Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200528 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1309200528.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: REMPO, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 19, Bratislava, IČO: 35 819 081, zastúpená JUDr. Petrom Petránom, advokátom, Odborárske nám. 3, Bratislava o zaplatenie 926 461,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/18/2009 - 359 zo dňa 20.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/18/2009 - 359 zo dňa 20.01.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 926 461,73 eur s príslušenstvom titulom zákonného ručenia žalovaného za záväzky zaniknutého dlžníka spol. Aurelius, s.r.o.. Súčasne prvostupňový súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 27.464,70 eur . Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že Konsolidačná banka, s.p.ú. Praha prevzala pohľadávku Všeobecnej úverovej banky voči rempo š.p. z úveru na trvale obracajúce sa zásoby, a to vo výške 80% z celkového úveru spolu s príslušenstvom, čo predstavovalo sumu 205 200.000,- Sk. Rozhodnutím Ministra priemyslu SR č. 75/1992 zo dňa 29.07.1992 bol Rempo štátny podnik, IČO: 00 153 672 rozdelený s účinnosťou ku dňu 01.08.1992 na štátne podniky REMPEX, REMPOX, REMESELNÍCKE POTREBY, REMOS, REMPO- TRADING, pričom záväzky, práva a povinnosti prevedené podľa stavu k 31.07.1992 na novozaložené štátne podniky. Na štátny podnik REMPEX prešla delimitovaná časť úveru na trvale obracajúce sa zásoby vo výške 65 637.400,- Sk. Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR č. 202 zo dňa 16.11.1995 č. 110/6991/160/95 o zrušení bez likvidácie bol štátny podnik vymazaný z obchodného registra a majetok zrušeného štátneho podniku prešiel v súlade so schváleným privatizačným projektom na Fond národného majetku SR, ktorý ho zmluvou o predaji podniku predal spoločnosti r&empo, s.r.o., IČO: 31 367 968. Zmluvou o reštrukturalizácii úveru č. 22/1998/2 zo dňa 10.09.1998 v znení neskorších dodatkov bol úver na trvale obracajúce sa zásoby reštrukturalizovaný. Zrušením spoločnosti r&empo s.r.o. bez likvidácie jej rozdelením na spoločnosť Aurelius, s.r.o. a žalovaného, prešli v zmysle čl. II bodu 2 písm. e) súhrnného delimitačného protokolu dlhodobé bankové úvery v sume 9 195.525,- Sk na spoločnosť r&empo s.r.o. a v sume 20 900.000,- Sk na Aurelius, s.r.o., ktoré spoločnosti boli zapísané do obchodného registra dňa 03.09.2001. Rozdelením spoločnosti r&empo s.r.o. ako pôvodnej spoločnosti, vzniklo ručenie odporcu podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka za záväzky spoločnosti r&empo s.r.o., ktoré prešli na spoločnosť Aurelius, s.r.o. a naopak. Spoločnosť Aurelius s.r.o. zmluvou o spôsobe splácania úveru na trvale obracajúce sa zásoby uzatvorenou dňa 18.09.2001 s právnym predchodcom navrhovateľa , uznala svoj záväzok v istine 20 900.000,- Sk a v sume dlžných úrokov vo výške 300.000,- Sk, teda v celej výške ako tento dlh prešiel v zmysle delimitačného protokolu z pôvodnej spoločnosti r&empo s.r.o. na nástupnícku spoločnosť Aurelius s.r.o., čím začala v súlade s § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť aj nová štvorročná premlčacia doba. Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a Aurelius s.r.o. ako dlžník sa v čl. III bode 1 až 3 zmluvy o spôsobe splácania úveru na trvale obracajúce sa zásoby dohodli lehoty splatnosti jednotlivých splátok istiny a úrokov a v čl. V na zabezpečení tohto záväzku zriadením záložného práva a notárskou zápisnicou ako exekučným titulom. Dňa 18.09.2001 spísali právny predchodca navrhovateľa a Aurelius s.r.o. notársku zápisnicu Nz 756/200 na základe ktorej, potom čo sa Aurelius s.r.o. dostala do omeškania so svojim záväzkom, podal navrhovateľ dňa 17.07.2002 u súdneho exekútora JUDr. Rastislava Horského návrh na vykonanie exekúcie podľa notárskej zápisnice Nz 756/2001 z 18.09.2001. Súd poveril súdneho exekútora poverením č. 5101 0101 z 07.07.2003 vykonaním exekúcie podľa notárskej zápisnice. Na majetok dlžníka - spoločnosť Aurelius, s.r.o. vyhlásil Krajský súd v Bratislave svojim uznesením z 29.1.2004 č.k. 4K 1/04-11 konkurz. Navrhovateľ si dňa 23.03.2004 prihlásil do konkurzného konania ako oddelený veriteľ, svoju pohľadávku voči spoločnosti Aurelius s.r.o. vo výške 26 121.331,59 Sk. Prihlásená pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2004 uznaná správcom konkurznej podstaty v plnej výške a zaradená do oddelenej podstaty, pretože išlo o zabezpečenú pohľadávku. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením z 17.10.2005 č.k. 4K 1/04-173, právoplatným 25.11.2005 konkurzné konanie vedené na majetok dlžníka pre nedostatok majetku zrušil a zanikli tak účinky vyhlásenia konkurzu, t.j. prerušenie exekučného konania. Súdny exekútor JUDr. Rastislav Horský pokračoval v exekučnom konaní. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 12.12.2005 sp.zn. 34Exre/2077/2005, Sro 24811/B, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2006 bola dňom 12.12.2005 spoločnosť Aurelius s.r.o. v likvidácii vymazaná z obchodného registra. Dňa 18.02.2008 vyzval navrhovateľ písomne odporcu na úhradu dlhu spoločnosti Aurelius s.r.o.. Prvostupňový súd rozhodol po posúdení námietky premlčania vznesenej žalovaným tak, že ustálil uplynutie zákonnej premlčacej lehoty nároku uplatneného žalobou na deň 03.09.2007, teda uplynutím zákonnej štvorročnej premlčacej lehoty od momentu splatnosti peňažného nároku, ktorá začala plynúť dňom 01.01.2002, pričom od 23.03.2004 do 25.11.2005 spočívala. Z dôvodu doručenia návrhu na začatie konania žalobcom až dňa 3.2.2009, teda až po márnom uplynutí premlčacej doby zamietol súd prvého stupňa návrh žalobcu, pretože námietku premlčania považoval za dôvodnú. Podľa názoru súdu prvého stupňa právny predchodcovia účastníkov, a to Konsolidačná banka Bratislava, š.p.ú. a r&empo, s.r.o. dňa 10.09.1998 uzatvorili zmluvu o reštrukturalizácii úveru č. 22/1998/2, ktorou vykonali nováciu pôvodného záväzku v súlade s § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pôvodný záväzok (úver na trvale obracajúce sa zásoby) nahradili novým záväzkom (reštrukturovaným úverom), čím dovtedajší záväzok zanikol a dlžník (r&empo, s.r.o.) bol povinný plniť nový záväzok. V čl. VI predmetnej zmluvy, si jej účastníci výslovne dohodli na práva a povinnosti zmluvných strán, režim Obchodného zákonníka, teda premlčanie záväzku z tejto zmluvy sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dojednanie čl. VI zmluvy o reštrukturalizácii úveru neposúdil prvostupňový súd ako neplatný, pretože toto dojednanie neodporovalo žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Naviac z dôvodu novácie záväzku zmluvou o reštrukturalizácii úveru, bolo potrebné nový záväzok posudzovať podľa ustanovení v tom čase planých zákonných predpisov, teda podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keď Hospodársky zákonník bol neúčinným právnym predpisom. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že poskytnutím dodatočnej lehoty na splnenie dlhu spoločnosťou Aurelius, s.r.o. ako dlžníkom podľa zmluvy o spôsobe splácania úveru na trvale obracajúce sa zásoby zo dňa 18.09.2001, ktorá lehota uplynula dňa 31.12.2001 , sa dňom 01.01.2002 dostal dlžník do omeškania, čím sa stal splatným celý dlh a začala plynúť štvorročná premlčacia doba. Navrhovateľ za účelom vymoženia svojej pohľadávky voči spoločnosti Aurelius, s.r.o. ako dlžníkovi pod súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie podľa notárskej zápisnice, pričom exekúcia bola vedená pre vymoženie istiny 20 900.000,- Sk a nedoplatku na dlžných úrokoch vo výške 1 601.972,20 Sk. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že hmotnoprávne účinky začatia predmetného exekučného konania v podobe spočívania premlčacej doby, nemajú vplyv na plynutie premlčacej doby nároku navrhovateľa, za ktorý odporca ručí, pretože uvedená notárska zápisnica predstavuje úplne iné právo veriteľa, ktoré nie je zabezpečené zákonným ručením odporcu, pri ktorom plynie samostatná premlčacia doba. Pretože navrhovateľ dňa 23.03.2004 prihlásil svoju pohľadávku vo výške 26 121.331,59 Sk pozostávajúcu z istiny a úrokov, za ktorú odporca zo zákona ručil, do konkurzného konania vyhláseného na majetok Aurelius, s.r.o. v likvidácii a táto prihláška mala rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde, začala v súlade s § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba od 23.03.2004 spočívať a znova začala plynúť zrušením konkurzného konania podľa uznesenia Krajského súdu č.k. 4K/1/04-173 zo dňa 17.10.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2005 a uplynula dňa 03.09.2007. Na základe uvedeného konštatoval súd prvého stupňa premlčanie žalobou uplatnenej pohľadávky pred doručením žalobného návrhu na súd, a preto návrh žalobcu zamietol. Právne svoje rozhodnutie zdôvodnil poukazom na § 1 ods. 1,2 , § 261 ods. 1, § 306, § 310, § 311 ods. 2 , § 312 , § 387 ods. 1, § 388 ods.1, § 391 ods. 1, § 397 , § 400, § 402, § 405 ods. 2 , § 408 ods. 1, § 763 a § 772 bod 3 Obchodného zákonníka, ako aj § 384 ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka a § 14 ods. 1 písm. g), § 20 ods. 7, § 44 ods. 1 písm. d) z.č. 328/1991 Z.z. ako aj § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu zamietnutia žalobného návrhu pre márne uplynutie premlčacej doby, ktorú posúdil súd prvého stupňa na základe vznesenej námietky premlčania, sa súd ďalšími návrhmi na dokazovanie ani hodnotením ostatných tvrdení účastníkov konania nezaoberal. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 142 ods. 1, veta prvá O. s. p. podľa, ktorého súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vyčíslenie náhrady trov je podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa . Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/). Podľa názoru žalobcu notárska zápisnica predstavovala zabezpečovací inštitút k tej istej pohľadávke, za ktorú ručí zákonný ručiteľ a tvrdenie súdu, o tom že hmotnoprávne účinky začatia exekučného konania v podobe spočívania premlčacej doby nemajú vplyv na plynutie premlčacej doby ohľadom nároku žalobcu, za ktorý žalovaný ručí , nemajú oporu v zákone. Žalobca považoval ,poukazom na § 310 Obchodného zákonníka, za potrebné najskôr posúdiť, či došlo k premlčaniu žalovaného nároku voči dlžníkovi. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2005 č.k. 4K/1/04 právoplatným dňa 25.11.2005 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu Aurelius, s.r.o. a žalobca týmto dňom podľa § 45 ods. 2 z.č. 328/1991 Z.z. získal nový exekučný titul voči dlžníkovi a bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie na základe zoznamu prihlášok z konkurzného konania. Obchodný zákonník neupravuje osobitné plynutie premlčacej doby vo vzťahu k exekučnému titulu získanom v súdnom konaní, teda ani jej plynutie resp. dĺžku. Získaním exekučného titulu - zoznamu uznaných pohľadávok v konkurze - začína podľa názoru žalobcu, plynúť 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľa z exekučného titulu. Exekučný titul v podobe zoznamu uznaných pohľadávok považuje žalobca za právoplatný a plnohodnotný exekučný titul , bez ohľadu na ďalšie exekučné tituly, ktorými veriteľ voči dlžníkovi disponuje, pričom vytýka súdu prvého stupňa nevysporiadanie sa s touto právnou otázkou. Žalobca konštatoval, že premlčacia doba voči dlžníkovi začala plynúť dňa 26.11.2005 a skončila by dňa 26.11.2009 a v prípade akceptácie názoru, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 01.01.2002, by všeobecná obmedzená 10-ročná premlčacia lehota uplynula až 01.01.2012. Žalobca podal žalobu dňa 03.02.2009, teda v čase, keď nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, voči dlžníkovi, a teda nemohlo prísť ani k uplynutiu premlčacej doby voči ručiteľovi. Vzhľadom na ust. § 310 Obchodného zákonníka nie je možné posudzovať plynutie premlčacej doby samostatne voči ručiteľovi. Žalobca považoval za nesprávnu aplikáciu Obchodného zákonníka, keď podľa jeho názoru bolo potrebné vzťahy a premlčanie posúdiť podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Žalobca bol toho názoru, že zo zmluvy o reštrukturalizácii úveru č. 22/1998/2 z 10.9.1998 nevyplýva úmysel zmluvných strán nahradiť pôvodný záväzok novým záväzkom, absentuje v nej vyjadrenie vôle strán, ktorá by smerovala k zániku pôvodného záväzku a vzniku nového záväzku a takýto výklad ustanovení zmluvy o reštrukturalizácii nie je súdom prvého stupňa zdôvodnený. Poukazujúc na kogentný charakter § 763 Obchodného zákonníka a na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14.1.1998, sp.zn. 6 Obo 244/97 dospel žalobca k záveru, že ustanovenie článku VI bod 1 zmluvy o reštrukturalizácii úveru je pre rozpor s kogentným ustanovením § 763 Obchodného zákonníka neplatným a samotnú zmluvu je potrebné interpretovať len ako dohodu o splátkach a uznanie dlhu podľa § 132 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Za nesprávnu považuje žalobca aj právnu konštrukciu podľa, ktorej sa právny vzťah vzniknutý podľa Hospodárskeho zákonníka nováciou zmenil na právny vzťah podľa Obchodného zákonníka. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Hospodárskym zákonníkom nie je možné označiť ako vzťah všeobecného a špeciálneho predpisu. Hospodársky zákonník neobsahuje ustanovenia ekvivalentné ustanou § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a právne vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb oprávnených na túto činnosť upravoval Hospodársky zákonník komplexne. Žalobca považuje za nesprávne posúdenie zmluvy o reštrukturalizácii úveru prvostupňovým súdom ako novácie podľa § 570 Občianskeho zákonníka v situácii, keď Hospodársky zákonník obsahuje vlastné ustanovenia o zmenách a zániku záväzkov. K premlčaniu pohľadávky , pri zaujatí stanoviska úveru spravujúceho sa ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka, ďalej žalobca uviedol, že táto je pohľadávkou zo zákonného ručenia, ktoré vzniklo na základe ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, na ktorú je priamo zo zákona potrebné uplatniť príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Pretože sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi (§ 310 Obchodného zákonníka) je pre posúdenie premlčania práv voči ručiteľovi rozhodujúce posúdenie premlčacej doby pre pohľadávku obligačného dlžníka. S poukazom na ust. § 131b ods. 6 Hospodárskeho zákonníka mal žalobca za to, že uznaním pohľadávky v zmluve o spôsobe splácania úveru z 18.9.2001 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, ktorá plynula odo dňa, v ktorom uplynula lehota na plnenie. Prvá splátka dlhu sa stala splatnou 07.03.2002 a posledná dňa 07.11.2005. Premlčacia doba prvej splátky preto uplynula dňa 08.03.2012. V prípade úvahy o tom, že celý dlh sa stal splatným, v zmysle čl. IV bod 2 zmluvy o spôsobe splácanie úveru na trvale obracajúce sa zásob zo dňa 18.09.2001, z dôvodu neuhradenia dlžných splátok dňa 07.06.2002, potom premlčacia doba celej pohľadávky uplynula dňa 17.06.2012. Žalobca poukázal na ust. § 384 Hospodárskeho zákonníka podľa, ktorého pri právach banky z poskytovania úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte , z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu, pričom od vyhlásenia konkurzu na spoločnosť Aurelius, s.r.o. bolo zrejmým, že dlžník nebol schopný splácať svoje záväzky. Žalobca teda konštatujúc, že pohľadávka voči obligačnému dlžníkovi spoločnosti Aurelius, s.r.o. sa nepremlčala, dospel k záveru, že v zmysle § 310 Obchodného zákonníka nie je premlčaná ani pohľadávka voči žalovanému ako ručiteľovi. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. tak, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. V zmysle § 14 ods. 1 písm. g) z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty stávajú splatnými. Podľa § 20 ods. 1, 7 z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov; to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Podľa § 23 ods. 1 z.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze“) sa pohľadávka pokladá za zistenú, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis. V zmysle § 45 ods. 1,2 z.č. 328/1991 Zb. zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. Podľa § 310 Obchodného zákonníka právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začína pri právach vymáhateľných na súde plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka je, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, premlčacia doba štyri roky. Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru , že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal resp. nereagoval na celú argumentáciu žalobcu podľa, ktorej ním uplatnený peňažný nárok voči žalovanému nie je premlčaný. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v poradí druhým rozsudkom prvostupňového súdu v tejto veci potom, čo odvolací súd zrušil skôr vydaný rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka nestanovuje začiatok plynutia premlčacej doby práva, ktoré bolo právoplatne priznané ani nereguluje dĺžku premlčacej doby takéhoto práva a z uvedeného možno vyvodiť len ten právny záver, že právo priznané právoplatným rozhodnutím, pričom rovnaké atribúty ako právoplatné rozhodnutie má aj zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu vo vzťahu ku zistenej pohľadávke zapísanej v tomto zozname, sa premlčí v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka vo všeobecnej desaťročnej premlčacej lehote. Z obsahu spisu odvolací súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporným, že spoločnosť r&empo, s.r.o. sa stala v dôsledku zrušenia štátneho podniku REMPEX š.p. bez likvidácie a predaja majetku podniku zmluvou o predaji podniku, dlžníkom úveru poskytnutého na trvale obracajúce sa zásoby, ktorého veriteľom bol právny predchodca navrhovateľa. Zrušením spoločnosti r&empo s.r.o. bez likvidácie jej rozdelením, a to na spoločnosť Aurelius, s.r.o. a žalovaného, prešli práva a záväzky zrušenej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti, ktoré v súlade s § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka ručili za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti. Žalovaný teda ručil zo zákona za záväzky spoločnosti Aurelius, s.r.o., ktoré na spoločnosť prešli zo spoločnosti r&empo s.r.o. v dôsledku jej zániku rozdelením, okrem iného ručil aj za záväzok spoločnosti Aurelius, s.r.o. voči právnemu predchodcovi žalobcu z úveru na trvale obracajúce sa zásoby vo výške 20 900.000,- Sk. Právny predchodca žalobcu a spoločnosť Aurelius, s.r.o. uzatvorili dňa 18.09.2001 zmluvu o spôsobe splácania úveru na trvale obracajúce sa zásoby, ktorou dlžník uznal svoj záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa ako veriteľovi z úveru poskytnutého na trvale obracajúce sa zásoby, ktorý ku dňu 31.08.2001 predstavoval 10 671.964,40 Sk a dohodol sa na termínoch jeho zaplatenia. Na majetok spoločnosti Aurelius s.r.o. bol dňa 29.1.2004 vyhlásený konkurz, pričom navrhovateľ dňa 23.3.2004 prihlásil do konkurzného konania svoje pohľadávky, ktoré mal voči úpadcovi vo výške 26 121.331,59 eur. Na prieskumnom pojednávaní boli správcom konkurznej podstaty úpadcu, v plnej výške uznané pohľadávky prihlásené navrhovateľom. Konkurz vedený na majetok spoločnosti Aurelius, s.r.o. bol v zmysle § 44 ods. 1 písm. d) z.č. 328/1991 Z.z. uznesením Krajského súdu v Bratislave z 17.10.2005 č.k. 4K 1/04-173, právoplatným 25.11.2005 zrušený. Spoločnosť Aurelius, s.r.o. bola ku dňu 12.12.2005 vymazaná z obchodného registra. Z § 20 ods. 1 v spojení s ods. 7 zákona o konkurze vyplýva, že veritelia dlžníka sú povinní prihlásiť svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. V zmysle § 402 Obchodného zákonníka potom pre pohľadávky, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní prestáva plynúť premlčacia doba, pretože prihláška do konkurzného konania má obdobné účinky ako podanie žaloby. Odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci dospel k právnemu záveru, že právo priznané právoplatným rozhodnutím, pričom rovnaké atribúty ako právoplatné rozhodnutie má aj zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu vo vzťahu ku zistenej pohľadávke zapísanej v tomto zozname, sa premlčí v zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka vo všeobecnej desaťročnej premlčacej lehote, ako hornej hranici premlčacej doby. V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok sa premlčal dňom 03.09.2007, keď márne uplynula premlčacia doba, ktorá ohľadom nároku začala plynúť dňa 01.01.2002, pričom sa žiadnym spôsobom nezaoberal plynutím premlčacej doby vo vzťahu ku uplatneniu si nároku žalobcom prihláškou v konkurznom konaní, ktoré má rovnaké účinky ako uplatnenie si práva na súde a následným zrušením konkurzu a existenciou zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý je podkladom pre exekúciu podľa výslovného ust. § 41 ods. 2 písm. j) Exekučného poriadku. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako sa tento vysporiadal so spočívaním premlčacej doby po zrušení konkurzu, keď ku jej spočívaniu došlo práve prihlásením si pohľadávky žalobcom v konkurznom konaní. Svoje právne úvahy v naznačenom smere súd prvého stupňa nevysvetlil, hoci jednou z námietok žalobcu bola práve skutočnosť, že premlčacia lehota ohľadom ním uplatneného nároku by uplynula najskôr uplynutím štyroch rokov od zrušenia konkurzného konania vyhláseného na majetok spoločnosti Aurelius, s.r.o., teda by uplynula až potom, čo žalobca uplatnil svoj nárok na súde. V uvedenom smere prvostupňový súd rezignoval na svoje právne kvalifikačné úvahy. Ak odôvodnenie rozsudku postráda právne posúdenie otázky relevantnej pre konanie, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené bude teda potrebné, aby súd prvého stupňa znova posúdil námietku premlčania a vo veci znova rozhodol, pričom bude na argumentáciu žalobcu primerane a ústavne konformným spôsobom reagovať a svoje závery náležite odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Po u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.