Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/842/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214202446 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214202446.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Carabine s.r.o., IČO: 45 593 116, so sídlom: Irkutská 5, Košice - Nad Jazerom, zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so sídlom: Floriánska 19, Košice proti odporkyni: Groupama Garancia Biztosító Zrt., so sídlom: Október 6 utca 20, Budapešť, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom: Miletičova 21, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou JAVOR -TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Stará Vajnorská 37, Bratislava, o zaplatenie 151,90 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 7C/76/2014-171 zo dňa 22.9.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 7C/76/2014-57 zo dňa 04.07.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 7C/76/2014-171 zo dňa 22.9.2014 p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k.: 7C/76/2014-57 zo dňa 4.7.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 151,90 eura s 5,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1, § 443, § 517 ods.1, ods. 2, § 797 ods. 3, § 822, § 823 Obč. zákonníka a § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 zákl. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporkyni domáhal zaplatenie sumy 151,90 eura s 5,5% -ným úrokom z omeškania ročne od 1.11.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody a to na tom skutkovom základe, že dňa 27.8.2013 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa, zn.: W. N., Y.: L. XXX T., motorovým vozidlom zn. W. F. Y.: E. - XXX N. spoločnosti Stachema a.s., ktorá má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporkyne. Navrhovateľovi bola spôsobená škoda vo výške 1.635,79 eura, v rámci likvidácie poistnej udalosti však dostal len plnenie vo výške 1.483,89 eura, keď zo sumy 1.635,79 eura bolo odpočítané zhodnotenie (amortizácia) vo výške 151,90 eura, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Podľa jej názoru suma poistného plnenia 1.483,89 eura predstavuje skutočnú škodu na vozidle, ktorá vznikla dňa 27.8.2013, vzhľadom na vek poškodeného vozidla, najazdené km, značku či model vozidla. Výpočet poistného plnenia mala za súladný s vyhl. č. 492/2004 Z.z. s tým, že vplyvom opravy došlo k jeho zhodnoteniu o 151,90 eura, vmontovaním nových náhradných dielov. Vyplatením uvedenej sumy by tak navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa tiež namietala omeškania, nakoľko sa do omeškania mohla dostať najskôr dňa 15.11.2013, resp. 25.11.2013. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu (poisteného u odporkyne pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Nestotožnil sa s názorom odporkyne, že vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla došlo k jeho zhodnoteniu, z ktorého dôvodu bolo pri určení výšky škody nutné zhodnotenie odpočítať od výšky škody. Skutočnosť, že v dôsledku opravy motorového vozidla došlo k výmere „starých a opotrebovaných“ dielov za nové nemal za majetkový prospech či výhodu na strane navrhovateľa. Mohlo síce dôjsť k technickému zhodnoteniu motorového vozidla, jeho reálna (trhová) hodnota sa však v dôsledku nútenej výmeny poškodených dielov nezvýšila. Trhová cena havarovaného a opravovaného vozidla býva spravidla nižšia. Za motorové vozidlo opravené po nehode by navrhovateľ v prípade predaja dosiahol nižšiu cenu. Na strane navrhovateľa tak došlo k majetkovej ujme vyjadriteľnej peniazoch, ktorej výška zodpovedá celkovej výške nákladov na opravu. Odporkyňa v konaní ani nepreukázala či netvrdila, že na opravu boli použité nadštandardné či kvalitnejšie nové diely motorového vozidla alebo že vykonaná oprava bola neúčelná a nesmerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Navrhovateľ bol nútený vymeniť čiastočne opotrebované diely za nové, pričom pôvodné diely boli plne funkčné a bolo ich možné riadne užívať. Životnosť týchto dielov je totožná so životnosťou motorového vozidla, pričom pri bežnom chode udalostí nie je obvyklé tieto diely meniť alebo opravovať z dôvodu ich opotrebovania. Navrhovateľ tak nemôže byť postihnutý za to, že v dôsledku konania škodcu bolo nevyhnutné vykonať opravu dielov motorového vozidla, ktoré by inak nemal dôvod opravovať alebo meniť s tým, že nie je možné ani spravodlivé od neho požadovať, aby na nehodu doplácal. Výmenou dielov sa nijako nezlepšili úžitkové vlastnosti motorového vozidla navrhovateľa ani sa tým nezískal žiaden majetkový či iný prospech. Navrhovateľovi podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úroky z omeškania od 1.11.2013 ako to požadoval, hoci sa odporkyňa dostala do omeškania skôr. Podľa § 797 ods. 3 Obč. zákonníka je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Odporkyňa ukončila šetrenie poistnej udalosti najneskôr dňa 26.9.2013 (list zo dňa 26.9.2013 označený ako „Oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti“), teda 15- dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia začala plynúť dňa 27.9.2013 a uplynula dňa 14.10.2013 (v súlade § 122 Obč. zákonníka); odporkyňa sa tak dostala do omeškania už dňa 15.10.2013. Rozhodnutie o náhrade trov konania si podľa § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., a teda že odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko z osvedčenia o evidencii motorového vozidla W. N., Š.: L. XXX T., mala zrejmé, že vlastníkom vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, a teda poškodeným bola spoločnosť AutoFinance, a.s. Odporkyňa plnila náhradu škody vo výške 1.483,89 eura na účet servisu vykonávajúceho opravu vozidla na základe devinkulácie poškodeného AutoFinance, a.s. v sume 1.483,89 eura. Nemala tak zrejmé, na základe čoho navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa nebol v uvedenom rozsahu odôvodnený, súdu prvého stupňa vytkla, že navrhovateľovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Odporkyňa ďalej namietala, že navrhovateľovi vznikla škoda v uplatnenej výške, nakoľko z faktúry č. 31310567, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok mala zrejmé, že navrhovateľ je platcom DPH. Ak by tak navrhovateľ preukázal zaplatenie opravy vozidla v sume 1.635,79 eura s DPH, mohol si uplatniť vrátenie DPH štátom vo výške 272,63 eura. Skutočná škoda navrhovateľa tak mala predstavovať sumu maximálne 1.363,16 eura. Mala za preukázané, že odporkyňa zaplatila na účet dodávateľa, Auto PALAZZO Košice, spol. s r.o., sumu 1.483,89 eura a navrhovateľ zaplatil dodávateľovi sumu 151,90 eura. Vzhľadom na možnosť vrátenia DPH sa tak mal sám navrhovateľ obohatiť na úkor odporkyne v sume 120,73 eura. Odporkyňa ďalej namietala, že pojem skutočná škoda nemožno stotožniť s pojmom náklady na opravu, nakoľko výpočet poistného plnenia prebehol v súlade s prílohou č. 7 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z., ktorou námietkou sa prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Odporkyňa ďalej namietala, že konanie má podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil neuznanie uvedenej námietky odporkyne a nevysporiadal sa so základnými skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi pre rozhodnutie vo veci samej, hoci z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti vyplynuli a boli v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, z ktorého dôvodu mal rozsudok nepreskúmateľný. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn.: 2Cdo/132/2011, 4Cdo/132/2011) je nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vadou zakladajúcou aj dôvodnosť dovolania, pričom táto tiež zakladá ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zaujal názor, že vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie žaloby. Dal do pozornosti súdu rozhodnutia OS Bratislava I, sp. zn.: 31Cb/174/2004 ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 6Co/56/2013, ktorým bolo priznané plnenie zo strany poisťovne k rukám poisteného a nie napr. leasingového prenajímateľa ako vlastníka motorového vozidla. Zo vzájomnej komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou mal za zrejmé, že ho odporkyňa označovala ako poškodeného (napr. oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti zo dňa 26.9.2013), pričom tiež správa o nehode, či tlačivo uplatnenie nárokov poškodeného požadujú uvedenie držiteľa vozidla. Vinkulácia poistenia tiež trvá len počas trvania napr. leasingovej zmluvy; zánik zmluvy má za následok zánik vinkulácie poistného plnenia v prospech vlastníka vozidla. Po zániku zmluvy je osobou oprávnenou na poistné plnenie navrhovateľ ako poistený. Vinkulácia poistného plnenia neznamená, že by navrhovateľ ako poistený nemal právo na poistné plnenie ako také, ale poistné plnenie sa počas trvania vinkulácie platí v celom rozsahu osobe v prospech ktorej je vinkulované, aj to len počas trvania leasingovej zmluvy. Po ukončení vinkulácie je odporkyňa povinná vyplatiť poistné plnenie priamo navrhovateľovi ako poistenému (napr. rozsudok KS BA 2Cob/336/2012, rozsudok OS BA II, sp. zn.: 50C/150/2009 z 12.6.2013). V súvislosti s namietanou výškou škody opätovne poukázal na nález II.ÚS 2221/07 Českej republiky, ktorý zrevidoval doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle, v zmysle ktorého je výška majetkovej ujmy nevyhnutná výška nákladov na uvedenie vozidla do stavu pred jeho poškodením. Navrhovateľ ďalej poukazoval na to, že výška škody vôbec nebola spochybňovaná. Z oznámenia o ukončení likvidácie zo dňa 12.9.2013 jasne vyplýva, že ako výška škody bola akceptovaná faktúra č. XXXXXXXX v plnej výške 1.635,97 eura, teda aj s DPH, od ktorej bolo odpočítané zhodnotenie (amortizácia), ktorá je predmetom žaloby. Možnosť odpočtu DPH z uvedenej faktúry mal za hypotetickú, pričom navrhovateľ si uvedenú faktúru nezaradil do nákladov ani nedopočítal. Zdôraznil, že uvedená skutočnosť nebola napádaná do vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Nakoľko odporkyňa žiadnu z uvedených skutočností do prvostupňového rozhodnutia nenamietala, odvolací súd na tieto podľa § 205a O. s. p. nemôže prihliadať, nakoľko nejde o novú skutočnosť. V odvolaní totiž uplatňuje len odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a d/ O. s. p. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. októbra 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa § 797 ods. 3 Obč. zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 822 Obč. zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 Obč. zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistené zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že predmetom konania je nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi ako držiteľovi motorového vozidla, zn.: W. N., Y.: L. XXX T. dňa 27.08.2013, poškodením vozidla motorovým vozidlom zn.: W. F.: Y.: E.-XXXDE, vo vlastníctve spoločnosti Stachema, a.s., poistenkyne odporkyne. Odporkyňa tak ako poistiteľ spoločnosti Stachema, a.s. titulom poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel podľa zák. č. 381/2001 Z. z. poskytla navrhovateľovi ako lesingovému nájomcovi poškodeného vozidla na základe likvidácie poistnej udalosti sumu 1.483,89 eura, keď z likvidovanej škody vo výške 1.635,79 eura odpočítala zhodnotenie (amortizáciu) vo výške 151,90 eura ( Oznámenie o ukončení likvidácie a návrhu poistného plnenia k poistnej udalosti zo dňa 12.09.2013, č.l. 13). Predmetom konania je tak zaplatenie nároku na náhradu škody, spočívajúcej v amortizácii, ktorú odporkyňa ako poistiteľ odpočítala od poistného plnenia poskytnutého navrhovateľovi. Odporkyňa v podanom odvolaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko mala z osvedčenia o evidencii vozidla zrejmé, že vlastníkom vozidla je spoločnosť Auto Finance, a.s. (č.l. 117). Odvolací súd uvedenej odvolacej námietke odporkyne neprisvedčil, nakoľko je z obsahu spisu súdu prvého stupňa zrejmé, že náklady na opravu poškodeného vozidla, i keď v leasingovom nájme, a teda náklady na uvedenie motorového vozidla do stavu pred poškodením znášal navrhovateľ, ktorý zaplatil náklady vykonanej opravy o poškodeného vozidla, vykonané spoločnosťou Auto PALAZZO Košice s.r.o. Rozsah vykonaných opráv a s tým súvisiacich nákladov (výška škody) je zrejmá z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 9.9.2013 na sumu 1.635,79 eura. Na strane navrhovateľa tak došlo k zmenšeniu majetku, a to vynaložením uvedených nákladov na opravu motorového vozidla na uvedenie do pôvodného stavu, z ktorého dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní. Spoločnosť Auto Finance, a.s. ako vlastník vozidla náklady na opravu poškodeného motorového vozidla nevynaložila; nakoľko poškodené vozidlo bolo riadne opravené, a to výmenou, opravou a vmontovaním potrebných dielov, k zmenšeniu majetku predmetnej spoločnosti preukázateľne nedošlo. Ako súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne uviedol, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. môže poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti poisťovateľovi, pričom je povinný svoj nárok preukázať, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Odporkyňa v podanom odvolaní ďalej namietala, že navrhovateľovi súd prvého stupňa nesprávne priznal náhradu škody - amortizácie spolu s daňou z pridanej hodnoty, i keď navrhovateľ je platcom DPH. Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššeho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 3039/2011, zo dňa31.10.2013, podľa ktorého „Při účtování ceny opravy ze strany opravitele je DPH běžnou součástí ceny díla, takže pro objednatele představuje část nákladů, které musel vynaložit na uvedení poškozené věci do původního stavu. Není proto důvodu, aby tomu odpovídající částka byla v rámci náhrady škody odečítána, resp. aby netvořila součást skutečné škody, jejíž náhrada náleží poškozenému. Jedinou výjimkou z tohoto pravidla je situace, kdy poškozený je sám plátcem DPH, škoda vznikla na jeho majetku, který používá při své činnosti podléhající daňové povinnosti, a vznikl mu zároveň nárok na odpočet DPH vůči správci daně. V takovém případě je skutečnou škodou pouze částka vynaložená na uvedení věci do původního stavu bez uhrazené DPH plátcem na vstupu, neboť pouze o tuto částku se vzhledem k nároku poškozeného na její odpočet majetek poškozeného snížil“. Z obsahu spisu nemá odvolací súd za preukázané, že škoda v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia vznikla na majetku navrhovateľa, nakoľko škoda vznikla na vozidle spoločnosti Auto Finance, a.s., ktorá predmetné vozidlo používa na výkon svojej podnikateľskej činnosti - leasing motorových vozidiel. Navrhovateľovi vznikla škoda vynaložením nákladov na opravu vozidla vo vlastníctve uvedenej spoločnosti, z ktorého dôvodu na uvedený prípad nemožno aplikovať vyššie uvedenú výnimku, kedy možno za škodu považovať náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu bez zaplatenej DPH platcom na vstupe. Odvolací súd tak neprisvedčil odvolacej námietke odporkyne, podľa ktorej navrhovateľovi nemožno priznať nárok na náhradu škody spolu s DPH. V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne, podľa ktorej súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď výška poistného plnenia bola stanovená v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z. z. odvolací súd uvádza, že z hľadiska rozsahu priznanej náhrady škody sa plne stotožňuje s právnymi závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: 2221/07, podľa ktorého výška majetkovej ujmy nevyhnutná výška nákladov na uvedenie vozidla do stavu pred jeho poškodením, ktorého právnymi závermi sa podrobne zaoberal súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, pričom tiež dôkladne a presvedčivo vysvetlil svoj záver o dôvodnosti nároku na zaplatenie amortizácie poškodeného vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa. Napadnutým uznesením, č.k.: 7C/76/2014-57 zo dňa 4.7.2014 súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie po právnej stránke odôvodnil podľa § 57 ods. 1, § 119 ods. 1, ods. 2, § 147a ods. 1, ods. 2, ods. 2, ods. 4, ods. 5 O. s. p. a vecne tým, že na nariadený termín pojednávania dňa 09.06.2014 sa na predvolanie dostavil len právny zástupca navrhovateľa. Odporkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili s tým, že svoju neprítomnosť ospravedlnila formou e-mailovej správy zaslanej súdu dňa 06.06.2014 o 14:27 hod z dôvodu, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb v konaniach, v ktorých vystupuje odporkyňa na strane odporcu. Keďže sa jedná o väčšie množstvo konaní, s ktorým priebehom sa musí právny zástupca odporkyne oboznámiť, žiadal o odročenie pojednávania. Žiadosť odôvodnil tým, že jeden z konajúcich advokátov bol v čase od 08.06.2014 do 10.06.2014 na plánovanej dovolenke. Predmetné pojednávanie tak bolo odročené z dôvodu neprítomnosti odporkyne. Navrhovateľ si na pojednávaní dňa 09.06.2014 prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil voči odporkyni sumu vo výške 100,- eur podľa § 147a O. s. p. Súd prvého stupňa tak navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie sumy 100,- eur podľa § 147a ods. 2, ods. 4 O. s. p., nakoľko pojednávanie nariadené na 09.06.2014 bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu odporkyne. Žiadosť právneho zástupcu odporkyne na odročenie pojednávania vyhodnotil ako opodstatnenú, mal však za to, že nebol dodržaná trojdňová lehota na doručenie žiadosti o odročenie pojednávania. Odporkyňa aj napriek všeobecne známej skutočnosti, že dňa 06.06.2014 (piatok) boli úradné hodiny podateľne súdu iba do 14:00 hod, zaslala o 14:27 hod žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať v pondelok dňa 09.06.2014 o 14:40 hod. Dni 07.06.2014 a 08.06.2014 neboli pracovné dni. Súd tak nemal možnosť a dostatok času na včasné upovedomenie navrhovateľa o odročení pojednávania, ktorý na pojednávanie pricestoval z Košíc. Súd prvého stupňa tak mal za to, že odporkyňa konala účelne, keď predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 28.04.2014, žiadosť o odročenie pojednávania však súdu zaslala až v piatok 06.06.2014 v poobedných hodinách. Odporkyňa tak nedodržala lehotu stanovenú v § 147a ods. 4 O. s. p., keď žiadosť o odročenie pojednávania nedoručila súdu ani 72 hodín (3 dni), pred termínom pojednávania. Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. sa pritom do plynutia trojdňovej lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; pri počítaní trojdňovej lehoty sa však nezapočítava deň, v ktorý sa malo konať vytýčené pojednávanie. Odporkyňa tak mala súdu doručiť žiadosť o odročenie pojednávania už dňa 05.06.2014. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Poukázala na to, že zákonom ustanovená lehota troch dní nie je totožná s lehotou 72 hodín. Odporkyňa doručila súdu žiadosť o odročenie pojednávania dňa 06.06.2014, a teda najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania. Navrhovateľovi tak nevzniklo právo podľa § 147a ods. 2 O. s. p. na náhradu trov v sume 100,- eur, z ktorého dôvodu mu ho nebolo možné priznať. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 147a ods. 1 O. s. p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Podľa § 147a ods. 2 O. s. p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Podľa § 147a ods. 4 O. s. p. právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd zrejmé, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy § 147a ods. 1, ods. 2 O. s. p. vo výške 100,- eur, nakoľko došlo k odročeniu pojednávania, konaného pred prvostupňovým súdom dňa 09.06.2014 za splnenia podmienok uvedených v cit. ustanovení, z ktorého dôvodu podľa názoru súdu prvého stupňa na základe návrhu navrhovateľa a z dôvodu na strane právneho zástupcu odporkyne vznikol nárok na zaplatenie sumy 100,- eur od odporkyne. Odvolací súd má ďalej za zrejmé, že odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 09.06.2014 ospravedlnila podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06. júna 2014 (č.l. 43), a to z dôvodu na strane jej právneho zástupcu podľa § 147a ods. 2 O. s. p., nakoľko s odporkyňou uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb, pričom došlo k prevzatiu agendy, s ktorou sa vzhľadom na väčšie množstvo agendy mal právny zástupca odporkyne za potrebné oboznámiť. Z uvedeného dôvodu tak ospravedlňoval svoju neprítomnosť a žiadal o odročenie nariadeného pojednávania, ktoré súd prvého stupňa vyhovejúc žiadosti odporkyne odročil (č.l. 55). Odporkyňa v podanom odvolaní argumentovala tým, že k nároku navrhovateľa nevzniklo, nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 2 O. s. p. bola súdu prvého stupňa doručená v lehote podľa § 147a ods. 4 O. s. p. Uvedená skutočnosť však odvolaciemu súdu z obsahu spisu súdu prvého stupňa zrejmá, nakoľko žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu prvého stupňa doručená dňa 06.júna 2014. Nakoľko sa podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok plynutia lehoty, je odvolací súd toho názoru, že odporkyňa nedoručila žiadosť tri dni pred termínom pojednávania, nakoľko lehota podľa § 147a ods. 4 O. s. p. začala plynúť nasledujúci deň, a teda až 07. júna 2014, s následkom nedodržania včasnosti lehoty podľa § 147a ods. 4 O. s. p. Vzhľadom na návrh navrhovateľa, prednesený právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní podľa § 147a ods. 1, ods. 2 O. s. p. je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď odporkyňu napadnutým uznesením zaviazal na zaplatenie sumy 100,- eur podľa § 147a ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.