Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899770 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1303899770.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Š. Z., E. R. Y. XX, XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., so sídlom Račianska 61 Bratislava, proti odporcom v 1.rade: K. A., B.. Z., E. L. XX, XXX XX E., zastúpená: Mgr. Igor Schweighofer, advokát, Holíčska 28, 85105 Bratislava, v 2. rade: K. A., E. W. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, so sídlom Šoltésovej 22, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporkyne I a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.10.2011 č.k. 12C 86/2003-458 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 26.10.2011 č.k. 12C 86/2003-418 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporkyni v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.300,- eur, zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7 % zo sumy 200 eur od 1.4.2006 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania zo sumy 200 eur od 1.5.2006 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % zo sumy 200 eur od 1.6.2006 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.7.2006 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 200 eur od 1.8.2006 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.9.2006 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 200 eur od 1.10.2006 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.11.2006 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.12.2006 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.1.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.2.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.3.2007 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 200 eur od 1.4.2007 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 200 eur od 1.5.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.6.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.7.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.8.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.9.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.10.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.11.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.12.2007 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.1.2008 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.2.2008 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.3.2008 do zaplatenia zo sumy 200 eur od 1.4.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6.772,96 €. Súd prvého stupňa konanie voči odporcovi v 2. rade zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 3.885,87 €. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že dňa 28. 05. 2003 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni v 1. rade vypratania nehnuteľnosti - I. I.. Č.. XXXX/X - W. I. W. G. XXX N., I. I.. Č.. XXXX/X - P. W. G. XXX N., pozemku I.. Č.. XXXX/X - P. I. W. G. XXX N., I. I.. Č.. XXXX/X -zastavané plochy o G. XXmX, ako aj rodinného domu C.. Č.. XXXX, ktorý je postavený na pozemku I.. Č.. 1352/5 spolu s príslušenstvom (ploty, vedľajšia stavba, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky), ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na V. Č.. X, G. R.. Ú.. E. B., ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do tejto nehnuteľnosti, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000,- Sk mesačne počnúc od 1.12.2002 až do vypratania uvedenej nehnuteľnosti, a ako i náhrady trov konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tak, že uvedenú nehnuteľnosť, navrhovateľ a jeho brat, I.. K. Z., nadobudli do podielového spoluvlastníctva dedením na základe D 864/64, ako aj na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.3.2003, 31D 1302/2002, D not 149/2002, každý v podiele 1. V súčasnosti rodinný dom so záhradou užíva odporkyňa, dcéra jeho brata K. Z., so svojim druhom, a to bez akéhokoľvek súhlasu zo strany navrhovateľa. Navyše odporkyňa v priestoroch nehnuteľnosti chová psy bojových plemien, čo už samo osebe znemožňuje navrhovateľovi riadne užívať nehnuteľnosť, pričom na nehnuteľnosti uskutočňuje činnosti, s ktorými tento výslovne nesúhlasí (napríklad na pozemku nehnuteľnosti bol postavený zastrešený koterec pre psov a pod.). Odporkyňa v priestoroch nehnuteľnosti prevádzkuje živnosť - predmet činnosti: strihanie psov, a to taktiež bez súhlasu navrhovateľa, ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra miesto podnikania odporkyne je na adrese jej trvalého pobytu a to na L. XX, XXX XX E.. Odporkyňa teda užíva nehnuteľnosť ako osoba cudzia, a to bez akéhokoľvek oprávnenia, či zákonného alebo zmluvne dohodnutého právneho základu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že pomery medzi účastníkmi konania sa najviac približujú právnemu vzťahu na základe nájomnej zmluvy a že v danom prípade odporkyňa užíva nehnuteľnosť bez toho, aby za jej užívanie uhrádzala určitú odplatu, na jej strane dochádza k pravidelnému obohacovaniu sa, a to na úkor navrhovateľa. Z tohto dôvodu navrhovateľ uplatňuje voči nej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo forme nájomného vo výške 10.000,- Sk mesačne počnúc od 1.12.2002 až do vypratania predmetnej nehnuteľnosti. Odporkyňa uviedla, že ona spornú nehnuteľnosť užíva na základe súhlasu jej otca, p. K. Z., ako polovičného vlastníka tejto nehnuteľnosti, ktorý jej ju dočasne prenechal na užívanie. Naviac navrhovateľ sa o nehnuteľnosť nestará, a nemá záujem o jej zveľadenie. Ona platí všetky platby s domom súvisiace. Nie je pravdou, že v dome vykonáva podnikateľskú činnosť, teda strihanie psov. Ona nevie, akým spôsobom by sa mala obohacovať na úkor navrhovateľa. Nie je je jasné, za čo mu má platiť nájomné. Návrh žiadala preto v celom rozsahu zamietnuť, podobne i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, trovy konania si uplatnila. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 12 C 86/2003-68 zo dňa 07. 05. 2005 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a odporkyni zakázal zdržať sa zásahov do sporných nehnuteľností a zdržať sa užívania tejto nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 6Co 284/04-87 zo dňa 28. 02. 2005 uznesenie tunajšieho súdu zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 26. 09. 2006 navrhovateľ žiadal súd o pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a to p. K. A., manžela odporkyne a zároveň žiadal pripustiť zmenu petitu tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní vypratať spornú nehnuteľnosť a zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 10.000,- Sk počnúc od 01. 12. 2002 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Tunajší súd Uznesením č. k. 12 C 86/2003-142 zo a 05. 10. 2007 návrhu vyhovel a do konania pripustil na strane odporcu ďalšieho účastníka konania, I.,. K. A.. Odvolaniu odporkyne v 1.rade voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave nevyhovel a Uznesením č. k. 8Co 37/2008-160 zo dňa 30. 06. 2008 jej odvolanie zamietol. Neskôr vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť ohľadom vypratania nehnuteľností odporcami v 1. a 2. rade a žiadal konanie podľa § 96 ods. O.s.p. zastaviť s odôvodnením, že v konaní vedenom pred tunajším súdom č.k. 18C 76/2003 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi ním a jeho bratom p. K. Z. súd rozhodol dňa 06.03.2008-168 tak, že zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k sporným pozemkom a tieto prikázal do výlučného vlastníctva I.. K.na Z., pričom ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.700.000,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 04. 2008. Teda v tejto časti sa stal návrh bezpredmetným. Podobne vyčíslil nedoplatky odporcov v 1. a 2. rade za obdobie od 01. 12. 2002 do 15. 04. 2008 a tieto si uplatnil vo výške 645.000,- Sk. Súd preto Uznesením č.k. 12 C 86/2003-64 zo dňa 28. 09. 2008 konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 48.074,- Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2008. Navrhovanú zmenu petitu súd prvého stupňa za prítomnosti účastníkov konania pripustil na pojednávaní dňa 30. 01. 2009. Odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť, odporca II vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 139 ods. 1,2,3, ust. § 451 ods. 1 a 2 a ust. 457, uat. § 39, ust. § 517 ods. 1,2 OZ konštatujúc, že mal za preukázané, že odporkyňa v 1. rade G. v rozhodnom čase od 15. 12. 2002 do 15. 04. 2008, do vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak nie po celý čas bývala, tak po celý tento čas podnikala. Podľa svedeckej výpovede susedy, I.dporkyňa v 1. rade, v rokoch 2003 - 2008, chovala, strihala psíkov, bolo ich asi 4 - 5, možno ich bolo aj 10, aj ich predávala. Odporkyňa v 1. rade spočiatku toto obdobie vôbec nesporovala, naopak stále zotrvávala na stanovisku, že bývala v dome so súhlasom svojho otca, ako spoluvlastníka domu a predovšetkým zdôrazňovala, že obývala iba časť patriacu jej otcovi. V zmysle ust. § 139 Obč. zákonníka, ako pred súdom potvrdil i podielový polovičný spoluvlastník sporného domu p. K. Z., na nakladaní a hospodárení so spoločnou vecou, teda sporným rodinným domom sa s navrhovateľom nedohodli. Zákon jednoznačne hovorí, že v prípade, ak dohode medzi spoluvlastníkmi nedôjde, rozhodne na ich návrh súd. Keďže pred súdom vypovedali ako odporcovia v 1. a 2. rade i p. K. Z., že títo od počiatku vedeli, že navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby v dome býval ktokoľvek, kto nie je zapísaný na liste vlastníctva, taktiež si výslovne neželal, aby tam bývala odporkyňa v 1. rade, mal sa predovšetkým p. K. Z. obrátiť podľa § 139 ods. 3 Obč. zákonníka s návrhom na súd, aby tento rozhodol, či môže dom prenajať dcére, nakoľko išlo o dôležitú zmenu spoločnej veci, a cítil sa byť pri rovnosti hlasov prehlasovaný. To však neurobil a v rozpore so zákonom odporkyni v1. rade vystavil povolenie, že v dom môže užívať od 14. 12. 2002. Tento dátum súd považoval za rozhodný pri stanovení povinnosti odporkyne v 1. rade k vydaniu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi za prenájom domu, bez jeho súhlasu. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že odporkyňa v 1. rade v dome bývala už od 01. 12. 2002, pretože žiadnym dôkazom túto skutočnosť nepreukázal. Dátum si 14. 12. 2002 si odporkyňa v 1. rade s p. K. Z. písomne stanovili sami a určite nie bezúčelne, ale preto, že vedeli, že navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby odporkyňa v 1. rade v dome bývala, a už vôbec, aby tam chovala psov, ktorých sa on bál. Aj keby tam totiž odporkyňa v 1. rade bývala iba od septembra 2004 do mája 2005, ako sama priznala, už skôr, od roku k 1997 nepretržite, v dome chovala psov, slúžiacich jej na podnikanie, teda v dome vykonávala podnikateľskú činnosť, a to i strihanie psov. Hoci sa tvárila, že tam psov iba chovala, že ona vlastne takto podnikateľskú činnosť nevykonávala. Žiaden dôkaz súdu o tejto skutočnosti nepredložila a preto súd jej tvrdeniu neuveril a považoval ho za účelové. Podstatné vo veci bolo, že smrti jej babky, od júna 2004, bez súhlasu navrhovateľa, ako polovičného vlastníka domu, teda de facto pre ňu na cudzom pozemku, bez nájomnej zmluvy s navrhovateľom podnikala. Či samotných psov strihala iba v garáži, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jej otca, I.. K. Z., bolo nepodstatné, pretože ako sama pred súdom vypovedala, pokiaľ bola v dome ona, psy boli voľne pustené, a bola ich celá svorka. O tomto sa osobne na ohliadke v spornom dome presvedčila sudkyňa so svojou asistentkou, lebo hoci psi mali v čase ohliadky možno 3-4 mesiace, tým, že ich bolo veľa, pôsobili až desivo. Odporkyňa v 1. rade sa skutočne neprimerane a bez rešpektu správala k navrhovateľovi tak, ako keby vôbec nebol žiadnym vlastníkom rodičovského domu a nemal sa čo do vecí starať. Pričom išlo o staršieho človeka, ku ktorému nemala žiadnu úctu, a to ani s ohľadom na jeho vek. A. bolo viackrát povedané, nebolo vecou súdu v tomto konaní preukazovať nebezpečnosť chovaných psov, ale jednoznačne možno konštatovať, že psy vzbudzovali strach, ako na obrázkoch z časopisov v spise založených, (čl. 206-208) tak i v skutočnosti. Podobne sa vyjadrila i svedkyňa I. že sa spočiatku psov báli, potom si na vlastné náklady dali postaviť bezpečnejší plot, aby boli pred nimi chránený. Hoci odporkyňu v 1. rade, alebo jej otca vyzvali, aby dali plot do poriadku, títo reagovali tak, aby si ho dala postaviť na vlastné náklady, čo aj urobila. Podobne z novinových článkov v spise založených vyplýva, že tieto psy viackrát zaútočili. Preto bol strach navrhovateľa voči nim dôvodný a pre tento dôvod dom nenavštevoval a a ako riadny vlastník ani neužíval, hoci dane vo výške svojho podielu platil. Napriek tomu, že odporkyňa v 1. rade pred súdom taktiež uviedla, že i podľa súdneho znalca bol sporný dom nedeliteľný, a skutočne i bol, nemohla sa preto pohybovať po dome iba v podiele patriacemu jej otcovi, nakoľko podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je to, že podiel vymedzuje ideálnu mieru účasti spoluvlastníctva na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Za danej situácie sa nedalo povedať, že pokiaľ obývala iba jednu izbu, používala kuchyňu, kúpeľňu a WC, že užívala iba podiel patriaci jej otcovi. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa v 1. rade dom na W. M.. užívala bez právneho dôvodu, bez zmluvy s navrhovateľom, teda sa na jeho úkor obohatila tým, že mu neplatila prenájom za jeho užívanie a podnikanie. Nebolo pravdou preto tvrdenie jeho právneho zástupcu, že pasívne legitimovaný vo veci mal byť. P. K. Z., ako spoluvlastník domu, pretože na úkor neho sa odporkyňa v 1. rade neobohatila. Bolo irelevantné, či v dome bývala, podstatné pre súd bolo, že tam podnikala, chovala tam psov a strihala ich. Odporkyňa žiadnymi či už svedeckými výpoveďami alebo inými dôkazmi nepreukázala opak. Navrhovateľ naopak túto skutočnosť potvrdil svedeckou výpoveďou p. N., susedy odporcov. Samotnú výšku bezdôvodného obohatenia súd stanovil na sumu rovnajúcu sa polovici zo 400,- eur mesačne, teda 200,-eur mesačne, čo bol podiel pripadajúci navrhovateľovi. Hoci navrhovateľ predložil súdu stanoviská z realitných kancelárií, že v danom čase, v rokoch 2004-2008, ešte pred finančnou krízou sa ceny nehnuteľností za prenájom rodinných domov v Rači pohybovali v rozmedzí cca od 800 - 900,-eur mesačne, tiež sám p. K. Z. podával inzeráty v takejto čiastke, súd vychádzal z praktických skúseností, že každý sa snaží v inzeráte požadovať sumu vyššiu a napokon pri dohode sa vyjedná suma nižšia. Súd prvého stupňa preto navrhovateľom požadovanú sumu 331,94 eur mesačne vyhodnotil ako nadhodnotenú a to predovšetkým po vykonanej ohliadke sporného domu. Dom pôsobil ošarpane, nebolo do neho dlhodobo investované, a skutočne jedinou klientelou, ktorá by si dom mohla prenajať, boli stavební robotníci a pod. Súd v čase ohliadky videl po zemi rozložené deky stavebných robotníkov, slúžiace ako postele, zariadenie v dome nebolo takmer žiadne. Ak by bola realitnou kanceláriou vykonaná ohliadka, cenu by stanovili podstatne nižšiu. V danom prípade sa nedalo zovšeobecňovať. Ale za sumu 400,- eur mesačne sa nehnuteľnosť dala prenajať určite vždy, za celé požadované obdobie, nakoľko B.e žiadanou lokalitou na prenájom. V bode petitu súd preto zaviazal odporkyňu v 1. rade na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.300,-eur za obdobie od 15. 12. 2002 do 30.09.2004, po á 200,- eur mesačne. Podobne za obdobie od 01. 10. 2004 do 15. 04. 2008 sumu 8.500,- eur, po á 200,- eur mesačne. Vo zvyšku požadovanej istiny súd návrh voči odporkyni v 1. rade zamietol. Na základe vyššie citovaného ustanovenia súd spolu s dlžnou istinou zaviazal odporkyňu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania jednotlivých mesačných plnení, s úrokmi stanovenými v súlade s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ išlo o vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi v 2. rade, právny zástupca s ohľadom na vznesenú námietku premlčania jeho právnej zástupkyne vzal návrh sčasti späť a to za obdobie do 01. 10. 2004. Keďže v konaní sa nepodarilo navrhovateľovi jednoznačne preukázať, presne v akom časovom období tento dom užíval, keďže on tvrdil, že tam iba občas prespával, že bol vlastníkom domu vo Sv. Jure, že navrhovateľ ho nikdy osobne, ani písomne neoslovil, aby v dome neprespával, a pod., súd prvého stupňa návrh voči nemu v celosti zamietol, s odôvodnením, že navrhovateľ voči nemu dôkazné bremeno neuniesol. O trovách konania navrhovateľa rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a tomuto v spore úspešnému priznal plnú náhradu trov, ktoré vynaložil v konaní, keďže výška bezdôvodného obohatenia bola závislá od posúdenia súdu. O náhrade trov konania odporcovi v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a tomuto v konaní úspešnom priznal ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie odporkyňa konštatujúc že konanie súd prvého stupňa sa vyznačuje prílišnou benevolenciou vo vzťahu k navrhovateľovi, keď pripustil akúkoľvek zmenu žalobného návrhu bez toho, aby navrhovateľ ozrejmil z akých podkladov vychádzal pri návrhu na zmenu návrhu. Je tiež neprípustné, aby súd rozhodol o návrhu na zmenu návrhu bez toho, aby sa pred tým vysporiadal s návrhmi na zmenu návrhu skôr podanými. Uviedla, že ak nie je v rozsudku určená lehota na plnenie rozsudok nie je vykonateľný. Posledným návrhom na pripustenie zmeny návrhu bol vypustený solidárny záväzok odporcov, nie je teda možné aby súd konečným rozhodnutím vo veci po zamietnutí návrhu voči odporcovi II zaviazal odporkyňu I na plnenie celej čiastky. Poukázala na to, že nepreskúmateľný je rozsudok aj vtedy, ak v odôvodnení rozsudku chýbajú skutkové zistenia urobené s odkazom na príslušné dôkazy a ak zo záverov súdu ohľadne rôznych sporných položiek nie je zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri svojom hodnotení, najmä s poukazom, že nepovažuje za preukázané, že v predmetnom dome bývala, prípadne že by tu podnikala. Aj v prípade, ak by sa súd stotožnil s navrhovateľom, že odporcovia sa na úkor navrhovateľa obohatili , ich investície v podobe zhodnotenia majetku navrhovateľa by vykompenzovali. Uviedla, že podľa ust. § 456 OY navrhovateľa nepovažuje za aktívne legitimovaného na podanie takéhoto návrhu. Rovnako sa súd prvého stupňa nevysporiadal, s o skutočnosťou, že navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť užíval do 11.04.2003. Poukázala na ust. § 458 ods. 2 OZ - na možnosť priznania úžitkov bezdôvodného obohatenia - úrokov z omeškania, len v prípade, že kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Žiadala napadnutý rozsudok súd prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadala o náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie aj navrhovateľ, uviedol, že odporca II jednoznačne v konaní uviedol, že spolu so svojou manželkou odporkyňou I bývali spolu v dome po sobáši v roku 2004, takže nemohol súd prvého stupňa uviesť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení bývania odporcu II v predmetnom dome. Toto tvrdenie podporuje aj samotné tvrdenie odporcov, že od roku 2003 do roku 2007 zaplatili na energiách sumu 243 901 Sk. Nesúhlasil s výškou bezdôvodného obohatenia určenou súdom prvého stupňa, keď v danom čase sa prenájmy nehnuteľnosti pohybovali v rozpätí 800-900 eur za podobnú nehnuteľnosť, a v čase ohliadky predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľov brat predmetnú nehnuteľnosť podľa jeho vyjadrenia prenajímal za 15.000 Sk. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd prizná navrhovateľov vydanie bezdôvodného obohatenie v celom žalovanom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne I a navrhovateľa uviedol odporca, II, že žiada odvolací súd aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietol aj vo vzťahu k odporkyni I. Odporkyňa II vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhuje aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v tej časti ktorou zamietol návrh v časti odporcu II. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne zotrval na svojich názoroch prezentovaných vo svojom odvolaní. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, žiadajúc ho zrušiť. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolania odporkyne I, a navrhovateľa sú dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že aj napriek rozsiahlo vykonanému dokazovaniu súd prvého stupňa rozhodol v niektorých častiach nesprávne a v niektorých svoje rozhodnutie neoprel o vykonané dokazovanie čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Čo sa týka procesných nedostatkov, v prvom rade je pravdou, že navrhovateľ vo svojom poslednom návrhu na zmenu petitu, nežiadal odporcov zaviazať solidárne, avšak z rozhodnutia súdu prvého stupňa mne je zrejmé, či svoje rozhodnutie, ktoré vychládza zo solidarity záväzku je náhodilosť nerešpektovania navrhovaného petitu, alebo rešpektovanie zákonnej solidarity vzhľadom na absenciu odôvodenia rozsudku v tejto časti. Zároveň odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku týkajúcu sa náhrady trov konania navrhovateľa opierajúcu sa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. teda zásadu úspechu v konaní a zároveň o ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na to, že rozhodnutie o výške bezdôvodného obohatenia záviselo od úvahy súdu. Jednak tu súd prvého stupňa. zmiešal dve ustanovenia právneho predpisu, a aj keď sa dá vytušiť že chcel použiť ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., teda že výška bezdôvodného obohatenia závisela od úvahy súdu, nie je jasné ako mohol potom spätne priznať úroky z omeškania z bezdôvodného obohatenia, keď jeho výšku ustálil až súd (ak o výške bezdôvodného obohatenia rozhoduje súd konštitutívne vo svojom meritórnom rozhodnutí, nemohli sa odporcovia dostať do omeškania). Čo sa týka hmotnoprávnych nedostatkov súd prvého stupňa predovšetkým nerešpektoval ustanovenie § 451ods. 1,2 OZ dôsledne. Bezdôvodné obohatenie podľa jeho definície je majetkový prospech, ktorý niekto získa na úkor iného. To znamená, že nie je možné prehliadnuť investície urobené navrhovateľmi do predmetnej nehnuteľnosti, ako ani čiastky ktoré platili odporcovia ako čiastky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, ktoré zároveň nie sú platením energií nimi spotrebovanými. V tejto súvislosti je súdom prvého stupňa ani nedoriešená otázka stavu nehnuteľnosti v čase jej sprístupnenia pre odporcov (či vôbec bola nehnuteľnosť užívania schopná a teda prenajateľná na trvalé celoročné užívanie ako celok) - a to oboch, lebo tvrdenie, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom užívania nehnuteľnosti odporom II, v časti nepremlčanej nie je akceptovateľná. Je zrejmé, že odporcovia nehnuteľnosť užívali, odporkyňa I v nej aj podnikala, ale výška bezdôvodného obohatenia s poukazom na obvyklé nájomné nie je dostatočne ustálená a ani odôvodnená. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre jeho chyby, nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 221 ods. 1 písm. c) O.s.p./ a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O.s.p./. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. Rovnako zrušil aj samotné uznesenie o náhrade trov konania svojim výrokom na rozhodnutie vo veci navažujúci. Odvolací súd konštatuje, že rozsah tohto dokazovania z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania prekračuje rámec dokazovania na odvolacom súde predpokladaný ust. § 213 O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie v naznačených smeroch, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, potreba ktorých sa objaví v priebehu konania a potom svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodniť. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení jeho výsledkov /§ 132 O.s.p./ súd prvého stupňa znova o veci rozhodne, podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov celého konania, podľa jeho výsledku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.