Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/381/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310212996 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310212996.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: STAVMAT STAVEBNINY, spol. s r. o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zast.: ADVOKÁCIA, s. r. o., Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, proti odporcovi: DEVELOP GROUP, a. s., Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s. r. o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o zaplatenie sumy 10.000,- Eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 23Cb/49/2011-477 zo dňa 30. 10. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 23Cb/49/2011-477 zo dňa 30. 10. 2013 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29. 10. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 10.000,- Eur s príslušenstvom z titulu pohľadávky navrhovateľa vzniknutej z neuhradenia predmetnej sumy za vykonané práce na 1. podzemnom podlaží polyfunkčnej budovy v Šali spoločnosťou IN VEST, s. r. o., Areál Duslo, objekt č. 21-07, Šaľa, IČO: 36 553 671 ako zhotoviteľom tejto stavby na základe zmluvy o dielo na dodávku stavby „Šaľa - Polyfunkčná budova“, uzavretou medzi touto spoločnosťou ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom dňa 10. 03. 2010, pričom tento zhotoviteľ ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 09. 2010 na navrhovateľa ako postupníka, ktorý si ju návrhom na začatie konania uplatnil na súde. Pôvodný navrhovateľ neskôr postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení zo dňa 10. 09. 2012 na postupníka - súčasného navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre odporcu dielo a záväzok odporcu dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie, pričom po ukončení prác výstavby pre 1. podzemné podlažie zhotoviteľ v zmysle čl. VII. bodu 2 zmluvy o dielo vyzval odporcu k prevzatiu ukončených častí 1. podzemného podlažia zápisom v stavebnom denníku zo dňa 28. 05. 2010. Na výzvu však odporca žiadnym spôsobom nereagoval, čím si zhotoviteľ uplatnil fikciu súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo a mal za to, že odporca vykonané práce na 1. podzemnom podlaží prevzal riadne a včas. Zhotoviteľ za vykonané práce na 1. podzemnom podlaží vystavil odporcovi faktúru č. 90100077 na sumu 214.200,- Eur, splatnú dňa 30. 06. 2010, z ktorej výška zádržného predstavovala 18.000,- Eur a splatná časť pohľadávky sumu 196.200,- Eur, pričom po postúpení pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedenej faktúry zo zhotoviteľa ako postupcu na navrhovateľa ako postupníka si tento navrhovateľ uplatnil návrhom na začatie konania z titulu predmetnej pohľadávky len istinu vo výške 10.000,- Eur s príslušenstvom. Prvostupňový súd považoval za nesporné, že odporca ako objednávateľ a spoločnosť IN VEST, s. r. o., IČO: 36 553 671 ako zhotoviteľ, obaja ako podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka uzatvorili v zmysle § 261 ods. 1 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 10. 03. 2010 zmluvu o dielo na dodávku stavby „Šaľa - Polyfunkčná budova“. Predmetom zmluvy o dielo bol v zmysle čl. III ods. 1 záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo a záväzok objednávateľa toto dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie dohodnutú cenu, ktorá bola v zmysle § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmluve dohodnutá v súlade so zákonom č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, že táto cena bola pevná vo výške 900.000,- Eur bez DPH, pričom za každé jednotlivé podlažie (dielo bolo rozdelené na 5 podlaží) bola stanovená cena na 180.000,- Eur bez DPH. Súd prvého stupňa skúmal, či skutočne došlo k faktickému odovzdaniu diela plne v súlade s čl. VII. zmluvy o dielo, v tomto prípade časti diela - 1. podzemného podlažia, nakoľko iba po splnení tejto podmienky bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť faktúru, ktorá je predmetom tohto konania a ustálil, že zhotoviteľ v zmysle čl. VII. bodu 2 zmluvy o dielo zápisom v stavebnom denníku dňa 28. 05. 2010 vyzval odporcu na prevzatie diela. Túto skutočnosť mal preukázanú kópiou stavebného denníka, kde sa tento zápis nachádza a aj výpoveďou svedka H. P., ktorý u zhotoviteľa pracoval v období, kedy sa toto dielo realizovalo a ktorý sám predmetný zápis v stavebnom denníku vykonal. Keďže podľa tvrdenia navrhovateľa odporca na túto výzvu nereagoval, aplikáciou fikcie súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo považoval navrhovateľ toto dielo za odovzdané a na tomto základe následne zhotoviteľ vystavil za toto dielo, resp. jeho časť - 1. podzemné podlažie - spornú faktúru. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že navrhovateľ nesprávne aplikoval fikciu súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo, pretože táto fikcia súhlasu sa vzťahovala len na prípad, keď sa odporca ako objednávateľ nevyjadril k zisťovaciemu protokolu do 10 dní od jeho doručenia, preto sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že fikcia súhlasu nemala žiadny vplyv na prevzatie diela, pretože odovzdanie diela sa viazalo na odovzdávací protokol, ktorý musel byť podpísaný oboma zmluvnými stranami a ktorý sa ako príloha, spolu so zisťovacím protokolom, prikladal v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo k vystavenej faktúre. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie, ktorého účelom bolo odovzdanie a prevzatie diela, sa uskutočnilo dňa 05. 05. 2011, čo mal preukázané z vyjadrení odporcu, ako aj z výpovedí svedkov P. T. ako projektového manažéra, G.. Q. T. ako projektanta a stavbyvedúceho, G.. M. ako statika, U. Č. ako stavbyvedúceho, P. J. ako konzultanta a zo strany zhotoviteľa P. F., ktorí boli na tomto preberacom konaní prítomní, o ktorom bol spísaný aj preberací a odovzdávací protokol, pričom ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by došlo k faktickému odovzdaniu diela, navyše z výpovedí svedkov G.. F. M. Y. G.. Q.H. T. vyplynulo, že prevzatie diela v stave, v akom bolo v čase preberacieho konania, vôbec neodporúčali. Ďalej vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorého k formálnemu odovzdaniu diela neprišlo, nakoľko takéto odovzdanie nebolo podľa Zmluvy o dielo potrebné, pretože postup odovzdania časti diela, v tom prípade 1. podzemného podlažia, Zmluva o dielo neupravovala. Uvedené tvrdenie považoval však súd prvého stupňa v rozpore s konaním zhotoviteľa, ktorý v zmysle čl. VII. bodu 2 Zmluvy o dielo zápisom v stavebnom denníku dňa 28. 05. 2010 vyzval odporcu na odovzdanie a prevzatie časti diela - 1. podzemného podlažia, a teda mal v úmysle pri odovzdávaní tejto časti diela postupovať v zmysle čl. VII. Zmluvy o dielo, pričom je tento jeho postup v rozpore s vlastným tvrdením, že pri odovzdávaní časti diela nebolo potrebné postupovať podľa čl. VII. Zmluvy o dielo, v ktorom bol postup odovzdávania a preberania upravený a ktorý sa podľa názoru konajúceho súdu vzťahuje aj na odovzdávanie častí diela. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že k skutočnému odovzdaniu a prevzatiu diela, resp. jeho častí v zmysle zmluvy o dielo nikdy nedošlo, nakoľko to navrhovateľ v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal žiadnym listinným dôkazom a ani výpoveďami svedkov, a preto faktúra č. 90100077, ktorá je predmetom konania, bola vystavená neoprávnene, resp. predčasne, nakoľko nebola splnená podmienka v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo, po splnení ktorej bol zhotoviteľ oprávnený predmetnú faktúru vystaviť. Nárok navrhovateľa uplatnený v konaní považoval preto za nedôvodný, a uvedenú žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súdu prvého stupňa stačilo na posúdenie otázky dôvodnosti nároku navrhovateľa iba zistiť, či prišlo k odovzdaniu časti diela v zmysle zmluvných podmienok, nepovažoval preto za potrebné zaoberať sa ďalšími spornými otázkami, ktoré sa počas konania vyskytli, teda napr. vady a nedorobky diela, omeškanie zhotoviteľa s realizáciou diela, škoda odporcu spojená s omeškaním zhotoviteľa, odstúpenie odporcu od predmetnej zmluvy a následný nesúhlas navrhovateľa s týmto odstúpením. Právne svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedol, že zhotoviteľ vstupoval do zmluvných vzťahov s vedomím, že je schopný predmetnú stavbu zhotoviť a odovzdať ako celok, ale už nie financovať výstavbu tým spôsobom, že by mal dostať zaplatené až po zhotovení celého diela, preto si účastníci zmluvy o dielo dohodli, že oprávnenie fakturácie má zhotoviteľ po jednotlivých podlažiach, ale odovzdávať sa bude len dielo, t. j. celá budova ako celok. V tejto súvislosti poukázal aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 24Cb/203/2010-114 zo dňa 13. 09. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/90/2012-182 zo dňa 11. 09. 2013, ktoré posúdili totožný skutkový stav odlišne ako to vykonal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Oba súdy v právoplatne skončenom konaní dospeli k záveru, že medzi účastníkmi bolo dojednané platenie po častiach diela - jednotlivých podlažiach bez toho, aby bolo upravené ako sa majú jednotlivé podlažia odovzdávať a tiež, že bolo dojednané odovzdávanie diela ako celku po jeho dokončení. Navrhovateľ namieta záver súdu prvého stupňa, že odovzdanie časti diela bolo základnou podmienkou pre vystavenie faktúry a že čl. VII zmluvy o dielo sa vzťahuje tak na odovzdanie diela ako celku, ako aj na odovzdanie časti diela. Argumentuje tým, že čl. VII zmluvy o dielo neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že je ním upravené aj odovzdanie časti diela a zároveň zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo nevyplýva, že by sa na odovzdanie časti diela mali primerane vzťahovať ustanovenia čl. VII zmluvy o dielo. Ďalej poukázal na čl. VI. bod 7 zmluvy o dielo, v ktorom sa uvádza, že zhotoviteľ je oprávnený vystaviť jednotlivé faktúry po odovzdaní časti diela podľa čl. VI bod 7 zmluvy o dielo, avšak v žiadnom bode tohto článku nie je upravené, akým spôsobom má byť časť diela odovzdaná a že odovzdanie časti diela musí byť urobené formou spísania protokolu o prevzatí a odovzdaní veci. Záver súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého bol navrhovateľ oprávnený vystaviť faktúru za časť diela iba po splnení podmienky faktického odovzdania príslušnej časti diela, tak navrhovateľ považuje za nesprávny. Podľa jeho názoru, ak by aj pre fakturáciu bolo potrebné odovzdávať časť diela, potom poukazuje na výpovede svedkov a zápisy v stavebnom denníku, z ktorých vyplýva, že preberanie stavby po častiach nebolo dohodnuté, ale zhotoviteľ vyhotovoval čiastkový zisťovací protokol k jednotlivým podlažiam, ktorý odovzdával na odsúhlasenie štatutárnemu orgánu, tento ich ale odmietal podpísať. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že mal skúmať, či zisťovací protokol a preberací protokol vo väzbe na jednotlivé časti diela nie je identický dokument, resp. či k prevzatiu časti diela nedochádza napr. prostredníctvom zisťovacieho súpisu tak, ako to uvádzajú jednotliví svedkovia. Navrhovateľ namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých mal súd prvého stupňa za to, že odovzdanie časti diela je podmienkou pre oprávnenosť vystavenia faktúry za časť diela, pričom na odovzdanie časti diela je potrebné aplikovať čl. VII zmluvy o dielo. Navrhovateľ namieta tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti predloženého listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 16/2011 súdneho znalca T.. G.. W., F.. Súd prvého stupňa na strane 5 svojho rozhodnutia uvádza, že vykonal dôkaz aj týmto listinným dôkazom, v odôvodnení však absentuje informácia, akým spôsobom sa s týmto dôkazom vysporiadal. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že sporná faktúra bola odporcom zaradená do účtovníctva, z čoho navrhovateľ odvodzuje uznanie danej faktúry odporcom. Podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď prijal záver, že čl. VI ods. 9 zmluvy o dielo nepožíva právnu ochranu, nakoľko je v rozpore so zásadou zákazu vzdania sa práva vopred. Navrhovateľ v podanom odvolaní napáda aj správnosť rozhodnutia o trovách konania v časti priznaných trov právneho zastúpenia. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a nárok na zaplatenie sumy 10.000,- Eur s prísl. priznal v celom rozsahu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29. 11. 2013 uviedol, že v konaní nebola preukázaná existencia dohody, že dielo sa bude odovzdávať iba ako celok, ale financované bude etapovite. Naopak zo zmluvy o dielo vyplýva, konkrétne z čl. IV ods. 2 a čl. VII ods. 7, že zhotoviteľ bol povinný odovzdať odporcovi nielen dielo ako celok, ale každú jeho časť uvedenú v čl. VI ods. 1 písm. a) až e). Poukázal na tvrdenie samotného navrhovateľa v návrhu na začatie konania, podľa ktorého zhotoviteľ po dokončení prác na prvom podzemnom podlaží, ktoré bolo predmetom fakturácie, vyzval odporcu k prevzatiu ukončených častí podlažia zápisom v stavebnom denníku s tým, že odporca sa k tomuto zápisu nevyjadril, a preto podľa navrhovateľa mala platiť fikcia riadneho prevzatia fakturovanej časti diela odporcom. Odporca označuje takúto diametrálnu zmenu v tvrdeniach navrhovateľa za ničím neodôvodnenú a považuje ju za účelové prispôsobovanie výkladu zmluvy vzhľadom na aktuálnu dôkaznú situáciu. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb/203/2010, odporca považuje za nutné uviesť, že predmetný rozsudok bol vyhlásený na základe dokazovania vykonaného na jedinom pojednávaní a teda je zrejmé, že obsah oboch súdnych rozhodnutí nemožno porovnávať, keďže v oboch konaniach bolo vykonané diametrálne odlišné dokazovanie. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odporca uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa všetky požiadavky kladené naň § 157 ods. 2 O.s.p. Navyše sa prvostupňový súd vysporiadal aj so samotným argumentom navrhovateľa, keď uviedol, že samotná faktúra nepreukazuje existenciu nároku vyplývajúceho zo zmluvy, nakoľko sa jedná iba o daňový doklad. Pokiaľ ide o oprávnenie vrátiť faktúru, odporca sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi nevznikol hmotnoprávny nárok na zaplatenie ceny za časť diela a tento záver nemôže byť spochybnený ani nevrátením faktúry v zmluvne dohodnutej lehote. V závere vyjadrenia sa odporca vyjadril k námietke vznesenej navrhovateľom proti priznaným trovám konania. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odporca sa v písomnom vyjadrení zo dňa 06. 10. 2015 vyjadril k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Cob/90/2012-182. Ďalej sa vyjadril k záznamu v stavebnom denníku, na ktorý poukazuje navrhovateľ vo výzve na prevzatie diela a uviedol, že sa usiloval o prevzatie diela aj v dodatočnom termíne, čo navrhovateľ odmietol, nakoľko mu už boli známe skutočnosti, že ním vykonávaná stavba vykazuje značné vady a ich odstránenie by bolo nákladnejšie ako ním vykonávané dielo. Zároveň odporca poukázal na fakt, že navrhovateľ sa snažil vyjednať s odporcom zľavu na dodávané dielo, a to na začiatku 300.000,- Eur (30 % z ceny diela), neskôr až 600.000,- Eur (66 % z ceny diela). Nakoľko dielo je v nefunkčnom stave odporca odstúpil od zmluvy o dielo k 25. 01. 2011 a po neúspešných rokovaniach vyzval navrhovateľa dňa 11. 06. 2014 na odstránenie stavby. Keďže navrhovateľ stavbu neodstránil, podal investor na súd žalobu na odstránenie tejto stavby. Toto konanie v súčasnosti prebieha. Navrhovateľ v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu k odvolaniu zo dňa 15. 10. 2015 zotrval na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (strana 10, posledný odsek) vyplýva, že súd prvého stupňa sa nezaoberal (o. i.) odstúpením od zmluvy o dielo, vykonaným odporcom listom zo dňa 25. 01. 2011 a zaoberal sa uplatneným nárokom žalobcu iba titulom zmluvy o dielo. Uvedený postup nepovažuje odvolací súd za správny, a to z nasledujúcich dôvodov: Právna teória aj súdna prax z ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka vyvodzujú, že v oblasti obchodných vzťahov odstúpením zmluva zaniká s účinkami ex nunc, teda ku dňu účinnosti odstúpenia, a nie spätne od počiatku. Z ustanovenia § 351 ods. 1 vety prvej a ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka však vyplýva, že i v oblasti obchodných záväzkových vzťahov sa vzájomné vyporiadanie účastníkov záväzkových vzťahov po odstúpení týka aj vzájomných plnení poskytnutých podľa zmluvy pred odstúpením. Podľa § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nárokov na náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy. Ustanovenie § 351 ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka zakladajúce povinnosť vrátiť si plnenia poskytnuté pred odstúpením od zmluvy by nemalo zmysel, keby sa odstúpenie týkalo iba tých záväzkov, prípadne tých ich častí, ktoré neboli pred odstúpením plnené. Je potrebné uviesť, že ak zmluva o dielo zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, zanikol tiež záväzok odporcu ako objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi, prípadne právnemu nástupcovi cenu diela v tejto zmluve dohodnutú (§ 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Ak zanikne zmluva uzavretá v režime Obchodného zákonníka odstúpením, vysporiadajú sa účastníci zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, podľa zásad stanovených v § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade, že ide o zmluvu o dielo, je takto spôsob vysporiadania špeciálne doplnený o pravidlá vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy o dielo upravené v ustanoveniach § 543 až 544 a v ustanovení § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že existencia nároku na zaplatenie ceny diela dohodnutej v zmluve o dielo závisí od posúdenia platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi. V prípade, ak navrhovateľ od zmluvy o dielo odstúpil, teda všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo zanikli, nebude možné sa domáhať zaplatenia ceny diela, pretože bude absentovať právny základ na jej zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa predčasne a bez toho, aby dostatočne zistil skutkový základ vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy o dielo, splatnosť ceny diela. K posudzovaniu splatnosti ceny diela, od ktorého posúdenia záviselo rozhodnutie súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, mal súd pristúpiť až potom, čo by dospel k záveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo. Ak sa však súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom nevyporiadal s tvrdením o odstúpení navrhovateľa od zmluvy o dielo, je jeho rozhodnutie založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie časti diela, je predčasný, keďže vzájomnými nárokmi účastníkov konania z titulu zmluvy o dielo sa mohol prvostupňový súd zaoberať po prijatí záveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 25. 01. 2011. V súvislosti so skutočnosťou, že predmetom konania je pohľadávka, ktorá bola postúpená, odvolací súd uvádza, že postúpenie pohľadávky na zaplatenie ceny (časti) diela nie je spôsobilé na dôsledkoch odstúpenia od zmluvy o dielo, t. j. na zániku pohľadávky z titulu ceny diela, nič zmeniť. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 25. 01. 2011 je neplatné, odvolací súd poznamenáva, že posúdenie nároku navrhovateľa z titulu zmluvy o dielo, vykonané súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, možno považovať za správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať posúdením platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo vykonané odporcom listom zo dňa 25. 01. 2011. V prípade určenia platnosti tohto právneho úkonu, vyvodí z toho dôsledky týkajúce sa vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 351 ods. 2, § 543 - 544 a § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, berúc pritom na zreteľ skutočnosť, že navrhovateľ si predmetnú pohľadávku uplatnil v konaní ako postupník. Ak súd prvého stupňa posúdi predmetné odstúpenie od zmluvy ako neplatné, bude sa opätovne zaoberať dôvodnosťou nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.