Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/253/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216157 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209216157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: G.. U. T. E. X. S. Á. D. , bytom W., U. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou MGA IURIS s. r. o., Bratislava, Pri starej prachárni č. 10, IČO: 47 233 028, za ktorú koná JUDr. Martin Gajarský, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom v Bratislave, Kutlíková č. 17, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. mája 2012, č.k. 10 C 50/2010-481, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. mája 2012, č.k. 10 C 50/2010-481, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 14.5.2012, č.k. 10 C 50/2010-481, rozhodol o časti návrhu (§ 152 ods. 2 O.s.p.) a určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 31.7.2009, č. 0405/392/2009, je neplatná. Vyhovel tak návrhu navrhovateľa podaným na súde dňa 29.9.2009, ktorým sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu odporcom listom zo dňa 31.7.2009, č. 0405/392/2009, je neplatná a súčasne žiadal zaplatiť náhradu mzdy od 1.11.2009 dovtedy, kým mu neumožní pokračovať v práci; podaním doručeným súdu dňa 31.8.2010 navrhovateľ uviedol výšku mesačnej mzdy v sume 2.819,05 €. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že dňa 23.11.2001 navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej od 1.12.2001 je v pracovnom pomere u odporcu a v súčasnosti (v čase dania výpovede) pracuje v pozícii senior biznis manažér. Dňa 31.7.2009 mu odporca na pracovisku doručil list č. 0405/392/2009, ktorým mu dal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú, nakoľko nie sú naplnené zákonom stanovené podmienky vyžadované na jej platnosť, keď táto je najmä nedôvodná. Listom zo dňa 31.8.2009, ktorý odporca prevzal dňa 4.9.2009, mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a zároveň žiada náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru podľa ustanovenia § 79 Zákonníka práce vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času, kým mu umožní pokračovať v práci. Odporca výpoveď považoval za platný právny úkon, keď spĺňa náležitosti, a síce má písomnú formu, skutkovo v nej vymedzil dôvod výpovede a v lehote stanovenej v § 63 ods. 3 Zákonníka práce výpoveď doručil navrhovateľovi, pričom výpoveď vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu spôsobom uvedeným vo výpovedi a týmto úmyselným konaním porušil záväzné vnútorné predpisy, pracovnú disciplínu a povinnosti zamestnanca podľa pracovnej zmluvy, pracovného poriadku, ako aj Zákonníka práce. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Pracovný pomer bol medzi účastníkmi založený na dobu neurčitú pracovnou zmluvou zo dňa 23.11.2001, s účinnosťou od 1.12.2001; druh práce vrcholový metodik obchodov s miestom výkonu práce ústredie odporcu. Dodatkom zo dňa 15.4.2004 k pracovnej zmluve došlo k zmene druhu práce, na základe čoho navrhovateľ začal pracovať v pozícii relationship manažér OC. Ďalším dodatkom zo dňa 3.1.2006 k pracovnej zmluve bolo zmenené miesto výkonu práce, ktorým zostalo obchodné centrum A.. Dodatkom zo dňa 23.4.2007 k pracovnej zmluve navrhovateľ bol zaradený na pracovnú pozíciu relationship manažér OC obchodného centra, pričom charakteristika tejto pracovnej pozície sa týkala aktivizácie nových klientov, intenzívne poradenstvo a starostlivosť o existujúcu firemnú klientelu; zodpovednosť za prípravu komplexnej ponuky a obchodných prípadov s prihliadnutím na riziko a výnosy obchodu a klienta, zodpovednosť za vzťahy a obchodné kontakty s firemnou klientelou. Miestom výkonu práce bolo Obchodné centrum W. G.. Listom zo dňa 27.2.2009 odporca oznámil navrhovateľovi zmenu názvu jeho pracovnej pozície, ktorým je senior biznis manažér; zmenou názvu pracovnej pozície sa nemenil dojednaný druh práce, ani ostatné podstatné alebo iné obsahové náležitosti jeho pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 31.7.2009, č. 0405/392/2009, odporca dal navrhovateľovi podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru. Z nej vyplýva, že v zmysle pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve a oznámenia zmeny názvu pracovnej pozície zo dňa 27.2.2009 navrhovateľ vykonáva prácu v pozícii senior biznis manažér na Regionálnom firemnom centre W. G., s náplňou práce určenou podľa čl. IV. dodatku k pracovnej zmluve, ktorou je príprava a zodpovednosť za prípravu komplexnej ponuky a obchodných prípadov s prihliadnutím na riziko za výnosy obchodu z pohľadu banky a klienta, ako aj zodpovednosť a starostlivosť o pridelenú firemnú klientelu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené interným auditom pri kontrole dodržiavania internej smernice SLSP z názvom „Úverový proces pre veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov“, v prípade navrhovateľom spravovaného firemného klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., vo veci čerpania splátkového úveru na financovanie projektu s úverovým rámcom 360.000.000,-- Sk (11.949.810,-- €). Závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v nasledovných konaniach a zistených nedostatkoch: V zmysle úverovej zmluvy č. XX/XXXX/OC/XX (ďalej len úverová zmluva) uzatvorenej medzi SLSP a H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., mohol dlžník čerpať úverový rámec v troch tranžiach za presne stanovených podmienok. Prvá tranža v sume 160.000.000,-- Sk mala byť použitá na refinancovanie častí uhradených projektových nákladov, druhá tranža v sume 180.000.000,-- Sk bola určená na financovanie častí celkových projektových nákladov, posledná tretia tranža v sume 20.000.000,-- Sk mala byť použitá na financovanie úrokov zo splátkového úveru. Suma 1.560.000,-- Sk zo sumy tretej tranže bola použitá v súlade s úverovou zmluvou na úhradu úrokov splátkového úveru z úverovej zmluvy. Suma 18.440.000,-- Sk však bola prevedená na základe príkazu na čerpanie od klienta na bežný účet klienta, tým bol úver vyčerpaný v rozpore so schváleným a zmluvne dohodnutým účelom úverovej zmluvy. Čerpanie úveru bolo tak realizované v rozpore s platne uzavretou úverovou zmluvou, nakoľko posledná tretia tranža nebola použitá na financovanie úrokov zo splátkového úveru. Ako zodpovedný senior biznis manažér mal navrhovateľ povinnosť u svojho klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., skontrolovať príkaz a predložené dokumenty na čerpanie a tiež prostriedky na bežnom účte klienta. Zároveň mal povinnosť skontrolovať dodržiavanie účelovosti čerpaných finančných prostriedkov v zmysle schváleného finančného limitu a zároveň overiť a potvrdiť, že čerpanie prostriedkov je v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve o úvere. Nakoľko tak navrhovateľ v tomto obchodnom prípade neurobil napriek tomu, že výška úverového rámca bola výnimočne veľká, konal v rozpore so záväznými vnútornými predpismi SLSP. Týmto zavineným konaním došlo k porušeniu najmä: 1. interného predpisu Úverový proces pre veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov v bode 3.8. týkajúceho sa povinností relationship manažéra/senior biznis manažéra ohľadom preskúmania dokumentov k čerpaniu úveru s povinnosťou kontroly dodržiavania účelovosti čerpania firemných prostriedkov podľa úverovej zmluvy, 2. povinnosti pri dodržiavaní právnych predpisov a ostatných predpisov vzťahujúcich sa na jeho prácu, povinnosti pri správe, ochrane, majetku SLSP ako jeho zamestnávateľa podľa čl. X. dodatku k pracovnej zmluve, 3. pracovnej disciplíny podľa čl. XIV. dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 2.4.2002. 4. povinnosti podľa interného predpisu SLSP - pracovný poriadok najmä podľa bodu 7.1. písm. a/, c/, e/, bodu 8.1., 8.6., 5. povinnosti zamestnanca podľa Zákonníka práce najmä § 47 ods. 1 písm. b/, § 81 písm. a/, c/, e/. Týmto konaním navrhovateľa podľa odporcu vznikol výpovedný dôvod na skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Uvedená výpoveď je platná s dátumom 31.7.2009 a pokiaľ ide o dátum 30.7.2009, podľa odporcu, ide o pisársku chybu. Navrhovateľ potvrdil, že s klientom uvedeným vo výpovedi bola uzavretá úverová zmluva, ktorá je identifikovaná vo výpovedi, na základe ktorej mal tento klient čerpať úverové prostriedky v troch tranžiach. Úver bol čerpaný na základe príkazov na čerpanie investičného úveru vo fakturovaných sumách, pričom tieto príkazy vyhotovovala a podpisovala G.. N. W. a následne ich podpisoval aj on, ako pracovník kategórie B a taktiež aj ďalší pracovníci odporcu kategórie B, alebo C. Chybu videl v tom, že bola nesprávne zadaná štruktúra finančného limitu určeného na čerpanie, ktorá bola uvedená v celom objeme a nebola nastavená v programe podľa jednotlivých tranží, ako tomu bolo v iných obdobných prípadoch, keď jednotlivé tranže boli v programe zadané čo do výšky ich čerpania. Jeho povinnosťou bolo riadiť sa nastaveným bankovým systémom, ktorý dával informácie aj pre ďalších pracovníkov a ostatné zložky. Príkazmi na čerpanie úveru v jeho jednotlivých častiach sa po podpise dvoma pracovníkmi zasielali na oddelenie správy úverov, ktoré malo povinnosť, resp. jeho pracovníci, overiť správnosť nimi zadaného príkazu čo do výšky finančného limitu. Uvedení pracovníci ich mali upozorniť na prípadné nezrovnalosti v príkazoch na čerpanie úveru v zmysle uvedených tranží čo do ich objemov a v prípade prečerpania mali im príkazy vrátiť a ďalej by upozornili klienta a riešili vzniknutú situáciu. Uvedené oddelenie malo jediné právo realizovať prechody finančných prostriedkov z úverového účtu na účet klienta a takisto zodpovedalo za správnosť tohto plnenia. Čerpanie uvedených tranží si overoval u svojej podriadenej G.. N. W.. U tohto klienta navrhovateľ vykonal aj audit, ktorý bol ukončený dňa 21.10.2008, pričom sa posudzovali všetky tranže; výsledkom bolo, že išlo o správny postup. Následne po obdržaní výpovede si vykonal vlastnú kontrolu čerpania druhej a tretej tranže a zistil, že G.. N. W. požiadala o odblokovanie špeciálneho účtu, z ktorého sa zaplatili príslušné úroky. Nastaveným bankovým systémom však nebol upovedomený o tomto postupe G.. N. W., čím došlo k tomu, že tranža C nebola čerpaná z BISu. Okrem neho príkazy na čerpanie prostriedkov z úveru podpisovali aj ďalší pracovníci, dokonca aj pracovník v pozícii A, ktorým bol G.. W. H.. Ak došlo k porušeniu pracovnej disciplíny u neho, potom mali mať porušenie pracovnej disciplíny aj oni, pričom výpoveď bola daná iba jemu a G.. N. W.. Zdôraznil, že odporcovi výkonom svojej práce nespôsobil žiadnu škodu a v pracovnom poriadku odporca sám definuje úverový proces pre veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a zaraďuje ho do kategórie záväznosti B. Ďalej uviedol, že na čerpanie predmetného úveru v celkovej sume 360.000.000,-- Sk bolo vydaných celkom 31 príkazov na čerpanie, pričom on sa podieľal na schválení 14 z nich a na základe príkazov, na ktorých schválení sa podieľal, bola klientom vyčerpaná časť úveru v rozsahu 106.840.185,-- Sk. Vyhotovoval sa sprievodný list - LCC, ktorú príkaznú kartu a údaje do nej spracovala G.. N. W. ako správkyňa tohto úveru na základe platnej úverovej zmluvy, ktorú kontroloval aj on. Následne táto bola overovaná čo do správnosti pracovníčkou z ďalšieho úseku a to G.. Š. dňa 20.5.2008; ako kontrolu schválila G.. C.. Obdobná kontrola bola aj na ďalšom úseku, a to na oddelení platobného styku a pracovníci platobného styku boli povinní preniesť všetky údaje z úverovej karty do bankového informačného systému - BIS. Miesto troch tranží, ktoré boli uvedené v LCC, do BISu však bola zavedená iba jedna celková suma, čím došlo k neprehľadnosti transakcií. Svedok G.. W. H. u odporcu bol v pracovnom pomere od roku 2001 do konca októbra 2010 vo funkcii riaditeľa Obchodného centra Bratislava I - Staré Mesto, kde pracoval aj navrhovateľ; v uvedenom čase bol mu navrhovateľ v pozícii podriadeného. Predmetná výpoveď bola pre nich ako pracovníkov odporcu prekvapením a okrem navrhovateľa dostala výpoveď z rovnakého dôvodu aj G.. N. W., ktorá bola tiež jeho podriadenou. O predmetnej výpovedi však nemal žiadne vedomosti iba to, že táto bola daná pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s klientom. Nevedel sa vyjadriť, v čom malo spočívať porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, prípadne G.. N. W.. Po jeho odchode miesto riaditeľa tohto centra prevzala G.. U. H. a zhruba na to o tri alebo štyri mesiace bola daná navrhovateľovi výpoveď. Potvrdil, že klientom odporcu, konkrétne ich centra, bola aj spoločnosť H. Š. O..C..Y. W., X..H..E.., pričom išlo o väčšieho klienta a väčší objem finančných prostriedkov. V takýchto prípadoch bývajú dohodnuté zvyčajne tranže a výška finančného objemu jednotlivých tranží. Príkazy na čerpanie vždy podpisovali dvaja pracovníci, pričom si overovali, aká suma je na účte vedená v Bankovom informačnom systéme (BIS), či je v ňom dosť prostriedkov na čerpanie. Údaje do BISu zadávalo oddelenie platobného styku, pričom údaje v ňom boli pre nich záväzné. Ak boli dohodnuté viaceré tranže, tieto mali aj vyplývať z BISu. Na zadanie klienta do BISu ich oddelenie, konkrétny pracovník, ktorý s klientom pracoval, musel vyplniť formulár LCC (príkazná úverová karta), v ktorej karte sa identifikoval klient, definoval sa predmet obchodu, teda aj jednotlivé tranže, ak boli dohodnuté, vrátane finančnej výšky tranží. Následne táto príkazná karta - LCC bola predložená na administráciu, na ktorom oddelení prechádzala kontrolou, či je správne vyplnená a zodpovedá dohodnutým podmienkam obchodu. Toto oddelenie následne predložilo kartu útvaru platobného styku, ktoré po jej overení nahralo celý tento obchod, tak ako bol rozpísaný do BISu. Ak bol obchod nadefinovaný v LCC, a to aj pokiaľ ide o tranže obchodu, malo to byť zavedené do BISu. Potvrdil, že správcom úveru vo vzťahu k uvedenému klientovi bola G.. N. W.. Ďalej uviedol, že u odporcu nie je žiaden interný predpis, ktorý by ukladal zodpovedným pracovníkom ich centra reklamovať, ak bol obchod chybne zadaný do BISu; takúto povinnosť nemal. Práve viacnásobná kontrola prechádzajúca uvedenými úsekmi mala slúžiť na to, aby sa vyhlo chybám. Nemal vedomosť o tom, či G.. N. W. ako obchodník spomínaného klienta požiadala o odblokovanie špeciálneho účtu na zaplatenie úrokov. Ak tak urobila, musela to urobiť písomne a museli byť na to splnené podmienky. Táto požiadavka tiež prechádzala obdobnou kontrolou medzi spomínanými úsekmi. Súhlas na podanie tejto žiadosť na odblokovanie špeciálneho účtu bola oprávnená urobiť sama aj bez udelenia súhlasu navrhovateľa. Navrhovateľa vždy hodnotil kladne ako úspešného a skúseného pracovníka. Svedkyňa G.. N. W. u odporcu bola v pracovnom pomere od apríla 1996, pričom pracovný pomer jej mal skončiť dňa 31.10.20009 na základe výpovede pre porušenie pracovnej disciplíny, ktorú jej dal odporca, pričom táto výpoveď je totožná s výpoveďou, ktorá bola odporcom daná aj navrhovateľovi. Spoločnosť H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., bola klientom odporcu a vybavovala ho v pracovnej pozícii account manager. Do jej pracovných povinností patrilo starať sa o neho, preto príkaz na čerpanie finančných prostriedkov z úverového účtu vždy podpisovala prvá; nakoľko sa vyžadovali dva podpisy, vždy príkaz podpisoval ďalší pracovník ich centra z vyššej pozície, ktorý bol prítomný na pracovisku, za ktorým išla osobne a požiadala ho o podpis na predpísanom tlačive. Následne príkaz na čerpanie postupovala na oddelenie správy úverov, ktoré realizovalo pohyb finančných prostriedkov na účet klienta. Pracovníci správy úverov mali povinnosť kontrolovať podpísaný príkaz na čerpanie, a v prípade nezrovnalosti upozorňovať podpísaného pracovníka, v tomto prípade ju ako správcu daného úveru. Kontrolovala sa správnosť nielen predmetného účtu, ale aj to, či je na účte dostatok finančných prostriedkov a v prípade nezrovnalosti bola uvedeným úsekom upozornená na nedostatky a bola povinná zjednať nápravu v zmysle pokynov pracovníka uvedeného úseku. Vždy, keď vyhotovila príkaz na čerpanie, overila si výšku sumy na účte v bankovom informačnom systéme (BIS), ktorý bol jediným informačným prostriedkom a zdrojom, z ktorého mohla čerpať informácie. Do jej pracovnej povinnosti patrilo vyhotovovať LCC - príkaznú úverovú kartu, ktorú vyhotovovala aj u tohto klienta. Do nej premietla údaje z úverovej zmluvy, identifikovala klienta, výšku celkového úveru, spôsoby čerpania úveru, spôsoby splácania úveru, ako aj špecifické podmienky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Následne vyplnené LCC predkladala na ďalší úsek, a to administráciu úverovej dokumentácie, kde príslušní pracovníci skontrolovali, či LCC je vyhotovené v súlade s úverovou zmluvou, čo potvrdzovali svojimi podpismi; v danom prípade tak urobili pracovníčky G.. Š., G.. C., ktoré ňou vyhotovené LCC autorizovali svojím podpisom a následne ho predkladali odboru správy úverových obchodov, ktorý úsek zodpovedal za nahratie tohto LCC do BISu. Správa úverových obchodov nahrala do BISu len celý úverový rámec bez toho, aby v ňom uviedla 3 tranže vyplývajúce z LCC. Prečo sa tak stalo napriek ich špecifikácie v LCC nevedela uviesť, na toto nedostala odpoveď ani od pracovníkov správy úverov, ktorých sa na to pýtala. Pokiaľ išlo o 3. tranžu, ktorá sa týkala splácaniu úrokov z úveru, uvedený klient mal u odporcu zriadený špeciálny účet, na ktorom boli jeho finančné prostriedky a slúžili na splácanie úveru: istiny, úrokov z úveru. Ako zodpovedná pracovníčka v období mesiaca august 2008 za tohto klienta požiadala o uvoľnenie finančných prostriedkov z tohto účtu na úhradu úrokov z úveru. Tento spôsob úhrady úrokov konzultovala aj s pracovníkmi správy úverových obchodov a neboli voči tomu vznesené námietky. O tomto s navrhovateľom, svojím nadriadeným, nekonzultovala, ani mu to neoznamovala, nakoľko išlo o štandardným postup a nepovažovala to za potrebné; boli zaplatené aj úroky z úveru. Povolenie na odblokovanie špeciálneho účtu nebolo u odporcu žiadnym interným predpisom upravené, išlo o bežnú prax. G.. P. D., rodená D., u odporcu pracovala od roku 2005 do roku 2011 ako audítorka na oddelení interného auditu. Predmetom týchto auditov bolo, či boli dodržané všetky pravidlá vyplývajúce zo smerníc platných u odporcu vo vzťahu ku konkrétnym klientom. Ako vedúca skupiny robila audit aj u klienta odporcu H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., pričom prvý audit bol robený v roku 2008 vo vzťahu k viacerým klientom a v roku 2009 bol robený len vo vzťahu k spoločnosti H. Š.T. O..C..Y.. W., X..H..E.. Vzhľadom na odstup času si už na žiadne konkrétne skutočnosti nepamätala. Svedkyňa P.. X. M. je v pracovnom pomere u odporcu od 1.9.1995 v pracovnej pozícii vedúca oddelenia auditu. V júli 2009 bol urobený mimoriadny audit, ktorý sa týkal výlučne len jedného klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.. O vykonanie tohto auditu požiadal G.. Č., riaditeľ divízie obchodných centier na území Slovenskej republiky. V prípade uvedeného klienta zistili nedodržanie účelovosti finančných prostriedkov úveru 3. tranže úveru, ktorá mala byť použitá na financovanie úrokov úveru. Potvrdila, že v BISe bol predmetný obchod zavedený v jednej celkovej sume, ktorá bola dohodnutá v sume 360.000.000,-- Sk, hoci boli dohodnuté 3 tranže v konkrétnych objemoch; tieto neboli vedené v BISe. Prečo tomu tak bolo, nevedela uviesť, nevedela, kto takto zadal tento úver do BISu. Problém bol v tom, že časť úrokov z úveru bola hradená zo špeciálneho účtu, ktorý mal klient uzavretý u odporcu. U odporcu boli viaceré obchodné prípady z úverových zmlúv, ktoré boli tiež rozvrhnuté podľa jednotlivých tranží, a tak boli podľa tranží aj evidované v BISe, teda jednotlivé tranže, ako aj objem peňazí podľa jednotlivých tranží. Vždy jednotlivé tranže boli v BISe vymedzené čo do objemu tranží. Za dodržanie účelu čerpania úveru bol zodpovedný account manager, v danom prípade G.. N. W.. Nevedela však uviesť kto v danom prípade porušil pracovnú disciplínu, kedy k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, ktorý pracovník ju mal porušiť. V správe uviedli iba všeobecne čo bolo porušené, audit sa vôbec nevzťahoval a nebol zameraný na porušenie pracovnej disciplíny zo strany obchodného centra. Ak pracovník, ktorý mal tohto klienta na starosti, zvážil, že mu BIS neumožňuje prehľad, ktorý by zaznamenával všetky 3 tranže, mohol si zaviesť excelovú tabuľku. Svedkyňa G.. P. Q. u odporcu pracuje od roku 1992 a posledných 10 rokov nepretržite pracuje vo funkcii vedúcej oddelenia vysporiadania firemných úverov. Do jej pracovných povinností, ako aj pracovníkov tohto oddelenia, patrí zadávať úvery firemných úverov do bankového informačného systému - BIS. Na základe podkladov, ktoré vyhotovil priamo obchodník, zadávali do BISu aj klienta odporcu H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.. Sprievodný list (LCC) vyhotovený na obchodnom centre prechádzal ďalej cez oddelenie úverovej a kolaterárnej dokumentácie - administrácie, ktorý potvrdzuje súlad dokumentácie s úverovou zmluvou; na tomto oddelení sprievodný list potvrdzovali G.. Š.P. a IA.. C.. Až po prechode cez dve oddelenia na základe vyhotovených dokumentov zadávali prípad do BISu. V danom prípade išlo o jeden úverový rámec v celkovej sume 360.000.000,-- Sk a podľa splátkového kalendára bol do BISu zadaný ako jeden úverový účet, z ktorého sa čerpali prostriedky. V BISe nezadávajú jednotlivé tranže, ako je uvedené v sprievodnom liste (LCC), pričom tieto tranže sa nezadávajú do BISu v žiadnych úveroch poskytovaných odporcom klientovi. Pracovník, ktorý mal tohto klienta na starosti, si mal sám viesť manuálnu evidenciu. Svedkyňa U. H. u odporcu pracuje od decembra 2008 a od mája 2009 pracuje v pozícii riaditeľky Obchodného centra Bratislava - Staré Mesto. Nevedela uviesť prečo priamo v BISe neboli nastavené finančné objemy podľa jednotlivých tranží v súlade s LCC, hoci takáto možnosť nastavenia v BISe bola. Ak si príslušný zodpovedný pracovník nedohodne takýto postup na uvedenom oddelení, musí robiť manuálnu kontrolu účelovosti čerpania úveru v zmysle dohodnutých tranží. V podstate podľa jej názoru došlo k nepochopeniu daného prípadu medzi ich oddelením a oddelením správy úverov, ktoré oddelenie zodpovedá za nastavenie úveru v BISe podľa predloženého sprievodného listu LCC. Je možné, že problém bol v terminológii, a to v limitoch časti úveru a v pojme rozčlenenia úveru na tranže, kedy sa zadávajú jednotlivé limity do BISu, a to, že určitý finančný objem prostriedkov sa má použiť na konkrétny účel. Nevedela uviesť, ktorými konkrétnymi príkazmi na čerpanie bola porušená pracovná disciplína. Potvrdila ale, že na úhradu úrokov u úveru boli čerpané aj prostriedky zo špeciálneho účtu klienta. G.. N. W. požiadala o uvoľnenie tohto špeciálneho účtu na splácanie daných úrokov z úveru, čo sa aj realizovalo, ale nevedela uviesť, kto dal k tomu súhlas a ako toto prebehlo. Podľa dodatku zo dňa 2.4.2002 k pracovnej zmluve sú upravené v článku X. práva a povinnosti zamestnanca odporcu (navrhovateľa), podľa ktorého je o.i. povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu iných vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený; dodržiavať pracovný poriadok a ostané interné predpisy vydané zamestnávateľom v súlade so všeobecné záväznými právnymi predpismi, vrátane ich zmien a doplnkov. Podľa článku XIV. uvedeného dodatku porušením pracovnej disciplíny je najmä zamestnancom zavinené konanie alebo opomenutie, ktorý pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi porušil Zákonník práce, iný všeobecný záväzný právny predpis, vnútorný predpis, nesplnil príkaz, alebo nedodržal zákaz nadriadeného zamestnanca. Stupne závažnosti porušenia pracovnej disciplíny sú obsiahnuté v pracovnom poriadku a posudzuje ich príslušný vedúci zamestnanec. Rozsudok súd prvého stupňa ďalej odôvodnil čl. VII. bod 7.1. písm. a/, c/, e/, čl. VIII. bod 8.1, 8.4, 8.6 Pracovného poriadku odporcu účinného od 1.4.2008, § 47 ods. l písm. b/, § 81, § 61 ods. 2, § 62 ods. l, § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 3, ods. 5 Zákonníka práce a skutkovo tým, že zostalo nepochybné, že od mája 2007 do dania výpovede navrhovateľ u odporcu pracoval na pozícii senior biznis manažér na Obchodnom centre Bratislava I - Staré Mesto (kategória B), že výpoveď mu bola doručená dňa 31.7.2009, jeho podriadenou pracovníčkou kategórie A bola G.. N. W. a jeho nadriadeným G.. W. H., riaditeľ Obchodného centra, ktorý bol zaradený do kategórie C. G.. N. W. v pozícii account manažéra OC/biznis manažér, obchodník, bola správkyňou klienta odporcu H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., ktorý mal s odporcom uzavretú úverovú zmluvu č. XX/XXXX/ OC/XX zo dňa 19.5.2008 s celkovým úverovým rámcom v sume 360.000.000,-- Sk, s tým, že v uvedenej zmluve boli dohodnuté tri tranže, pričom tretia tranža úverového rámca, ktorý mal výšku 20.000.000,-- Sk, mala byť čerpaná na splácanie úrokov z predmetného úveru. Svedkyňa G.. N. W. sama potvrdila, že do jej pracovných povinností patrilo starať sa o tohto klienta odporcu, teda aj zadefinovať všetky relevantné údaje z úverovej zmluvy do sprievodného listu - príkaznej úverovej karty LCC, kde v súlade s úverovou zmluvou okrem iných náležitostí uviedla celkovú výšku úveru 360.000.000,-- Sk, ďalej čerpanie tohto úveru v troch tranžiach tak, ako je to uvedené aj v samotnej úverovej zmluve. Následne ňou vyhotovené LCC predložila odboru úverovej a kolaterárnej dokumentácie (administráciu úverovej dokumentácie), kde príslušní pracovníci (G.. Š. a G.. C.) skontrolovali správnosť ňou vyhotovenej LCC v súlade s úverovou zmluvou a správnosť potvrdili svojimi podpismi. Následne LCC - príkazná karta bola predložená odboru správy úverových obchodov, kde tiež podliehala kontrole a následne tento odbor bol zodpovedný za zadefinovanie tohto obchodu do bankového informačného systému odporcu. V rozpore s príkaznou kartou - LCC však členenie uvedené na jednotlivé tranže nebolo zadané do BISu, o čom svedčí aj výpis z účtu predmetného úveru. G.. N. W. ako správkyňa daného úveru vypĺňala a podpisovala ako prvá príkazy na čerpanie prostriedkov z úveru, ktoré následne podpisoval aj ďalší pracovník odporcu pracujúci na pozícii B prípadne C. Vydaných bolo celkom 31 príkazov na čerpanie úveru, z ktorých navrhovateľ podpísal 14; okrem neho tieto príkazy podpisovali aj ďalší traja pracovníci zaradení do kategórie B, tiež G.. W. H. ako pracovník kategórie C z Obchodného centra Bratislava I. Následne svedkyňa postupovala predmetné príkazy na čerpanie odboru správy úverových obchodov, kde opätovne prebehla kontrola správnosti a tento odbor realizoval aj pohyb finančných prostriedkov z úverového účtu na účty klienta. Pracovníci správy úverov mali tiež povinnosť kontrolovať podpísaný príkaz na čerpanie a v prípade nezrovnalostí upozorňovať podpísaného pracovníka - správcu daného úveru za účelom zjednania nápravy, čo v danom prípade nebolo realizované. Skutočnosť, že do BISu sa zadávali aj jednotlivé tranže, vo svojich výpovediach okrem navrhovateľa potvrdili aj svedkovia G.. N. W., P.. X. M. (vedúca oddelenia auditu), G.. U. H.. Jedine svedkyňa P.. P. Q., vedúca oddelenia vysporiadania firemných úverov, uviedla, že v danom prípade išlo o jeden úverový rámec a do BISu bol zadaný ako jeden úverový účet, z ktorého sa čerpali prostriedky. Táto jediná uviedla, že sa do BISu nezadávajú jednotlivé tranže, ako je uvedené v sprievodnom liste LCC. V tomto smere uviedla, že ide o nedostatok v bankovom informačnom systéme odporcu, pričom za to nezodpovedá ani ich oddelenie. Odporca bol navrhovateľom viackrát vyzývaný, aby špecifikoval kedy a v akom svojom pracovnom úkone mal porušiť pracovnú disciplínu. Odporca však v tomto smere bližšie údaje neuviedol. Taktiež na výzvu súdu uviedol, že písomne upresní dátumovo, kedy došlo k porušenie pracovnej disciplíny a ktorým konaním navrhovateľa, čo ale v priebehu celého konania neurobil. Pokiaľ v priebehu konania odporca vytýkal, že úroky z úveru boli platené zo špeciálneho účtu klienta, súd v tomto smere poukázal na skutočnosť, že prípadné porušenie pracovnej disciplíny v tomto smere nebolo predmetom výpovede a predmetom výpovede nebolo ani porušenie pracovných povinností v súvislosti s monitoringom uvedeného úverového prípadu klienta odporcu. Zdôraznil, že v správe interného auditu zameraného na dodržiavanie pravidiel úverového procesu zo dňa 21.10.2008 sa konštatovalo, že čerpanie úveru prebehlo v súlade s úverovou zmluvou, účel úveru bol dodržaný. Zo správy z interného auditu zo dňa 3.7.2009, č. 033/2009, však vyplýva, že čerpanie tretej tranže úveru v sume 20.000.000,-- Sk malo slúžiť na financovanie úrokov, z tejto sumy bolo na financovanie úrokov požitých len 1,56 miliónov Sk, zvyšná časť tretej tranže bola použitá na financovanie projektu. Ostatné úroky od 31.7.2008 do 31.12.2008 (obdobie čerpania) v sume 10.488.000,-- Sk bolo financované zo špeciálneho účtu. Už pri prvom audite bolo možné túto skutočnosť zistiť, upozorniť na to správkyňu úveru G.. N. W., ako aj ďalších zodpovedných pracovníkov obchodného centra. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi je neplatná vzhľadom na nedostatočné vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, kedy a ktorými úkonmi mal porušiť pracovnú disciplínu. Vyhotovenie sprievodného listu - LCC a jeho zavedenie do BISu, ako aj čerpanie finančných prostriedkov z úveru na základe príkazov na čerpanie, prechádzalo posudzovaním ich správnosti viacerými pracovníkmi odporcu, jednotlivými oddeleniami, a dospel k záveru, že u odporcu zlyhal tento kontrolný systém. Zo strany navrhovateľa nezistil i s prihliadnutím na uvedený kontrolný systém, že by tento svojím konaním porušil pracovnú disciplínu takým spôsobom, ktorý by odôvodňovať správnosť predmetnej výpovede. Zdôraznil čl. 2 druhá veta základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. V Smernici úverových procesov pre veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov, vnútorný predpis odporcu, je kategórie záväznosti B, pričom sám odporca v pracovnom poriadku považuje porušenie smernice kategórie B za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nebolo preukázané, žeby odporca navrhovateľa upozorňoval na porušovanie pracovnej disciplíny. Naopak jeho nadriadený ho ako pracovníka hodnotil kladne, ako skúseného a úspešného pracovníka. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd prvého stupňa nezohľadnil individuálnu zodpovednosť navrhovateľa, ale jeho očividné pochybenie prispel nedostatkom a zlyhaniu kontrolného systému. Nezohľadnil, že navrhovateľ ako senior biznis manažér, resp. relationship manažér, mal určitú mieru zodpovednosti za výkon svojej práce. Mal povinnosť ako priamy nadriadený správcu úveru dohliadať na dodržanie všetkých podmienok čerpania úveru, pričom rovnakú povinnosť mal aj keď jednotlivé príkazy na čerpanie sám podpisoval. Navrhovateľ jednak svojím opomenutím, resp. nedôslednosťou pri kontrole správy úveru klienta H. Š.T. O..C..Y.. W., X..H..E.., a jednak aj svojím priamym konaním pri podpisovaní príkazov na čerpanie, porušil pracovnú disciplínu. Sám vo svojich vyjadreniach opakovane uvádzal, že dôvody výpovede v sebe zahŕňajú komplex na seba nadväzujúcich porušení interných predpisov, ktoré boli dokonané až vyčerpaním schváleného úverového rámca dňa 2.12.2008. Súd predmetným rozhodnutím upiera mu možnosť ako zamestnávateľovi sankcionovať nedôslednosť a pochybenia svojich zamestnancov, dáva zamestnancom signál, že svoje pracovné povinnosti nemusia plniť príliš zodpovedne, keďže nemá účinný prostriedok na ochranu svojich oprávnených záujmov. Sám ako banka musí v prípade akéhokoľvek porušenia vyvodiť okamžite individuálnu a nie kolektívnu zodpovednosť, aby mohol eliminovať všetky hroziace negatívne následky, ktoré môžu ohroziť nielen jeho podnikateľskú činnosť, ale predovšetkým vklady občanov. Výkon jeho podnikateľskej činnosti je významný s ohľadom na postavenie na slovenskom bankovom trhu, pre vývoj ekonomiky celého hospodárstva, a teda miera zodpovednosti zamestnancov musí byť vyššia ako je tomu pri práci pre iného zamestnávateľa. U navrhovateľa išlo o pochybenie, ktoré mohlo mať za následok vznik škody až vo výške celého úveru, pretože daný úver sa pre odporcu stal veľmi rizikový. Len zásluhou činnosti ďalších oddelení a zamestnancov bol úver splatený. Včasné zabránenie vzniku rozsiahlej škody nemôže znamenať liberalizáciu zodpovednosti navrhovateľa. Navrhovateľ mal vytvorené adekvátne podmienky pre výkon svojej činnosti, bol nadpriemerne odmeňovaný, vyžadoval od neho zodpovedný prístup k svojej práci a dôsledné dodržiavanie interných predpisov pri každodennej činnosti. Musel vyvodiť zodpovednosť nielen vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj vo vzťahu k jeho podriadenej G.. N. W.. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, v čom spočívalo pochybenie navrhovateľa. V konaní nebolo sporné, že LCC bolo správne zadané, rovnako aj zadanie úverového rámca do BISu ako jednej tranže bolo správne, nakoľko v danom prípade čerpaného úveru boli jednotlivé tranže iba účelovo rozdelené. Údaje z LCC boli do BISu zadané správne, a teda pri kontrolovaní jednotlivých príkazov na čerpanie ani ďalšie oddelenia, ktoré vychádzali zo správne zadaných údajov v BISe, nemohli pochybenie pri nedodržaní účelovosti čerpania odhaliť. Z tohto dôvodu je pochybenie navrhovateľa o to závažnejšie, keďže práve on spolu so správcom úveru a podriadenou G.. N. W. boli osobne zodpovední za odsledovanie dodržania účelovosti čerpania schváleného úverového rámca. Svedkovia síce potvrdili, že do BISu sa zadávajú aj jednotlivé tranže, pokiaľ sú dohodnuté, čo ani sám nespochybňuje, ale uviedli, že účelové rozdelenie jednotlivých trianž sa do BISu nedá zadať. Súd nesprávne dôvodil, že zlyhal kontrolný systému u odporcu, keďže povinnosť kontrolovať jednotlivé príkazy na čerpanie mali aj pracovníci iných oddelení, pretože iné oddelenia nemali prístup k samotnej úverovej dokumentácii, v ktorej boli dohodnuté konkrétne podmienky a účel čerpania jednotlivých trianž úveru, a tak logicky nemohli dané pochybenie pri tomto klientovi odhaliť. Tiež oddelenia kontrolovali iba dodržanie výšky úverového rámca a predovšetkým formálne náležitosti predpísané pre príkaz na čerpanie, pričom kontrola účelovosti čerpania bola úplne v kompetencii navrhovateľa a jeho priamych podriadených. Samotné pochybenie navrhovateľa a jeho podriadených spočívalo v neodsledovaní dodržania účelovosti čerpania schváleného úverového rámca, ktoré bolo spôsobené odblokovaním špeciálneho účtu a prevedením takto účelovo viazaných finančných prostriedkov na bežný účet, v rozpore s dohodnutou účelovosťou čerpania schváleného úveru. Nesprávnosť postupu navrhovateľa potvrdili aj viacerí svedkovia. G.. U. H. uviedla, že navrhovateľ porušil povinnosť senior biznis manažéra, ktorý mal monitorovať konkrétny prípad. Sám navrhovateľ uviedol, že po obdržaní výpovede si sám vykonal vlastnú kontrolu čerpania druhej a tretej tranže a zistil, že G.. N. W. nepožiadala inštrukciou o čerpanie tranže C inštrukciou alebo požiadala oddelenie správy úverov o odblokovanie špeciálneho účtu. Z tohto špeciálneho účtu sa zaplatili príslušné úroky, toto bola chyba. Svedkyňa P.. X. M. vykonávala, resp. dozerala, na vykonanie auditu klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., na základe ktorého bol pracovný pomer s navrhovateľom ukončený. Uviedla, že navrhovateľ zanedbal monitoring a sledovanie účelovosti čerpania schváleného úveru. Mohol odkontrolovať, že peniaze účelovo odišli v súlade s podkladom, s faktúrou, resp. zmluvou o pôžičke. Pracovník, ktorý má klienta na starosti, si mohol vytvoriť sám pre seba excelovskú tabuľku v počítači, v ktorej by zaznamenal všetky tri tranže a sledoval tranže. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa, že mu nevznikla škoda. Pochybením navrhovateľa a jeho podriadených došlo k výraznému zvýšeniu rizikovosti celého úveru, pričom každé zvýšenie rizikovosti ohrozuje celkovú likviditu banky, a preto je vždy nevyhnutne spojené s určitou škodou; navrhovateľom minimálne v rozsahu vynaložených prostriedkov na zabránenie vzniku škody. Súd pochybil, keď pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z výpovede svedkyne G.. N. W., pričom vôbec nezohľadnil jej zaujatosť, ktorá vyplýva z jej vlastnej zainteresovanosti na výsledku sporu, keďže proti nemu vedie podobný spor. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Žiadal náhradu trov konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec rozhodol právne správne. Odporca neuvádza konkrétne, ako, čo, akým konaním mal porušiť pracovnú disciplínu, povinnosti, z akých vnútorných predpisov mali vyplývať. Výpoveď skutkovo nevymedzil konkrétne tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, aké presne povinnosti porušil; ako mal odsledovať dodržanie účelovosti úveru, neuviedol osoby, ktoré popri ňom mali povinnosť z pracovného pomeru porušiť uvedeným spôsobom a toto porušenie ani nepreukazuje. Bolo preukázané, že nebol obchodníkom a správcom úveru zodpovedným za vzťah s klientom, ňou bola G.. N. W., ona dala pokyn na odblokovanie špeciálneho účtu klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., bez jeho súhlasu a vedomia, pretože to vyplývalo z náplne jej práce. Zostalo rovnako nepochybne preukázané, že na schvaľovaní príkazov na čerpanie úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., sa nepodieľal sám, ale spolu s ním ďalší 4 zamestnanci odporcu. Informácie o tom, ktorý z ostatných zamestnancov v rovnakom, resp. vyššom, pracovnom zaradení ako on, ktorí sa podieľali na schvaľovaní čerpania úveru, povolil čerpanie úveru, v akom rozsahu a na aký účel (a teda zároveň informáciu, aká časť úveru, jednotlivé účely, ešte nebola čerpaná), mu neboli k dispozícii (v dôsledku neúplnosti údajov týkajúcich sa tohto úverového prípadu zavedených v bankovom informačnom systéme odporcu). Nebolo preukázané tvrdenie odporcu v odvolaní, že porušenie pracovnej disciplíny bolo potvrdené viacerými svedkami v konaní pred súdom prvého stupňa. Svedkyňa G.. U. H. nevedela uviesť zamestnancov podieľajúcich sa na čerpaní úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., pri podpisovaní príkazov na čerpanie tohto úveru a v ktorom období. Súčasne uviedla, že zadanie finančných sublimitov v systéme BIS bolo možné a situáciu vzniknutú pri čerpaní tohto úveru označila ako dôsledok nepochopenia prípadu a použitých terminológií medzi obchodným oddelením a oddelením platobného styku. Z výpovede svedkyne G.. X. M. nevyplýva, že mal porušiť pracovnú disciplínu vo výpovedi uvedeným spôsobom. K jej tvrdeniu, že si mal viesť manuálnu evidenciu v počítači, uviedol, že žiadny právny predpis, ani vnútorný predpis odporcu, mu takúto povinnosť neukladal. Naopak úverový proces stanovuje presné povinnosti a postupy zamestnancov pri kontrole, schvaľovaní príkazov na čerpanie úveru, kontrole účelovosti čerpaných prostriedkov a neprekročenia schváleného limitu úveru, medzi ktorými povinnosť viesť manuálnu evidenciu nie je. Okrem toho manuálnu evidenciu čerpania úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., ani viesť nemohol, pretože sa podieľal na čerpaní iba časti úveru (na základe 14 z 31 príkazov na čerpanie zodpovedajúcich objemu 106.840.185,-- Sk z celkových 360.000.000,-- Sk); popri ňom sa schvaľovania príkazov na čerpanie úveru zúčastňovali autonómne aj ďalší 4 zamestnanci (vykonávajúci prácu na rovnakej pozícii, resp. jeho priamy nadriadený), pričom nemal žiadne informácie o tom, ktorý z nich, v akom rozsahu, a na aký účel schválil čerpanie úveru. Zaujatosť G.. N. W. z tvrdení odporcu priamo nevyplýva, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil iba skutočnosťami uvedenými touto svedkyňou. Súdy pri posudzovaní dôvodnosti výpovede pre závažné porušenie pracovnej disciplíny nie sú viazané tým, ako hodnotí určité konanie zamestnanca jednostranne zamestnávateľ, napr. v pracovnom poriadku a pod., ale zo všetkých hľadísk, z ktorých možno ustáliť intenzitu porušovania pracovnej disciplíny, teda z hľadiska osoby zamestnanca, jeho predchádzajúceho prístupu k práci, k plneniu pracovných povinností, situácie, za ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, spôsobu, akým k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, stupňa zavinenia a pod. Ak by aj porušil pracovnú disciplínu odporcom uvádzaným spôsobom, čo odmieta, tak toto porušenie by nedosahovalo intenzitu jej závažného porušenia. Z výpovede svedkov G.. W. H. (jeho dlhoročného priameho nadriadeného), G.. U. H., jeho práca bola zamestnávateľom hodnotená pozitívne. Popri tom odporcovi čiastočným nedodržaním účelovosti jednej z tranží daného úveru nevznikla žiadna škoda. Odporca ani neuviedol, v čom škoda spočíva a ani ju žiadnym spôsobom nekvantifikoval. Odporca ako zamestnávateľ nevytvoril podmienky potrebné na to, aby zamestnanci podieľajúci sa na schvaľovaní čerpania úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., mohli riadne plniť povinnosti týkajúce sa kontroly a schvaľovania príkazov na jeho čerpanie, kontrolovanie účelovosti a neprekročenie schváleného limitu úveru. Je na odporcovi, či pristúpi k výpovedi z pracovného pomeru so zamestnancom výlučne za podmienok stanovených Zákonníkom práce, alebo svojvoľne, ako je tomu v jeho prípade. Ak pristúpi ku skončeniu pracovného pomeru bez toho, aby boli naplnené všetky podmienky stanovené Zákonníkom práce, musí niesť následky. Vo vzťahu k nemu vychádzal z vykonštruovaných dôvodov a bez toho, aby vedel vytýkané porušenie pracovnej disciplíny nielen preukázať, ale aj dostatočne jasne označiť. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie účastníkov konania nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. októbra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia účastníkov, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku však odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Dôvody odvolania nie sú dané; odvolanie odporcu je veľmi všeobecné, neuvádzal žiadne konkrétne skutkové okolnosti na odôvodnenie odvolacích dôvodov uvádzaných v ustanovení § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. vo vzťahu k meritu veci, a síce k platnosti/neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou uvádzanou vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Osobitne v priebehu celého konania na výzvu súdu, navrhovateľa neuviedol, presne neoznačil, kedy, akým úkonom, čím konkrétne navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu majúcu charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny a súčasne odôvodňujúci predmetnú výpoveď. Ani len netvrdil vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takú vadu, na ktorú by súčasne musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.) v konaní pred súdom prvého stupňa nezistil ani sám odvolací súd. Odvolateľ uvádzal dôvody rovnaké, aké uvádzal aj pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal. Neuviedol, aká škoda mu vznikla, hrozila, čo jej zodpovedá, resp. aké prostriedky vynaložil na zabránenie vzniku škody. Tvrdenie o zaujatosti G.. N. W. samo osebe neobstojí, pretože, ako je uvedené vyššie, nie je splnená základná otázka, a síce (podstatné) náležitosti výpovede z pracovného pomeru, keď v nej odporca neuviedol, ale ani v priebehu celého konania na súde prvého stupňa, kedy, ako, v akom úkone, navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Bez povšimnutia nezostalo, že odvolateľ uvádzal tvrdenia svedkov bez viazanosti na všetky nimi uvádzané skutočnosti. Zostalo nepochybné, že navrhovateľ sa domáha ochrany na súde v prekluzívnej lehote, že výpoveď je neplatná. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na otázku, prečo návrhu navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti napadnutému rozsudku, pretože na skutočnostiach tam tvrdených odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie, vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, argumenty; vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Správnosť napadnutého rozsudku spočíva v správnej aplikácii ustanovení Zákonníka práce; nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014; porovnaj tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.12.2010, č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, zo dňa 29.3.2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká republika, zo dňa 29.3.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika). Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z roku 2015. V samotnom rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva nevysvetlil, prečo vo vzťahu k Slovenskej republike rozhodol v skutkovo a právne rovnakej situácii inak ako proti Českej republike vo vyššie označených rozhodnutiach, kde sťažovatelia úspešní neboli a ich práva neboli porušené nedoručením vyjadrenia protistrany k ich vyjadreniu. Na tomto mieste odvolací súd pripomína ustanovenie § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný (o.i.) rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv. Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.). Predmetom ďalšieho konania zostávajú nároky navrhovateľa v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru (§ 79 Zákonníka práce), ako aj náhrada trov konania vrátania trov odvolacieho konania (§ 224 ods. l, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.