Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/395/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308207397 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1308207397.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. V.. G. U. V. T. Y. Z. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XXX, 2. Z. U. V. T. Y. B. D. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XXX, obaja zastúpení spoločnosťou Legal Counsels s.r.o., Bratislava, Tallerova č. 10, IČO: 36 364 606, za ktorú koná JUDr. Gabriel Havrilla, proti odporcom: I. V.. D.Í. B. T. S. M. O. Š. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H., W. Č.. X, II. S.. J. B. T. S. M. O. Š. B. D. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom H., W. Č.. X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Bratislava, Brančská č. 7, IČO: 36 699 705, za ktorú koná JUDr. Eva Nováčková, o vydanie bezdôvodného obohatenia, s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v I., II. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. marca 2011, č.k. 7 C 82/2008-251, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. marca 2011, č. k. 7 C 82/2008-251, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 23.3.2011, č.k. 7 C 82/2008-251, uložil odporcom v I., II. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v l., 2. rade sumu 1.991,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.991,64 € od 10.6.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. v sume 842,49 € na účet ich právneho zástupcu, pričom umožnil odporcom v I., II. rade splácať istinu v splátkach po 500,-- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci bežného roka vopred pod následkom straty výhody splátok a exekúcie počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 3 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 prvá veta, § 457, § 458 ods. 1, ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka, § 159 ods. 3 O.s.p. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 21.11.2006, č.k. 32 C 34/1998-177, zamietol návrh navrhovateľov v l., 2. rade v časti určenia, že garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX vedená v LV č. XXXX pre okres H. V.., Obec H.-I..Č.. T. I., katastrálne územie D. patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže ako vlastníci stále vedení boli, vyhovel ich návrhu v časti týkajúcej sa vypratania danej garáže odporcami v I., II. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol vzájomný návrh odporcov v I., II. rade o určenie, že sú oprávnenými držiteľmi, užívateľmi a bezpodielovými spoluvlastníkmi danej garáže, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.4.2008, č.k. 6 Co 174/2007-216, na odvolanie odporcov rozsudok súdu prvého stupňa v nimi napadnutom rozsahu potvrdil; konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998 zostalo právoplatne skončené dňa 25.4.2008. Odporcovia v I., II. rade tak boli povinní garáž vypratať do 28.4.2008, svoju povinnosť nesplnili ani nasledujúci deň 29.4.2008, ale až v exekučnom konaní dňa 23.10.2008; zostalo preukázané, že za užívanie garáže nikdy neplatili. Následne navrhovatelia v l., 2. rade dňa 10.6.2008 podali návrh na súd (v prejednávanej veci) na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania garáže odporcami v I., II. rade bez právneho dôvodu v ponímaní nájomného v sume 2.500,-- Sk (82,98 €) mesačne, celkom v sume 60.000,-- Sk (1.991,64 €) za obdobie dvoch rokov pred podaním návrhu na súd (od 10.6.2006 do 10.6.2008), ktoré by inak dostali v prípade, ak by im garáž bola riadne odovzdaná a mali možnosť ju prenajať; žiadali priznať úroky z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 1.991,64 € od 10.6.2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Rozsudkom, v poradí prvým, zo dňa 27.5.2009, č.k. 7 C 82/2008-170, súd prvého stupňa uložil odporcom v I., II. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v l., 2. rade sumu 116,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 116,18 € od 9.10.2008 do zaplatenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451, § 458 Občianskeho zákonníka), vo zvyšku istiny a príslušenstva pohľadávky návrh zamietol a napokon si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dospel k záveru, že odporcovia garáž užívali bez právneho dôvodu (absencia vlastníctva, či nájomnej zmluvy s vlastníkmi garáže), ale až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci určovacích návrhov a uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť, a síce odo dňa 29.4.2008 ako dňa nasledujúceho po skončení lehoty určenej súdom na vypratanie. Na ťarchu odporcov nebolo možné určiť plynutie vzniku bezdôvodného obohatenia za obdobie, kedy prebiehali súdne konania, ktoré mali zásadný význam pre prípadné bezdôvodné obohatenie sa odporcov v neskoršom období, v ktorom títo skutočne neoprávnene obsadzovali predmetnú garáž, vedomí si na základe právoplatného rozhodnutia súdu, že nie sú jej spoluvlastníkmi; k žiadnej dohode medzi účastníkmi konania o prípadnom ďalšom užívaní garáže zo strany odporcov nedošlo. Navrhovatelia až do podania návrhu na súd v prejednávanej veci nežiadali od odporcov žiadnu úhradu za užívanie nehnuteľnosti. Návrhu navrhovateľov preto vyhovel len za obdobie od 29.4.2008 do 10.6.2008 v sume 116,18 € spolu s príslušenstvom, i keď odporcovia preukázateľne garáž užívali dlhšie, avšak navrhovatelia žiadali priznať bezdôvodné obohatenie len do 10.6.2008. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia a spôsobu jeho výpočtu súd vychádzal z návrhu navrhovateľov [2.500,-- Sk (82,98 €) mesačne]. Omeškanie odporcov ustálil až odo dňa 9.10.2008; posledným dňom lehoty na plnenie odporcami v I., II. rade a solidárnymi dlžníkmi bol deň 8.10.2008 ako deň nasledujúci po doručení návrhu na začatie konania odporkyni v II. rade dňa 7.10.2008 (odporcovi v I. rade bol návrh doručený dňa 1.10.2008). Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja navrhovatelia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací posúdil ich odvolanie tak, že odvolanie smeruje len proti výroku rozsudku, ktorým bol ich návrh zamietnutý. Uznesením zo dňa 14.4.2010, č.k. 2 Co 161/2009-210, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (rozumej zamietnutej) postupom podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že odporcovia získali bezdôvodné obohatenie už v čase, kedy začali nehnuteľnosť užívať a nie až vtedy, keď boli povinní nehnuteľnosť vypratať. Záver súdu prvého stupňa v tom, že bezdôvodné obohatenie vzniklo len za obdobie od 29.4.2008 do 10.6.2008, i keď odporcovia preukázateľne garáž užívali dlhšie obdobie, je nesprávne, pretože takýto záver súdu nevyplýva z vykonaného dokazovania a z ustanovení Občianskeho zákonníka; bezdôvodné obohatenie vzniklo už skôr, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. Keďže odporcovia odvolanie nepodali, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 116,18 € spolu s príslušenstvom zostalo právoplatne skončené. V ďalšom konaní, pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, z právnych skutočností vyplývajúcich zo spisu. O.i. mal preukázané, že odporcovia sa nedomáhali vrátenia tzv. kúpnej ceny navrhovateľmi, o ktorej existencii predložili doklad. Odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. 6 Co 174/2007 ustálil, že zmluvu zo dňa 1.7.1988 označená ako kúpna zmluva, z hľadiska ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy vzhľadom na jej obsah bolo možné posúdiť len ako zmluvu o budúcej zmluve. Predmetná nehnuteľnosť nepochybne tvorila predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a tak mala byť podpísaná zo strany predávajúceho i kupujúceho oboma manželmi, čo sa nestalo; tento právny úkon nemožno považovať za bežnú vec, ktorú môže vybavovať každý z manželov pod sankciou jeho neplatnosti (§ 145 ods. l Občianskeho zákonníka). Za nesporné zostalo vlastníctvo navrhovateľov v l., 2. rade ku garáži. Otázka platnosti tejto zmluvy teda bola prejudiciálne vyriešená v inom konaní a rovnako otázka vlastníctva k nehnuteľnosti, v prejednávanej veci preto súd prvého stupňa posudzoval len nárok navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je možno uplatniť iba v prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody, o čo ide v prejednávanej veci. Nadväzne na vykonané dokazovanie, právny názor odvolacieho súdu už v konaní vyslovený, súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a odporcom v I., II. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v l., 2. rade vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie garáže bez právneho titulu v čase od 10.6.2006 do 10.6.2008 v celkovej sume 1.991,64 € (60.000,-- Sk); 82,98 € (2.500,-- Sk) mesačne. Pri určení konkrétnej výšky bezdôvodného obohatenia určil finančnú čiastku zodpovedajúcu sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných garáží, práve formou nájomného, ktoré by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Súd prvého stupňa vychádzal z bežného nájomného za obdobnú garáž v podobnej lokalite v spornom období; proti takémuto spôsobu výpočtu odporcovia v I., II. rade nevzniesli žiadne námietky. Spôsob vydania bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. nadväzne na povahu veci, priznaný nárok čo do výšky i základu, ako aj pomery účastníkov konania. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva pohľadávky odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka nadväzne na omeškanie odporcov s plnením peňažného dlhu od podania návrhu na súd, od 10.6.2008. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie odporcovia v I., II. rade dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na základe čoho súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. l písm. h/ O.s.p.). Súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s ich obranou podľa ustanovenia § 98 spočívajúcou v započítaní ich nároku voči navrhovateľom na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.327,76 € (40.000,-- Sk) z titulu nevrátenia zaplatenej kúpnej ceny na základe neplatnej zmluvy a túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Nevyporiadal sa ani s otázkou dobrých mravov, nesprávne skutkovo a právne posúdil otázku uzavretia nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť, o ktorej žiaden súd k dnešnému dňu nijak nerozhodol. Okrem toho súd prvého stupňa nesprávne určil okamih omeškania, keďže výzva na plnenie bezdôvodného obohatenia im nebola doručená dňa 10.6.2008, ale podstatne neskôr, a to až doručením návrhu na začatie konania. O omeškaní možno hovoriť len od prvého dňa po doručení návrhu, na čo mal súd prihliadať ex offo. Navrhovateľom nemohol priznať náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, keďže navrhovatelia nevyčíslili trovy konania do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Kúpnou zmluvou zo dňa 1.7.1988 mali za splnenia podmienky vyporiadania majetkových pomerov nadobudnúť garáž od navrhovateľov do ich vlastníctva, kde do doby prevodu vlastníctva ju mohli bezodplatne užívať. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998 súdy prejudikovali, že daná kúpna zmluva je neplatnou. Bez ohľadu na vady v ňom vzniknuté, je daná záväznosť ich záverov, že kúpna zmluva je buď neplatná od počiatku, alebo sa od nej na základe zákonnej domnienky odstúpilo, teda strany sú si povinné vydať to, čo na základe zmluvy nadobudli: odporcovia nehnuteľnosť a navrhovatelia kúpnu cenu. Zostalo preukázané, že navrhovateľom poskytli dňa 1.7.1988 kúpnu cenu v sume 40.000,-- Sk. Navrhovatelia ale vzniesli proti ich nároku na vrátenie sumy 40.000,-- Sk námietku premlčania. Ako svoju obranu neskôr podľa ustanovenia § 98 O.s.p. započítali svoj nárok na vrátenie sumy 40.000,-- Sk, proti čomu navrhovatelia opakovane vzniesli námietku premlčania. V tejto súvislosti odporcovia zdôraznili ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Keďže sami na uplatnený nárok navrhovateľov nemôžu použiť námietku premlčania, nemožno prihliadnuť na námietku premlčania navrhovateľov. Vo vzťahu s týmto sa súd prvého stupňa nevyporiadal, neodôvodnil svoje rozhodnutie. V tejto súvislosti zdôraznili nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/2003. Uznaniu námietke premlčania navrhovateľov bráni aj § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť kúpnej zmluvy bola spôsobená výhradne navrhovateľmi a priznať im nároky z tohto plynúce a im (odporcom) nie, je v rozpore s dobrými mravmi. Sami uplynutie premlčacej doby na jej vrátenie nespôsobili, celý čas boli v tom, že sa dodrží zásada „pacta sunt servanda“, že sa stanú vlastníkmi garáže; navrhovatelia zo svojho prejudikovaného porušenia odvodili pre seba právo. Ich nárok len ponižuje nárok navrhovateľov, neneguje ho úplne, a je len plne spravodlivé, aby kupujúcim bola vrátená zaplatená kúpna cena. Žiaden zo súdov sa ale doteraz otázkou dobrých mravov nezaoberal. Z dôvodu neplatnosti zmluvy im vznikla škoda spočívajúca v tom, že sa nestali vlastníkmi garáže, za ktorú vopred zaplatili, nebola im vrátená kúpna cena, boli zaťažení trovami konania, ktoré spôsobili navrhovatelia, ktorí tiež spôsobili neplatnosť kúpnej zmluvy; považujú vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľom za rozpor s dobrými mravmi a nárok navrhovateľov je v priamej príčinnej súvislosti s porušením ich povinnosti. Odporcovia ďalej poukázali na článok 3 kúpnej zmluvy, podľa ktorej im navrhovatelia prenechali garáž do užívania do registrácie zmluvy. V danom čase Občiansky zákonník nepoznal inštitút nájom, ale len prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie (§ 397, § 398 Občianskeho zákonníka), a to až do 1.1.1992, kedy bola novelou uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb. zavedená v ustanovení § 868 Občianskeho zákonníka zmluva o nájme. Garáž im bola prenechaná do dočasného užívania, do registrácie kúpnej zmluvy, kde od roku 1992 sa označuje ako nájom na dobu určitú. Dovtedy, kým nedôjde k prevodu, nájom garáže trvá a ak v čase uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia mali garáž v bezodplatnom nájme, navrhovateľom v l., 2. rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohol vzniknúť. Kúpna zmluva zo dňa 1.7.1988 obsahuje v sebe dva právne úkony, a to kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s odkladacou podmienkou, ktorá bola vyhodnotená ako neplatná a nájomnú zmluvu, pričom dôvody, ktoré viedli k vyhláseniu kúpnej zmluvy za neplatnú, sa nemôžu vzťahovať na nájomnú zmluvu z toho titulu, že sa vzťahujú len na scudzenie a nie na užívanie. Zmluva o nájme nemusela byť a nemusí byť písomná, nájomný vzťah mohol vzniknúť i konkludentne; garáž užívali bezodplatne s vedomím oboch navrhovateľov vyše 9,5 roka. Keďže sa počnúc dňom 1.1.1992 bezodplatné užívanie pretransformovalo na nájom, platí úprava obsiahnutá v ustanovení § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda mali titul pre užívanie garáže v období od 10.6.2006 do 10.6.2008. K ukončeniu zmluvy o nájme na dobu určitú nedošlo a táto zanikla dňa 7.10.2009, keď navrhovatelia v l., 2. rade predali garáž tretej osobe. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal ani s otázkou nájomného vzťahu. Vo vzťahu k omeškaniu odporcovia v I., II. rade dôvodili, že boli vyzvaní na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľom až doručením návrhu na začatie konania, teda neskôr ako 10.6.2008. Pre stanovenie okamihu omeškania totiž treba určiť, kedy im bol návrh na začatie konania doručený. Zároveň vytkli súdu prvého stupňa, že pri náhrade trov právneho zastúpenia konal v rozpore s ustanovením § 151 ods. l, 2 O.s.p. Konanie pred súdom prvého stupňa považujú za výsledok porušenia zákona skoršími rozsudkami súdov, keď na vzťah z roku 1988 aplikovali ustanovenie § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 50a Občianskeho zákonníka platné až od 1.1.1992, pričom z nepráva nemožno odvodzovať právo a z nespravodlivosti spravodlivosť. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov v l., 2. rade zamietnuť, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovatelia v l., 2. rade odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov v I., II. rade poukázali na predchádzajúce konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998, na spôsob rozhodnutia v ňom súdom prvého stupňa i odvolacím súdom. Ďalej pripomenuli rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu v prejednávanej veci. Zdôraznili, že v rámci predchádzajúcich konaní sa odporcovia nikdy jednoznačne nedomáhali vrátenia kúpnej ceny. Upriamili pozornosť na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je určenie platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.6.2006 do 10.6.2008, v ktorom odporcovia mali garáž preukázateľne v držbe a túto užívali výlučne bez právneho dôvodu. K vydržaniu vlastníckeho práva garáže nemohlo dôjsť z dôvodu nedodržania zákonných podmienok vydržania podľa ustanovenia § 132a a § 135a Občianskeho zákonníka platného v čase podpísania zmluvy, t. j. 10 rokov nepretržitej dobrovoľnej držby a pokiaľ by aj bola ponechaná predmetná garáž do dočasného užívania, tým, že vyzvali odporcov k vydaniu garáže, táto im mala byť vydaná, nakoľko následne užívali garáž v rozpore s dohodnutým alebo obvyklým spôsobom. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 174/2007 (na Okresnom súde Bratislava III. vedenom pod sp.zn. 32 C 34/1998) sa zaoberal posúdením kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.1988 (aj) z hľadiska § 51 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy; nakoľko majetkovo-právne vzťahy k predmetnej garáži neboli vysporiadané, kúpnu zmluvu vzhľadom na jej obsah posúdil len ako zmluvu o budúcej zmluve. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že vlastníkmi garáže boli sami (navrhovatelia), a preto zmluva mala byť podpísaná obomi navrhovateľmi a obomi odporcami, čo sa nestalo, pričom nešlo o bežnú vec, ktorú môže vybavovať každý z manželov; podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka bol potrebný súhlas oboch manželov. Aj v prípade podpísania kúpnej zmluvy všetkými účastníkmi odporcovia vedeli, že pre účinnosť kúpnej zmluvy sa vyžadovala registrácia na štátnom notárstve v trojročnej lehote od jej uzavretia. Zdôraznili, že bod 3. kúpnej zmluvy neuvádza bezodplatný nájom garáže do okamihu jej predaja odporcom v I., II. rade a išlo výlučne o kúpnu zmluvu a nie o zmluvu o nájme garáže. V danom prípade teda odporcovia v I., II. rade nemali žiadny právny titul na užívanie garáže, čím im vzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v ktorom garáž užívali bez platenia nájomného. Týmto sa im znížil majetok o nájomné, za ktoré mohli garáž v spornom období prenajať. Odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť; žiadali náhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslili a odôvodnili. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nemožno potvrdiť a ani zmeniť. V prvom rade odvolací súd dôvodí, že v konaní pred súdom prvého stupňa pri rozhodovaní rozsudkom v poradí druhým nastala vada, ktorá sama osebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda na ktorú aj bez námietky účastníkov musel prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Totiž konanie o zaplatenie sumy 116,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 116,18 € od 9.10.2008 do zaplatenia odporcami v I., II. rade zostalo právoplatne skončené. Uvedená povinnosť bola odporcom v I., II. rade uložená rozsudkom v poradí prvým, proti ktorému odporcovia odvolanie nepodali. Ak by navrhovatelia v l., 2. rade podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v poradí prvému aj proti tomuto výroku, odvolací súd by ich odvolanie musel odmietnuť postupom podľa ustanovenia § 218 ods. l písm. b/ O.s.p. ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nebol oprávnený, keďže v uvedenom rozsahu boli navrhovatelia úspešní, a teda neboli dotknutí na svojich právach. Súd prvého stupňa pochybil, keď v ďalšom konaní konal a opätovne rozhodol (rozsudkom v poradí druhým) o celom nároku navrhovateľov, na zaplatenie sumy 1.991,64 € (60.000,-- Sk) spolu s príslušenstvom, a teda v konečnom dôsledku im priznal viac, ako žiadali. V konaní zostalo nepochybným, že dňa 1.7.1988 účastníci uzavreli „kúpnopredajnú zmluvu“, ktorou sa navrhovatelia v l., 2. rade ako predávajúci a odporcovia v I., II. rade ako kupujúci dohodli o predaji a kúpe garáže evidenčné číslo XXXX/X na parcele č. XXXX/XX v katastrálnom území D. evidovanej na LV č. XXXX na vlastníkov V.. G. U. a manželku Z.. Odporcovia prebrali od navrhovateľov doterajšie vlastnícke práva ku garáži od 1.7.1988, navrhovateľ v l. rade potvrdil, že od odporcu v I. rade prevzal dňa 1.7.1988 celú kúpnu cenu za garáž. V čase uzavretia zmluvy existovali nejasnosti majetko-právneho usporiadania celej skupiny garáží na parcele č. XXXX (XX-XX), ktoré neumožňovali registráciu zmluvy na štátnom notárstve. Navrhovatelia sa zaviazali napomáhať majetko-právnemu usporiadaniu tak, aby sa mohla registrácia uskutočniť a nadobúdateľ garáže V.. D. B. sa zaviazal plniť si povinnosti spojené s užívaním garáže tak, aby predchádzajúcemu majiteľovi nevznikla žiadna ujma. Tieto skutočnosti napokon ani sporné neboli, rovnako tak skutočnosť, že k prevodu vlastníckeho práva ku garáži v prospech odporcov nikdy nedošlo, nedošlo k uzavretiu už žiadnej zmluvy, odporcovia garáž nerušene užívali od roku 1988, odvtedy minimálne do roku 1998 nežiadali od navrhovateľov vrátenie sumy 40.000,-- Sk. V tom čase nebolo známe, účastníci ani netvrdili, žeby navrhovatelia vo vzťahu k odporcom mali nejakú, akúkoľvek, pohľadávku týkajúcu sa danej garáže, predovšetkým jej vrátenie, platenie za jej užívanie. Ak účastníci považovali danú zmluvu za kúpnu, platne uzavretú, do troch rokov od jej uzavretia (do 1.7.1991) nebol podaný návrh na štátne notárstvo na jej registráciu, a tak sa má za to, že účastníci od zmluvy odstúpili (§ 47 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Znamená to, že účastníci zmluvy si mali vrátiť to, čo si na základe zmluvy poskytli: odporcovia garáž, navrhovatelia vrátiť kúpnu cenu 40.000,-- Sk. V konaní začatom v roku 1998 na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998 síce navrhovatelia žiadali vrátiť garáž, odporcovia však, hoci aj reálnu možnosť mali, vrátiť sumu 40.000,-- Sk [ako bezdôvodné obohatenie (do 31.12.1991 neoprávnený majetkový prospech)] od navrhovateľov nežiadali, ani nenamietali premlčanie nároku navrhovateľov na vrátenie garáže, hoci premlčanie namietať mohli. Znamená to, premlčacia doba odporcom uplynula najneskôr dňa 25.4.2001 [subjektívna dva roky v rámci objektívnej doby tri roky od 25.4.2008, kedy zostalo právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998; § 107 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v nezmenenom znení doteraz)]. V tomto smere potom je nedôvodné tvrdenie odporcov v I., II. rade vo vzťahu k ustanoveniu § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy medzi účastníkmi konania navzájom, ich právne postavenie ku garáži, zostali definitívne upravené a vyriešené až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998 (dňa 25.4.2008). Ako je uvedené vyššie rozsudkom zo dňa 21.11.2006, č.k. 32 C 34/1998-177, bol zamietnutý návrh navrhovateľov v l., 2. rade v časti týkajúcej sa určenia, že garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/XX vedená v LV č. XXXX pre okres H. V.., B. H.-I..Č.. T. I., katastrálne územie D. patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže ako vlastníci vedení stále boli, vyhovel ich návrhu v časti týkajúcej sa vypratania danej garáže odporcami v I., II. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol vzájomný návrh odporcov v I., II. rade o určenie, že sú oprávnenými držiteľmi, užívateľmi a bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.4.2008, č.k. 6 Co 174/2007-216, na odvolanie odporcov rozsudok súdu prvého stupňa v nimi napadnutom rozsahu potvrdil; vec zostala právoplatne skončená dňa 25.4.2008. Až vtedy zostalo nepochybné, že odporcovia užívajú garáž navrhovateľov bez právneho dôvodu, a keďže za užívanie neplatili, až odvtedy zostalo nepochybné, že na úkor navrhovateľov získavajú bezdôvodné obohatenie. Napokon až vtedy nastalo nepochybné posúdenie zmluvy zo dňa 1.7.1988 ako zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 2 veta pred bodkočiarkou, ods. 3 O.s.p.). Preto súd už v ďalšom období nebol oprávnený opätovne posudzovať zmluvu zo dňa 1.7.1988, ale bol viazaný právoplatným rozsudkom v danom konaní. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že jeho rozhodnutie v poradí prvé v prejednávanej veci (2 Co 161/2009; vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 7 C 82/2008) je nedostatočne odôvodnené (tiež vzhľadom na vyššie uvedené), keď z neho nevyplýva, ako odvolací súd dospel k záveru, aké skutočnosti boli rozhodujúce, že aj predtým (a potom presne odkedy) odporcovia užívali garáž bez právneho dôvodu zadarmo, a že teda už aj za skoršie obdobie (do 25.4.2008) získavali na úkor navrhovateľov bezdôvodné obohatenie, keď dovtedy boli právne vzťahy medzi účastníkmi neisté, sporné. Takéto rozhodnutie potom ani nemôže zakladať právny názor záväzný v ďalšom konaní. Keďže nikdy pred podaním návrhu na súd v prejednávanej veci navrhovatelia nežiadali od odporcov vrátiť garáž, vydať im bezdôvodné obohatenie spočívajúce v neplatení za jej užívanie, odporcovia boli povinní garáž vypratať a odovzdať navrhovateľom do troch dní od právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 32 C 34/1998 (do troch dní od 25.4.2008), teda do 28.4.2008. Ak sa tak nestalo, až od nasledujúceho dňa (od 29.4.2008) až do odovzdania garáže užívali garáž bez právneho dôvodu a tiež odvtedy až do odovzdania garáže boli povinní platiť im protihodnotu za jej užívanie; nebolo preukázané, a účastníci ani netvrdili, žeby po dni 25.4.2008 si inak upravili vzťahy ohľadne garáže. Za účinne doručenú výzvu na peňažné plnenie možno považovať (až) len doručenie návrhu na súd odporcom v I., II. rade (dňa 1.10.2008 odporcovi v I. rade, dňa 7.10.2008 odporkyni v II. rade; č.l. 42 p.v. spisu). Plniť odporcovia (spoločne a nerozdielne) mali v nasledujúci deň, t.j. dňa 8.10.2008. Ak sa tak nestalo, v omeškaní zostali až od nasledujúceho dňa 9.10.2008, tak ako súd prvého stupňa správne ustálil v rozsudku v poradí prvom. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výška odplaty za užívanie garáže odporcami, a teda aj výška bezdôvodného obohatenia, medzi účastníkmi sporná nebola [82,98 € (2.500,-- Sk) mesačne], osobitne tiež to, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), a teda aj dôvodmi a rozsahom odvolania. V prejednávanej veci v konaní pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (rozhodnutím v poradí prvým) odporcovia namietali, že navrhovatelia konali v rozpore s dobrými mravmi v tom, že napriek tomu, že sami zapríčinili vznik neplatného právneho úkonu, žiadajú poskytnúť plnenie v súvislosti s užívaním garáže za dva roky, pričom sami svoju povinnosť vrátiť im 40.000,-- Sk odmietajú splniť s odkazom na premlčanie ich nároku, s ktorou námietkou sa ale súdy nevyporiadali, nezaoberali vôbec. Hoci súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil aj ustanovením § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, nevyplýva z neho, ako sa citované zákonné ustanovenie prejavilo v konečnom rozhodnutí; v tomto kontexte potom vyznieva, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo má za následok odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom (vecne a právne argumentovať). Platné právne predpisy na iných miestach (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) zakotvujú hmotnoprávnu rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ale aj to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka). Dobré mravy sa prelínajú celým právnym poriadkom, ich porušenie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pojem dobré mravy zákonodarca presne nedefinuje, ide však o zákaz takého výkonu práv a povinností, ktoré by boli v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, potom ide o elementárnu slušnosť, ohľaduplnosť, vzájomné rešpektovanie sa, potrebnú mieru tolerancie, korektné vystupovanie, chovanie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. V tomto rozsahu je potrebné posudzovať každý konkrétny občianskoprávny vzťah. Notorietou je aj to, že účastníci občianskoprávnych vzťahov majú širokú zmluvnú voľnosť s tým obmedzením, že dohoda (zmluva) nesmie odporovať zákonu (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť aj ústavnú zásadu, a síce, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj zásadu non omne quod licet honestum est [nie všetko, čo je dovolené, je dôstojné (čestné)]. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno v konečnom dôsledku vyvodiť, že súd prvého stupňa doteraz neposudzoval chovanie navrhovateľov v l., 2. rade, na opakované námietky odporcov, z pohľadu, či bolo a je v súlade s dobrými mravmi, so zásadou non omne quod licet honestum est, keď neustále odmietajú odporcom vrátiť sumu 1.327,76 € (40.000,-- Sk), ktorú prijali dňa 1.7.1988 práve v súvislosti s garážou, s poukazom (len) na jej premlčanie, hoci pohľadávka odporcov nezanikla, stále existuje. Na druhej strane ale trvajú na vydaní bezdôvodného obohatenia odporcami za užívanie garáže za dva roky v čase od 10.6.2006 do 10.6.2008 spolu s príslušenstvom; nezaoberal sa ani skutočnosťou, kto pripravil, a tým spôsobil v neskoršom období spôsobil nenaplnenie zmluvy zo dňa 1.7.1988. Posúdenie chovania účastníkov konania z pohľadu ustanovenia § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, v predchádzajúcom odseku uvedených zásad, bude mať nepochybne vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. Zo všetkého vyššie uvedeného potom vyplýva, že dôvody odvolania odporcov vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základy vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) boli spôsobilé privodiť odporcom v I., II. rade úspech v odvolacom konaní a boli spôsobilé odôvodniť zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), súd prvého stupňa bude konať o nárokoch navrhovateľov v l., 2. rade už len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.875,46 € spolu s príslušenstvom ako rozdiel medzi v návrhu na začatie konania žiadanou sumou 1.991,64 € (60.000,-- Sk) a rozsudkom súdu prvého stupňa v poradí prvým právoplatne priznanou sumou 116,18 € spolu s príslušenstvom, posúdi chovanie účastníkov konania v celom ich vzťahu od 1.7.1988 doteraz, ako aj za obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo dňu 1.7.1988, z pohľadu ustanovenia § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, zásady vyplývajúcej z čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, zásady non omne quod licet honestum est; naďalej za aktívnej účasti účastníkov konania. V prípade, že vo veci vyvstane potreba vykonať, doplniť, dokazovanie, bude postupovať podľa ustanovenia § 120 ods. l O.s.p. aj v prípade, že vykonať dokazovanie účastníci nenavrhnú. Až následne vo veci samej opätovne rozhodne; písomné vyhotovenie rozsudku bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom; § 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) . Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.