Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/764/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213238229 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213238229.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s. so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 9-C1 proti odporcovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX, J., zastúpený opatrovníčkou P. C., pracovníčkou Okresného D. J. W. v konaní o zaplatenie 50,70 eur na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.06.2014, č.k. 21C/84/2014-25, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.06.2014, č.k. 21C/84/2014-25 v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 45,75 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Nenastal prípad, že by cestujúci v stanovenej lehote predložil navrhovateľovi platný cestovný lístok. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 760 Obč. zák., ako aj ust. § 11 ods. 2, písm. b/ a § 14 ods. 2, v spojení s § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a mal za to, že odporca ako cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom. Keďže sa platným cestovným lístkom nepreukázal dňa 01.05.2013, keď cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku na linke MHD č. 39, vznikla mu povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 50,- eur, spolu celkom 50,70 eur. O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., pričom náhradu trov konania súd znížil a to tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, takéto trovy súd prvého stupňa považoval za neprimerané voči pohľadávke vo výške 50,70 eur. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o trovách konania, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania a to tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur za tri úkony po 16,60 eur + DPH + 3 x režijný paušál po 7,81 eur. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur za polovicu úkonu vo výške 16,60 eur + DPH + 1 x režijný paušál 8,04 eur + DPH. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 150 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., pričom nepopieral, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p. Uviedol, že neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne, pričom poukázal na rozhodovaciu prax a konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 7Co/32/2009, prípadne 7Co/74/2009 a mal za to, že zákon podľa § 150 ods. 2 O.s.p. nedefinuje pojem „neprimerané“. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Uviedol, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k citovanému zákonu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina, čo k tejto prejednávanej veci nie je. Uviedol, že prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznal navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Uviedol, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia je náročný a zložitý proces vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, pričom je nepochybné, že žiadne ustanovenie, hmotných či procesných noriem platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Zníženie trov konania v danom prípade je odporujúce dobrým mravom ktoré navrhovateľ považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa má daná neprimeranosť posudzovať. Je pravdou, že z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že by v danom prípade malo ísť o neprimeranosť niekoľkonásobne vyššiu, avšak z doslovného znenia citovaného ustanovenia táto neprimeranosť nevyplýva. Preto je vecou súdu, aby pri postupe podľa § 150 ods. 2 O.s.p. vychádzal pri aplikácii uvedeného ustanovenia individuálne, na základe preukázaných skutočností toho ktorého konania. K námietke navrhovateľa, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa a z tohto dôvodu nemožno podľa správneho úsudku znižovať trovy právneho zastúpenia, bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku, odvolací súd uvádza, že poplatková povinnosť pri podaní návrhu (okrem prípadu oslobodenia od súdneho poplatku) je povinnosťou každého účastníka, ktorému v zmysle zákona o súdnych poplatkoch vznikla poplatková povinnosť. Ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. dáva možnosť súdu nepriznať trovy konania v žiadnej výške. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie nehovorí len o znížení, ale dáva možnosť rozhodnúť i tak, že vôbec súd neprizná náhradu trov konania, a teda v odôvodnených prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech, nahradený ani súdny poplatok, pretože i tento tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania a ustanovenie § 150 O.s.p. nerozlišuje trovy konania, spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia. Odvolací súd preto námietku navrhovateľa v tomto smere považuje za neopodstatnenú. Napriek vyššie uvedenému však odvolací súd prihliadol k námietke navrhovateľa a priznal mu náhradu trov konania nielen za súdny poplatok vo výške 16,50, ale aj za jeden úkon 16,60 eur, plus jeden krát režijný paušál vo výške 7,81 eur plus DPH, keď odvolací súd považuje priznanie náhrady trov v plnej výške za neprimerané voči pohľadávke a preto odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že odmena právnemu zástupcovi patrí za úkony pred začatím konania vo veci samej a to iba za prevzatie a prípravu zastúpenia, alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom a ďalšia porada, alebo rokovanie s klientom, ako aj písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo proti strane, týkajúce sa veci samej. Náhrada právneho zastúpenia za všetky ďalšie úkony patrí právnemu zástupcovi až po podaní návrhu na súd a teda až po tom, ako sa začalo konanie vo veci samej. Pokiaľ teda právny zástupca navrhovateľa si uplatňuje jeden z troch právnych úkonov a to zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, odmena za tento úkon právnemu zástupcovi v zmysle citovaného vyššieho ustanovenia nepatrí. Takýto úkon totiž nie je úkonom právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Z dvoch ďalších úkonov právneho zástupcu navrhovateľa odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, tak ako je to vyššie uvedené. Zároveň priznal i náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku, ktoré trovy považoval za účelné trovy konania, pretože zaplatenie súdneho poplatku je vecnou podmienkou konania na strane účastníka podľa § 103 O.s.p. V drobných sporoch s typovým vymáhaním pohľadávok sa jedná o účelné právne zastúpenie v prípade, ak nastanú okolnosti, ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 142 ods. 2, veta druhá O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.