Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/530/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204118926 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1204118926.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H. X. N. Ó. H. Á. T. , bytom W., S. Č.. X, zastúpený JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou v Bratislave, Štefunkova č. 9, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, Strojnícka č. 8, Bratislava, o obnovu konania o zaplatenie sumy 4.589,17 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. októbra 2013, č.k. 11 C 171/2004-393, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. októbra 2013, č.k. 11 C 171/2004-393, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 7.10.2013, č.k. 11 C 171/2004-393, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 1.638,38 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Sylvie Švecovej, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia; odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 303,62 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Sylvie Švecovej, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že uznesením zo dňa 28.1.2008, č.k. 11C/171/2004-43, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2008, súd prvého stupňa povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 14 C 279/1999. V danom konaní rozsudkom zo dňa 3.10.2003, č.k. 14 C 279/1999-25, súd uložil navrhovateľovi (v procesnom postavení odporcu) povinnosť zaplatiť odporcovi (v procesnom postavení navrhovateľa) sumu 4.589,17 € (138.253,50 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 3.8.1998 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 183,56 € (5.530,-- Sk); po povolení obnovy konania vec zostala vedená pod sp.zn. 11 C 171/2004. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.3.2010, č.k. 11 C 179/2004-259, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1.360,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 16.4.1999 do zaplatenia, a vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozsudok v zamietajúcej časti návrhu nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2011. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.7.2011, č.k. 11 Co 70/2010-305, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22.3.2010, č.k. 11 C 179/2004-259, vo výroku, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1.360,-- € spolu s príslušenstvom zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 30.5.2012, č.k. 11 C 171/2004-356, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi istinu v sume 698,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % od 23.4.2004 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo vyhovujúcej časti vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2012; v zamietajúcej časti (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.8.2013, č.k. 11 Co 53/2012-386) nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2013. Následne súd prvého stupňa rozhodol (napadnutým uznesením) o náhrade trov konania. Vychádzal z toho, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný. Navrhovateľov úspech vo veci je vyjadrený pomerom sumy, ktorá bola zamietnutá a sumy požadovanej návrhom odporcu v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 14 C 279/1999, t.j. vo výške 84,79 % (3.891,01 €/4.589,17 €). Úspech odporcu vo veci predstavuje priznanú časť sumy žalovanej v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 14 C 279/1999 v pomere k celkovej žalovanej sume, t.j. vo výške 15,21 % (698,15 €/4.589,17 €); čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje 69,58 % (84,79 % - 15,21 %). Právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila a vyčíslila náhradu trov celého konania (prvostupňového, odvolacieho; resp. pôvodného konania a konania o obnove konania) v sume 3.127,42 €, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 3.029,92 € za 18 úkonov právnej služby. Nestotožnil sa s uplatnenou výškou trov právneho zastúpenia; navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia (len) za 16 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom, vynaložené na účelné uplatňovanie, bránenie práva: v konaní pred súdom prvého stupňa 1. za prípravu a prevzatie veci v mesiaci marec 2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 2. za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 8.4.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 3. za účasť na pojednávaní dňa 15.4.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 4. za účasť na pojednávaní dňa 22.6.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 5. za účasť na pojednávaní dňa 29.7.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 6. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 10.8.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 7. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 24.6.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 8. za účasť na pojednávaní dňa 28.9.2009 v sume 161,01 € + 6,95 € režijný paušál, 9. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 22.10.2010 v sume 161,01 € + 7,21 € režijný paušál, 10. za účasť na pojednávaní dňa 20.1.2010 v sume 161,01 € + 7,21 € režijný paušál, 11. za účasť na pojednávaní dňa 2.3.2012 v sume 161,01 € + 7,63 € režijný paušál, 12. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 6.3.2012 v sume 161,01 € + 7,63 € režijný paušál, 13. za písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.3.2012 161,01 € + 7,63 € režijný paušál, 14. za účasť na pojednávaní dňa 30.5.2012 v sume 161,01 € + 7,63 € režijný paušál; odmena spolu v sume 2.254,14 € + režijný paušál spolu v sume 100,54 € = 2.354,68 €; 69,58 % z odmeny predstavuje sumu 1.638,38 €. V konaní pred odvolacím súdom 15. za podanie odvolania zo dňa 20.5.2010 proti rozsudku v sume 161,01 € + 7,21 € režijný paušál, 16. za písomné vyjadrenie zo dňa 12.11.2012 k odvolaniu v sume 161,01 € + 7,63 € režijný paušál; odmena spolu v sume 322,02 € + režijný paušál spolu v sume 14,84 € = 336,86 €; 69,58 % z odmeny predstavuje sumu 234,39 €. Odmenu za písomné podanie vo veci samej spolu s režijným paušálom zo dňa 10.8.2009 navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si právna zástupkyňa odmenu za predmetné podanie už raz uplatnila, a súd jej odmenu za toto podanie priznal (pod bodom 6.). Z obsahu súdneho spisu súd nezistil žiadne ďalšie podanie vo veci samej datované dňom 10.8.2009. Ďalej súd nepriznal odmenu za vyjadrenie k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2011, č.k. 11Co 70/2010-305, nakoľko daný úkon nebol potrebný na účelné bránenie práva, pretože v porovnaní s predchádzajúcimi vyjadreniami právnej zástupkyne navrhovateľa neobsahovalo nové okolnosti; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2012, sp.zn. 4 Cdo 128/2011. Právna zástupkyňa navrhovateľa v danom prípade len vyjadrila svoj názor na rozhodnutie krajského súdu, vo vyjadrení nenavrhla vykonanie ďalšieho dokazovania, ani ním nepodala nejaký procesný návrh, o ktorom by súd mal konať. Súd toto podanie posúdil ako podanie bez vecného významu, a preto právnej zástupkyni odmenu za daný úkon nepriznal. Dôvodil ustanovením § 123, § 235 ods. 3, § 142 ods. 2 O.s.p., § 10, § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac (len) tým, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nesprávne. V úvode odvolania pripomenul konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 14 C 279/1999, 11 C 171/2004, spôsob rozhodnutia vo veci samej. Dôvodil ďalej, že vo veci sú dané viaceré dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by súd nemal priznať navrhovateľovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Totiž navrhovateľ podpísal „Uznanie dlhu“ dňa 9.12.1998, v ktorom uznal svoj dlh v sume 138.253,50 Sk (4.589,17 €). Aj keď v priebehu konania došlo k zníženiu výšky dlhu je nepochybné, že v čase podpísania uznania dlhu si navrhovateľ bol vedomý, že svojím konaním spôsobil odporcovi vysokú finančnú ujmu; v konaní bolo nepochybne preukázané, že skutočná finančná škoda bola najmenej v sume 3.197,14 € (96.335,40 Sk); na základe rozsudku mu navrhovateľ zaplatil istinu v sume 698,15 €, úrok z omeškania v sume 625,10 €, spolu v sume 1.323,25 €. Navrhovateľovi má zaplatiť náhradu trov konania v celkovej sume 1.942,-- € k rukám jeho právnej zástupkyne (v skutočnosti jeho sestry). Následkom toho potom utrpí ďalšiu škodu v sume 618,75 € ako rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatil navrhovateľ a sumou, ktorú navrhovateľovi má zaplatiť on. Takéto skončenie konania by bolo v rozpore so základným poslaním občianskeho súdneho procesu, keď postup súdu v konaní má byť taký, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Súdu prvého stupňa navrhol postupom podľa ustanovenia § 210a O.s.p. napadnuté uznesenie zmeniť a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať. V prípade, že súd prvého stupňa odvolaniu nevyhovie, navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie, prípadne vo veci sám rozhodne v zmysle ním navrhovaného petitu. Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolaciemu súdu odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť. Odporca sa uchyľuje k nepodloženej argumentácii o tom, že v konaní bola údajne preukázaná iná výška škody, aká bola v skutočnosti ustálená súdnym rozhodnutím. Odvolanie odporcu nie je dôvodné, je nepodložené a nemá oporu v skutkovom základe, ako aj v zákonnej argumentácii. Nenapáda vecnú stránku rozhodnutia napr. počet úkonov právnej služby a pod., neuvádza ani jeden zo zákonných dôvodov odvolania. Neodôvodnene popiera nárok na náhradu trov konania priznaný účastníkovi konania, pritom odporca sám prispieval k zvyšovaniu počtu uplatnených právnych úkonov právneho zástupcu svojou dôkaznou nepripravenosťou v konaní, neefektívnym naťahovaním času s postupným a zdĺhavým predkladaním dôkazov o svojom nároku a tiež svojimi neúčelnými podaniami, odvolaním a pod., na ktoré bolo potrebné z jeho strany kvalifikovane reagovať. Žiadny naliehavý ani osobitný zreteľ odporca neuviedol a nepreukázal. Skutočnosť, že mu právne služby poskytovala jeho sestra, nemá pre náhradu trov konania právny význam. Vystupovala ako advokátka, členka Slovenskej advokátskej komory, právne zastúpenie prevzala na základe plnej moci ako advokát, nie ako občiansky zástupca, takže jej prináleží náhrada trov právneho zastúpenia v prípade úspechu v spore. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Ako je uvedené vyššie, v konaní vo veci samej bolo právoplatne ustálené, že čistý úspech navrhovateľa prestavuje 69,58 %, ktorej zodpovedajú aj súdom prvého stupňa priznané trovy konania vynaložené navrhovateľom na účelné uplatňovanie, bránenie práva podľa ustanovenia § 142 ods. 2, § 151 ods. l O.s.p. Odporca v odvolaní vôbec nenamietal spôsob výpočtu náhrady trov konania podľa tejto zákonnej zásady, základ pre jej výpočet, dôvodnosť; ale ani výšku a spôsob výpočtu čistého úspechu navrhovateľa v konaní. Keďže navrhovateľ odvolanie nepodal, potom odvolací súd už vecnú a právnu stránku uznesenia z tohto pohľadu neskúmal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). Na veci nič nemení skutočnosť, že právne služby navrhovateľovi poskytoval advokát, s ktorým je súčasne v príbuzenskom vzťahu. Zostalo tiež irelevantné, že navrhovateľovi prisúdená náhrada trov konania je oveľa vyššia aký bol jeho (odporcov) úspech v konaní, resp. žeby v konaní úspech nemal žiaden. Odporca navrhol navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania nadväzne na ustanovenie § 150 O.s.p. Podľa § 150 ods. 1,ods. 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (ods. l). Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (ods. 2). Povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 a nasl. O.s.p. (v prejednávanej veci podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.) sa môže niekedy javiť ako neprimeraná tvrdosť. Ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu im úplne alebo sčasti nepriznať. Účastník konania, ktorý navrhuje rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p., však musí svoj návrh podoprieť konkrétnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú záver o tom, že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, že ide o výnimočný prípad, a že teda je namieste postup podľa citovaného zákonného ustanovenia. Pritom významné z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že nešlo o drobný spor, že odporca v konečnom dôsledku mal úspech v nepatrnej časti, zodpovedajúcej (len) 15,21 %. Má to ten následok, že je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania účelne vynaložené na uplatňovanie, bránenie práva podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v rozsahu zodpovedajúcom čistému úspechu navrhovateľa (69,58 %). Pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. neboli dané zákonné podmienky. Odvolateľ si nesplnil už svoju povinnosť tvrdenia, neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce postup súdu podľa ustanovenia § 150 ods. l O.s.p. V odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Po právoplatnom skončení konania vo veci samej pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdu nesvedčí právo opätovne zasahovať do konania vo veci samej; pri rozhodovaní o náhrade trov konania z neho (už bez ďalšieho) vychádza. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, zásady, citované zákonné ustanovenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Správnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.; nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014). Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním predmetného uznesenia odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.) Navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže túto nežiadal (§ 142 ods. l, § 224 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.