Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115206519 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115206519.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EnergyCell, s. r. o., so sídlom Pri Zvonici 25, 821 04 Bratislava, IČO: 44 755 970, právne zastúpeného SEMANČÍN POLÁČEK, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti odporcovi v 1. rade: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 a odporcovi v 2. rade: ZSE Energia, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 04. 2015 č. k. 34Cb/59/2015-236, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02. 04. 2015 č. k. 34Cb/59/2015-236 p o t v r d z u j e . Krajský súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ, po upresnení petitu návrhu podaním doručeným súdu dňa 06. 03. 2015, domáhal, aby súd zaviazal odporcu v 1. rade zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2023/2014/E-OZ zo dňa 11. 03. 2014 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2015/E zo dňa 27. 11. 2014 tak, že bude povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Navrhovateľ svojim návrhom žiadal, aby súd uložil predbežným opatrením odporcovi v 2. rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z. z. podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2023/2014/E-OZ zo dňa 11. 03. 2014 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2015/E zo dňa 27. 11. 2014 odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, ako aj uložiť povinnosť zabezpečovať v kalendárnom roku 2015 pre navrhovateľa podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 309/2009 Z. z., vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku zariadenia navrhovateľa na výrobu elektriny. O trovách konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol tak, že ich náhradu odporcom nepriznal. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh skutočnosťou, že je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie - názov zdroja FVE Kľúčovec, k. ú. F., pozemok parc. č. 636/6, inštalovaný výkon 0,4 MW (ďalej len „FVE Kľúčovec“), ktoré je pripojené do distribučnej sústavy odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ktorý poveril odporcu v 2. rade výkupom elektriny od navrhovateľa v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z. z., t. j. na odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z. z. na základe zmluvy o dodávke elektriny. FVE Kľúčovec bola uvedená do prevádzky dňa 08. 03. 2010 a v tejto súvislosti uzatvoril navrhovateľ s odporcami v 1. a 2. rade zmluvy, na základe ktorých prišlo k pripojeniu zariadenia na výrobu elektriny a odberného miesta do distribučnej sústavy a dodávke elektriny a súčasne mu bolo ÚRSO vydané príslušné cenové rozhodnutie na roky 2014-2025. Navrhovateľ si uplatňoval právo na podporu v súlade so zákonom o podpore OZE a cenovým rozhodnutím od roku 2010 vrátane roku 2014 a pravidelne vystavoval faktúry na vyplatenie zákonnej podpory. Odporca v 1. rade založil odňatie práva navrhovateľa na uplatnenie podpory, na porušení jeho oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE, podľa ktorého mal k 15. augustu informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v prípade zariadení na výrobu elektriny zo slnečnej energie nie je objektívne možné spoľahlivo určiť predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Ročná výška podpory pre navrhovateľa predstavuje 211.710,- Eur. Odporca listom z 17. 12. 2014 oznámil navrhovateľovi, že z dôvodu porušenia povinností uvedených v § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. nemá právo uplatniť si podporu vo forme doplatku na elektrinu vyrobenú v roku 2015 a svoje stanovisko potvrdil aj v liste z 11. 02. 2015. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že jeho zariadenie na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred 01. 01. 2014, teda § 18e ods. 1 zákona o podpore OZE výslovne aplikáciu § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. vylučuje, ďalej uviedol, že si svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona podpore OZE riadne a včas splnil a oznámil ÚRSO ako aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Naviac navrhovateľ nepovažoval odporcov v 1. a 2. rade za subjekty nadané právomocou rozhodovať o zániku práva navrhovateľa na podporu, vzhľadom na financovanie podpory štátom a nie odporcami a spôsobu stanovenia ceny elektriny ÚRSO. Navrhovateľ sa domáhal vydania predbežného opatrenia za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pretože nevyplácanie podpory by malo pre navrhovateľa likvidačné následky, keď bez poskytnutia podpory nebude navrhovateľ schopný splácať bankový úver, z ktorého bola financovaná výstavba FVE Kľúčovec. Navrhovateľ považoval navrhované predbežné opatrenie za legitímne a primerané sledovanému cieľu, pretože by navodil stav, v ktorom boli vzťahy účastníkov realizované v predchádzajúcom období a zabránil by finančnej likvidácii navrhovateľa. Prvostupňový súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia neboli naplnené, pretože navrhovateľ v konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Prvostupňový súd konštatoval, že uložením povinností navrhovaným predbežným opatrením odporcom, by odpadol naliehavý právny záujem na určení nároku vo veci samej a súčasne by predbežné opatrenie predbehlo rozhodnutie vo veci samej a toto prejudikovalo. Povinnosť, ktorej uloženia sa navrhovateľ domáhal predbežným opatrením, podľa názoru súdu prvého stupňa je možné prejednať a rozhodnúť len v konaní vo veci samej. Prvostupňový súd mal za to, že nie je daná dočasnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia a tiež sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého nie sú odporcovia oprávnení rozhodovať o zániku nároku navrhovateľa na podporu. Prvostupňový súd v tejto súvislosti uviedol, že v prípade nesplnenia podmienok stanovených zákonom na poskytnutie podpory zaniká nárok na jej poskytnutie zo zákona a nie je o ňom vôbec potrebné rozhodovať. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené, preto návrh na jeho nariadenie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 145 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcom žiadne trovy v konaní o vydanie predbežného opatrenia nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie nesprávnymi skutkovými zisteniami ako aj nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa tým, že tento nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ namietal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval neosvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ani potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Vybudovanie FVE Kľúčovec predstavovalo pre navrhovateľa finančnú záťaž, keď v zmysle zmluvy o úvere, ktorý sa stal zdrojom financovania, je v roku 2015 potrebné uhradiť záväzky v celkovej predpokladanej výške 107.396,97 Eur. Ostatné náklady na prevádzku a údržbu FVE Kľúčovec predstavujú 14.102,34 Eur a neuhradená strata minulých rokov predstavuje 199.725,18 Eur. Bez poskytnutia podpory nebude navrhovateľ schopný splácať bankový úver a ako prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny nemá žiaden iný relevantný zisk. Ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia pri nenariadení predbežného opatrenia by navodilo stav, keď po rozhodnutí vo veci samej nemusí navrhovateľ existovať, teda považuje budúci výkon rozhodnutia za dôvodne ohrozený. Za osvedčené považoval konanie odporcov, ktorí navrhovateľa reálne a bez právneho dôvodu poškodujú, ako aj vznik ujmy v tejto súvislosti vo vyčíslenej výške 211.710,- Eur a poukázal na skutočnosť, že na navrhovateľa nie je možné aplikovať sankciu odňatia podpory podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE, navrhovateľ si splnil všetky svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE, ako aj na skutočnosť, že odporcovia nie sú oprávnení rozhodnúť o strate podpory a ku strate podpory nemôže dôjsť len na základe zákona. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že si je vedomý právnej povahy predbežného opatrenia a právneho názoru, že formulácia predbežného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh, pričom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia badať súvis s konečným petitom, ale mal za to, že uvedené pravidlo nemožno aplikovať generálne bez posúdenia jednotlivých skutkových okolností a poukázal v tejto súvislosti na judikatúru podporujúcu jeho právny názor, a to rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/102/2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/171/2010, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/26/2015 ako aj ďalšie rozhodnutia slovenských súdov, ktoré pripojil k odvolaniu. Navrhovateľ považoval za neudržateľný názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého nariadením predbežného opatrenia zanikne navrhovateľovi naliehavý právny záujem domáhať sa určenia nároku vo veci samej, pretože toto právo zostane medzi účastníkmi sporné aj po prípadnom nariadení predbežného opatrenia a teda bude sprevádzané stavom objektívnej právnej neistoty, ktorá sa odstráni až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Navrhovateľ ďalej uviedol, že oprávnenie rozhodovať o strate nároku na podporu nevyplýva odporcom zo zmluvy a takéto oprávnenie im nezveruje ani zákon č. 309/2009 Z. z. Navrhovateľ považuje odňatie práva na uplatnenie podpory za zásah do jeho vlastníckeho práva chráneného čl. 20 Ústavy SR, a to aj s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00, III. ÚS 328/05, I. ÚS 205/2007, III. ÚS 60/04, III. ÚS 534/2011 ako aj rozhodnutie ESĽP vo veci Hutten - Czapka v. Poľsko, sťažnosť č. 35014/97. Na obmedzenie vlastníckeho práva výrobcu elektriny je potrebný individuálny akt aplikácie práva, a to po preskúmaní zákonom ustanovených podmienok v príslušnom konaní. Odopretie poskytovania podpory odporcami považuje navrhovateľ za svojvoľné a bez možnosti jeho preskúmania. Navrhované predbežné opatrenie považuje navrhovateľ za primerané, ktorým nebude odporca obmedzený pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a zabráni sa finančnej likvidácii navrhovateľa. Navrhovateľ pripojil rozhodnutia Okresného súdu Košice I a Okresného súdu v Žiline, ktoré v analogických veciach predbežné opatrenie vydali. Odporca v 1. rade sa svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 04. 2015 vyjadril k predbežnému opatreniu s tým, že poukázal na rozhodnutia v analogických veciach, a to rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/44/2015-111 a č. k. 3Cob/41/2015-91, ktorými boli potvrdené rozhodnutia OS Bratislava I, ktorými súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a súčasne citované rozhodnutia pripojil k svojmu podaniu. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov uvedených v odvolaní a podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. nariadi súd predbežné opatrenie na návrh. V súlade s § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné len za splnenia základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a účastník nie je predbežným opatrením obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Účelom predbežného opatrenia je, aby ohrozený účastník mohol spor začať alebo v začatom spore nerušene pokračovať, teda uplatňovať svoj nárok, bez toho aby sa obával, že dĺžka súdneho konania umožní iný ako nútene nerealizovateľný výsledok. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé čoho sa navrhovateľ bude domáhať v konaní vo veci samej, teda musí byť zrejmý predmet konania vo veci samej. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto účastníkov a do ich práv. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Pre nariadenie predbežného opatrenia platí teda zásada, že nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, ako v rozhodnutí vo veci samej. I keď niektoré právne predpisy a judikatúra, výslovne a za veľmi striktných podmienok umožňujú nariadiť predbežné opatrenie zhodné s rozhodnutím vo veci samej, ide o okruh právnych vzťahov, pri ktorých sa navrhovateľ domáha vo veci samej zdržania sa určitého konania (napr. zdržanie sa konania, ktoré napĺňa znaky nekalosúťažného konania). Predbežné opatrenie nemôže byť v zásade vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej, čím by toto rozhodnutie predbiehal. Navrhovatelia navrhovali vydať predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi v 1. rade poskytovať navrhovateľovi podporu vo forme doplatku a odporcovi v 2. rade povinnosť odoberať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v zariadení navrhovateľa. V konaní vo veci samej sa mieni navrhovateľ domáhať voči odporcom určenia, že právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) z. č. 309/2009 Z. z. na elektrinu vyrobenú v jeho zariadeniach nezaniklo. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha od odporcov poskytovania plnení, a to vecných a finančných, pričom uvedeným návrhom predbieha rozhodnutie vo veci samej, keď v meritórnom konaní mieni uplatniť svoje práva žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. teda určovacou žalobou a v konaní o vydanie predbežného opatrenia svoje nároky uplatňuje v podstate návrhom na plnenie, ktorým je nárok na určenie konzumovaný, čo je neprípustné. Absentovali by tak zákonné atribúty predbežného opatrenia, ktorými sú dočasnosť a provizórnosť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu a má za to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu základnej podmienky pre vydanie predbežného opatrenia a za tohto stavu rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne odvolací súd potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko však v konaní úspešným odporcom trovy nevznikli, odvolací súd im ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.