Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/345/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899770 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1303899770.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej vo veci žalobcu: Š. Z., bytom: R. Y. XX, E., v zast.: Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., so sídlom: Račianska 61 Bratislava, proti žalovaným: 1/ K. A., bytom: L. XX, E., v zast.: Mgr. Igor Schweighofer, advokátom so sídlom: Holíčska 28, Bratislava, 2/ K. A., bytom: W. XX, E., v zast. JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátkou so sídlom: Jašíkova 2, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/86/2003-612 zo dňa 17.02.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 302,68 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 14 107,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 331,94 Eur od 01.04.2006 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.05.2006 až do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 331,94 Eur od 01.06.2006 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.07.2006 až do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 331,94 Eur od 01.08.2006 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.09.2006 až do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 331,94 Eur od 01.10.2006 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.11.2006 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.12.2006 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.01.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.02.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.03.2007 až do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 331,94 Eur od 01.04.2007 až do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 331,94 Eur od 01.05.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.06.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.07.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.08.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.09.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.10.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.11.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.12.2007 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.01.2008 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.02.2008 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.03.2008 až do zaplatenia zo sumy 331,94 Eur od 01.04.2008 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnej výške. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 451 ods. 1, 2, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou doručenou súdu 1. inštancie dňa 28. 05. 2003 sa žalobca pôvodne iba voči žalovanej 1/ domáhal vypratania nehnuteľnosti : pozemku I.. Č.. XXXX/X - ost. plochy, o výmere 156 m2, pozemku I.. Č.. XXXX/X - P., o výmere 251 m2, pozemku I.. Č.. XXXX/ X - zast. plochy, o výmere 108 m2, pozemku I.. Č.. XXXX/X -zastavané plochy o výmere 47 m2, ako aj rodinného domu so C.. Č.. XXXX, postavený na pozemku I.. Č.. XXXX/X spolu s príslušenstvom (ploty, vedľajšia stavba, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, pozemky), ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na V. Č.. X, R.. Ú.. E. B., ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do tejto nehnuteľnosti, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež aby ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Sk mesačne, počnúc od 1.12.2002 do vypratania uvedenej nehnuteľnosti, a ako i náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ohliadkou nehnuteľnosti, výsluchom svedkov: K. Z., G. N., N. P., N. A., N. R.R., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi - V. Č.. X, Osvedčením o dedičstve č. k. 31 D 1302/2002, stanoviskom realitnej kancelárie zo dňa 24.04.2003, odhadom ceny prenájmu Z. -B., C..B..W.., zo dňa 10. 07. 2009, inzerciou o spornej nehnuteľnosti, výpisom zo Živnostenského registra, povolením o užívaní domu, ZP č. 85/2002, spisom tun. súdu č. k. 18 C 76/2003, platobným výmerom č. 106620042, č. 252088/2006 -2077/1, fotodokumentáciou domu a chovných psov, článkami z novín, fa za elektrinu, dokladmi SIPO a inými dokladmi v spise založenými a zistil tento skutkový stav : 4. Žalobca a jeho brat, I.. K. Z., nadobudli dedením, po svojej matke, Q. Z., P.. Z. XX.XX.XXXX, na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 31D 1302/2002, D not 149/2002 zo dňa 26.3.2003, právoplatne dňa 11.04.2003, o. i. sporný rodinný dom so C.. Č.. XXXX, nachádzajúci sa v k. ú. B., na W. M.. Č.. XX, v E., zapísaný na V. Č.. X, každý v podiele 1/2. 5. Z povolenia brata žalobcu, K.na Z. súd zistil, že tento písomne vystavil svojej dcére, žalovanej v 1. rade, povolenie a súhlas, aby sporný dom na W. Č.. XX, G. E. od 14. 12. 2002 užívala a spravovala jeho podiel, a to na dobu neurčitú. (čl. 37) 6. Zo spisu tun. súdu č. k. 18 C 76/2003 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 06.03.2008 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho brata k sporným nehnuteľnostiam a tieto súd prikázal do výlučného vlastníctva K. Z.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2008. V tomto konaní bolo vykonaným znaleckým dokazovaním preukázané, že sporný dom deliteľný nie je. 7. Z ohliadky na mieste samom dňa 18.06.2009 súd zistil, že rodinný dom na W. M.. Č.. XX, G. E. je v užívaní od r. 1953 v takmer pôvodnom stave. Dom je prízemný, má 3 obývateľné miestnosti, plus chodbu, kuchyňu, kúpeľňu a WC, o rozmeroch 3,5 x 3,5 m, 4,5 x 4 m, 3,5 x 3,5 m, 4 x 4,5 m, s 25- ročnou kuchynskou linkou a kotlom na plyn, cca 40 ročným. V kúpeľni sa nachádza prietokový ohrievač na teplú vodu, 5-ročný. Pri dome sa nachádza záhrada s ovocnými stromami, značne zanedbaná. 8. Súd v čase ohliadky domu zistil, že p. K. Z., ako súčasný vlastník domu, tento prenajíma podľa jeho vyjadrenia stavebným robotníkom, v počte 8-9, s nájomným 15.000,- Sk / mesiac, + 3.000,- Sk na energie. 9. Zo znaleckého posudku č. 85/2002 zo dňa 05.08.2002 vypracovaného Q.. Z.A. W., znalcom z odboru stavebníctvo mal súd za preukázané, že sporný dom má kúrenie ústredné, z plynového kotla, s radiátormi, TÚV pripravovaná v prietokovom ohrievači, sporák plynový, vnútorné vybavenie drez, vaňa a umývadlo. Elektroinštalácia svetelná, motorická, rozvod vody studenej a teplej z centrálneho zdroja. Inštalácia plynu, zdroj teplej vody z prietokového plynového ohrievača, kanalizácia z kúpeľne a kuchyne. Dom s pozemkom a trvalými porastami bol ocenený na sumu 991.195,27 Sk. (čl. 95). 10. Výpisom zo živnostenského listu ev. č. ŽO-97/05628/001 zo dňa 15.04.1997 mal súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade osvedčila vznik živnostenského oprávnenia na vykonávanie ohlasovanej živnosti: strihanie a úprava psov, s miestom podnikania na adrese jej trvalého pobytu: L. XX, XXX XX E., s dátumom vzniku: 09.04.1997 (čl. 35) Slovenská kynologická jednota vystavila žalovanej v 1. rade Preukaz o pôvode psa, z ktorého vyplýva, že žalovaná v 1. rade je chovateľom psov. (čl. 38, 42, 44). 11. Z platobného dokladu SIPO II súd zistil, že sumy na inkaso - plyn, (čl. 48 - 52), faktúry na zálohu za spotrebu elektrickej energie (čl. 53-63) sú vystavené na meno: K. Z.. 12. Ohľadom ceny prenájmov v danom čase a v danej lokalite sa vyjadrili nasledovné realitné kancelárie: Realitná kancelária Q.. P. Y.-X. B.Č. sa dňa 24.04.2003 písomne vyjadrila tak, že v lokalite E.-B. sa výška nájomného v rodinnom dome -zas. plocha 100 m2, s pozemkom 5,5 ára pohybuje v rozmedzí 25 000 - 30 000,- Sk/mesiac. Realitná kancelária Y. B. Q., C..B...W.. sa dňa 23.09.2009 vyjadrila tak, že na základe obhliadky rodinného domu na W. M.. realitný maklér usúdil, že nehnuteľnosť je v pôvodnom a zanedbanom stave a v r. 2004-2007 by sa dala prenajať max za cenu 266-332,- Eur (8 000-10 000 Sk)+ energie. (čl.232) Podľa vyjadrenia B. B. C..B..W. zo dňa 22. 6. 2009, sporný dom je v pôvodnom stave, bez rekonštrukcie, nižší štandard, doporučená cena za prenájom by podľa nich bola max. 820,- Eur/mesiac + energie. Z. - B., C.. C..B..W.. listom zo dňa 10.07.2009 stanovil cenu prenájmu spornej nehnuteľnosti odhadom, na sumu 896,24 Eur/mesiac, (27.000,- Sk) (čl. 257). Z internetovej stránky U..L..sk <J.:/..L..sk> zo dňa 02.07.2007 súd zistil, že K. Z. ponúka na prenájom sporný dom za cenu 25.000, Sk/mesiac + 4.000,-Sk energie. (čl. 255). Podobne z internetovej stránky U..Y..sk prenájom J.:/..Y. sk. I. súd zistil, že prenájom sporného domu bolo avizované za cenu 25.000 Sk /mesiac.(čl. 256) Súdu boli predložené inzeráty ohľadom iných nehnuteľností v danej lokalite: na internetovej stránke U..B..sk <J.:/..B..sk> zo dňa 7. 5. 2009 : prenájom rodinného domu, na Remeselníckej ul., v Rači, 4 - izbový rodinný dom s garážou, za cenu 1.300,- Eur/mesiac + energie. (čl. 259). Na tejto stránke zo dňa 19.4.2009 je inzerovaný prenájom štýlového novo skolaudovaného rodinného domu za cenu 1.200,- Eur/mesiac. (čl. 260). Na čl. 261 ide o rodinný dom v B., využívaný na bývanie, spojené s podnikaním, k tomu samostatná garáž a ďalšie parkovacie miesta za cenu 1.300,- Eur/ mesiac + energie. Na internetovej stránke U..E..sk <J.:/..E..sk> je inzerát dvojpodlažného tehlového, 6-izbového domu, s čiastočnou rekonštrukciou v B., vhodný na bývanie aj na podnikanie, vstup cez elektrickú bránu na diaľkové ovládanie + podkrovie, využiteľné ako archív, plastové okná, leštená dlažba, parkety, alarm a pod., za cenu nájmu 87,- Eur ( 2.620 Sk), čl. 262. Ďalší inzerát na tejto stránke je zo dňa 11.6.2009 - prenájom domu na I. F. v B., v novostavbe, dom troj a viac podlažný, za cenu 1.380,- Eur. (čl. 263) Na čl. 264 je inzerát o prenájme domu v novostavbe, 5 - izbový dom, 3 podlažný, 3 x terasa, 2 x garáž, klíma, 3 x kúpeľňa za cenu 1.200,- Eur/mes. + 200,- Eur energie. 13. Po začatí konania, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.3.2010 ( čl. 338) vzal žalobca žalobu sčasti späť a žiadal súd, aby konanie voči žalovanej v 1. rade v časti úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2003 do 31.3.2006, zastavil. Podobne voči žalovanému v 2. rade žiadal konanie zastaviť v časti 7.302,68 Eur a v časti úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2003 do 31.3.2006, s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými za toto obdobie. Za súhlasu žalovaných súd prvej inštancie Uznesením č.k. 12 C 86/2003 - 359 zo dňa 28.6.2010 konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade zastavil a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov konanie žalovaným v 1. a 2. rade. Na odvolanie žalobcu, odvolací súd v Bratislave Uznesením č.k. 5CO 84/2011 - 398 zo dňa 19.05.2015 Uznesenie súdu 1. stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa žalovaného v 2. rade, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby opätovne rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu voči žalovanému v 2. rade a následne pokračoval v konaní o zmenenom návrhu v zmysle podania z 10.3.2010. Tun. súd Uznesením č.k. 12 C 86/2003 - 401 zo dňa 3.5.2011 opätovne zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade v časti 7.302,68 Eur a do časti úrokov z omeškania za obdobie od 1.1.2003 do 31.3.2006 a zároveň pripustil ako poslednú zmenu pôvodného petitu v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti pripustenej zmeny petitu dňa 23.5.2011 a v časti zastavenia konania dňa 8.6.2011. 14. Z výsluchu žalobcu pred súdom bolo zistené, že v spornom rodinnom dome, na W. M.. Č.. XX, G. E. býval do roku 1963, pokiaľ sa neoženil. Bol to dom jeho rodičov. Po smrti mamy, v r. 2002 sa do domu nasťahovala žalovaná v 1. rade, so svojim priateľom, dnes už manželom, žalovaným v 2. rade. Keď jej povedal, že nemá právo v dome bývať, ona mu odpovedala, že : „ ona tam môže bývať, nech sa do toho nestará! “ Brata vyzval, aby sa v dome nezdržovali osoby, ktoré nie sú na liste vlastníctva, pričom brat to nerešpektoval. Do domu nechodil, nakoľko tam žalovaná 1. rade bývala a chovala tam 5-6 psov, ktorí sa voľne pohybovali. Žalovaná v 1. rade vystavala po smrti jeho matky, niekedy v roku 2003-2005, v spornom dome voliéry pre psov, podnikala tam, v inzerátoch udávala adresu, W. M.. Č.. XX, v E.. Pred podaním žaloby, v r. 2003 navštívil realitnú kanceláriu v B. - 1. B.Q. - P. Y., kde mu bolo povedané, že prenájom rodinných domov sa v B. pohybuje vo výške cca 25.000,- Sk mesačne, preto z tejto sumy žiada menej ako polovicu, t.j. 10.000 Sk mesačne do 1. 4. 2008, kedy sa stal výlučným vlastníkom sporného domu jeho brat. 15. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca po smrti svojej matky nemal možnosť vstúpiť do domu a užívať ho, investovať. Bolo mu v tom zabránené, lebo zámky na dome boli vymenené a boli tam psy, ktorých sa bál. V Y.G. Č. zo dňa 15.10.2009 je článok „zúriví psy dotrhali mladíka", kde je pes tohto typu útočníkom. Žalobca uviedol, že sa takéhoto typu psa bojí, podobne vypovedala suseda, I.. N., že sa psov vyľakala, lebo plot bol v dezolátnom stave a z obavy pred psami, si dala vyhotoviť nový plot, ktorý ju stál cca 35.000,- Sk. Podľa stanovísk realitných kancelárií, tieto viac - menej zhodne stanovujú cenu prenájmu nehnuteľností v B., za cca 830,- Eur /mesačne + energie, pričom žalobou sa domáhajú iba polovice zo sumy 20.000,- Sk, hoci podľa inzerátu samotného vlastníka nehnuteľnosti, tento nehnuteľnosť ponúka na prenájom za sumu 25.000,-Sk/mesačne + energie. Taktiež poukázal na výpoveď svedkyne, ktorá potvrdila, že obdobná nehnuteľnosť v danej lokalite sa prenajíma cca 26.000,- Sk mesačne + energie. Žalobe žiadal vyhovieť a z titulu uzavretia manželstva žalovaných, kedy ide o zákonnú solidaritu, žiadal, aby v časti, v ktorej majú byť zaviazaní žalovaní v 1. a 2. rade, boli zaviazaní voči žalobcovi solidárne. 16. Z výsluchu žalovanej v 1. rade pred súdom bolo zistené, že do sporného domu sa so žalovaným v 2. rade nasťahovala v decembri 2002, už predtým tam chovala psov. Popierala, že by v dome vykonávala živnosť. Pokiaľ susedom strihala psov, vždy to robila v garáži, ktorá nikdy nebola vo vlastníctve žalobcu. Potvrdila, že má chovnú stanicu, ale poprela, že by so psami podnikala, údajne ich chovala iba na výstavy. Inokedy zas rozporne tvrdila, že nikdy nebývala v dome nepretržite, napr. iba rok, inokedy, že iba 2 mesiace. Pred súdom nepoprela, že nevedela, že žalobca nesúhlasí s tým, aby v dome bývala, ale zotrvávala na názore, že dom bol jej otca a ten súhlasil s tým, aby tam bývala, pričom obývala iba polovicu domu, pričom vedela, že dom nie je reálne deliteľný. Žalobca podľa jej názoru nemal záujem zveľaďovať nehnuteľnosť, preto ona s manželom dali v roku 2004 opraviť kúrenie a bojler na teplú vodu, investovali tam iba to nevyhnutné, aby tam mohli bývať, nakoľko v tom čase sa im narodilo dieťa. Inokedy zase tvrdila, že spolu s manželom, od júna 2002, hradili všetky platby za dom, t.j. mesačne platili plyn, elektrinu, vodu, odpad, od r. 2003 do r. 2007 zaplatili s manželom na energiách sumu 243 901 Sk, otec si to nepamätá, platili to ona s manželom, má doma všetky doklady o platbách. Uviedla, že zámok na dome bol vymenený v r. 2005. 17. Z výsluchu žalovaného v 2. rade súd zistil, že od žalovanej v 1. rade, ako od svojej manželky vedel, že žalobca nesúhlasí s tým, aby v dome na W.Y. Č.. XX, bývali. Priznal, že pred uzatvorením manželstva so žalovanou v 1. rade od roku 2002 v dome prespával. Potvrdil, že po sobáši, v roku 2004, bývali stále v E., pretože ich o to žiadal brat žalobcu, I.. K. Z.. O žiadnych nákladoch a investíciách do domu sa nezmieňoval. 18. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade namietala pasívnu legitimáciu svojho klienta v spore s odôvodnením, že pokiaľ žalobca vyzýval niekoho na zabránenie vstupu do domu, vždy vyzýval iba spoluvlastníka domu, ]Á. Z., nikdy nie jej klienta. V spore nebolo preukázané, že pokiaľ jej klient vôbec nehnuteľnosť užíval, že by tak činil bez súhlasu spoluvlastníka nehnuteľnosti. Pasívne legitimovaný na konanie v tomto spore je preto I.. K. Z., a nie jej klient. Za svojho mandanta vzniesla námietku premlčania a to v časti istiny i a príslušenstva, nakoľko jej klient bol pripustený do sporu ako účastník konania dňa 21.7.2008. Žalobca dňa 25. 9. 2006 podal návrh na pristúpenie odporcu v 2. rade do konania, až po pripustení do konania bola navrhnutá ďalšia zmena petitu a až ňou od neho žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia. 19. Z výsluchu svedka, I.. K. Z., ako podielového spoluvlastníka spornej nehnuteľnosti súd zistil, že o hospodárení so spoločnou vecou, t.j. domom na W.Y. XX, G. E., sa s bratom sa nedohodli, iba dane platili každý vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že zámok na vstupnej bráne domu vymenil niekedy v r. 2004 alebo 2005. raz tvrdil, že žalovaná v 1. rade znášala poplatky za prevádzkovanie domu, potom zase rozporne, že platila iba za to obdobie, kedy tam bývala, čo bolo od septembra 2004 do mája 2005, inak za dom platil náklady on. Potom zase rozporne vyjadril, že si nepamätá, že by žalovaná v 1. rade uhrádzala energie za rodinný dom. Tvrdil, že žalovaná v 1. rade postavila ešte za života jeho matky, na pozemku 2 voliéry, nové nepostavila. Po narodení vnučky, od septembra 2004 bývala v dome žalovaná v 1. rade so svojim manželom, žalovaným v 2. rade. 20. Z výsluchu svedkyne, I.. G. N., pred súdom bolo zistené, že je susedou sporného rodinného domu. Potvrdila, že žalovaná v 1. rade v dome bývala v rokoch 2003-2008, tiež tu chovala a strihala psov, v počte 4 až 10, a potom ich aj predávala. Spomenula, si, že žalobcu stretla v dome iba raz a povedal jej, že do domu nechodí, lebo sa bojí psov. 21. Z výsluchu svedkyne, I.. N. R., priateľky žalovanej v 1. rade bolo zistené, že bola svedkom tohto, že ako žalovaná v 1. rade v predmetnej nehnuteľnosti niekedy vykonávala strihanie psov. Spomínala, že žalovaní vymaľovali tú časť, kde bývali s dieťaťom, t.j. kuchyňu, kúpeľňu, obývačku a jedno WC, druhé bolo nefunkčné. Ona osobne pomáhala oškrabávať steny, boli zavlhnuté a potom spolu maľovali. Žalovaná v 1. rade kúpila materiál a svojpomocne to vymaľovali. Vaňu vybielili , kúpili nové WC a umývadlo. V dome bol plynový kotol, ktorý dala žalovaná v 1. rade vyčistiť a potom ho používala. V dome bola teplá aj studená voda, to bolo v pôvodnom stave, do toho sa neinvestovalo. Opravili kotol, nevedela, čo stála oprava. 22. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Obč. zákonníka súd konštatuje, že žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Z rozsiahleho dokazovania v predmetnej právnej veci bolo napokon výpoveďami aj samotných žalovaných v 1. a 2. rade potvrdené, že sporný dom užívali od decembra 2002 do roku 2008, podobne to potvrdila aj svedkyňa, suseda N., i K. Z.. Nepopierali, že tak učinili napriek nesúhlasu žalovaného, a to bezodplatne. Naviac žalobcovi objektívne bránili vo výkone jeho vlastníckeho práva, nakoľko tento ani len nedisponoval kľúčmi od vchodových dverí, zámky na dome vymenili v r. 2003, a tieto mu ani žalovaní, ani vtedajší spoluvlastník rodinného domu, K. Z., neposkytli. Žalovaná v 1. rade chovala naviac v tejto nehnuteľnosti svorku psov bojového plemena - americký stradford, o ktorého nebezpečnosti boli zo žalobcu založené do spisu početné dôkazy. V danej veci naviac išlo o podielové spoluvlastníctvo, ktoré je tzv. ideálnym spoluvlastníctvom, nakoľko predmetný dom reálne deliteľný nebol, ako to bolo potvrdené znalcom, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu neobstoja tvrdenia žalovaných, že užívali iba „podiel ich otca". Ide o zásadné nepochopenie inštitútu podielového spoluvlastníctva, keďže za daných okolností nie je možné užívanie častí domu, ako ideálneho podielu. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli ani vlastníkmi, či spoluvlastníkmi predmetného domu, boli v obdobnom právnom vzťahu ako nájomcovia, pričom nájomca môže predmet nájmu užívať iba na základe dohody so všetkými spoluvlastníkmi domu. V danom prípade, nielenže žalovaní zmluvu so žalobcom, ako ďalším spoluvlastníkom domu nemali, či už v písomnej alebo v ústnej forme, ale dokonca v dome bývali proti jeho vôli, napriek jeho výslovnému nesúhlasu. Je teda nepochybné, že sa na základe užívania sporných nehnuteľností, bez platenia ceny nájmu, dlhé roky, viac ako 5 rokov, bezdôvodne obohacovali, a to vo výške, ktorá zodpovedá bežnému nájomnému, za porovnateľný rodinný dom s pozemkom, v danom čase a v danej lokalite. Niet pochýb ani o tom, že toto obohatenie si žalovaní v 1. a 2. rade nemôžu privlastniť, ale musia ho vydať žalobcovi, ako v tom čase spoluvlastníkovi rodinného domu. Z tohto dôvodu žalobca dôvodne žiada, aby mu žalovaní v 1. a 2. rade vydali bezdôvodné obohatenie, vo výške jeho podielu, t.j. vo výške 1/2 z bežného nájomného. Pokiaľ žalovaný v 2. rade v prejednávanej veci namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu s odôvodnením, že nároky uplatnené v žalobe si mal žalobca uplatniť u druhého podielového spoluvlastníka - K.na Z.. súd v tejto súvislosti konštatuje, že ide nesprávny a právne neodôvodnený názor, keďže bezdôvodné obohatenie z dôvodu bezodplatného užívania rodinného domu, bez právneho dôvodu, nevzniklo na strane I.. K. Z., ale práve na strane žalovaných v 1. a 2. rade a sú práve žalovaní, ktorí sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podobne je to konštatované v zmysle platnej judikatúry : Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004: Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. 23. Pokiaľ ide o otázku užívania schopnosti sporného rodinného domu, či tento bol i celoročne obývateľný, súd vychádzal i zo znaleckého posudku č. 85/2002 zo dňa 05.08.2002 vypracovaného Q.. Z. W., znalcom z odboru stavebníctvo, teda 9 mesiacov pred podaním žaloby, z ktorého mal za preukázané, že sporný dom je nadzemný, tehlový, murovaný, má ústredné kúrenie z plynového kotla, s radiátormi. TÚV je pripravovaná v prietokovom ohrievači, sporák je plynový. Má vnútorné vybavenie. Elektroinštalácia je svetelná, motorická, rozvod vody studenej a teplej z centrálneho zdroja. Inštalácia plynu, zdroj teplej vody z prietokového plynového ohrievača, kanalizácia z kúpeľne a kuchyne. Dom s pozemkom a trvalými porastami bol ocenený na sumu 991.195,27 Sk. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že by v dome, do júna 2002, teda do svojej smrti, nebývala matka žalobcu. Z predloženej fotodokumentácie sporného rodinného domu, na čl. 599 a nasl., kde je zadokumentovaný stav sporného rodinného domu zo dňa 12.7.2002, t.j. ešte pred podaním žaloby, z ktorého vidno, že dom je obývateľný a zariadený. Neobstojí preto tvrdenie žalovaných, že dom nebol obývateľný. Ako súd už konštatoval, na ohliadke domu, dňa 18.06.2009 bolo zistené, že dom je v pôvodnom stave, zanedbaný, bez dlhodobý investícií, ale rozhodne nie nespôsobilý na bývanie, napr. že by napr. nemal okná, dvere, základné vybavenie pre bežný život, ako napr. vodu, kúrenie, elektrinu a pod., pretože ako to napokon vyplynulo i z preložených dôkazov žalovanou v 1. rade, za užívanie domu sa platil plyn, elektrina, a pod. Teda pokiaľ by dom nebol užívania schopný, neboli by v ňom mohli žalovaní v 1. a 2. rade viac ako 6 rokov bývať a to dokonca v rokoch 2004 až 2008 s malým, novonarodeným dieťaťom, pretože mali i iné možnosti bývania. 24. K otázke investícií, vykonaných žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj k čiastkam, ktoré platili žalovaní, v súvislosti s užívaním nehnuteľností súd zaujal nasledovné stanovisko : Investície žalovaných do vymaľovania domu: Je pochopiteľné, že ak sa niekto nasťahuje po cudzom človekovi do domu, je logické a hygienické, že dom vymaľuje a vykoná nevyhnutné opravy, pre riadne užívanie domu. Pokiaľ uvádzali, že svojpomocne niektoré miestnosti vymaľovali, čo potvrdila i svedkyňa R.Q., za čas ich neoprávneného užívania domu, cca 6 rokov, bola maľovka natoľko opotrebovaná, že pri obhliadke domu súdom, nebola ani nespozorovaná. Aj táto investícia, naviac bez predloženia dokladov o kúpe napr. farieb, je bez súhlasu spoluvlastníka nedôvodná, a tiež nebola preukázaná zostala iba v rovine tvrdenia. Podobne ak bola menená nejaká súčiastka na napr. na kotly, či bojleri, nebol o tom v spise založený žiaden dôkaz. Naviac po opustení domu si ju mohli odmontovať a vec vrátiť do pôvodného stavu. Avšak na toto všetko nemali žalovaní v 1. a 2. rade nárok, lebo tam nebývali so súhlasom jedného z vlastníkov, reálne nedeliteľného domu a to žalobcu. Pokiaľ by súd prirovnal ich postavenie k právnej norme ich postaveniu najbližšej, a to k nájomnému vzťahu, tiež by žiadne opravy, úpravy, nemohli robiť bez súhlasu vlastníka, s výnimkou nevyhnutného. Avšak rozdiel medzi nájomníkom a nimi je zásadný a to ten, že predpokladom nájomného vzťahu je zmluva, ako dvojstranný právny úkon, t.j. konsenzus prenajímateľa a nájomcu na podstatných náležitostiach nájmu, teda predovšetkým súhlas vlastníka s prenájmom nehnuteľnosti, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto zrejme z tohto dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade prostriedky procesnej obrany neprodukovali, tieto nešpecifikovali, a ani sa ich návrhmi na započítanie nedomáhali, a tieto argumenty používali ako obranu. Preto súd na žiadne ich investície, ako nepreukázané, prihliadnuť, za danej konkrétnej situácie nemohol a neprihliadol. Žalovaní v 1. a 2. rade v tejto otázke dôkazné bremeno neuniesli, a nepreukázali presnú výšku týchto investícii. Konštatovali iba, že svojpomocne vykonali nejaké práce na dome, čo bolo pre súd nepostačujúce. Vlastnícke právo je chránené Ústavou SR a je nadradené nad akékoľvek iné právo. De facto by to potom znamenalo, že ak by mal vlastník viacero nehnuteľností, a v niektorej by nebýval, a iná osoba by mu obsadila jeho nehnuteľnosť, a investovala do nej, bez jeho súhlasu a on by jej ešte musel za tieto investície zaplatiť, to by bolo absurdné. Keďže všetko ich počínanie bolo proti vôli žalobcu, bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zákonníka, aby im súd za situácie, keď dom užívali bez právneho dôvodu, akékoľvek investície započítal. Nešlo totiž o prípad napr. bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, alebo právneho dôvodu, ktorý odpadol, kde by sa za konkrétnych okolností prípadu dali investície započítať. 25. Čo sa týka určenia výšky takéhoto bezdôvodného obohatenia, poukázal súd prvej inštancie na nasledovnú judikatúru : Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007, sp. zn. 3 Cdo 298/2006 : Vo všeobecnosti je totiž (aj) pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (na obdobnom právnom názore je založené aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2007, sp. zn. 3 Cdo 298/2006).Najvyšší súd ČR, sp. zn. 30 Cdo 1789/2002: V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci za povinnosť majetkový prospech vydať. 26. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaní v dome na W. M.. Č..XX, G. E., v rozhodnom čase, ako uvádzal žalobca počnúc od 01.12.2002 do 15.04.2008, nielenže bývali, ale žalovaná v 1. rade v ňom po celý čas v ňom podnikala, čo pred súdom potvrdila samotná žalovaná v 1. rade, že chovala a strihala psov, podobne to potvrdila i svedkyňa, suseda, I.. N.. Avšak toto jej podnikanie, na adrese W. XX, G. E., bolo neoprávnené, v rozpore so živnostenským zákonom, nakoľko v živnostenskom liste nemala zapísaný ani chov, či predaj psov, pričom v živnostenskom liste, ktorý súdu predložila, mala ako predmet činnosti uvedený iba: strihanie psov a to na inej adrese: L., E.. 31. Súd 1. inštancie, po zrušujúcom rozsudku vec prehodnotil a to predovšetkým s ohľadom nato, že aj samotný odvolací súd sa stotožnil s názorom tun. súdu, že žalovaní dom užívali nielen na bývanie, ale žalovaná v 1. rade v ňom aj podnikala. V konaní bolo jednoznačne i svedeckými výpoveďami potvrdené, I.. N., p. R., že žalovaná v 1. rade v dome psov nielenže strihala, ale čo bolo podstatné, i chovala, a to na predaj, za účelom zisku. Je pravdou, že iba jediná realitná kancelária Nelly Reality III, s.r..o. vykonala obhliadku sporného rodinného domu, a usúdila, že nehnuteľnosť je v pôvodnom a zanedbanom stave a v r. 2004-2007 by sa dala prenajať max za cenu 266-332,- Eur (8 000-10 000 Sk)+ energie, avšak s ohľadom na nedôveryhodnosť osoby žalovanej v 1. rade, ktorá pred súdom sústavne menila svoje postoje, popierala, že by v dome podnikala, súd dôvodne predpokladá, že túto realitnú kanceláriu neoboznámila s tým, že dom užíva aj na podnikateľské účely, čo by pochopiteľne cenu nájmu navýšilo. Naviac na čl. 601 z fotodokumentácie zo dňa 16.2.2007 vidno, že na pozemku z pravej strany žalovaná v 1. rade svojvoľne, po nasťahovaní sa do domu, vybudovala koterce pre psov, ktoré nie sú vidno vo fotodokumentácii z 12.7.2002. Oproti tomuto jedinému nízko stanovenému nájmu, realitnej kancelárie Y. B. Q., C..B..W.. teda za sumu 266 - 332,- Eur/mesiac, všetky ostatné realitné kancelárie udávajú ceny prenájmu v priemere cca 820,- Eur/mesiac, čo by v podiele 1 žalobcu činilo sumu 410/mesiac, ktorú ani nepožadoval. Napr. realitná kancelária, B. B. C..B..W.., tiež skonštatovala, že sporný dom je v pôvodnom stave, bez rekonštrukcie, má nižší štandard, pričom cenu za prenájom by doporučila tiež vo výške max. 820,- Eur/mesiac + energie. Súd vyhodnotiac všetky tieto skutočnosti, a predovšetkým zavážilo i to, že samotný K. Z., na obhliadke predmetného domu uviedol, že sporný dom prenajíma za sumu 15.000 Sk, v prepočte cca 500,- Eur + energie. S ohľadom na vyššie uvedené ceny prenájmu stanovené realitnými kanceláriami, ak by cena prenájmu podľa K.na Z., 15.000,- Sk v prepočte presne 497,90 Eur, delená 2, činila podiel žalobcu vo výške 248,95 Eur, a to iba titulom užívania nehnuteľností dvomi dospelými osobami a jedným dieťaťom. Súd však s ohľadom na rozhodnutie NS SR, že v daných prípadoch treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil, ako zvyšok priznanej sumy vo výške 331,94 Eur/mesiac, žalobcovi priznal za užívanie jeho nehnuteľnosti, i titulom užívania nehnuteľnosti na podnikateľské účely žalovanou v 1. rade, ktorú stanovil na sumu 82,99 Eur/mesiac, a tak žalobcovi priznal celkom ním požadovanú a dôvodnú sumu nájmu 10.000,- Sk mesačne, čo je v prepočte suma 331,94 eur/ mesačne, ktorú mal súd po vykonanom dokazovaní za obvyklú a ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Ostatné dôkazy súd nevyhodnocoval, nakoľko nemali žiaden vplyv na zmenu rozhodnutia vo veci. 27. Súd priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie nasledovne : voči žalovanej v 1. rade vo výške 7.302,68 Eur, za obdobie od 1.12.2002 do 30.9.2004, t.j. 22 mesiacov x 331,94 Eur. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na zaplatenie sumy 14.107, 40 Eur, za obdobie od 1.10.2004 do 15.4.2008 ( do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ) t.j. za 42 a 1 mesiaca x 331,94 Eur, ako manželov, spoločne a nerozdielne, v zmysle dikcie Obč. zákonníka. 28. Na základe vyššie citovaného ustanovenia súd spolu s dlžnou istinou zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania jednotlivých mesačných plnení, s úrokmi stanovenými v súlade s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok nemal súd s ohľadom na vznesenú námietku premlčania úrokov z omeškania žalovaných za dôvodnú v zmysle § 107 Obč. zák., kedy sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, pretože úroky z omeškania si žalobca voči žalovaným uplatnil podaním zo dňa 13.3.2009, kedy jeho nárok ako správne právny zástupca žalobcu uviedol, bol premlčaný do 13.3.2006, avšak tento si preto uplatňuje úroky z omeškania mesačne počnúc od 1.4.2006 do zaplatenia, teda nárok v uplatnenej časti, nepremlčaný. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa totiž považuje aj žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nárok voči žalovanej v 1. rade dňa 27.5.2003 a voči žalovanému v 2. rade dňa 25.9.2006. Pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, v zmysle tradičnej doktríny a judikatúry: Ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch a ak nesplní dlžník svoju povinnosť včas, má veriteľ právo požadovať tiež úroky z omeškania. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 30. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči nemu zamietol, resp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný 2/ odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. Súdu prvej inštancie odvolateľ vytýka, že nepostupoval v súlade s uznesením č.k. 5 Co l04/20l2-52l, 5 Co 105/2012 zo dňa 19.5.2015 Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný 2/ uvádza, že žalobca podal návrh na pristúpenie odporcu 2/ do konania až 25.9.2006 a až po pripustení žalovaného do konania bola navrhnutá ďalšia zmena petitu a až ňou žalobca žiada od žalovaného 2/ vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd podľa žalovaného 2/ nevzal do úvahy skutočnosť, že zo strany žalobcu absentuje výzva na plnenie voči žalovanému 2/. Na pojednávaní dňa 16.12.2009 sám žalobca uviedol, že nikdy neoslovil žalovaného 2/ na upustenie od užívania a oslovil iba brata/teda spoluvlastníka/. V tejto súvislosti žalovaný 2/ ďalej poukazuje na to, že Krajský súd už v otázke úrokov z omeškania poukázal na prísl. ustanovenia zákona s poukázaním na to, že pokiaľ výšku bezdôvodného obohatenia ustálil až súd, nemohli sa dostať žalovaní do omeškania skôr, ako bola ustálená. Podľa právneho názoru žalovaného 2/ súd neposúdil i dostatočne jasne a zrozumiteľne mieru úspechu alebo neúspechu účastníkov konania. Súd sa podľa názoru žalovaného 2/ taktiež nevyporiadal s otázkou pasívnej legitimácie žalovaných, pričom v tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu 3 Cdo 192/2004. Žalovaný 2/ namieta, že súd nesprávne právne vyhodnotil skutočnosť, že z povolenia žalobcu brata K. Z. súd zistil, že tento písomne vystavil svojej dcére (žalovanej 1/) povolenie a súhlas, aby sporný dom užívala a spravovala jeho podiel na dobu určitú. Rovnako odvolateľ namieta, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkou, že žalobca sa mal domáhať svojich práv voči spoluvlastníkovi v rámci hospodárenia so spoločnou vecou § 139 OZ. Žalovaný 2/ ďalej uvádza, že udržiavacie práce a potrebné investície ako aj zabezpečenie vykurovania, údržby, opravy a údržby vykonávali v dome práve žalovaní. V súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaný 2/ namieta, že súd uvádza dôvod určenia bezdôvodného obohatenia tým, že žalovaná 1/ dome bývala a aj podnikala. Tento výrok sa však nevzťahuje na žalovaného dva, ktorý v dome sústavne nebýval a už vôbec nepodnikal. 31. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ vyjadrila tak, že s jeho odvolaním v plnej miere súhlasí. 32. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca uvádza, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej právnej veci rozsiahle dokazovanie, výsledkom čoho bolo dôsledné posúdenie skutkového a právneho stavu predmetnej právnej veci. Žalobca súčasne poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2015, č.k.: 5 Co104 2012-521, v zmysle ktorého je predmetnej právnej veci jednoznačne daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ a 2/. žalobca zdôrazňuje, že žalovaní v predmetnej právnej veci neuniesli svoje dôkazné bremeno a v predmetnej právnej veci nijakým spôsobom nepreukázali akékoľvek investície, ktoré by vykonali do predmetnej nehnuteľnosti, ako ani žiadne peňažné čiastky, ktoré by platili ako čiastky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti (s výnimkou platieb za energie, ktoré boli nimi spotrebované). 33. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý namieta, že konštatovanie súdu o tom, že žalovaná 1/ v rozhodnom čase od 15.12.2002 do 15.04.2008, do vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak nie po cely čas bývala, tak po celý čas podnikala, sa nevzťahuje na žalovaného 2/, pričom zo strany žalovaných bolo preukázané, že garáž, v ktorej mala žalovaná strihať psov je samostatná stavba, ktorej žalobca nie je a nebol vlastníkom. Výsledky obhliadky podľa žalovaného 2/ nemohli preukázať stav, ktorý súd prvej inštancie pokladal za preukázaný a to z dôvodov, že obhliadka bola vykonaná až 18.6.2009, kedy bol dom už vo vlastníctve otca žalovanej 1/. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 19.5.2015 ustálilo otázku pasívnej legitimácie žalovaných je podľa žalovaného 2/ zavádzajúce. Žalovaný 2/ namieta premlčanie podanej žaloby. 34. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa odvolala taktiež žalovaná 1/, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. ho zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej 1/ náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalovaná 1/ právne odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Žalovaná 1/ má za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení č.k. 5 Co l04/20l2-52l, 5 Co 105/2012 zo dňa 19.5.2015. Žalovaný namieta, že súd napriek vykonanému dokazovaniu navýšil sumu za bezdôvodné obohatenie. Žalovaná 1/ taktiež poukazuje na to, že dom bol trvalo neobývateľný hlavne v zimných mesiacoch, bez rozsiahlej opravy a rekonštrukcie tam mohli len prenocovať ľudia, ktorí chodili na týždňovky pracovať na stavbe. Žalovaná 2/ taktiež má za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ preukázali investície do nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ ďalej uvádza, že pokiaľ by aj vykonávala podnikateľskú činnosť (strihanie psov), tak túto vykonávala v garáži, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jej otca, a teda žalobca nemá nárok na žiadne bezdôvodné obohatenie. Žalovaná 1/ poukazuje na to, že žalobca mal v dome veci, pričom tento nechcel predať len prenajať. Žalovaná 1/ namieta svoju pasívnu legitimáciu v konaní a taktiež sa pridržiava svojho predošlého odvolania vo veci. 35. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý v rámci svojho vyjadrenia opätovne žiada potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov konania. Žalobca zotrváva na svojich argumentoch uvedených vo svojich predošlých podaniach. 36. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je opodstatnené. 37. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v uznesení č.k. 5Co/104/2012, 5Co/105/201-521 zo dňa 19.05.2015 a svoje dokazovanie nedoplnil naznačeným smerom. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ a to v súvislosti, či sa nejednalo v predmetnom prípade o hospodárenie so spoločnou vecou medzi žalobcom a K. Z.. Odvolací súd opätovne taktiež poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia nevysvetlil, v otázke výšky úrokov, prečo súd úroky priznal žalobcovi aj spätne, keď výšku samotného bezdôvodného obohatenia od ktorého sa úroky priamo odvíjajú určil až súd vo svojom rozhodnutí? V tejto súvislosti odvolací súd taktiež upozorňuje, že nerešpektovanie jeho právneho názoru, ako súdu vyššej inštancie (§ 391 ods. 2 C.s.p.) môže viesť k disciplinárnemu postihu. 38. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. 39. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná, vhodne doplní dokazovanie, pričom sa bude riadiť názorom a pokynmi odvolacieho súdu vyjadrenými v tomto a v predošlom jeho zrušujúcom rozhodnutí. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).