Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6So/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212207309 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212207309.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a Mgr. Mariána Degmu právnej veci navrhovateľa: P.. X. A., notár so sídlom F. Z. Č.. XX, B.va, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., Vysoká 19, Bratislava, proti odporcovi: Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č.k. DK3/2010-145 zo dňa 07.03.2012 na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.2.2015, č.k. 46S/3/2012-162, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 46S/3/2012-162 zo dňa 17. februára 2015 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Okresný súd Bratislava II ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 17.2.2015, sp. zn. 46S/3/2012-162, zrušil rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, (NK SR) č.k. DK3/2010-145 zo dňa 07.03.2012, ktorým bol navrhovateľ uznaný za vinného za to, že dňa 12.04.2010 spísal formou notárskej zápisnice N 404/2010, Nz 12320/2010, NCRIs 12525/2010 rozhodnutie jediného akcionára spoločnosti CKSK, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO 35 710 136, ktorým podľa textu zápisnice bola spoločnosť VADIUM Group, a.s., konajúca prostredníctvom predsedu predstavenstva - generálneho riaditeľa P.. X. B., napriek tomu, že v skutočnosti jediným akcionárom spoločnosti CKSK a.s. bol U. G. bytom v C., P. J., čím závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 36 ods. 1, § 61 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok alebo NP) v znení neskorších predpisov a čl. 1, ods. 1 a ods. 5, II. časti Etického kódexu notára, za čo mu bola uložená podľa čl. 3 ods. 1, písm. b) Disciplinárneho poriadku NK SR v spojitosti s § 91 ods. 2, písm. b) Notárskeho poriadku Notárskej komory peňažná pokuta vo výške 3.300,- € s povinnosťou uhradiť aj trovy disciplinárneho konania v sume 872,16 € a vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolaním napadnuté súdne rozhodnutie Okresný súd Bratislava II prijal po tom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 27. 11. 2012 v spojení s uznesením zo dňa 7. 12. 2012 a uznesením zo dňa 11. 12. 2012 zrušené tunajším súdom a vrátené na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami prvostupňový súd potvrdil navrhovateľom napadnuté rozhodnutie odporcu. K zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci došlo z dôvodu, že tento žiadnym spôsobom nevyhodnotil obdobný prípad notára, P.. L. na ktorý navrhovateľ poukazoval a odvodzoval od neho diskriminačný postup odporcu voči svojej osobe. Nebola jednoznačne preukázaná rozdielnosť
prípadov z dôvodu absencie z listinných dôkazov. Odvolací súd preto rozsudok zo dňa 27. 11. 2012 v spojitosti s následnými uzneseniami zo dňa 7. 12. 2012 a 11. 12. 2012 vyhodnotil ako predčasne vydaný.
Okresný súd konal ďalej vo veci podľa § 250l ods. 1, t.j. tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a doplnil dokazovanie v naznačenom smere, oboznámil sa s obsahom sťažnostného spisu notárskej Komory Slovenskej republiky číslo S/65/2009, z ktorého zistil, že notárska komora oznámením o vybavení podnetu na prešetrenie zákonnosti postupu notára zo dňa 21. 8. 2009 oznámila sťažovateľovi, L.. U. G., že notárskej komore Slovenskej republiky bol dňa 3. 8. 2009 doručený jeho prípis. Po oboznámení sa s obsahom sťažností a zabezpečenie vyjadrenia dotknutého notára P.. F. L., Notársky úrad Československej armády 4, Nové Mesto nad Váhom mu bolo oboznámené že Notárska komora Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou notárov. V rámci tohto výkonu dohľadu má v prípade zistenia porušenia povinnosti notára možnosť uložiť disciplinárne opatrenie. Čo sa týka zákonnosti postupu dotknutého notára pri osvedčovaní priebehu valných zhromaždení dňa 7. 5. 2009, Notárska komora Slovenskej republiky v jeho postupe nezistila pochybenia pri osvedčovaní priebehu valných zhromaždení a zasadnutí právnických osôb podľa § 61 notárskeho poriadku, pretože notár nemá povinnosť preverovať stanovy spoločnosti, či bolo valné zhromaždenie zvolané v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti, poverovať prítomnosť akcionárov a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 notárskeho poriadku, náležitosti notárskej zápisnice a okolnosť, že notár nezodpovedá za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.
Podľa prvostupňového súdu, zo strany disciplinárne obvineného navrhovateľa nedošlo spísaním notárskej zápisnice osvedčujúcej rozhodnutie jediného akcionára k porušeniu § 61 notárskeho poriadku alebo § 36 ods. 1 notárskeho poriadku. Disciplinárne obvinený zaznamenal do notárskej zápisnice vyhlásenie spoločnosti VADIUM Group, a.s. o tom, že je jediným akcionárom spoločnosti CKSK a.s. a tiež jej rozhodnutia o zmene stanov, čo disciplinárne obvinený riadne zaznamenal v texte zápisnice. Konal tak presne v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 a 2 notárskeho poriadku. Riadne zistil totožnosť účastníka úkonu konajúceho prostredníctvom P.. X. B. ako predsedu predstavenstva, ktorého totožnosť bola riadne preukázaná občianskym preukazom. Odporca vo svojom disciplinárnom rozhodnutí vyjadril svoj právny názor, že notár je povinný pri osvedčovaní právnej skutočnosti mať pravdivosť tvrdení účastníka potvrdenú, teda tvrdenia, že spoločnosť VADIUM Group, a.s. je jediným akcionárom spoločnosti CKSK a.s. a z tohto titulu prijíma rozhodnutia o zmene stanov spoločnosti podľa § 190 Obchodného zákonníka. Takáto povinnosť však nie je podľa § 61 notárskeho poriadku stanovená a nie je možné ju vyvodiť ani zo všeobecného ustanovenia § 36 ods. 1 notárskeho poriadku. Výklad ustanovení osobitného predpisu v takomto rozsahu považoval súd za nesprávny a prekračujúci právomoci notárov v rozpore s ustanovením § 56 ods. 1 a § 61 notárskeho poriadku. Súd poukázal na ustanovenia § 190, § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 56 ods. 1 písm. e) a § 61 notárskeho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie jediného akcionára musí mať formu osvedčenia o právne významnej skutočnosti. Notársky poriadok presne vymedzuje, ktoré skutočnosti je notár oprávnený skúmať, pričom je oprávnený skúmať iba totožnosť osoby, ktorá sa pred neho dostavila. Akékoľvek ďalšie skúmanie pravdivosti vyhlásení a tvrdenie účastníka by bolo prekročením právomocí zo strany notára a porušením jeho zákonných povinností. Osvedčenie je iba podkladom a právne následky môžu vzniknúť až uplatnením práv pred iným orgánom, ktorý posudzuje splnenie zákonných náležitostí, v tomto prípade registrový súd. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením disciplinárneho senátu, že registrový súd neskúma a neposudzuje pravdivosť predložených dokladov. Tento preveruje súlad a zákonnosť dokladov a údajov v rozsahu v uvedenom zákone číslo 530/2003 Z.z. o obchodnom registri. Právny výklad odporcu považoval za nesprávny a dospel k záveru, že disciplinárne obvinený sa nemohol dopustiť porušenia § 36 ods. 1 a § 61 notárskeho poriadku tak, ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Keďže skutky, pre ktoré bol disciplinárne obvinený uznaný za vineného nie je možné považovať za disciplinárne previnenia, súd sa nezaoberal námietkou primeranosti uloženej sankcie. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 2, § 3 ods. 1, § 47, § 56 ods. 1 písm. e), § 56 ods. 3, § 61 ods. 1, § 91 ods. 1 notárskeho poriadku, článok 16 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, § 2, § 3 O.s.p. ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2.
Voči tomuto rozsudku podal odporca odvolanie v ktorom uviedol, že predmetná notárska zápisnica mala obsahovať osvedčenie vyhlásenia účastníka, čomu mal nasvedčovať odkaz na § 56 notárskeho poriadku, pričom v celom obsahu notárskej zápisnice sa ničím nepotvrdzuje, že notár niečo osvedčoval, pričom štylizácia má charakter konštatovania. Jednalo sa o rozhodnutie, ktoré menilo pomer v inej spoločnosti a notár mal povinnosť preveriť, či prítomná osoba je na takéto rozhodnutie oprávnená. Takýto postup vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 a § 47 písm. f) notárskeho poriadku. Podľa jeho názoru, navrhovateľ spisoval notársku zápisnicu o právnom úkone a mal teda rešpektovať § 47 písm. f) notárskeho poriadku. Keďže sa jednalo o notársku zápisnicu o právnom úkone, ktorá je verejnou listinou, jej správnosť sa prezumuje a ani registrový súd nebol povinný ju materiálne preskúmavať. Notár bol povinný postupovať nanajvýš obozretne. Poukázal na závery disciplinárnej komisie, podľa ktorých, ak má notár osvedčiť vyhlásenie jediného akcionára obsahujúce jeho rozhodnutie týkajúce sa inej spoločnosti, je nevyhnutné, aby si notár preveril, či jediný akcionár je skutočne tým jediným akcionárom spoločnosti. Ak by sa rozhodovanie týkalo len prítomného účastníka, postup notára by postačoval. Trval na skutočnosti, že navrhovateľ nepostupoval vo veci v súlade s ustanoveniami notárskeho poriadku, keď pri spísaní právneho úkonu - rozhodnutie jediného akcionára spoločnosti, nepreveril skutočnosť, kto je reálne oprávnený takýto právny úkon vykonať, hoci predmetná informácia bola zistiteľná z verejne prístupných údajov. Navrhovateľ teda nekonal s odbornou starostlivosťou. Žiadal rozhodnutie disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 7. 3. 2012 potvrdiť a priznať náhradu trov konania.
3.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok bol vydaný riadne a netrpí žiadnou z vád, pričom sa pridržiaval svojich predchádzajúcich podaní. Uviedol, že v čase spisovania notárskej zápisnice nebol v internetovom výpise z Obchodného registra spoločnosti CKSK, a.s. zapísaný žiadny akcionár. Navrhovateľ do notárskej zápisnice zaznamenal vyhlásenie spoločnosti VADIUM Group, a.s. o tom, že je jediným akcionárom spoločnosti CKSK a.s. a tiež jej rozhodnutia o zmene stanov, čo riadne zaznamenal v texte zápisnice. Konal v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 a 2 notárskeho poriadku, pričom podrobne zaznamenal a uviedol všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti udialo, najmä skutočnosti dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania, v uvedenom prípade rozhodnutia jediného akcionára vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia. Povinnosť preveriť oprávnenie spoločnosti VADIUM Group, a.s. prijímať rozhodnutia za CKSK, a.s., navrhovateľovi nevyplýva z ustanovenia § 61 notárskeho poriadku a nie je možné ju vyvodiť ani zo všeobecného ustanovenia § 36 ods. 1 notárskeho poriadku. Interpretácia výkladu predmetných ustanovení ako ju aplikoval odporca je zjavne nesprávna, prekračujúca právomoci notárov. Jedná sa o zásadné pochybenie zo strany odporcu v tom, že žiadny orgán ani samoregulačný ani iný štátny orgán nemôže rozširujúco a doplňujúco vykladať zákon tak, že určí nové právne povinnosti, ktoré zákon neuložil. Obligatórnu formu notárskej zápisnice o právnom úkone stanovuje Obchodný zákonník iba vo dvoch prípadoch, a to pri spísaní zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny pri akciovej spoločnosti podľa § 162 ods. 2 Obchodného zákonníka a v prípade zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti podľa § 218a ods. 1 Obchodného zákonníka za primeraného použitia aj v prípade rozdelenia spoločnosti podľa § 152a, § 152b a § 218m Obchodného zákonníka. Len v týchto ustanoveniach Obchodný zákonník výslovne uvádza, že dokumenty musia mať formu notárskej zápisnice o právnom úkone. Príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka spoločne s ustanoveniami notárskeho poriadku jasne stanovujú, že rozhodnutie jediného akcionára musí mať formu osvedčenia o právne významnej skutočnosti. Notár je oprávnený skúmať iba totožnosť osoby, ktorá sa pred neho dostavila. Logiku argumentácie odporcu vyvracia skutočnosť, že zápis jediného akcionára do obchodného registra nemá konštitutívny účinok. Účinnosť nadobudnutia akcií sa viaže na zápis v centrálnom depozitári ak je akcia zaknihovaná alebo na rubopis a následný zápis osoby akcionára v zozname akcionárov pri listinných akciách. Ak by mal notár posudzovať oprávnenosť akcionára, musel by zisťovať, či údajný akcionár nadobudol akcie zákonne a neporušil obmedzenia prevoditeľnosti akcií určené v stanovách, prípadne, či údajný akcionár nemá iným spôsobom obmedzený výkon hlasovacích práv, pričom by si musel zaobstarať originál akcie aj rubopis alebo výpis z centrálneho depozitára z daného dňa. Akékoľvek preverovanie akcionárskych práv zo strany akcionára je nezákonné. Vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 Cdo 11/2007 zo dňa 29. 1. 2008, v ktorom súd vyjadril právny názor, že pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie prieči zákonu. Význam
osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožnilo osobe tvrdiacej, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Jediným orgánom, ktorý podľa žalobcu môže skutočne relevantným spôsobom posúdiť platnosť nadobudnutia akcií a oprávnenosť výkonu jeho práv ako akcionára, je súd. Na ten sa však domnelý akcionár, L.. U. G. neobrátil a nežiadal, aby súd rozhodol o neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára o zmene stanov. Navrhovateľ zotrval na názore, že konanie odporcu je šikanóznym výkonom práva, ktorému nie je možné priznať právnu ochranu s poukazom na prípad P.. L.. Žiadal odvolací súd, aby prvostupňový rozsudok potvrdil a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.
4.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246 C ods. 1 veta prvá O.s.p. ), odvolanie prejednal s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy podľa ods. 2 preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ mu zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo ktorými môžu byť ich práva a právne chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.
Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa ods. 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode má notár sídlo.
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov súd postupuje, podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP (§ 250l ods. 1 OSP).
Pokiaľ v tretej hlave piatej časti OSP nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 OSP).
Podľa 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
5.
Z administratívneho spisu súd zistil, že prezident Notárskej komory SR, P.. F. Ď., X.., podal dňa 28.10.2010 pod č. OD/04048/2010, na základe sťažnosti L.. U. G. bydliskom v P. J., návrh na začatie disciplinárneho konania proti notárovi, P.. X. A., ktorý sa dopustil závažného porušenia pri výkone svojej funkcie tým, že osvedčil výkon akcionárskych práv neoprávnenému subjektu, čím vytvoril stav právnej neistoty. Z notárskej zápisnice (N 404/2010, Nz 12320/2010, NCRIs 12525/2010) spísanej notárom dňa 12.04.2010 vyplýva, že ju spísal z podnetu účastníka právneho úkonu, konateľa spoločnosti VADIUM Group a.s., P.. X. B., ktorého totožnosť overil z občianskeho preukazu a existenciu právnickej osoby a oprávnenie v jej mene konať výpisom z obchodného registra a podľa § 56 Notárskeho poriadku do notárskej zápisnice zapísal rozhodnutie jediného akcionára, spoločnosti CKSK,a.s. (ďalej len Spoločnosť) po a) o zmene stanov Spoločnosti (vo veci jej sídla, § 10 bodu 3, 4, 6, 7 a 12) a po b) o schválení nového úplného znenia stanov Spoločnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. Z vyjadrenia k sťažnosti zaslaného dňa 10.06.2010 notárom, P.. A. Notárskej komore SR vyplýva, že zotrváva na svojom postupe, ktorý považuje za súladný s § 56 a § 61 Notárskeho poriadku a § 190 ObZ. Žiadal sťažnosť vybaviť ako neopodstatnenú. Z historického prehľadu údajov z Obchodného
registra OS BA I (oddiel: Sa, vložka č.: 1336/B) právnickej osoby CKSK, a.s. vyplýva, že spoločnosť bola zapísaná dňom 24.02.1997 a v čase rozhodnom, jej jediným akcionárom bol L.. U. G. a to od 11.08.2009. P.. X. B. bol členom predstavenstva od 01.04.2010, predsedom predstavenstva bol P.. A. A. od 01.04.2010. Z výpisu z Obchodného registra OS BA I (oddiel: Sa, vložka č.: 1116/B) právnickej osoby VADIUM Group a.s. vyplýva, že spoločnosť bola zapísaná dňom 02.07.1996 a v čase rozhodnom, jej predsedom predstavenstva - generálnym riaditeľom, bol P.. X. B. a mohol konať samostatne. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol navrhovateľovi doručený dňa 13.01.2011. Navrhovateľ k disciplinárnemu návrhu zaujal totožné stanovisko ako v predchádzajúcom vyjadrení a k tomu považoval za potrebné uviesť opačné stanovisko Notárskej komory SR k sťažnosti totožného sťažovateľa voči notárovi JUL.. F. L., že „ notár nemá povinnosť preverovať stanovy spoločnosti...preverovať akcie spoločnosti, overovať prítomnosť akcionárov a uznášania schopnosť zhromaždenia...“ a odporučila, aby právne následky sťažovateľ riešil súdnou cestou. Takýto postoj Notárskej komory považuje voči svojej osobe za účelový, zaujatý, žiada aby konanie bolo voči nemu zastavené (list NK SR doručený dňa 18.02.2011). Výhradu diskriminačného postupu NK SR voči svojej osobe navrhovateľ predniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj na ústnom pojednávaní v predmetnej veci dňa 25.10.2011 ako kľúčovú otázku v postupe správneho orgánu. Rozhodnutím DK 3/2010 - 145 dňa 07.03.2012 správny orgán uznal menovaného notára za vinného a svoje rozhodnutie aj o spôsobe a dôvodoch uloženej sankcie zdôvodnil.
Súd z predloženého spisu prvostupňového súdu zároveň zistil, že účastníci sa na pojednávaní dňa 06.11.2012 vedenom pred Okresným súdom Bratislava II venovali opakovaným tvrdeniam navrhovateľa k prípadu notára L.. Podľa odporcu ide o rozdielne skutkové prípady. V prípade notára L. sa podľa odporcu jednalo o osvedčenie priebehu valného zhromaždenia akciovej spoločnosti s viacerými akcionármi, v prípade navrhovateľa sa jednalo o rozhodnutie jediného akcionára akciovej spoločnosti spísané formou notárskej zápisnice. Vo zvyšku vyjadrenie odporcu zodpovedá jeho vyššie opísanému rozhodnutiu.
6.
Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 notárskeho poriadku, notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
Notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 4 cit. zákona, notárskou činnosťou je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
Podľa ust. § 36 notárskeho poriadku, notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu.
Podľa ust. § 46 notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
Podľa ust. § 47 notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Podľa ust. § 48 notárskeho poriadku, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.
Podľa ust. § 56 ods. 1 až 3 notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia a) o správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len "odpis") listiny (vidimácia), b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia), c) o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo, d) o protestácii zmeniek, e) o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb, f) o tom, že je niekto nažive, g) o vyhlásení o vydržaní, h) o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom, i) o iných skutočnostiach.
O osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.
O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 55. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.
Podľa § 61 ods. 1 a 2 notárskeho poriadku, ak ide o osvedčenie valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania.
Notársku zápisnicu spísanú podľa odseku 1 podpisuje okrem notára aj predseda valného zhromaždenia alebo iného zasadania, prípadne dvaja členovia valného zhromaždenia. Ak sú splnené podmienky ustanovené v § 48, môže byť v zápisnici tiež potvrdená osobná totožnosť predsedu alebo iných osôb, ktoré boli prítomné na zasadaní. Ak nedošlo k takému potvrdeniu, notár nezodpovedá za totožnosť osôb uvedených v zápisnici.
Podľa II. časti, čl. 1, ods. 2 a 5 Etického kódexu notára, napriek tomu, že notár vykonáva svoju činnosť z vôle štátu, zachováva si nezávislosť. Nikdy neposkytuje služby, ktoré sú v rozpore s Ústavou, zákonmi, so všeobecne záväznými právnymi prepismi a dobrými mravmi.
Notár dbá na to, aby listiny, ktoré spísal, alebo osvedčil, zodpovedali zákonným požiadavkám a právno- technickým nárokom.
Podľa ust. § 91 ods. 1 a 2 notárskeho poriadku, notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory,
alebo ktorý svojím správaním závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.
Disciplinárne opatrenia sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu, d) zbavenie notárskeho úradu.
Podľa ust. § 93 ods. 1 až 3 notárskeho poriadku, disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia.
Rozhodnutie o disciplinárnom opatrení odošle disciplinárna komisia v lehote 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia.
Ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode má notár sídlo.
Pre disciplinárne previnenie všeobecne platí, že ide o skutok väčšej intenzity, ako pri uložení poriadkového opatrenia, avšak menšej intenzity ako pri trestnom čine.
Podľa ust. § 190 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia tento akcionár. Tento akcionár môže kedykoľvek zvolať valné zhromaždenie, ktorého pôsobnosť vykonáva, pričom neplatí § 184 ods. 3. Rozhodnutie jediného akcionára urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať; notárska zápisnica sa vyžaduje v prípadoch ustanovených v § 187 ods. 2; ustanovenie § 189 ods. 3 platí primerane.
7.
Notárska zápisnica sa teda vyžaduje len v prípade podľa ust. § 187 ods. 2 Obch. zákonníka, t.j. na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa § 210, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o tom vyhotoviť notárska zápisnica. Dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov je potrebná aj na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia o skončení obchodovania na burze s akciami spoločnosti a rozhodnutia valného zhromaždenia, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Stanovy môžu určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie uznesenia valného zhromaždenia.
V ust. § 91 ods. 1 notárskeho poriadku je vyjadrená objektívna stránka disciplinárneho previnenia. Notársky poriadok výslovne neustanovuje zavinenie, úmysel, či nedbanlivosť, ktoré by vyjadrovali subjektívnu stránku disciplinárneho previnenia. Z formulácií "závažným spôsobom porušil", "svojím správaním závažným spôsobom naruší ..." možno vyvodiť, že toto ustanovenie predpokladá zavinenie aspoň na úrovni nedbanlivosti.
Zo zákonného znenia § 56 notárskeho poriadku vyplýva, že notár môže osvedčovať len skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Na toto posúdenie je oprávnený notár, ktorý v rámci tejto činnosti osvedčuje skutočnosti, ktoré sa pred ním stali alebo ktoré sám zistil. Aj osvedčovaciu činnosť notár vykonáva výlučne len na žiadosť účastníka. Notár ako náhodný svedok nemôže následne osvedčiť skutočnosť, ktorá by mohla byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo by mohla spôsobiť právne následky. V takomto prípade by nemohol podať nestranné svedectvo ako nezaujatý orgán verejnej moci osvedčujúci právne významnú skutočnosť.
O osvedčení právne významných skutočností notár vyhotovuje listinu, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že ide o zistenie vykonané notárom a že to, čo je osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak, sa zakladá na pravde (§ 134 OSP, § 3 ods. 4). Pravdivosť údajov či tvrdení účastníka notár pri tejto činnosti nezisťuje, nie je jeho povinnosťou dohliadať na to, či osvedčovaná skutočnosť alebo vykonané vyhlásenie je v súlade s právom. Vzhľadom na právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, to ani nie je v jeho možnostiach, čo verejnosť a mnohokrát aj odborná verejnosť, žiaľ, neberie do úvahy. Prítomnosť notára však sama osebe núti zúčastnené strany konať v súlade s právom. Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva predovšetkým v tom, že podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. o vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo.
Súd však v tejto súvislosti chápe potrebu legislatívnej zmeny v osobitnom zákone, v súvislosti so spresnením povinností notára pri posudzovaní súladu úkonov žiadateľa - účastníka s platným právom, najmä s prihliadnutím na okolnosť, že notárom vyhotovované písomnosti sú verejnými listinami, t.j. dokladmi ktoré verejnosť vníma ako po právnej stránke odborne preverenými skutočnosťami. Podľa súčasnej právnej úpravy spočívajú niektoré úkony notára len v mechanickom osvedčovaní účastníkmi deklarovaných skutočností, bez odborného preverenia dôveryhodnosti takýchto tvrdení, čo v konečnom dôsledku spochybňuje potrebu špecializovanej odbornosti notára. Z aktuálnej platnej právnej úpravy, však povinnosť preverovania pravdivosti tvrdení účastníka notárom nevyplýva, a preto takéto preverovanie nemožno od neho spravodlivo požadovať.
Súd pri skúmaní obsahu administratívneho spisu zadováženého prostredníctvom prvostupňového súdu zistil, že sa v ňom nachádza kópia rozhodnutia disciplinárnej komisie zo dňa 7. 3. 2012 v ktorej chýba doklad po doručení navrhovateľovi. V spise sa ďalej nachádza podnet na prešetrenie zákonnosti postupu notára P.. F. L., podaného akcionárom spoločnosti CKSK a.s., L.. U. G. prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zo dňa 21. 8. 2009, oznámenie o vybavení predmetného podnetu notárskou komorou Slovenskej republiky, ktorá pri skúmaní postupu navrhovateľa pri osvedčovaní priebehu valných zhromaždení konštatovala, že nezistila pochybenia v jeho činnosti. V spise sa ďalej nachádza notárska zápisnica zo dňa 11. 5. 2009 napísaná notárom F. L., ktorá bola predmetom v predmetnej sťažnosti. Jednalo sa o obdobný prípad, ako v prípade vyhotovenia notárskej zápisnice navrhovateľom.
Súd skúmaním spisu prvostupňového súdu zistil, že sa v ňom nenachádza žiaden originálny doklad osvedčujúci priebeh disciplinárneho konania, doklad na základe ktorého začalo disciplinárne konanie, zápisnica zo dňa 12. 4. 2010, ktorá mala byť dôvodom pre disciplinárne opatrenie, a preto v záujme rýchlejšieho konania vo veci, si originál administratívneho spisu odporcu zadovážil bez súčinnosti prvostupňového súdu. Preskúmaním administratívneho spisu odvolací súd zistil, že sa v ňom nachádzajú originály relevantných listín.
Súd zároveň zo spisu zistil, že v rámci prvostupňového súdneho konania bolo doplnené dokazovanie ohľadom oboznámenia sa s obsahom sťažnostného spisu Notárskej komory Slovenskej republiky č. S/65/2009. Súd z predmetného spisu zistil, že v obdobnom prípade týkajúcom sa osvedčovania priebehu valných zhromaždení, odporca nezistil v postupe notára P.. L. pochybenia v jeho činnosti pri osvedčovaní priebehu valných zhromaždení a zasadnutí právnických osôb. Podľa názoru odporcu vyjadreného v predmetnom konaní voči P.. L., notár nemá povinnosť preverovať stanovy spoločnosti, či bolo valné zhromaždenie zvolané v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti, overovať prítomnosť akcionárov a uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Odporca vyjadril právny názor, že v prípade osvedčovania v priebehu valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadnutí právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadnutí udialo a bolo prednesené. Sťažovateľa v danom prípade odkázal na súdne konanie, prípadne trestné konanie.
Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v prípade navrhovateľa konal odporca v rozpore s právnym názorom, ktorý deklaroval v prípade konania voči P.. L.. Tvrdenie, že notár nemá povinnosť preverovať stanovy spoločnosti, či bolo valné zhromaždenie zvolané v súlade s Obchodným zákonníkom a stanovami, preverovať akcie spoločnosti, je preto v rozpore s tvrdeniami odporcu, ktoré považoval za podstatné pre uloženie disciplinárneho opatrenia vo vzťahu k navrhovateľovi. Podľa názoru súdu nie je v danom prípade relevantné, či sa jednalo o zvolanie valného zhromaždenia viacerými akcionármi alebo osobou, ktorá o sebe tvrdila, že je jediným akcionárom. Overovanie skutočnosti v
oboch uvedených prípadoch je totožné a vyplýva z tých istých okolností stanovených tým istým zákonom. Možno preto konštatovať, že konanie odporcu, voči navrhovateľovi sa môže javiť ako diskriminačné.
V ostatnom súd odkazuje na právny názor prvostupňového súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.
8.
Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru že rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 46S/3/2012-162 je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 a O.s.p. v spojení s ustanovením § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p., potvrdil .
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu. Trovy navrhovateľa spočívajú v nákladoch právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) účinnej v čase uskutočnenia úkonov, podľa ust. § 11 ods. 4, vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/6 výpočtového základu. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za 1 úkon vykonaný v roku 2015, (písomné podanie na súd zo dňa 30.4.2015 - vyjadrenie k odvolaniu odporcu) vo výške 139,83 €. Navrhovateľovi patrí aj paušálna náhrada k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 8,39 €, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ako aj DPH vo výške 20% z priznaných odmien a náhrad, spolu 177,86 €.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.