Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/453/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301897887 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1301897887.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: B.. D. R. A. Z. F. Y. U. B. Č. , bytom R., D. Q. Č.. XX, zastúpený JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom v Bratislave, Zámocká č. 10, proti odporcom: I. VOJENSKÉ STAVBY BRATISLAVA - štátny podnik „v likvidácii", Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 00 089 427 (zanikol bez právneho nástupcu dňa 13.4.2011), dovtedy zastúpený JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou v Bratislave, Račianska č. 66, II. Bau3Mex a.s., Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 35 761 903, zastúpený JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou v Bratislave, Račianska č. 66, o vydanie veci, o náhradu škody, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. februára 2010, č.k. 30 C 115/2001-261, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17. februára 2010, č.k. 30 C 115/2001-275, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. februára 2010, č.k. 30 C 115/2001-261, vo vzťahu k spoločnosti VOJENSKÉ STAVBY BRATISLAVA - štátny podnik „v likvidácii“, Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 00 089 427 (pôvodne odporca v I. rade), z r u š u j e a konanie v uvedenom rozsahu z a s t a v u j e ; vo vzťahu k spoločnosti Bau3Mex a.s., Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 35 761 903 (pôvodne odporca v II. rade), p o t v r d z u j e . Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17. februára 2010, č.k. 30 C 115/2001-275, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť spoločnosti Bau3Mex a.s., Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 35 761 903 (pôvodne odporca v II. rade), náhradu trov odvolacieho konania v sume 610,97 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Jely Mikuškovej, advokátky v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 9.2.2010, č.k. 30 C 115/2001-261, návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v I., II. rade náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania po jeho zmenách so súhlasom súdu sa domáhal uloženia povinnosti odporcom v I., II. rade (VOJENSKÉ STAVBY BRATISLAVA - štátny podnik „v likvidácii“, Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 00 089 427; Bau3Mex a.s., Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 35 761 903) vydať mu v podiele určenom zmluvou o predaji časti podniku Vojenské stavby, štátny podnik v likvidácii, a ak nie sú určené, každého rovným dielom, a síce neoprávnene zadržiavané stavebné dielce (panely) a materiály určené na montáž rodinného domu Alpha 80 špecifikovaných v doplnení návrhu zo dňa 26.3.2007 podľa priložených výkresov I - IV a prílohy č. 2 k preberaciemu protokolu, v celkovej hodnote 40.069,34 € (1.207.129,-- Sk); alternatívne, pokiaľ uvedené stavebné dielce a pomocné materiály boli poškodené, zničené alebo ich odporcovia v I., II. rade z iných dôvodov nemôžu vydať, domáhal sa zaplatenia náhrady škody v sume 40.069,34 € (1.207.129,-- Sk); žiadal náhradu trov konania. V priebehu konania súd prvého stupňa na návrh navrhovateľa pripustil, aby do konania pristúpila spoločnosť Bau3Mex a.s., Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 35 761 903, ako odporca v II. rade, keď na neho podľa zmluvy o predaji časti podniku medzi odporcom v I. rade ako predávajúcim a odporcom v II. rade ako kupujúcim došlo k predaju časti podniku a prešli na neho práva a povinnosti vzťahujúce sa k predanej časti podniku vrátane tých, ktoré sú predmetom sporu. Navrhovateľ vychádzal zo skutočnosti, že zhotoviteľ drevených panelov rodinného domu Alpha 80 spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., so sídlom Príjazdná 7/A, Bratislava, mal u odporcu v I. rade prenajaté priestory, a preto aj keď mu zhotoviteľ oficiálne na základe preberacieho protokolu zo dňa 12.12.1996 drevené panely spolu s ďalším materiálom jeho rodinného domu, za ktoré riadne zaplatil, odovzdal, požiadal z dôvodu nepripravenosti stavby o ich dočasné uloženie u zhotoviteľa. Nemal vedomosť o tom, že zhotoviteľ má neuhradené záväzky z uzavretej nájomnej zmluvy. Odporca v I. rade napriek jeho žiadosti mu panely odmietol vydať. Je presvedčený, že odporca v I. rade ako prenajímateľ bez použitia právnych prostriedkov (§ 672 ods. 2, § 151s Občianskeho zákonníka) svojvoľne riešil svoj právny spor so spoločnosťou ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r. o. Skutočnosť, že veci vo vlastníctve navrhovateľa tvoriace predmet sporu neboli predmetom exekúcie voči spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., mu potvrdil aj súdny exekútor Ing. František Stránsky, ktorý bol poverený vedením exekúcie voči uvedenej spoločnosti. Odporcovia v I., II. rade namietali jednak to, že navrhovateľ svoje tvrdenia o neoprávnenom zadržiavaní označených vecí žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil doklad o existencii svojho vlastníctva k veciam, o vydanie ktorých sa usiluje (napr. zmluvu o uskladnení veci, zmluvu o dielo), a z hľadiska odporcu porušenie nejakej právnej povinnosti voči navrhovateľovi a neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva. Pritom dobrovoľne, na zodpovednosť vlastnú či tretej osoby - spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., uskladnil v jeho prenajatých priestoroch v roku 1996 veci, o ktorých tvrdí, že boli v jeho vlastníctve. Aj vyjadrenie súdneho exekútora z roku 2004 len potvrdzuje, že veci nemohli byť zadržané za účelom uspokojenia pohľadávky voči spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s.r.o. Neexistujú preto predpoklady na úspešné uplatnenie náhrady škody, keď neexistuje porušenie právnej povinnosti, zavinenie odporcov, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením. Okrem toho vzniesli námietku premlčania v otázke náhrady škody, ako aj nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ spolu so svojou manželkou G. R. uzavrel dňa 26.4.1995 zmluvu o zhotovení dielcov rodinného domu (dodávateľsko-montážny kontrakt) so spoločnosťou ALPHA- FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 31 378 030. Dielo bolo zhotovené a aj uskladnené v areále vojenských stavieb, ktorý predstavoval uzatvorenú dielňu, resp. sklad, v nájme zhotoviteľa. Na základe preberacieho protokolu zo dňa 12.12.1996 sa v čase jeho odovzdania v sklade tejto firmy nachádzali len dielce rodinného domu navrhovateľa. Z dôvodu, že navrhovateľ nemal vykonanú stavebnú pripravenosť, ponechal na základe dohody so zástupcami spoločnosti ALPHA- FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., po podpísaní preberacieho protokolu dielce rodinného domu v priestoroch firmy dovtedy, kým ich nebude možné zabudovať na stavbe. Majetok spoločnosti sa o krátky čas stal predmetom exekúcie a pracovníci exekútora Ing. Františka Stránskeho okrem majetku danej spoločnosti spísali aj stavebné dielce navrhovateľa; po predložení dokladov o ich vlastníctve navrhovateľom boli následne zo súpisu vynechané. Navrhovateľ dôvodil, že naposledy videl dielce rodinného domu v lete 1997 v sklade firmy ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s.r.o. (v areále odporcu v I. rade), odporcu v I. rade vyzýval na ich vrátenie, písomne dňa 24.2.1998, opakovane ústne, avšak mu ich odporca v I. rade bez rozhodnutia súdu odmietol vydať. Svedok B.. C. A., bývalý konateľ spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s.r.o. (do 30.6.1996) pri odovzdaní diela a dohode o uskladnení diela, pri podpísaní preberacieho protokolu dňa 12.12.1996 už v spoločnosti nepôsobil. Potvrdil, že v danom čase spoločnosť svoju činnosť len rozbiehala, preto okrem navrhovateľovho domu, ktorý mal byť ukážkovým, žiadne iné panelové, resp. montážne, dielce sa v priestoroch spoločnosti nenachádzali. V danom čase sa ešte len uzatvárali ďalšie zmluvy, ale nič na ich základe nebolo vyrobené. Svedok B.. Y. B. pôsobil u odporcu v I. rade od roku 1996 do marca 1998 ako výrobný námestník riaditeľa, priamo o veci nevedel nič, pretože toto nepatrilo do jeho pôsobnosti, nevidel žiadne panely rodinného domu navrhovateľa; sprostredkovane vedel, že pred jeho nástupom do funkcie sa mala v areále nachádzať spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., pretože sa vo vedení riešili problémy s touto spoločnosťou týkajúce sa dlžného nájomného. Rovnako si na nič podstatné týkajúce sa predmetu sporu nespomenul ani svedok C.. W. D., právnik odporcu v I. rade od roku 1991 do januára 1997. Na nič podstatné si nespomenul ani B.. L. Q., ktorý u odporcu v I. rade pracoval v rokoch 1997 - 1999 ako námestník pre personálny manažment a služby; napokon ani svedok B.. B. H., ktorý vo funkcii riaditeľa odporcu v I. rade pôsobil v období od 11.11.1998 do 28.2.1999, hoci ako štatutárny zástupca odporcu v I. rade vystupoval až do 18.10.1999. Svedok B.. R. N. bol riaditeľom odporcu v I. rade v období rokov 1997 - 1998, vo funkcii ho nahradil B.. B. H.. Spomenul si na to, že navrhovateľ bol za ním viackrát so žiadosťou o vydanie panelov jeho rodinného domu nachádzajúcich sa v priestoroch štátneho podniku, ale tieto mu odmietol vydať z dôvodu dlhu spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., na nájomnom a existencie exekučného príkazu od exekútora Ing. Františka Stránskeho; exekúcia bola realizovaná na základe exekučného príkazu, ktorým disponovala tretia osoba, nie odporca v I. rade. Po výkone exekúcie Ing. Františkom Stránskym ostali panely rodinného domu v hale spoločnosti ALPHA- FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., teda v areále vojenských stavieb, ktorý bol strážený a zamknutý. S navrhovateľom žiadnu písomnú dohodu neuzavrel, pretože s ním nebol v žiadnom právnom vzťahu. Svedok C.. Ľ. Š. pre odporcu v I. rade poskytoval právne služby ako komerčný právnik v období od 1.10.1997 do 31.3.1999, riešenie vydania vecí navrhovateľa mu nebolo pridelené ako spis, bol však osobne prítomný pri rozhovore navrhovateľa s vtedajším riaditeľom odporcu v I. rade B.. R. N., kedy tento odmietol vydať navrhovateľovi jeho stavebné dielce s odôvodnením, žeby pri vymáhaní pohľadávky voči spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., nevedel, čo môže exekúciou postihnúť a čo nie. Svedok však nikdy fyzicky dielce rodinného domu navrhovateľa v priestoroch odporcu na Príjazdnej ulici č. 7/A v Bratislave nevidel, videl len písomnú dokumentáciu, s ktorou bol navrhovateľ za riaditeľom. B.. R. N. pripomenul vhodnosť spísať majetok súdnym vykonávateľom v zmysle ustanovenia § 672 Občianskeho zákonníka vzhľadom na možný následný problém s identifikáciou; o tom, či sa tak stalo, nemal vedomosť. B.. G. H., bývalý riaditeľ odporcu v I. rade v období od februára 1999 do mája 2003 si na spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., na exekúciu v priestoroch štátneho podniku na Príjazdnej ulici č. 7/A, spomínal len matne, pretože v danom čase boli priestory na Príjazdnej ulici prenajaté jeho predchodcom B.. R. N., a preto do týchto priestorov nemal tri roky prístup. Za ním chodili stovky ľudí a pri výkone svojej funkcie bol opatrný, nie je si vedomý nejakej chyby. Vykonanou ohliadkou v priestoroch na Príjazdnej ulici č. 7/A v Bratislave súd zistil, že v dvoch halách, kde pôvodne na základe potvrdenia navrhovateľa sídlila spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o. (od 1.9.2008 sú priestory prenajaté spoločnosti Doublen), fyzicky sa žiadne montážne dielce rodinného domu nenachádzali. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 126 ods. l, ods. 2, § 131 ods. l, ods. 2, § 100 ods. l, ods. 2, § 106 ods. l, ods. 2, § 415, § 420 ods. l, ods. 2 ods. 3, § 672 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. l, § 132 O.s.p. a ďalej tým, že základnou podmienkou úspechu vlastníckej, v danom prípade rei vindikačnej, žaloby, je preukázanie vlastníckeho práva k veci, ktorej vrátenie navrhovateľ žiada, týmto preukázaním osvedčí svoju aktívnu legitimáciu v spore a skutočnosť, že vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby ako vlastníka. Ak by odpadla základná podmienka - predmet, a to či už zničením veci, jej stratou či opotrebením, vlastník by sa mohol domáhať náhrady škody, čo by znamenalo transformáciu na obligačno-právny vzťah. Plynutie, začiatok a skončenie subjektívnej (2-ročnej) a objektívnej (3-ročnej) premlčacej doby je vzájomne nezávislé, subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je významné to, kedy sa poškodený o škode dozvie, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť o škode tak, aby si poškodený mohol svoj nárok vyčísliť a uplatniť na súde; ďalšou nevyhnutnou podmienkou je vedomosť poškodeného o škodcovi. Pre skončenie objektívnej premlčacej doby je podstatné to, že ju nemožno prekročiť napriek tomu, že by ešte boli podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť len vtedy, ak škodca protiprávne koná alebo opomenie to, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Protiprávnym konaním je aj neplnenie si všeobecnej prevenčnej povinnosti. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako aj nemajetkové ujmy (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) v zmysle zákona. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ako ďalší základný predpoklad vzniku škody, musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí ju len predpokladať. Rovnako je dôležité preukázanie bezprostredného, nielen sprostredkovaného, vzťahu medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Zavinenie má subjektívny charakter, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. V konaní zostalo preukázané, že vydanie vecí už nie je možné, pretože sa nenachádzajú v dispozičnej právomoci žiadneho z odporcov, čo vyplynulo aj z výsledkov vykonanej ohliadky na mieste samom. Návrh na začatie konania obsahoval už v čase podania na súd (dňa 10.8.2001) dva petity, a to vydanie vecí uvedených v prílohe preberacieho protokolu, alternatívne, nahradenie hodnoty neoprávnene zadržiavaných vecí podľa prílohy preberacieho protokolu. Súd mal za to, že odporcovia v I., II. rade úspešne vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa na náhradu škody. I napriek prvej časti petitu, ktorým je uplatňovaný nárok na vrátenie veci, ktorý ako spôsob ochrany vlastníckeho práva premlčaniu nepodlieha, eventuálny petit (navrhovateľom označený alternatívny petit) nárok na finančnú náhradu za vec je nárokom na náhradu škody, spravujúcim sa v otázke premlčania režimom ustanovenia § 106 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda nárokom premlčateľným. Plynutie subjektívnej doby a jej začiatok možno stanoviť dňom 12.12.1996, kedy navrhovateľ podpísal preberací protokol a stal sa vlastníkom vecí, ale i napriek tomu bez akéhokoľvek zabezpečenia (písomné potvrdenie, prípadne zmluva o úschove) ponechal svoj majetok v držbe spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., v priestoroch, ktoré mala v nájme od odporcu v I. rade. Zostalo právne irelevantné, že tak urobil z dôvodu nepripravenosti základov na stavbu. V tento deň mal navrhovateľ vedomosť o tom, že svoj majetok ponecháva v držbe zhotoviteľa, teda boli splnené obe podmienky pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, a to vedomosť poškodeného o škode a o škodcovi, a v ten istý deň začala plynúť aj objektívna premlčacia doba, začiatok ktorej sa viaže ku dňu, kedy došlo k udalosti, kedy škoda vznikla. I keby sa malo vychádzať zo skutočnosti, že neotrasiteľnú vedomosť o škode mal navrhovateľ až vtedy, keď sa po osobných návštevách štatutárnych zástupcov odporcu v I. rade uistil, že mu jeho veci nebudú vydané, a za začiatok plynutia premlčacej doby by bola stanovená písomná výzva navrhovateľa na vrátenie vecí zo dňa 24.2.1998 adresovaná odporcovi v I. rade, prevzatú odporcom v I. rade dňa 25.2.1998, do dňa podania návrhu na súd (do 10.8.2001) už márne uplynuli obe premlčacie doby, subjektívna dňa 24.2.2000 a objektívna dňa 24.2.2001. Napriek vyššie uvedenému z dôvodu rozsiahlosti vykonaného dokazovania súd posudzoval nárok navrhovateľa aj z hľadiska úspešnosti splnenia predpokladov pre uplatnenie si nároku na náhradu škody. Na základe preberacieho protokolu zo dňa 12.12.1996 prešlo vlastnícke právo k montážnym dielcom rodinného domu špecifikovaným na strane 1 - 4 v priloženej dokumentácii, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, na navrhovateľa. Na základe potvrdenia Ing. Františka Stránskeho, súdneho exekútora, zo dňa 16.3.2004, stavebný materiál navrhovateľa ako zákazníka spoločnosti ALPHA-ERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., povinného v exekúcii, nebol predmetom exekúcie v exekučnom konaní vedenom pod zn. EX 324/1997. Exekúcia voči povinnému spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., sa viedla podľa svedeckej výpovede vtedajšieho riaditeľa odporcu v I. rade B.. R. N. v prospech oprávneného, ktorým neboli Vojenské stavby, š. p., ale tretia osoba. Odporca v I. rade svoju pohľadávku na nájomnom súdnym spôsobom nevymáhal z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by vzhľadom na majetok dlžníka boli vyššie než výnos. Nebolo preukázané, žeby bol spísaný majetok nájomcu zadržaný pre nezaplatenie nájomného odporcovi v I. rade (nájomcom ALPHA-ERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o.) v zmysle ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Práve touto skutočnosťou navrhovateľ odôvodňuje porušenie právnej povinnosti odporcu v I. rade, ktorý tým, že nezabezpečil spísanie vecí zadržiavaných z dôvodu nezaplateného nájomného súdnym vykonávateľom v zmysle ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka a veci nevydal, zadržiaval ich na svoje vlastné nebezpečenstvo. Podľa názoru súdu sa predmetné zákonné ustanovenie týka vzťahu nájomca - prenajímateľ, a teda spoločnosti ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., a vtedajších Vojenských stavieb, š.p. Odporca v I. rade nebol s navrhovateľom ako vlastníkom vecí v žiadnom právnom vzťahu, keď navrhovateľ si s odporcom ako prenajímateľom priestorov nedohodol, že si svoje veci v jeho priestoroch uskladní. Navrhovateľ bol vlastníkom predmetných vecí od 12.12.1996, a preto nemožno veci v jeho vlastníctve pokladať za veci podliehajúce povinnosti odporcu v I. rade zabezpečiť ich súpisom súdnym vykonávateľom, pretože od 12.12.1996 nešlo o veci patriace nájomcovi (ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o.), a teda túto právnu povinnosť odporca v I. rade vo vzťahu k navrhovateľovi neporušil. Zostalo nesporným, že škoda sa navrhovateľovi stala. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek písomných záznamov a dokladov už s tak značným odstupom času od jej vzniku po podanie návrhu na súd, i vzhľadom na dĺžku konania pred súdom prvého stupňa, už len ťažko možno stanoviť a najmä preukázať, v akej miere a kto za škodu zodpovedá. Pre vedenie tohto sporu bolo podstatné, aby súd skúmal zodpovednostný vzťah navrhovateľa a ním označených odporcov, a v tejto súvislosti uzavrel, že navrhovateľ v konaní bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, žeby obaja odporcovia, či niektorý z nich, boli tými, kto za škodu zodpovedajú. Škodcu v osobe odporcu v I. rade a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti videl navrhovateľ v tom, že odporca v I. rade jeho veci neoprávnene zadržal a v rozpore s ustanovením § 131 Občianskeho zákonníka ich odmietol vydať. S týmto záverom sa súd nestotožnil a uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné predpoklady na vznik škody. Iba dvaja zo všetkých vypočutých svedkov (B.. R. N., C.. Ľ. Š.) si spomenuli na stretnutia s navrhovateľom a jeho opakované žiadosti na vydanie vecí, ale bez ďalších dôkazov nemožno bez pochybností ustáliť žiaden zo zákonných predpokladov nároku na náhradu škody. Ako dôvodnú považoval súd prvého stupňa aj námietku odporcov v I., II. rade o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie. Na strane odporcu mala správne vystupovať označená spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., pretože podľa tvrdení navrhovateľa na základe ústnej dohody ponechal svoje veci v úschove tejto spoločnosti, a teda priamy právny vzťah a vyvodzovanie následkov z nedodržania dohody (ústne uzavretej zmluvy o úschove) si mohol navrhovateľ s úspechom uplatniť voči tejto spoločnosti, nie voči žiadnemu z odporcov. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešným odporcom priznal ich náhradu; v konečnom dôsledku sa tak stalo osobitným uznesením (zo dňa 17.2.2010, č.k. 30 C 115/2001-275). Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe ním vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preukázal, že predmetné stavebné dielce pre neho vyrobila spoločnosť ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., zaplatil ich, stal sa ich vlastníkom, čím preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Stavebné dielce boli ponechané vo výrobných a skladových priestoroch zhotoviteľa (ktoré mal v nájme od odporcu v I. rade), pretože ešte nemal zabezpečenú stavebnú pripravenosť na montáž stavebných dielcov na rodinný dom. Po zabezpečení pripravenosti ale zistil, že daná spoločnosť má existenčné problémy a na jej majetok je vedená exekúcia, priestory, ktoré užívala, boli zatvorené, a tak viackrát požiadal odporcu v I. rade o ich vydanie. Jeho vtedajší riaditeľ B.. N. odmietol zadržiavané veci vydať, pretože mu nájomca dlhoval značnú finančnú čiastku na nájomnom, a preto jeho majetok mal slúžiť na zabezpečenie pohľadávky. Tým je daná pasívna vecná legitimácia odporcu v I. rade; pasívna vecná legitimácia odporcu v II. rade je daná zmluvou o predaji časti podniku a z dôvodu, že podrobne danú zmluvu nepoznal. Je preukázaný jeho právny vzťah so zhotoviteľom, jeho stavebné dielce sa stali predmetom zdržiavaným odporcom v I. rade, ktorý mu ich odmietol vydať, súdny exekútor Ing. František Stránsky potvrdil, že predmetné stavebné dielce vyňal z exekúcie, po skončení exekúcie dané dielo zostalo v dispozičnej sfére odporcu v I. rade v jeho stráženom a uzavretom areáli. To, že odporca v I. rade v súlade s ustanovením § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka nenechal stavebné dielce spísať súdnym vykonávateľom, má vo vzťahu k nemu ten význam, že odporca v I. rade porušil právnu povinnosť ako prenajímateľ, stal sa ich neoprávneným držiteľom. Ohliadka súdom na mieste samom bola uskutočnená dňa 17.9.2008 a vtedy sa dozvedel, že stavebné dielce sa už u odporcov nenachádzajú. Ten deň je potrebné považovať za dátum, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal petitom, ale len eventuálnym petitom na náhradu škody. Súd si zamenil pojem nadobudnutia vlastníctva a vzniku škody; neustálil žiadnym spôsobom dátum, kedy mohla začať plynúť premlčacia doba na náhradu škody. Ako najskorší dátum by sa javil deň 17.9.2008, kedy sa účastníci konania a súd pri ohliadke areálu odporcov objektívne dozvedeli, že veci, vydania ktorých sa domáha, tam už nie sú, odporcovia nevedia uviesť, kde sa nachádzajú a či vôbec existujú. Tento dátum však začiatkom behu premlčacej doby byť nemôže, nakoľko dňa 10.8.2001 bol na súd podaný návrh na začatie konania. Vlastník neprestane byť vlastníkom veci ani keď ju nemá v držbe; domáha sa jej vydania, pričom nemá možnosť zistiť, či táto ešte existuje, dozvie sa o škode zrejme až zamietnutí primárneho petitu - vydania veci. Podaním zo dňa 3.2.2010 žiadal náhradu škody vo výške hodnoty neoprávnene zadržiavaných vecí, ktoré sa znehodnotili, zničili alebo stratili. Má za to, že sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody. Odporca v I. rade porušil právnu povinnosť, keď neoprávnene zadržiaval cudzie veci, odmietol ich navrhovateľovi vydať, nepožiadal o súpis vecí súdnym vykonávateľom; skutočná škoda mu vznikla tým, že za stavebné dielce preukázateľne zaplatil ich cenu v sume 1.207.129,-- Sk (40.069,34 €), o túto sumu sa zmenšil jeho majetok. Porušením právnej povinnosti uloženej zákonom (§ 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa odporca v I. rade stal ich neoprávneným držiteľom. Tým, že mu ich odmietol vydať, umožnil jeho znehodnotenie, zničenie či stratu, teda spôsobil zmenšenie jeho majetku o sumu, ktorú vynaložil na nadobudnutie zadržaných vecí; v priamej príčinnej súvislosti s konaním štatutárneho zástupcu odporcu v I. rade mu vznikla škoda. Zodpovednosť v zmysle Občianskeho zákonníka je vnímaná ako všeobecná. Nie je rozhodujúce, či k porušeniu právnej povinnosti došlo úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, škodca sa však môže exculpovať, ak preukáže také okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že vzniku škody nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo od neho možné požadovať. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by konajúceho štatutárneho zástupcu odporcu v I. rade zbavovali zodpovednosti. Napriek jednoznačnosti výpovedí priamo zúčastneného štatutárneho zástupcu B.. N. a zmluvného právnika C. Š., ktorý potvrdil, že štatutárny zástupca odmietol predmetné veci vydať, nepovažuje túto skutočnosť za preukázanie porušenia právnej povinnosti odporcom v I. rade. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď pri reivindikačnej žalobe, kde náhrada škody je požadovaná iba eventuálnym petitom pre prípad, že povinní nebudú schopní veci vydať, označil za deň vzniku škody deň nadobudnutia vlastníctva vecí. V tento deň mu škoda nevznikla a ani sa o jej vzniku nedozvedel. Vedel o tom, kde sa jeho veci nachádzajú a domáhal sa ich vydania až do podania návrhu. Do tohto termínu sa nedozvedel o tom, žeby došlo k ich poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. „Rebus sic stantibus nemohla teda začať bežať premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody, nebola splnená dispozícia právnej normy (§ 106 ods. l Občianskeho zákonníka.)“ Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri danom type návrhu s eventuálnym petitom sa nevysporiadal s primárnym petitom, ktorý na základe skutkových zistení pri ohliadke na mieste samom a na základe vyjadrenia, že právna zástupkyňa nevie, kde sa veci nachádzajú, a či ešte existujú, mal súd pre nemožnosť plnenia zamietnuť a rozhodovať mal o eventuálnom petite. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že jeho návrhu vyhovie v rozsahu eventuálneho petitu a uloží odporcom v I., II. rade povinnosť podľa podielov určených zmluvou o predaji časti podniku Vojenské stavby, š.p. v likvidácii, a ak nie sú určené, každý rovným dielom, nahradiť mu hodnotu neoprávnene zadržiavaných stavebných dielcov (panely) a materiálov určených na montáž rodinného domu Alpha 80 podľa priloženej špecifikácie, celkom v sume 40.069,34 € (1.207.129,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žiadal náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Uznesením zo dňa 17.2.2010, č.k. 30 C 115/2001-275, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom v I., II. rade (VOJENSKÉ STAVBY BRATISLAVA - štátny podnik „v likvidácii“, Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 00 089 427; Bau3Mex a.s., Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 35 761 903) náhradu trov konania spolu v sume 12.546,20 € (pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jely Mikuškovej do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom zo dňa 9.2.2010, č.k. 30 C 115/2001-261, rozhodol v merite veci tak, že návrh na začatie konania po jeho zmenách so súhlasom súdu zamietol a súčasne rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v I., II. rade náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v samostatnom uznesení, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; samostatné uznesenie je práve predmetné napadnuté uznesenie. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 142 ods. l, § 149 ods. l O.s.p. a skutkovo tým, že účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia boli dva úkony právnej služby po 506,21 € (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.10.2006, vyjadrenie k návrhu dňa 29.6.2006 (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), za účasť na pojednávaní dňa 3.10.2006 v sume 126,55 € (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 4 vyhlášky), dva úkony právnej služby po 202,48 € za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2006 (rozšírenie návrhu o odporcu v II. rade), za účasť na pojednávaní dňa 9.2.2010, na ktorom bol vyhlásený rozsudok (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, resp. ods. 3, § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 4, resp. 5 vyhlášky), 11 úkonov právnej služby po 809,93 €, a síce za účasť na pojednávaní dňa 25.1.2007, za účasť na pojednávaní dňa 29.3.2007, za účasť na pojednávaní dňa 29.5.2007, za účasť na pojednávaní dňa 26.10.2007, za účasť na pojednávaní dňa 29.1.2008, za účasť na ohliadke areálu odporcu v trvaní 2 hodiny dňa 17.9.2008, za účasť na pojednávaní dňa 22.4.2009, za účasť na pojednávaní dňa 8.6.2009, účasť na pojednávaní dňa 10.11.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009, účasť na pojednávaní dňa 19.1.2010 (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, resp. 3, § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky); spolu tarifná odmena v sume 10.453,16 €. Po prirátaní režijného paušálu v sume 100,24 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (4 x 5,44 €, 4 x 5,91 €, 2 x 6,31 €, 4 x 6,95 €, 2 x 7,21 €), 19 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 1.986,10 € z tarifnej odmeny, 19 % DPH v sume 6,70 € z režijného paušálu, potom trovy právneho zastúpenia odporcov predstavujú sumu 12.546,20 €. Za účasť na pojednávaní dňa 3.10.2006, 21.11.2006 a 9.2.2010 súd právnej zástupkyni odporcov v I., II. rade priznal tarifnú odmenu len vo výške 1/4 odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, resp. dňa 9.2.2010 došlo len k vyhláseniu rozsudku, a za takéto zastúpenie patrí v zmysle § 14 ods. 4, resp. ods. 5 vyhlášky iba štvrtina odmeny. Za právny úkon - účasť na ohliadke areálu odporcu v rozsahu viac ako 2 hodiny dňa 17.9.2008 súd právnej zástupkyni odporcov v I., II. rade priznal tarifnú odmenu len v sume 809,93 €, a nie v uplatnenej sume 1.619,86 €, nakoľko zo zápisnice z ohliadky areálu založenej v súdnom spise vyplýva, že ohliadka začala o 10.00 hod. a bola ukončená o 11.00 hod., teda trvala jednu hodinu. V zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie včas dôvodiac len tým, že napadnuté uznesenie je vydané predčasne. Občiansky súdny poriadok (§ 151 ods. 3) umožňuje súdu v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní rozhodnúť, že o trovách rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Napadnutým uznesením rozhodol skôr, ako uplynula odvolacia lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu vo veci samej. Zdôraznil, že sa proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolal, a tak je potrebné napadnúť odvolaním aj uznesenie o výške trov konania. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, že uznesenie o náhrade trov konania by nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Navrhol preto v rámci autoremedúry napadnuté uznesenie ako predčasne vydané zrušiť. Pokiaľ súd takémuto návrhu nevyhovie, odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Navrhovateľ v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť napadnutého uznesenia vo výroku o náhrade trov konania, a teda výšku priznanej náhrady trov konania, spôsob jej výpočtu, dôvodnosť. Odporcovia v I., II. rade odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa (podaním zo dňa 8.4.2010) navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, vydaný v súlade s právom, potvrdiť. Pridržiavali sa svojich vyjadrení v konaní pred súdom prvého stupňa. Odporca v I. rade nemal dôvod požiadať o súpis vecí podľa ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že exekúcia proti povinnému ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., nebola vedená v prospech odporcu, ale v prospech inej - tretej osoby (B. K..E..) a odporca v I. rade nemal právo do takéhoto exekučného konania zasahovať. Ani jeden zo štatutárnych orgánov odporcov v I., II. rade nikdy nepotvrdil, žeby veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal, resp. žiada náhradu škody, niekedy videl, nikto z nich (odporcovia ani navrhovateľ) nepotvrdili, resp. si neoverili, či v areále odporcu v I. rade v prenajatých priestoroch sa skutočne nachádzajú uskladnené veci, všetky informácie týkajúce sa uvedenej skutočnosti boli iba ústne, nepodložené. Rovnako navrhli potvrdiť aj uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Žiadali náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci á 809,93 €, režijný paušál á 7,21 € + DPH. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporcov v I., II. rade k jeho odvolaniu dôvodil, že vzhľadom ku skutočnosti, že odporca v I. rade bol ex offo vymazaný z obchodného registra, jediným odporcom zostala spoločnosť Bau3Mex a.s., Bratislava. Nebol mu známy obsah zmluvy o predaji časti podniku medzi odporcami v I., II. rade, nepoznal presný rozsah prevedených práv a povinností, z procesnej opatrnosti viedol konanie proti obom odporcom s tým, že navrhol obom uložil povinnosť na plnenie v rozsahu podľa podielov určených zmluvou o predaji časti podniku. Sám na odvolaní trvá v celom rozsahu, ako aj na dôvodoch tam uvedených. Pokiaľ ide o úvahu odporcov o plynutí premlčacej doby a oneskorenom podaní návrhu, k týmto otázkam sa jednoznačne vyjadruje v odvolaní. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti obom rozhodnutiam nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 9. decembra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že v odvolacom konaní odporca v I. rade VOJENSKÉ STAVBY BRATISLAVA - štátny podnik „v likvidácii“, Bratislava, Príjazdná č. 7/A, IČO: 00 089 427, zanikol bez právneho nástupcu (dňa 13.4.2011 došlo k jeho výmazu ex offo). Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. b/, ods. 2, § 211 ods. 2, § 107 ods. 4 O.s.p. rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9.2.2010, č.k. 30 C 115/2001-261, vo vzťahu k nemu (už bez ďalšieho) zrušil a konanie zastavil. Povaha veci bráni pokračovaniu v konaní predovšetkým tam, kde práva a povinnosti, o ktorých v konaní ide, sú viazané podľa hmotného práva na osobu účastníka konania a neprechádzajú na právneho nástupcu, ale aj tam (o čo ide aj v prejednávanej veci), kde účastník nemá žiadneho právneho nástupcu, ktorý by prevzal práva alebo povinnosti, o ktorých v konaní ide. V tomto prípade nemožno už v konaní s ním pokračovať. Vo vzťahu k odporcovi v II. rade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne a právne správny (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.); ako vecne a právne správny bol rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa obom odporcom (v I., II. rade). Keďže sa pridržiava dôvodov rozsudku ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Zostalo v konaní nepochybné, že odporcovia v I., II. rade veci, vydania ktorých sa navrhovateľ domáhal, nemali k dispozícii, nevedeli uviesť, ale ani navrhovateľ, kde sa nachádzajú, či vôbec existujú, a tak už nebol daný zákonný dôvod iným spôsobom, resp. naviac, odôvodniť zamietnutie návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ vydania vecí domáhal. Tým viac, keď vydať veci mal navrhovateľ žiadať (len) od ich zhotoviteľa, pretože u neho si ich uložil, s odporcami v I., II. rade nebol v žiadnom právnom vzťahu, odporcovia v I., II. rade s nimi vôbec nenakladali. Ohľadne alternatívneho petitu, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody odporcami v I., II. rade (odporca v I. rade existujúci v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom) rovnajúcej sa hodnote vecí, v ktorej ich nadobudol, nie je splnená základná otázka a síce vo vzťahu k odporcom v I., II. rade je daný nedostatok, pasívnej vecnej legitimácie. Ako je uvedené vyššie navrhovateľ bol v právnom vzťahu (len) so zhotoviteľom diela spoločnosťou ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o., u ktorého si do času prípravy staveniska predmet diela uložil v priestoroch, ktoré síce zhotoviteľ diela nevlastnil, avšak na základe nájomnej zmluvy bol ich oprávneným užívateľom; za tohto stavu zostalo právne irelevantné, že zhotoviteľ diela dané priestory nevlastnil. Ak sa navrhovateľovi stala škoda, jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k nemu a k predmetu sporu bol a je rovnako len zhotoviteľ diela, ktorý sám porušil právnu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, keď sa o zverené a prijaté predmety riadne nestaral (rovnako porušoval právne povinnosti nájomcu). Tým výlučne sám vlastným chovaním dostal navrhovateľa do nepriaznivej situácie a len on bol povinný navrhovateľovi predmet diela vydať, resp. nahradiť škodu. Ak by aj odporcovia porušili svoju právnu povinnosť, čo sa nestalo (takou nie je nevykonanie súpisu vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka), potom by takéto chovanie zakladalo vzťah medzi nimi na jednej strane a nájomcom ALPHA-FERTIGHAUS GmbH, spol. s r.o. Už len tieto skutočnosti odôvodňujú vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Pre úplnosť treba zdôrazniť, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, že označený subjekt zodpovedá za škodu len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky štyri podmienky: porušenie právnej povinnosti, zavinenie, škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou; ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, označený subjekt zodpovednosť nenesie. Ako je uvedené vyššie, odporca v II. rade (ani odporca v I. rade do zániku) neporušil žiadnu právnu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi. Po zániku odporcu v I. rade bez právneho nástupcu nemožno hovoriť o právnom nástupníctve po 13.4.2011, o zámene tohto subjektu s iným, preto akékoľvek návrhy navrhovateľa na zámenu odporcu v I. rade po tomto dni sú právne irelevantné. Nadväzne na všetko vyššie uvedené sa odvolací súd už ďalšími dôvodmi odvolateľa nezaoberal (tiež ani otázkou premlčania nároku na náhradu škody). Dôvody odvolania teda nie sú dané. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a vec rozhodol aj právne správne. V rozsudku dal jasnú a presvedčivú odpoveď na otázku, prečo návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Odvolací súd potvrdil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (zo dňa 17.2.2010, č.k. 30 C 115/2001-275), pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia (aj vo vzťahu k odporcovi v I. rade za jeho existencie), ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Podrobne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť napadnutého uznesenia, osobitne výšku priznanej náhrady trov konania, jej dôvodnosť, spôsob výpočtu, pretože odporcovia v I., II. rade odvolanie nepodali a navrhovateľ tieto skutočnosti vôbec nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania. Zákonodarca nevylučuje, aby aj v zložitých veciach súd rozhodol o náhrade trov konania súčasne s rozhodovaním o nárokoch účastníka konania vo veci samej. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Navrhovateľovi neúspešnému aj v odvolacom konaní uložil odvolací súd povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v II. rade v sume 610,97 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 8.4.2010 k odvolaniu navrhovateľa proti obom napadnutým rozhodnutiam (v jednom podaní). Základom pre výpočet náhrady trov konania bola suma 40.069,34 €: 506,21 €, jedenkrát paušálna suma náhrad v sume 7,21 €, 19 % DPH v sume 97,55 €. Platobným miestom pre náhradu trov konania je právna zástupkyňa odporcu JUDr. Jela Mikušková [§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. l, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase jej poskytnutia (do 31.5.2010); § 20b vyhlášky]. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.