Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/99/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225206 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225206.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporca: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8.11.2013, č.k. 50C/116/2012-114 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8.10.2013 č.k. 50C/116/2012-86, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8.11.2013, č.k. 50C/116/2012-114 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 8.10.2013 č.k. 50C/116/2012-86 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 1.375,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II zamietol a súčasne zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia o sťažnosti, ktorú navrhovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. XX navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. S. exekútor požiadal miestne a vecne príslušný súd o udelenie poverenia, avšak exekučný súd nerozhodol o udelení poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Exekučný súd rozhodol až dňa 22.02.2010, k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnej doby (omeškanie tak trvalo viac ako 753 dní). Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z exekučného spisu založeného pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava a povinnou C. J. pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX (registrácia súdneho exekútora EX 959/2010). Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preto si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ ako poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-eur a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ márne sumu 125,- eur. Navrhovateľ si ako poškodený uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu, keď za prieťahy v konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur. Výška nemajetkovej ujmy je potom 660,- eur: 12 mesiacov = 55,- eur za jeden mesiac (55,- eur x 25 mesiacov v sume 1375,- eur). Uviedol, že odporca do podania návrhu na jeho žiadosť pozitívne nereagoval na žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z.. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ podal zmätočné podanie, v dôsledku čoho neboli splnené procesné podmienky, aby súd vo veci mohol konať a vydať rozhodnutie (chýbajú spisová značka príslušného exekučného konania, relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody). Z jeho návrhu ani nie je zrejmé, z akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Odporca ďalej uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli od navrhovateľa predložené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a keďže už dňa 27.9.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z uvedeného dôvodu má odporca za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne, pričom odporca informoval súd, že na opakované výzvy na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa navrhovateľ odporcovi neposkytol žiadnu súčinnosť, preto nárok navrhovateľa považuje odporca za predbežne neprerokovaný. K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky : a to nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, všetky tieto podmienky musia vzniknúť súčasne. Namietal, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko súd musí skúmať, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca má za to, že z ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platného pred dňom 1.6.2011 vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, teda aj rozhodcovského rozsudku. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 dospel odporca k názoru, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, keď skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Vzniesol námietku premlčania, keďže má za to, že k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie došlo tri roky pred dňom, kedy bola odporcovi doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku škody. Podľa odporcu, akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom veľmi všeobecne uvedené činnosti je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinnými dôkazmi. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur na základe nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza z významu sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako aj zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ nekonkretizoval, v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" navrhovateľa, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Odporca s poukazom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. K prvej podmienke - k nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava II pod sp. zn. 37Er/159/2010 bolo poverenie vydané v zákonnej lehote, k druhej podmienke - materiálnej škode uviedol, že navrhovateľ sa domáha úhrady paušálnej škody, avšak podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje inak a k vyčísleniu škody uviedol, že navrhovateľ výšku škody žiadnym spôsobom nepreukázal, keď neprodukoval žiadne dôkazy, na základe ktorých by osvedčoval napr. využívanie informačného systému, a pod. K výpočtu nemajetkovej ujmy odporca poukázal najmä na osobitosť v konaní pred Ústavným súdom, keď poskytovanie finančného zadosťučinenia je závislé od mnohých okolností ako osoba poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení a pod., či na to, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy ako spoločnosť - právnická osoba a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zánik podnikateľských aktivít a plánov, resp. nepreukázal ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské aktivity. Návrh žiadal zamietnuť aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru odporcu zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Dňa 8.11.2013 doručil právny zástupca navrhovateľa na súd e-mailom žiadosť o zrušenie pojednávania vytýčeného na ten istý deň z dôvodu, že navrhovateľ podal na Ústavnom súde SR sťažnosť a žiadal, aby konajúci súd konanie prerušil, a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Súd vykonal dokazovanie dňa 8.11.2013 bez prítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisu ako aj so spisom sp. zn. 37 Er/159/2010 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci : Pred rozhodnutím vo veci súd najskôr rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd, a to podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Prerušenie konania Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. prerušenie konania nie je obligatórne a teda súd môže konanie prerušiť a tiež nemusí. Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. musí byť však vždy tá skutočnosť, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna) otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám (§135 ods. 2 O.s.p.), keďže o námietke navrhovateľa o zaujatosti zákonného sudcu bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave podľa § 16 ods. 1 O.s.p. uznesením č.k. 2NcC/91/12-21 zo dňa 16.10.2012 tak, že sudcovia Okresného súdu Bratislava II okrem sudkyne A. A., ktorá bola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci, v ktorej podľa navrhovateľa nebolo vydané poverenie v zákonnej lehote, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 50C/116/2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 13.12.2012. Z uvedených dôvodov súd nevidel dôvody pre prerušenie konania a jeho návrh na prerušenie ako nedôvodný zamietol. Z vykonaného dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 37Er/159/2010 mal súd preukázané, že sa u neho viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej U.. C. J. - STAVEBNÁ FIRMA "NHT", Trenčianska 40, Bratislava pre vymoženie sumy 1.996,39 eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal na súd súdny exekútor JUDr. X. D. dňa 17.2.2010. Poverenie č. XXXX XXXXXX* v časti istiny bolo vydané dňa 22.2.2010 a v časti úroku z omeškania bola žiadosť uznesením č.k. 37Er/159/2010 -12 zo dňa 22.10.2010 zamietnutá. Oprávnený podal voči uzneseniu č.k. 37Er/159/2010- 12 dňa 17.3.2010 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20CoE/223/2010-17 zo dňa 22.09.2011 rozhodol tak, že uznesenie č.k. 37Er/159/2010 -12 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe žiadosti oprávneného zo dňa 26.04.2010 bolo vydané opravné poverenie dňa 31.1.2012 č. č.X XXXXXX*. K. nie je právoplatne skončená. Súd prvého stupňa posúdil vec podľa ust. §§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1., 9 ods. 1 a 2, 17 ods. 1, 2 a 3, 19 ods. 1, 2 a 3 a § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Z vykonaného dokazovania súd zistil, návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože v exekučnej veci oprávneného navrhovateľa proti povinnej Ing. C. J. - STAVEBNÁ FIRMA "NHT", vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 37Er/159/2010 vydal súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu dňa 17.2.2010 už dňa 22.2.2010 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* a uznesením č.k. 37Er/159/2010-12 zo dňa 17.2.2010 predmetnú žiadosť v časti úroku zamietol. Z uvedených skutkových okolností sa dá usudzovať, že súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dodržal zákonnú 15-dňovú lehotu a exekútora poveril vykonaním exekúcie v lehote stanovenej zákonom t.j. poverenie v časti istiny vydal 5. deň po podaní žiadosti súdneho exekútora. Súd uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V danej veci bolo poverenie v časti istiny súdnemu exekútorovi vydané v zákonnej lehote a v časti zamietnutia úrokov z omeškania vydal včas aj procesné uznesenie. K vznesenej námietke premlčania odporcom súd uviedol, že k premlčaniu nároku navrhovateľa nedošlo a to s poukazom na § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy u navrhovateľa najskôr po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (17.2.2010), teda dňa 5.3.2010. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, počas ktorého predbežného prerokovania nároku neplynie premlčacia lehota, boli doručené odporcovi (podľa jeho vyjadrenia) dňa 23.4.2012. Návrh navrhovateľa na začatie konania bol doručený súdu dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Argumentoval, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. V danej veci bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Poukázal na to, že kontradiktórnosť sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa k návrhu nevyjadril, mal súd rozhodnú o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav. Súd však namiesto toho doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O.s.p.. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového rozsudku, že v exekučnej veci nedošlo k prieťahom pri udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, keď poverenie bolo v časti istiny vydané v piaty deň po podaní žiadosti na súd zo strany exekútora a v časti úroku z omeškania bola žiadosť uznesením zo dňa 22.10.2010 zamietnutá, teda bola dodržaná zákonná lehota. Keďže nebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd prvého stupňa postupoval správne, keď splnenie ďalších dvoch podmienok neskúmal. Takýto postup je odôvodnený tým, že pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). K argumentáciám navrhovateľa v jeho odvolaní pre úplnosť odvolací súd v prvom rade uvádza, že ako nadriadený súd uznesením zo 16.10.2012, č. k. 2NcC/91/2012-21 rozhodol, že okrem sudkyne JUDr. A. A., ktorá konala v predmetnej exekučnej veci, ostatní sudcovia Okresného súdu Bratislava II nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že podanie ústavnej sťažnosti nie je prekážkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozsudku. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Aj keď sa súd dopustil procesného pochybenia v tom smere, že nedoručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 22.7.2013, nejde o také pochybenie, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces v takom rozsahu, že by to zakladalo postup podľa § 221 ods. 1 a 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy, má však za to, že zásadu kontradiktórnosti nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. Hoci došlo zo strany súdu k vyššie uvedenému pochybeniu, v prípade účasti navrhovateľa na pojednávaní by mal možnosť oboznámiť sa s vyjadrením odporcu a zaujať k nemu stanovisko. Ako vyplýva zo spisu súdu prvého stupňa, vo veci bol dňa 25.6.2013 nariadený termín pojednávania na deň 8.11.2013. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 17.7.2013 (pozri doručenky na č.l. 47 spisu). O námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava II odvolací súd rozhodol ešte dňa 16.10.2012, čiže rok pred termínom pojednávania, avšak navrhovateľ podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu faxovým podaním až v deň konania pojednávania, pričom z návrhu nie je zrejmé, kedy ústavnú sťažnosť podal. Takýto postup navrhovateľa odvolací súd považuje za tendenčný, v snahe oddialiť prejednanie veci. Vzhľadom na jasne vyslovené stanovisko súdu prvého stupňa, že nevzhliadol dôvod na zrušenie termínu pojednávania, keďže o námietke zaujatosti už rozhodol nadriadený súd a podanie sťažnosti na Ústavný súd SR netvorí prekážku pre konanie súdu, nebol daný dôvod na zrušenie termínu pojednávania. Odvolací súd nepovažuje za prekážku ani to, že prvostupňový súd rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania až na pojednávaní spolu s rozhodnutím vo veci samej, nakoľko v rámci prieskumného konania na odvolacom súde by v prípade, že by odvolací súd zistil dôvody na prerušenie konania, mohol by napadnutý rozsudok zrušiť a vysloviť právny názor o potrebe zrušenia konania pred súdom prvého stupňa. Navrhovateľ podal ústavné sťažnosti v množstve iných vecí, v ktorých však Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnostiam nevyhovel. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. K výroku II : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevyhovel žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. V odôvodnení uviedol, že žiadosť navrhovateľa nevyhodnotil za dôvodnú. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že nepodal žiadnu námietku zaujatosti, poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave, vysloveného v uznesení zo dňa 16.10.2012, č.k. 2NcC/91/2012-21, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí. Návrh navrhovateľa na nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. musel byť z jeho strany podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu a z tohto dôvodu mal Krajský súd v Bratislave za to, že súd prvého stupňa postupoval správne keď uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Navrhovateľ taktiež tvrdil, že Krajský súd v Bratislave námietke zaujatosti podanej navrhovateľom vyhovel, keď vylúčil z konania a rozhodovania vo veci najmenej jedného sudcu tunajšieho súdu, na základe čoho by mu mal byť zaplatený súdny poplatok vrátený. Aj napriek skutočnosti, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava II A. A. bola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 50C/116/2012, mal súd za to, že námietka zaujatosti nebola navrhovateľom uplatnená odôvodnene. Z dikcie ust. § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. vyplýva, že námietka zaujatosti by bola uplatnená odôvodnene a poplatok za jej uplatnenie by sa vrátil v prípade, že sudca, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, resp. všetci sudcovia príslušného súdu sú vylúčení. V predmetnom prípade Krajský súd v Bratislave návrhu navrhovateľa na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/116/2012 inému súdu nevyhovel. Nadriadený súd taktiež nevylúčil sudkyňu, ktorá predmetnú vec prejednáva a rozhoduje. Účel námietky zaujatosti - dosiahnuť, aby vec neprejednával sudca, ktorému bola vec pridelená podľa rozvrhu práce, teda nebol dosiahnutý. Súd preto dospel k záveru, že námietka zaujatosti nebola navrhovateľom podaná dôvodne a na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku nevyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že námietka zaujatosti vznesená navrhovateľom bola nedôvodná, keďže došlo k vylúčeniu jednej sudkyne z prejednávania a rozhodnutia veci. Prvostupňový súd však opomína dôležité skutočnosti prejednávanej veci a vychádza z obvyklých situácií, ktoré sú odlišné od tejto veci. Obvykle účastník konania podá námietku zaujatosti voči aktuálne konajúcemu sudcovi a žiada, aby vec bola pridelená inému sudcovi toho istého súdu. Nadriadený súd preto pri rozhodovaní môže rozhodnúť len o tom, či konkrétny a vo veci práve konajúci sudca je z prejednávania a rozhodovania vylúčený. Ak ho nadriadený súd nevylúči, námietka zaujatosti nie je dôvodná. V danej veci navrhovateľ námietku zaujatosti nepodal, ale takto ju posúdil okresný aj krajský súd. Je nepochybné, že navrhovateľovi námietka zaujatosti bola odôvodnená, pretože len ne jej základe došlo k vylúčeniu aspoň jedného sudcu. Krajský súd nekonal z úradnej povinnosti, či z vlastnej iniciatívy, ale na podnet navrhovateľa, bez ktorého by nedošlo k vylúčeniu aspoň jedného sudcu. Námietka zaujatosti je tak dôvodná. Uviedol, že je zrejmé, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, čo malo z následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto je nevyhnutné, aby navrhovateľovi bol vrátený zaplatený súdny poplatok za námietku zaujatosti. Odvolaním sa domáha, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a rozhodol tak, že navrhovateľovi vráti zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur za námietku zaujatosti. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podaním zo dňa 31.7.2013 požiadal navrhovateľ o vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66,- eur. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že navrhovateľ nepodal žiadnu námietku zaujatosti a Okresný súd Bratislava II ako aj Krajský súd v Bratislave proti výslovne prejavenej vôli posúdili prejav navrhovateľa ako námietku zaujatosti a to aj napriek tomu, že tento prejav vôle nemal zákonom predpísané náležitosti námietky zaujatosti. Navrhovateľ taktiež uviedol, že Krajský súd v Bratislave po obsahovej stránke tejto (ne)námietke zaujatosti vyhovel a vylúčil z konania a z rozhodovania vo veci najmenej jedného sudcu Okresného súdu Bratislava II. Navrhovateľ mal za to, že ak Krajský súd vylúčil sudcov na základe predmetného podania, táto (ne)námietka bola podaná dôvodne, a teda v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. má byť súdny poplatok vrátený, resp. má dôjsť k zrušeniu uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Podľa §11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolacích námietok navrhovateľa dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku za námietku správne. S jeho argumentáciou sa v prvom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ňu. Podľa názoru odvolacieho súdu je výklad ust. § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, urobený súdom prvého stupňa správny. Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 16.10.2012, č.k. 2NcC/91/2012-21 sa nemusel a nemal zaoberať zaujatosťou všetkých sudcov okresného súdu, ale len otázkou posúdenia zaujatosti zákonného sudcu, t.j. JUDr. U. B.. Len v prípade, že by zistil skutočnosti, ktoré zakladajú jej zaujatosť, bolo by namieste, aby posúdil zaujatosť ostatných sudcov, ktorí by mohli byť elektronickými prostriedkami (elektronická podateľňa) určení za zákonného sudcu v predmetnej veci. Takýmto postupom by súd dopredu zabránil ďalšiemu vznášaniu námietok zaujatosti, čo sa vzťahuje aj na sudkyňu, ktorá bola zákonnou sudkyňou v spornej exekučnej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.