory (o ktorý mu i v samotnom návrhu na začatie konania nepriamo ide) zabezpečený a odpadla by naliehavá potreba na určení trvania právnych vzťahov medzi účastníkmi. Zároveň by sa tým predbehlo rozhodnutie vo veci samej. O splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia práva (§ 80 písm. c) O.s.p.), teda i uloženie povinnosti zabezpečovať podporu vo forme doplatku, či odberu elektriny, môže byť predmetom rozhodovania len vo veci samej. V takomto prípade by sa súd buď primárne v rámci prejudiciálnej otázky zaoberal určením trvania (prípadným zánikom) vzťahov medzi účastníkmi alebo by prihliadal na už právoplatné rozhodnutie vo veci samej, kde by bola táto právna otázka vyriešená. Vo vzťahu k nárokom, ktorých sa navrhovateľ bude domáhať vo veci samej, zároveň v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia absentuje dočasnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, pretože v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia by boli vzťahy účastníkov upravené definitívne pre rok 2015, navrhovateľ by nadobudol práva, ktorých dôvodnosť je podmienená až rozhodnutím vo veci samej a nebol by ďalej daný právny záujem na takomto určení práva na podporu pre rok 2015, resp. určení trvania právneho vzťahu založeného Zmluvou o dodávke elektriny č. 131/2014. Odporcu v 1. a odporcu v 2. rade nemožno nariadením predbežného opatrenia zaviazať k odberu elektriny ako forme podpory pre navrhovateľa, ako ani k poskytnutiu podpory vo forme doplatku na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa, lebo by sa tým prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej o trvaní vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade. V prípade nariadeného predbežného opatrenia musí ísť o rozhodnutie, ktoré nijako nepredurčuje rozhodnutie vo veci samej. Je preto vylúčené predbežným opatrením deklarovať určité právo účastníka. Predmetom dokazovania vo veci samej bude, či navrhovateľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), prípadne iné povinnosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona, ktoré vyplynú z dokazovania a či odporca v 1. a 2. rade konali v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z., keď navrhovateľovi oznámili, že na obdobie roku 2015 už navrhovateľ nemá právo na podporu formou doplatku a formou odberu elektriny, resp. že Zmluva o dodávke elektriny zanikla. Uvedené bude potrebné posúdiť aj vzhľadom na prijatú novelu tohto zákona a jej prechodné ustanovenia. V súlade s uvedeným poukazuje súd na skutočnosť, že podmienky podpory výroby elektriny, na ktoré odkazuje znenie § 18e zákona č. 309/2009 Z.z., sú upravené v § 3 uvedeného zákona a nie v § 4, kde sú upravené práva a povinnosti výrobcov elektriny. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nenariadením povinnosti poskytovať podporu vo forme doplatku a odberu elektriny, nie je znemožnený výkon rozhodnutia súdu o určení trvania právnych vzťahov. Inými slovami navrhovateľ vo svojom návrhu nepreukázal, že jeho nárok na určenie či tu právo alebo právny vzťah je, by bol bez dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia ohrozený. Navrhovateľ ani neuvádza v čom by malo spočívať konkrétne ohrozenie nároku vo veci samej. Z odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa ďalej vyplýva, že na odôvodnenie naliehavosti potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania navrhovateľ tiež uviedol, že nenariadenie predbežného opatrenia bude mať pre neho likvidačný charakter a bude mať za následok znemožnenie fungovania bioplynovej stanice aj tým aj výroby elektriny a prípadným násilným zastavením výroby hrozí nebezpečenstvo vážneho dopadu na životné prostredie. S oznámením odporcu v 2. rade o zániku práva podpory zo dňa 15.12.2014, však bol navrhovateľovi súčasne zaslaný aj návrh na uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny na rok 2015, na základe ktorej by od neho ako dodávateľa elektriny počas roka 2015 odporca v 2. rade odberal elektrinu a prevzal aj zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie miesto zariadenia na výrobu elektriny voči zúčtovateľovi odchýlok. Z uvedeného je zrejmé, že odporca 2. má záujem odoberať elektrinu vyrobenú navrhovateľom a navrhovateľ má možnosť dodávať elektrinu odporcovi 2. Ďalej z uvedeného oznámenia vyplýva, že v prípade ak navrhovateľ tzv. novú zmluvu neakceptuje, odporca v 2. rade odporúča navrhovateľovi obrátiť sa na konkrétnu poverenú osobu za účelom právneho doriešenia tohto vzťahu na kalendárny rok 2015. Z uvedeného teda vyplýva, že potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania práve rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je daná. Súd sa zároveň nemôže stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že by v tomto prípade išlo o násilné (náhle) zastavenie výroby elektriny, keďže rozhodnutie o zániku práva podpory a tým aj odberu elektriny k 01.01.2015 bolo navrhovateľovi oznámené listom z 15.12.2014 s dostatočným časovým predstihom. Zároveň navrhovateľ možné znehodnotenie bioplynovej stanice žiadnym spôsobom neosvedčil. Z vyššie uvedeného súd prvého stupňa nepovažoval návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný, nakoľko navrhovateľ neosvedčil odôvodnenosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov, ani potrebu zaistenia jeho nárokov z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, a preto rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách predbežného opatrenia súd rozhodol podľa § 145 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade v konaní o vydanie predbežného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasí s názorom súdu, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nebol dôvodný, nakoľko navrhovateľ neosvedčil odôvodnenosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov ani potrebu zaistenia jeho nárokov z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že navrhovateľ vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov v prevádzke Bioplynová stanica Cetín, ktorá bola zriadená a ktorá funguje podľa zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinne kombinovanej výroby. Práva a povinnosti medzi navrhovateľom a odporcom v 1. a 2. rade pri výrobe, odbere a úhrade vyrobenej elektriny sú regulované zákonom, teda nejde o obchodno-právny vzťah medzi účastníkmi trhu, ktorý by vznikol dobrovoľne na základe dohody ako iné súkromnoprávne vzťahy. Navrhovateľ ako výrobca elektriny s právom na podporu má podľa § 4 ods.1 písm. c) právo na doplatok podľa § 3 ods.1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo vyrobenej elektriny a ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov má právo na cenu elektriny, ktorá je schválená alebo určená URSO v súlade s § 6 zák. č. 309/2009 Z.z. Navrhovateľ ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov má právo na cenu elektriny, ktorá je schválená alebo určená URSO v súlade s § 6 zák. č.309/2009 Z.z. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že z postavenia navrhovateľa ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov je odvodené právo na podporu podľa zák. č. 309/2009 Z.z., t.j. navrhovateľ je regulovaný subjekt a bez práva na podporu vo forme výkupnej ceny elektriny určenej URSO nie je schopný elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrábať. Stanovenie výkupnej ceny zo strany URSO je pre každého výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov základným predpokladom, aby mohol elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrábať a pokryť náklady s tým spojené. Preto považuje za nevyhnutné dočasne upraviť pomery uložením povinností odporcovi v 1. a 2. rade. Naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi nariadením predbežného opatrenia odôvodňuje tým, že neposkytovanie podpory v kal. roku 2015 bude mať za následok likvidáciu navrhovateľa. Bez podpory nie je navrhovateľ schopný prevádzkovať bioplynovú stanicu a vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, čo je jeho hlavná činnosť. Pokiaľ ide o podporu podľa zák. č. 309/2009 Z.z., ide o štátnu podporu, ktorou sú pokryté všetky nevyhnutné náklady spojené s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tiež uviedol, že ak by navrhovateľ pristúpil na uzavretie novej zmluvy na základe zaslaného návrhu, bude dodávať elektrinu bez podpory za výkupnú cenu iba 35,3073 eur/ MWh. Pri poskytovaní podpory by navrhovateľ v zmysle rozhodnutia URSO dodával elektrinu za cenu 148,72 eur/MWh. Navrhovateľovi by teda pri cene ponúknutej odporcom v 2. rade klesol príjem z predaja elektriny o viac ako tri štvrtiny, čo by pre navrhovateľa znamenalo zníženie očakávaného ročného príjmu z cca 1.000.000,- eur na cca 200.000,- eur. Pri takomto príjme by navrhovateľ nemohol financovať ani len samotné náklady na nákup suroviny na výrobu elektriny. Ujma, ktorú navrhovateľ utrpí nenariadením predbežného opatrenia bude mať nezvratný finančný a likvidačný dopad nielen na navrhovateľa ale aj pre zazmluvnených partnerov. Zdôraznil, že z platne uzavretej zmluvy o dodávke elektriny č. 131/14 medzi navrhovateľom a odporcom v 2.rade nevyplýva pre odporcu v 2. rade možnosť posudzovať splnenie podmienok pre uplatnenie podpory ani právo rozhodovať o zániku práva na podporu vo forme doplatku pre rok 2015. Takéto oprávnenie nezveruje odporcovi v1. a 2. rade ani zákon č. 309/2009 Z.z. Obidvaja odporcovia po údajnom nesplnení si povinností k 15.08.2014 prijímali od navrhovateľa rôzne hlásenia a plány na rok 2015, pričom zánik podpory pre údajné nesplnenie povinnosti oznámili navrhovateľovi až v decembri 2014. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom súdu, ktorým zdôvodňuje zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že uložením povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade by odpadol naliehavý právny záujem na určení nároku vo veci samej podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorým by podľa súdu vznikol právny stav, kedy by bol sekundárny nárok navrhovateľa na poskytnutie podpory zabezpečený a odpadla by naliehavá potreba na určení trvania právnych vzťahov medzi účastníkmi tým, že by zároveň prebehlo rozhodnutie vo veci samej. Účel navrhovaného predbežného opatrenia zodpovedá cieľu sledovanému budúcim návrhom na začatie konania vo veci samej, preto nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia by boli vzťahy účastníkov upravené definitívne pre rok 2015. Rozhodnutie vo veci samej možno očakávať najskôr v priebehu niekoľkých rokov a dovtedy odporca v 1. a 2. rade nebude nijako nútený postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a poskytovať navrhovateľovi podporu vo forme odberu elektriny a doplatku, a to po celý kalendárny rok 2015. Neexistuje ani žiadna zákonná záruka, že odporca v 2. rade by od navrhovateľa odoberal elektrinu počas roka 2015, pretože žiaden z odporcov nebude mať zákonnú povinnosť či už pripojiť navrhovateľa do distribučnej sústavy resp. odoberať celú vyrobenú elektrinu. Pomery medzi účastníkmi majú byť dočasne upravené tak, že odporcom v 1. a 2. rade súd nariadi, aby poskytovali navrhovateľovi podporu v kalendárnom roku 2015 až dovtedy, kým súd vo veci samej nerozhodne, či navrhovateľ porušil alebo neporušil svoju zákonnú povinnosť, a teda či právo na podporu zaniklo alebo nezaniklo. Ak súd nenariadi odporcom v 1. a 2. rade, aby navrhovateľovi poskytovali podporu vo forme odberu elektriny a doplatku, rozhodnutie vo veci samej vydané súdom o niekoľko rokov nebude mať pre navrhovateľa prakticky už žiaden význam. Preto žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovení § 102 O.s.p. a §§ 74-78 O.s.p. (ktoré sa aplikujú podporne aj pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia po začatí konania) vyplýva, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočným a dočasným, je splnenie nasledovných podmienok: a) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo, b) navrhovateľ musí minimálne osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu, c) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a nevyhnutná, d) vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do práv tretích osôb. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov resp. zaistenie ich nárokov doposiaľ právoplatne nepriznaných. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia musí reálne a bezprostredne hroziť. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Obmedzenie ústavného vlastníckeho práva predbežným opatrením je potrebné riadne zvažovať. Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok navrhovateľa len v osvedčenej rovine a pri úvahe o jeho nariadení treba zohľadniť aj to, že súd je povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorí môžu byť obmedzovaní iba do takej miery, aby predbežným opatrením došlo k obmedzeniu práv odporcu len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne. Je nepochybné, že navrhovateľ sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Predmetom dokazovania vo veci samej bude, či navrhovateľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), prípadne iné povinnosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona, ktoré vyplynú z dokazovania a či odporca v 1. a 2. rade konali v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z., keď navrhovateľovi oznámili, že na obdobie roku 2015 už navrhovateľ nemá právo na podporu formou doplatku a formou odberu elektriny, resp. že Zmluva o dodávke elektriny zanikla. Tieto skutočnosti bude potrebné posúdiť aj vzhľadom na prijatú novelu tohto zákona a jej prechodné ustanovenia. Súd bude musieť posúdiť aj to, prečo navrhovateľa neinicioval stretnutie s odporcom v 2. rade za účelom prehodnotenia podmienok uzatvorenia zmluvy o dodávke elektriny na rok 2015. Naplnenie skutkovej podstaty konania odporcov bude potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné a účelné. Takéto dokazovanie sa musí viesť v konaní vo veci samej. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že vydaním predbežného opatrenia by sa prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej o trvaní vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade. V prípade nariadeného predbežného opatrenia musí ísť o rozhodnutie, ktoré nijako nepredurčuje rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že nariadením predbežného opatrenia by vznikol právny stav, kedy by bol sekundárny nárok navrhovateľa na poskytnutie podpory zabezpečený a odpadla by naliehavá potreba na určení trvania právnych vzťahov medzi účastníkmi a zároveň by sa tým predbehlo rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie predbežného opatrenia dané, nie sú v predmetnej veci splnené. Predovšetkým treba konštatovať, že predbežným opatrením sa má odvracať bezprostredne hroziaca ujma. Vzhľadom na to, že ide o závažný zásah do práv odporcu, je potrebné preukázať, že ak by sa dočasné pomery medzi účastníkmi neupravili, mohlo by dôjsť k závažnej ujme majetkovej i nemajetkovej povahy. Nestačí presvedčenie o ohrození práva navrhovateľa a jeho budúceho výkonu. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Navrhovateľ neosvedčil reálnu a bezprostrednú existenciu nebezpečenstva ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ako i potrebu úpravy pomerov účastníkov konania. Navrhovateľ ani neuvádza, v čom spočíva ohrozenie nároku vo veci samej. Preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia, pretože o trovách odvolacieho konania za predbežné opatrenie, bude rozhodovať súd prvého stupňa (§ 145 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p.), a to v konečnom rozhodnutí v merite veci. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.