Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/57/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205904 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209205904.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. W. H., K. 3, A., zast. JUDr. Q. V., advokát, W. XX, A. proti odporcovi: B. A., D. XX, A., zast. JUDr. V. A., advokát, Kalinčiakova 25, Bratislava, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C/217/2009-132, zo dňa 16.12.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 331,94 eura. Návrh v časti, ktorým si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi zaplatenie poplatku z omeškania denne zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 318,40 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 331,94 eura s prísl. z dôvodu, že dňa 23.9.2004 uzavrel s odporcom Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol byt č. 07, nachádzajúci sa na 2. poschodí na Karloveskej 7, v Bratislave. Odporca sa v zmysle článku 2 ods. 1 predmetnej zmluvy zaviazal k plateniu mesačného nájomného za užívanie bytu vo výške 9.000 Sk a v zmysle dodatku č. 4 k zmluve od 1.10.2007 mesačného nájomného vo výške 9.500 Sk. Doba nájmu bola dohodnutá od 1.10.2007 do 30.9.2008. Odporca za posledný mesiac september 2008 splatné nájomné nezaplatil, na výzvy navrhovateľa nereagoval. Zábezpeka zložená pri podpise zmluvy bola započítaná na splatné nájomné za mesiac august 2008, nakoľko odporca navrhovateľovi neuhradil nájomné ani za august 2008 a z tohto nájomného po započítaní zábezpeky zostal odporca navrhovateľovi dlžný sumu 500 Sk. Byt bol protokolárne odovzdaný navrhovateľovi dodatkom č. 5 k zmluve o nájme bytu dňa 1.10.2008. Odporca tak dlhuje navrhovateľovi sumu 331,94 eura (315,34 eura + 16,60 eura). Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 23.9.2004 uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom bytu č. 7, nachádzajúci sa na 2. poschodí, na Karloveskej ulici č. 7, v Bratislave. Cena prenájmu bola dohodnutá na 9.000 Sk mesačne, vrátane poplatkov za správu a prevádzkovanie domu, poplatkov za TV, rádio, elektrinu a plyn s tým, že odporca pri prebratí bytu uhradil navrhovateľovi v hotovosti 9.000 Sk ako jedno mesačné nájomné vopred, ktoré slúžilo ako zábezpeka prenajímateľa pre prípad výpovednej lehoty. Skonštatoval, že po skončení nájmu bol byt protokolárne odovzdaný navrhovateľovi 1.10.2008, stav vodomerov, plynomeru a elektromeru bol uvedený k 31.8.2008. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ bol vlastníkom bytu, ktorý dal do podnájmu na dobu určitú. Uviedol, že vlastník ako taký uzavrel Zmluvu o výkone správy a správca bol povinný najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka predložiť vlastníkovi, t.j. navrhovateľovi, správu o svojej činnosti týkajúcej sa domu za predchádzajúci rok. Zároveň bol povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv. Skonštatoval, že zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle § 919 (správne má byť § 719) Občianskeho zákonníka z 23.9.2004, ani z inej dohody nevyplynulo, že navrhovateľ ako vlastník bytu bude predkladať odporcovi vyúčtovania zálohových platieb za jednotlivé roky. Podotkol, že táto skutočnosť mu nevyplýva ani zo zákona, nakoľko navrhovateľ ako vlastník bytu bol v zmluvnom vzťahu so správcom domu firmou AG-EXPERT, s.r.o, Zvolenská 3, Bratislava. Dôvodil, že medzi účastníkmi nešlo o klasický vzťah nájmu bytu tak, ako to má na mysli § 686 a nasl. Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že sa jedná o vzťah komerčný, keďže navrhovateľ ako vlastník dal odporcovi tento byt do podnájmu a odporca sa zaviazal hradiť mesačné dohodnuté platby v zmysle uzavretej zmluvy a dodatkom k tejto zmluve. Nakoľko nemal doloženú existenciu písomného dodatku o tom, že účastníci môžu predčasne ukončiť zmluvný vzťah, predmetný podnájom považoval dohodnutý na dobu určitú do 30.9.2008. S ohľadom na uvedené preto súd prvého stupňa vyhodnotil žalovanú istinu s poukazom na § 719 ods. 1, 3 v spojení s § 663 Občianskeho zákonníka ako dôvodnú. Návrh v časti uplatňovaného poplatku zamietol. Tento svoj záver odôvodnil tým, že poplatok z omeškania nebol v predmetnej zmluve dohodnutý. Skonštatoval, že ide o komerčný vzťah a preto na tento zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené vyvodil, že sa nejedná o režim nájomného bytu, ale o byt, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľa a teda nie je nájomným bytom tak, ako to má na mysli ustanovenie § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal úspech, priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania denne zmenil a návrhu vyhovel. Súdu prvého stupňa vytkol, že vec nesprávne posúdil po právnej stránke a preto mu nepriznal poplatok z omeškania, ktorý mu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka prináleží ako príslušenstvo pohľadávky, ktorá mu bola priznaná. Zamietajúci výrok súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenie hodnotil ako nepochopiteľný, nevediac čo k danému odôvodneniu uviesť, ako iba to, že je plné logických rozporov a že je v rozpore so zákonom a skutkovým stavom. Mal za to, že je nepochybné, že bol výlučným vlastníkom bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy o nájme bytu. Uviedol, že svoj byt prenajal v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Osobitné ustanovenia o nájme bytu podľa Občianskeho zákonníka vychádzajú z toho, že nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy medzi vlastníkom bytu alebo domu ako prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom bytu v zmysle uvedeného ustanovenia môže byť teda aj vlastník konkrétneho bytu v bytovom dome, teda aj fyzická osoba, ktorá má byt v osobnom vlastníctve. Namietol, že zákon nerozlišuje komerčný a nekomerčný nájom bytu. V tejto súvislosti zdôraznil, že nepodniká v oblasti prenájmu nehnuteľností. Predmet nájmu prenajal odporcovi ako fyzická osoba nepodnikateľ. Občiansky zákonník v ustanovení § 685 ods. 2 upravuje osobitné podmienky pre nájom družstevného bytu. Nájom služobných bytov, bytov osobitného určenia a bytov v domoch osobitného určenia upravuje osobitný predpis. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.9.2004 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom bol jednoznačne v zmysle § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, že by sa malo jednať o podnájom bytu v zmysle § 719 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie upravuje vzťah medzi prenajímateľom, ktorý nie je vlastníkom bytu ale nájomcom v byte a tzv. podnájomcom. Tento nájomca s písomným súhlasom svojho prenajímateľa (t.j. vlastníka bytu), zmluvou o podnájme prenecháva podnájomcovi byt alebo jeho časť, aby ho užíval za odplatu. S poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že dané ustanovenie nie je možné aplikovať na daný skutkový stav. Uviedol, že neprenechával už prenajatý byt odporcovi podnájomnou zmluvou, ale ako vlastník bytu prenajal byt na základe zmluvy o nájme bytu odporcovi. Odôvodnenie súdu prvého stupňa preto považoval za nepochopiteľné a iracionálne. Nerozumel ani tej časti odôvodnenia súdu prvého stupňa, v ktorej uvádza, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa nájmu bytu by sa mali týkať tzv. nájomných bytov. Súd prvého stupňa nešpecifikoval, čo rozumie režimom nájomných bytov, či sa má jednať o byty vo vlastníctve miest a obcí alebo štátu t.j. služobné byty a byty osobitného určenia alebo má na mysli ustanovenie § 871 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nepoužíva pojem nájomné byty. Z uvedenej argumentácie mal za to, že návrh bol v časti poplatku z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka tak, ako si ho uplatnil v žalobnom návrhu zo dňa 29.4.2009, plne dôvodný, nakoľko za preukázané považuje, že odporca ako nájomník bytu bol v omeškaní s platením nájomného viac ako 5 dní po splatnosti uvedenej v zmluve. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, je poplatok z omeškania za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy (s účinnosťou od 1.1.2009 - 1 promile, s účinnosťou od 1.7.2010 - 0,5 promile) najmenej však 0, 83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. Osobitné ustanovenia o nájme bytov vychádzajú z toho, že nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu alebo bytu) a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán, bez predchádzajúceho rozhodnutia určitého orgánu o pridelení bytu. Iba pri niektorých osobitných kategóriách bytov (pozri § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka) sa pri uzavretí nájomnej zmluvy ráta so súhlasom určitého orgánu alebo iného subjektu, ktorý má záujem na tom, aby sa tieto byty dostali do užívania tých osôb, ktorým majú vzhľadom na ich osobitné určenie slúžiť (pozri § 1 ods. 4, § 2 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami). V § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza. Môže ním byť však aj vlastník bytu, ktorý ho nadobudol do vlastníctva, či už podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo podľa § 22 a nasl. zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Nájomcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Ak bola nájomná zmluva uzavretá bez určenia doby užívania, nájom bytu je chránený. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 331,94 eura s príslušenstvom titulom neuhradeného splatného nájomného za mesiace august a september 2008. Nárok na nájomné vznikol navrhovateľovi na základe písomne uzavretej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.9.2004, ktorou navrhovateľ ako výlučný vlastník bytu č. 7 na 2. poschodí bytového domu na Karloveskej 7 v Bratislave, prenajal uvedený byt odporcovi ako nájomcovi v zmysle ustanovení § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa odporca ako nájomca ocitol v omeškaní s úhradou nájomného, navrhovateľ si spolu s dlžným nájomným uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku z omeškania. Súd prvého stupňa však návrh v časti uplatňovaného poplatku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 16,60 eura odo dňa 24.8.2008 do 31.12.2008, zo sumy 315,34 eura odo dňa 24.9.2008 do 31.12.2008 a poplatok z omeškania 0,1 % denne zo sumy 16,60 odo dňa 1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 315,34 eura odo dňa 1.1.2009 do zaplatenia zamietol. Urobil tak napriek tomu, že uplatňovaný poplatok z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky z dlžného nájomného, ktorú súd prvého stupňa v nenapadnutej časti rozsudku priznal. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri jeho aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočíva v tom, že súd prvého stupňa vyhodnotil záväzkový vzťah vzniknutý z predmetnej Zmluvy o nájme bytu ako „komerčný“ vzťah a preto naň neaplikoval ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené vyvodil, že sa nejedná o režim nájomného bytu, ale o byt, ktorý je v osobnom vlastníctve navrhovateľa a teda nie je nájomným bytom tak, ako to má na mysli ustanovenie § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka upravuje právne následky nezaplatenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po ich splatnosti, ktoré však súd prvého stupňa neaplikoval, napriek skutočnosti, že sa jedná v prejednávanej veci o nájom bytu založený nájomnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom ako prenajímateľom (vlastníkom bytu) a odporcom ako nájomcom podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Argument súdu prvého stupňa, že poplatok z omeškania nebol v predmetnej zmluve dohodnutý neobstojí, pretože povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi ako prenajímateľovi poplatok z omeškania v prípade omeškania s platením nájomného vyplýva priamo zo zákona, jedná sa o tzv. zákonný poplatok z omeškania. Pre poplatok z omeškania je totiž príznačná jeho spätosť s pohľadávkou samou a to predovšetkým v tom, že s ňou má spoločný osud. Má akcesorický charakter, ktorý spočíva v tom, že je závislý od povinnosti, ktorej splnenie svojím sankčným charakterom zabezpečuje. Keďže záväzok zaplatiť poplatok je záväzkom akcesorickým, ktorý má zabezpečovať riadne a včasné úhrady nájomného, odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovaný poplatok z omeškania z dôvodu, že hlavný záväzok bol žalovaný dôvodne. Pokiaľ ide o splatnosť nájomného, treba vychádzať predovšetkým z § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nájomné pri ostatných nájmoch (do ktorých patrí aj bytový nájom) platí mesačne dozadu, ak nie je dohodnuté alebo osobitnými predpismi ustanovené inak. Pokiaľ ide o splatnosť úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, treba vychádzať z § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. To znamená, že ak niet dohody alebo inej úpravy v právnom predpise, splatnosť nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu nastane prvým dňom nasledujúceho mesiaca za uplynulý mesiac. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvého stupňa neskúmal čl. 2 bod 2 Zmluvy o nájme bytu, podľa ktorého nájomca je povinný uhrádzať nájomné mesačne bankovým prevodom vždy do 18. dňa príslušného mesiaca. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou splatnosti mesačného nájomného, neskúmal omeškanie odporcu s plnením nájomného, tieto skutočnosti v doterajšom priebehu konania vôbec nezisťoval napriek tomu, že sú pre správne právne posúdenie veci potrebné. Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný a vo veci opätovne rozhodnúť. Po vrátení veci odvolacím súdom opätovne posúdi nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania v jeho zákonnom význame, ako majetkovú sankciu spočívajúcu v povinnosti zaplatiť ju v prípadoch, keď nájomca nezaplatil nájomné do piatich dní po jeho splatnosti. Ďalej bude vecou súdu prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s § 153 ods. 1 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.