Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/159/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407204772 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1407204772.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: Y. P.Á., W. O., J.. P. Č.. X, zastúpenej JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Obchodná č. 39, proti odporcovi: M., Y..X.., X. X. Q. W., J.. Y. Č.. X, G.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09. novembra 2011 č.k. 5C36/2007-239, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd 1. stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a že jej pracovný pomer s odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX trvá, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume XXX,- eur. V intenciách uznesenia Krajského súdu v W. číslo konania XCo XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol skorší rozsudok súdu 1. stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie na posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z hľadiska dôvodov uvádzaných odporcom vo výpovedi, ktorými sa mala navrhovateľka dopustiť porušenia pracovnej disciplíny. Vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka sa opakovane dopustila Q. F. F. T., tak ako je uvedené vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré možno kvalifikovať ako F. F. T., pre ktoré mohol dať odporca navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Považoval za preukázané, že navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX nebola v práci, obdobne dňa XX.XX.XXXX nebola v práci a vyznačila si pracovné voľno s náhradou mzdy. Absencia v práci dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX ňou bola dodatočne legalizovaná potvrdením o práceneschopnosti vystavenej dňa XX.XX.XXXX. Konštatoval, že všetky doklady - priepustku, potvrdenie od lekára, predložila navrhovateľka odporcovi dodatočne na opakované urgencie. Mal za preukázané, že k F. F. T. zo strany navrhovateľky došlo aj dňa XX.XX.XXXX, keď sa do knihy príchodov a odchodov zapísala po XX.XX hodine po vykonaní kontroly dochádzky. Obranu navrhovateľky, že sa do budovy ráno o XX.XX hodine nevedela dostať, lebo nemala centrálnu kartu, vyhodnotil ako účelovú. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľky nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny tak aby bolo jej návrhu vyhovené, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazovala na to, že na základe predložených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že počas trvania pracovného pomeru neexistovali na jej strane dôvody, pre ktoré by jej mohla byť daná výpoveď pre N. F. F. T., nakoľko všetky absencie v práci, ktoré jej odporca vytýkal a pre ktoré jej bola daná výpoveď, ňou boli zdôvodnené a podložené relevantnými dokladmi. Uviedla, že z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX je zrejmé, že nemala možnosť doklady predložiť skôr ako dňa XX.XX.XXXX, keď bola prvýkrát v práci po dlhodobej práceneschopnosti. Taktiež bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX nemala možnosť zaevidovať svoju prítomnosť v práci a dostať sa na svoje pracovisko, lebo jej ešte počas jej práceneschopnosti dňa XX.XX.XXXX boli odobraté vstupné karty a nemohla sa dostať ani ku knihe odchodov a príchodov a poukázala v tejto súvislosti na potvrdenie, ktoré vlastnoručne podpísal i jej nadriadený a z ktorého jednoznačne vyplýva, že jej boli odobraté kľúče od centrálneho vstupu do budovy, ako i kľúče od úseku výroby, na ktorom mala pracovisko. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou nepovažovala za dôvodné, nakoľko všetky absencie mali svoje ospravedlniteľné opodstatnenie a každá absencia bola riadne doložená dokladom, a preto sa svojím konaním nemohla dopustiť N.Q. F. F. T.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že všetky jej absencie v práci boli spôsobené jej zdravotným stavom počas jej H. S. a v tejto súvislosti vytýkala súdu 1. stupňa, že sa vôbec touto skutočnosťou nezaoberal a taktiež nebral do úvahy, že svedeckou výpoveďou jej nepriamo nadriadeného bola ohodnotená tak, že si štandardne plnila svoje pracovné povinnosti. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy, a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, s ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie či porušenie takejto povinnosti má potom za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty, môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu zvlášť hrubého porušenia, alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. V prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny je hmotnoprávnou podmienkou výpovede písomné upozornenie zamestnávateľa v predchádzajúcich šiestich mesiacoch dané zamestnancovi v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, intenzitu, charakter, následky porušenia povinností a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.08.2011, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa § 81 písm. a/,b/,c/ Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.08.2011, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, Podľa § 144 ods. 1,2 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.08.2011, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa náležite doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu v W. č. k. XCo XXX/XXXX-XXX N. T. XX.XX.XXXX v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z hľadiska odporcom tvrdeného F.B. F. T. navrhovateľkou (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že navrhovateľka sa dopustila konania, ktoré jej bolo odporcom vo výpovedi z pracovného pomeru kladené za vinu, čím sa opakovane dopustila Q. F. F. T. a na tomto základe následne vyvodil aj správny právny záver o tom, že skončenie pracovného pomeru odporcom s navrhovateľkou výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, je potrebné považovať za platné, pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ňou uplatňovaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností- poznatkov, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, keď v konaní bolo potrebné skutkovo ustáliť, či sa navrhovateľka dopustila takého konania, pre ktoré s ňou odporca skončil pracovný pomer, či sa týmto konaním T. F.B. F. T. napriek tomu, že už bola v súvislosti s F. F. T.Í. písomne J. na možnosť výpovede a či toto F. F. T. dosiahlo intenzitu menej závažného porušenia, pre ktoré mohol odporca pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ako aj z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom. Možno prisvedčiť navrhovateľke v tom, že všetky absencie v práci, ktoré jej odporca vytýkal, boli ňou zdôvodnené a podložené dokladmi, avšak vytýkané F. F. T.A. nespočívalo v jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci. V prvom prípade sa navrhovateľka dopustila porušenia pracovnej disciplíny tým, že si v rozpore so skutočnosťou vyznačila v elektronickej evidencii dochádzky voľno s náhradou mzdy, hoci T. XX.XX.XXXX čerpala voľno na vybavenie si súkromných záležitostí a prekážku v práci zdokladovala až XX.XX.XXXX, keď nepreukázala v konaní, že ju odporcovi odovzdala už na druhý deň XX.XX.XXXX, čím porušila svoju povinnosť bez zbytočného dokladu hodnoverne preukázať prekážku v práci, t.j. udelenie voľna, resp. nezdokladovala takú prekážku v práci, pri ktorej by jej patrila náhrada mzdy tak, ako si túto vyznačila v evidencii dochádzky (Č.. XX, W. XX.X F. F.). V druhom prípade navrhovateľka porušila svoju povinnosť bez zbytočného odkladu hodnoverne dokladovať celodenné trvanie prekážky v práci (lekárskeho ošetrenia) s náhradou mzdy dňa XX.XX.XXXX a nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že doklad o lekárskom ošetrení zo dňa XX.XX.XXXX odporcovi predložila nasledujúci deň XX.XX.XXXX, kedy sa dostavila do práce, a preto neobstojí jej obrana, že doklad nemohla predložiť v dôsledku jej práceneschopnosti od XX.XX.XXXX, ktorá trvala až do XX.XX.XXXX. V treťom prípade bolo povinnosťou navrhovateľky v zmysle bodu XX.X F. F. predložiť doklad o práceneschopnosti do troch dní od jeho vystavenia, pričom výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú dostatočný podklad pre záver, že by navrhovateľka tento doklad odporcovi včas predložila, keď vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX uviedla, že doklad mu doručila XX.XX.XXXX. V prípade v poradí štvrtého skutku navrhovateľka porušila svoju povinnosť nastúpiť do práce včas, t.j. v riadnom pracovnom čase, ktorý sa začínal o XX.XX hod., pričom svoj neskorý príchod zaznamenaný o XX,XX hod., teda svoju neprítomnosť od XX.XX hod. do XX,XX hod., žiadnym spôsobom nezdokladovala. Správne súd prvého stupňa považoval jej obranu, že sa nemohla hneď ráno zapísať do knihy príchodov a odchodov v dôsledku odobratia jej vstupnej karty už dňa XX.XX.XXXX, za neopodstatnenú, keď bola vyvrátená ňou vlastnoručne zapísanou poznámkou na zápise zo stretnutia dňa XX.XX.XXXX, o tom, že jej boli dňa XX.XX.XXXX odobraté vstupné karty od priestorov jej pracoviska, keď navyše výpoveďou svedka W. F. bolo preukázané, že pracovníci úsekov mali ku knihe príchodov a odchodov voľný prístup, a pokiaľ nemali elektronickú kartu na otvorenie vstupných dverí, bolo možné zvončekom na dverách zazvoniť a niekto z pracovníkov im tieto vstupné dvere otvoril. V konaní nebolo možné prihliadnuť na hodnotenie navrhovateľky svedkom W. F. o tom, že si štandardne plnila svoje pracovné povinnosti, nakoľko nebol jej priamym nadriadeným, ktorého len zastupoval a v tejto súvislosti riešil len neprítomnosť navrhovateľky na pracovisku. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že navrhovateľka sa dopustila opakovane porušenia pracovnej disciplíny, ktoré v jeho súhrne dosiahlo intenzitu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré, vzhľadom na predchádzajúce upozornenia, oprávňovalo odporcu rozviazať s ňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.