Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/221/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201721 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201721.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: : EnergyCell, s.r.o., IČO: 44 755 970, Pri Zvonici 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 50568124, so sídlom v Bratislave, Hurbanovo námestie 1, za ktorú koná advokát Pavol Poláček, proti žalovaným: 1) Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36361518, so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, 2) ZSE Energia, a.s., IČO: 36677281, so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, obaja zastúpení spoločnosťou ius aegis, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ferienčíkova 7, za ktorú koná advokát JUDr. Radoslav Zigo, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2015, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.10.2015, domáhal uloženia povinnosti: a. žalovanému v prvom rade spočívajúcej v zákaze pokračovať v porušovaní práva žalobcu na zákonnú podporu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z. alebo zákon); spočívajúcej v zaradení žalobcu do systému podpory a v poskytnutí podpory doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z., podľa rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2461/2014/E-OZ zo dňa 25.2.2015 a č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny za celý kalendárny rok 2015, b. žalovanému v druhom rade spočívajúcej v zákaze pokračovať v porušovaní práva žalobcu na zákonnú podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z.z. a spočívajúcej v zaradení žalobcu do systému podpory, c. žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne poskytnúť mu podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z.z., podľa rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2461/2014/E-OZ zo dňa 25.2.2015 a č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na elektrinu, ktorú žalobca vyrobí vo svojom zariadení na výrobu elektriny a dodá žalovanému v druhom rade za celý kalendárny rok 2015; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca uviedol, že žalovaný v druhom rade ako osoba poverená žalovaným v prvom rade mu listom zo dňa 15.12.2014 oznámil, že si na základe § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. nemôže v kalendárnom roku 2015 uplatniť u prevádzkovateľa sústavy právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu na straty na elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny. Proti konaniu oboch žalovaných podal sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 9/2010 Z.z.), na ktorú mu odpovedali tak, že nie sú a nikdy neboli orgánmi verejnej správy, preto podľa zákona č. 9/2010 Z.z. nepostupujú; obaja odmietajú a odmietnu všetky faktúry, ktoré vystavil a doručil, ktorými si bude uplatňovať podporu vo forme doplatku na elektrinu vyrobenú v roku 2015. 3. Žalobca namietal, že zákon č. 309/2009 Z.z. nešpecifikuje formu ani obsah oznámenia podľa § 4 ods. 2 písm. c/, preto na splnenie oznamovacej povinnosti stačí akýkoľvek prejav vôle (posudzovaný podľa § 34 a nasl. OZ), ktorým prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví poskytne požadované informácie. Okrem toho je podľa jeho názoru oznamovacia povinnosť zbytočná, nezmyselná, šikanózna a nelegitímna. Pri zariadeniach na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov je nemožné presne určiť predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, pretože výroba závisí od nepredvídateľných skutočností (počasie, počet slnečných dní, prietok vody a podobne), ktoré sú nezávislé od výrobcu elektriny. Údaje o predpokladanej výrobe sú tak absolútne nepresné; navyše, žalovaní disponujú informáciami o predpokladanom ročnom množstve vyrobenej elektriny. Je zrejmé, že výrobca elektriny, ktorému právny poriadok priznáva právo na podporu v trvaní 15 rokov, má úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať. Opačný výklad znižuje právnu istotu a odporuje samotnej podstate podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny. Sankciou za nesplnenie oznamovacej povinnosti je nemožnosť uplatňovania práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a práva na doplatok za takto vyrobenú elektrinu na základe účtovného dokladu. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil, nakoľko žalovanému v prvom rade oznámil listom dňa 09.01.2014 uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktorého prílohou bolo cenové rozhodnutie na rok 2013, potvrdenie o pôvode elektriny z OZE na obdobie 2012 až 20125. Navyše, dňa 15.08.2014 uzatvoril so žalovaným v druhom rade ako osobou poverenou žalovaným v prvom rade (prevádzkovateľom distribučnej siete) zmluvu o dodávke elektriny č. 85/14 na dobu neurčitú a to za cenu elektriny na straty. V uvedenej zmluve je výslovne uvedené, že predpokladané ročné množstvo dodávanej elektriny do odovzdávacieho miesta je 570 MWh. Z toho vyplýva, že ešte pred 15.8.2014 predložil žalovanému v prvom rade informácie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. 4. Podľa žalobcu sú žalovaní v prvom a druhom rade pri poskytovaní podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. orgánmi verejnej správy. Žalovaný v prvom rade prijíma od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov potvrdenia a oznámenia podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, posudzuje, či výrobcovia splnili zákonné požiadavky na poskytovanie zákonnej podpory a potom s nimi uzatvára zmluvy o dodávke elektriny a poskytuje im zákonnú podporu; de facto rozhoduje o odňatí podpory alebo jej vyplatení. Časť poskytovania podpory môže preniesť na žalovaného v druhom rade. Ich konanie je upravené právnym predpisom verejnoprávnej povahy a je monopolizované. Z uvedených dôvodov je podľa názoru žalobcu odňatie podpory žalovanými nezákonným (od 1.7.2016: iným) zásahom orgánu verejnej správy, voči ktorému je spôsobilé brániť sa žalobou podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP). 5. Nezákonným zásahom žalovaného v prvom rade je záporné posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a nezaradenie ním prevádzkovaného zariadenia na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. 6. Nezákonným zásahom žalovaného v druhom rade je zaslanie listu zo dňa 15.12.2014, záporné posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., odopretie poskytovania podpory vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty pre ním prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 a neuhradenie faktúry č. 15001 za odber elektriny za mesiac január 2015. 7. Žalobca považuje odňatie podpory za vyvlastnenie (m.m. III. ÚS 60/2004, III. ÚS 534/2011, I. ÚS 205/2007). Podľa jeho názoru žalovaní nie sú oprávnení rozhodovať o tom, či mu zaniklo právo na podporu, ani posudzovať splnenie podmienok pre vznik alebo zánik podpory, pretože mu zákon č. 309/2009 Z.z. takéto oprávnenie nezveruje. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice I v obdobnej veci sp. zn. 9Cb/1/2015, podľa ktorého z uzavretej zmluvy nevyplýva pre žalovaného v prvom rade možnosť posudzovať splnenie podmienok pre uplatnenie podpory alebo rozhodovať o takomto nároku. II. Vyjadrenie žalovaných 8. Žalovaní v prvom a druhom rade v písomnom vyjadrení navrhli žalobu zamietnuť, uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie sú orgánmi verejnej správy, ktorým by zákon č. 309/2009 Z.z. zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach iných subjektov v oblasti verejnej správy a vo veci nedisponuje ani administratívnym spisom. Z uvedeného dôvodu ich konanie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve a v tom kontexte namietali aj vecnú príslušnosť správneho súdu. Žalobca podanou žalobou sleduje len svoj súkromný záujem v rámci súkromnoprávneho sporu medzi žalobcom ako výrobcom elektriny na jednej strane a žalovaným v prvom rade ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a žalovaným v druhom rade ako subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy odberom elektriny na druhej strane; príslušným na konanie je v takom prípade všeobecný civilný súd. Poukázali na uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 38Cb/173/2014 zo dňa 19.1.2015, ktoré sa týka obdobnej veci a bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/44/2015-111 zo dňa 24.3.2015. 9. Okrem uvedeného poukázali aj na to, že žalobcovo zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 15.08.2014 (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z.). Preto bol žalobca povinný pri uplatňovaní podpory na rok 2015 informovať žalovaného v prvom rade o využití práva na podporu vždy k 15.08. predchádzajúceho kalendárneho roka. Považujú za potrebné stručne sa vyjadriť k tvrdeniam žalobcu, podľa ktorých žalobca údajne oznámil relevantné údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona aj v uzatvorenej Zmluve o dodávke elektriny č. 85/2014, ktorú uzatvoril s Odporcom v druhom rade ako osobou poverenou Odporcom v prvom rade. Odporcovia sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňujú, a to najmä z dôvodu, že žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona povinný si splniť oznamovaciu povinnosť voči Odporcovi v prvom rade, navyše Odporca v druhom rade bol Odporcom v prvom rade splnomocnený v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b) zákona iba na odber elektriny v súlade s predmetným ustanovením, pričom Zákon jednoznačne uvádza, že žalobca ako výrobca elektriny má oznamovaciu povinnosť splniť voči Odporcovi v prvom rade, pričom pri tomto ustanovení zákonodarca nepoužil žiadne zmocnenie, ako je to v prípade ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) Zákona, a preto je oznamovacia povinnosť splnená, ak si ju výrobca elektriny s právom na podporu t.j. žalobca splnil voči Úradu a Odporcovi v prvom rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy za splnenia ostatných podmienok. Odporcovia teda opakovane vo svetle vyššie uvádzaných skutočností konštatujú, že tvrdenie žalobcu, že si splnil povinnosť oznámiť Odporcovi v prvom rade uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok sa nezhoduje s objektívnou skutočnosťou, je účelové a zavádzajúce. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie sankcie podľa citovaného ustanovenia závisí len od správania žalobcu (sám žalobca má vplyv na to, či sa v jeho prípade bude alebo nebude aplikovať predmetné ustanovenie), jeho argumentáciu o zásahu do vlastníckeho práva považujú za nesprávnu a neopodstatnenú. Na stratu práva na podporu nie je potrebné vydávať žiadne rozhodnutie. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadril. III. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 491 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase (ods. 3). 12. Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. 13. Podľa § 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (ods. 1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 252 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (ods. 1). Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (ods. 2). 17. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 18. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. 19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok. IV. Závery správneho súdu 20. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou svojej právomoci vo veci konať a rozhodnúť podľa § 252 a nasl. SSP a v tej súvislosti aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v prvom a druhom rade. 21. Do právomoci správnych súdov patrí preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných pri výkone verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovanie ochrany proti nečinnosti orgánov verejnej správy a konanie a rozhodovanie v ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1 SSP); konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh, ktorým je žaloba. Spoločným menovateľom uvedených konaní sú orgány verejnej správy, ktoré vydali individuálny správny akt alebo určitým spôsobom postupovali, prípadne nepostupovali, a oblasť verejnej správy, v ktorej orgány verejnej správy uplatňujú svoju právomoc. Na pozitívne konštatovanie existencie právomoci správneho súdu vo veci konať a rozhodnúť musia byť uvedené podmienky (okrem iných) splnené kumulatívne. 22. Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7). 23. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha ochrany pred iným zásahom žalovaných v prvom a druhom rade v oblasti poskytovania platieb za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, ktorú vyrobil vo svojom zariadení. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, že o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy budú rozhodovať právnické osoby odlišné od štátnych orgánov. V tomto prípade je však dôležité ustáliť, či výkon ich právomoci je daný v konkrétnej oblasť verejnej správy alebo nie a či medzi nimi a iným subjektom nejde o iný vzťah ako vzťah verejnoprávny. 24. Žalovaní v prvom a druhom rade sú právnickými osobami zapísanými do Obchodného registra a do predmetu ich činnosti patrí kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti, distribúcia elektriny atď. Zákon č. 309/2009 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení nezveruje žalovaným právomoc konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takisto neurčuje, žeby žalovaní konali vo verejnom záujme, ako je to napríklad pri Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý je tiež právnickou osobou zapísanou do Obchodného registra, no zákon č. 330/1991 Zb. pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v ustanovení § 34 ods. 2 presne určuje, že Slovenský pozemkový fond vykonáva všetku svoju činnosť vo verejnom záujme, z ktorej mu vznikajú práva a povinnosti (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 296/2008 zo dňa 10.8.2009, sp. zn. 2 Sžz 3/2012 zo dňa 27.3.2013). 25. Z dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že účelom zákona je optimalizácia fungovania trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podpora decentralizovanej výroby elektriny. Návrh zákona vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom zákona je lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a to najmä tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií do ovzdušia. Návrh tohto zákona má mať nesporne priaznivý dopad na podnikateľské prostredie, prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov, palivových článkov a Stirlingových motorov. Hoci zákon č. 309/2009 Z.z. obsahuje niektoré ustanovenia verejnoprávneho charakteru, jeho hlavným cieľom je pozitívne ovplyvnenie podnikateľského prostredia medzi subjektmi súkromného práva. 26. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 zo dňa 22.3.2017, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu skupiny 40 poslancov Národnej rady SR vo veci namietaného nesúladu § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. (jeho znenie je uvedené v odseku 19 tohto odôvodnenia; poznámka správneho súdu) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a ods. 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem iného sa námietky týkali absencie určenia procesného postupu, v ktorom by sa preskúmalo splnenie podmienok podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. a legislatívneho neurčenia orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený rozhodovať o nesplnení povinností výrobcom elektriny podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Ústavný súd SR uviedol, že novelizáciou zákona č. 309/2009 Z.z. vykonanej zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo, okrem iného, s účinnosťou od 1.1.2014 k zmene § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Zo vzájomnej väzby jednotlivých ustanovení § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že právom na jednotlivé formy podpory disponujú výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov len za podmienky, že si riadne plnia zákonné povinnosti. Prepojenie medzi zákonom ustanovenými právami a povinnosťami výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov je práve § 4 ods. 3 citovaného zákona, ktorého účelom je ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých zákonných povinností výrobcami elektriny. Ústavný súd SR nespochybnil, že tieto dôsledky môžu mať výrazne negatívnejší dopad na výrobcov elektriny, keďže priamym následkom nesplnenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. je nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty, ale aj strata práva ustanoveného v § 4 ods. 2 písm. c/ tohto zákona. Vo všeobecnosti platí, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu a má byť sankcionovateľné. Za situácie, keď výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené formy podpory, ktorých hodnota je mimoriadne vysoká, je prirodzené a legitímne, že zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č. 309/2009 Z.z. výrobcami elektriny. Dodržiavanie povinností výrobcami elektriny je v záujme všetkých odberateľov elektriny (fyzických a právnických osôb), keďže podpora poskytovaná výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov sa musí premietnuť do výslednej ceny elektriny. Vďaka organickej previazanosti práv a povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, možno považovať právnu reguláciu podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov za transparentnú, legitímnu a ústavne udržateľnú. K námietke o neexistencii právnej úpravy procesného postupu a definície orgánu verejnej správy, ktorý by rozhodoval, či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinností, Ústavný súd SR uviedol, že nie každá nedokonalosť právnej úpravy musí mať nevyhnutne za následok vyslovenie jej nesúladu s Ústavou SR. Vytýkané nedostatky právnej úpravy musia dosahovať takú intenzitu, že svojimi dopadmi ohrozujú ústavou chránené hodnoty, pričom ide o také nedostatky právnej regulácie, ktoré sa v právnoaplikačnej praxi nedajú preklenúť použitím všeobecne akceptovaných metód výkladu právnej normy. Iné sú však požiadavky na podrobnosť a jednoznačnosť právnej úpravy v prípade, ak ide o úpravu verejnoprávneho charakteru, a vtedy, keď ide o súkromnoprávnu úpravu. Ústavný súd SR nespochybnil, že zákon č. 309/2009 Z.z. obsahuje viacero inštitútov, resp. prvkov verejnoprávnej povahy, ktoré sa javia z hľadiska verejnoprospešných cieľov ako určujúce, avšak zároveň nemožno opomenúť, že zákon č. 309/2009 Z.z. upravuje vzájomné práva a povinnosti medzi subjektmi súkromného práva, na ktoré nemožno hľadieť optikou verejného práva. K takýmto vzťahom nepochybne patria predovšetkým vzťahy medzi výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sietí, ktoré sú vo svojej podstate regulované aj napadnutým § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Skutočnosť, že ide o reguláciu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva, zásadným spôsobom predurčuje kritériá hodnotenia jednotlivých výhrad, ktoré uplatnili navrhovatelia. Predpokladom uplatnenia citovaného ustanovenia je nesplnenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona. Spomínané povinnosti majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Z koncepcie právnej úpravy však vyplýva, že z hľadiska § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi regionálnej distribučnej sústavy. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že práva podľa § 4 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zákona si výrobcovia elektriny môžu uplatniť vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a nie vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, prípadne inému orgánu verejnej správy. Ak ide o vzťah medzi dvoma subjektmi súkromného práva (súkromnoprávny vzťah), nejaví sa žiaduce ani vhodné, aby zákon č. 309/2009 Z.z. ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol oprávnený rozhodovať o nesplnení zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného práva voči druhému subjektu súkromného práva. Medzi výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov a prevádzkovateľmi regionálnej distribučnej sústavy môžu v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. vzniknúť spory súvisiace najmä s otázkou, či si výrobcovia elektriny splnili tieto povinnosti riadne a včas. Nie je vhodné, ani potrebné, aby arbitrom takýchto sporov súkromného práva bol orgán verejnej správy. Platí to o to viac, že konečným arbitrom sporu o nesplnení povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., ktoré má súkromnoprávny charakter a v ktorom by rozhodoval orgán verejnej správy, by bol súd v správnom súdnictve, ktorý by preskúmaval rozhodnutie orgánu verejnej správy. Spor, ktorý vznikne v súvislosti so záverom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca elektriny si nesplnil niektorú zo zákonných povinností, sa môže stať predmetom preskúmavania v rámci civilného, občianskoprávneho súdneho konania na základe podanej civilnej žaloby. 27. Správny súd teda zhodne s Ústavným súdom SR dospel k záveru, že spor, ktorý vznikne v súvislosti so záverom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca elektriny si nesplnil niektorú zo zákonných povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., sa môže stať predmetom preskúmavania v rámci civilného, občianskoprávneho súdneho konania na základe podanej civilnej žaloby. Navyše, žalovaní hmotnoprávne postupujú pri uzatváraní zmlúv podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý je právnym predpisom súkromného práva. Petit žaloby, o ktorej má správny súd v predmetnej veci rozhodnúť, je inými slovami preformulovaný petit žaloby na plnenie (uhrádzanie dlžných súm na základe faktúr, uzatvorenie zmluvy), o ktorej koná súd v civilnom sporovom konaní. Napokon, tento záver podporujú aj rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 38Cb/173/2014 zo dňa 19.1.2015 aj Okresného súdu Košice I sp. zn. 9Cb/1/2015 zo dňa 21.1.2015, ktoré meritórne rozhodli v identickej právnej veci (hoci aj len v štádiu nariadenia predbežného opatrenia) a predložili ich žalobca aj žalovaní v prvom a druhom rade. 28. Sumarizujúc správny súd uvádza, že vec nepatrí do právomoc správnych súdov, ale do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní, ktoré budú konať na základe civilnej žaloby. Z uvedeného dôvodu je žaloba žalobcu v správnom súdnictve neprípustná a správny súd ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. 29. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať kasačnú sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).