Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310212996 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1310212996.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpený: BK ADVO PARTNERS, s.r.o., Štúrova 884/24, 927 01 Šaľa, IČO: 51 074 150, proti žalovanému: DEVELOP GROUP a.s., Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 44 174 764, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 10.000,- eur s príslušenstvom a odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb 49/2011-744 zo dňa 12.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb 49/2011-744 zo dňa 12.12.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 23Cb 49/2011-744 zo dňa 12.12.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava III návrh žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. 2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou z 29.10.2010 sa právny predchodca žalobcu, pôvodný žalobca IN VEST, s.r.o. v likvidácii IČO: 31 438 431 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- eur s úrokom z omeškania od 1.7.2010 do zaplatenia. Svoju aktívnu legitimáciu vyvodzoval zo zmluvy o postúpení zo dňa 29.9.2010, ktorou zhotoviteľ diela, spoločnosť IN VEST s.r.o. ako postupca, previedol na pôvodného žalobcu ako postupníka, pohľadávku, ktorá pochádza zo zmluvy o dielo medzi zhotoviteľom diela IN VEST s.r.o. a objednávateľom diela, žalovaným, ktorá pohľadávka nebola žalovaným uhradená. Následne prišlo dňa 10.9.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení, ktorou pôvodný žalobca, IN VEST s.r.o., v likvidácii, previedol ako postupca, na súčasného žalobcu ako postupníka, pohľadávku ktorá je predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie na základe zmeny sporovej strany z dôvodu postúpenia pohľadávky, pripustil do konania aktuálneho žalobcu, namiesto pôvodného žalobcu uznesením z 9.11.2012. 3. Žaloba bola dôvodená tým, že pohľadávka vznikla z titulu neuhradenia ceny diela za vykonané práce na 1. podzemnom podlaží polyfunkčnej budovy v Šale spoločnosťou IN VEST s.r.o., Areál Duslo, objekt č. 21-07, Šaľa, IČO: 36 553 671 (ďalej ako „zhotoviteľ“) na základe zmluvy o dielo na dodávku stavby „Šaľa - Polyfunkčná budova“, medzi touto spoločnosťou a žalovaným ako objednávateľom diela, dňa 10.3.2010 (ďalej ako “ZOD”). Predmetom ZOD bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre žalovaného dielo a záväzok žalovaného dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie. Celkovo mal zhotoviteľ vykonať práce spočívajúce vo výstavbe 5 podlaží. Po ukončení prác výstavby 1. podzemného podlažia zhotoviteľ v zmysle čl. VII. bodu 2 ZOD, vyzval žalovaného k prevzatiu časti diela. Výzvu vykonal zápisom v stavebnom denníku dňa 28.5.2010. Na výzvu objednávateľ žiadnym spôsobom nereagoval, čím zhotoviteľ uplatnil fikciu súhlasu, podľa čl. VI. bodu 6 ZOD. Podľa tejto fikcie, v prípade nereagovania do 10 dní, má sa za to, že objednávateľ, vykonané práce na 1. podzemnom podlaží prevzal riadne a včas. Zhotoviteľ za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 90100077 na sumu 214.200,- eur, splatnú dňa 30.6.2010, z ktorej výška zádržného predstavovala 18.000,- eur a splatná časť sumu 196.200,- eur. Predmetom postúpenia zo zhotoviteľa na pôvodného žalobcu a z pôvodného žalobcu, na súčasného žalobcu, je pohľadávka z tejto faktúry, ktorá je uplatňovaná v tomto spore v čiastočnom rozsahu. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a nárok žalobcu neuznal s tvrdením, že voči žalobcovi nemá z titulu ZOD žiadny dlh. Fikcia súhlasu v čl. VI bod 6 ZOD, nebola dojednaná na prevzatie diela, ale len na zisťovací protokol, ktorý je súpisom vykonaných a prevzatých prác. Fikcia súhlasu bola dojednaná tak, že zhotoviteľ predložil súpis vykonaných prác - zisťovací protokol a vyzval na prevzatie objednávateľa, ktorý sa k týmto prácam mal v lehote 10 dní vyjadriť, v prípade zmeškania potom platila fikcia že si práce objednávateľ prevzal a súhlasí s nimi. Na odovzdanie diela sa však viazal preberací protokol, ktorý je podmienkou pre vystavenie faktúry a vznik nároku na zaplatenie ceny diela. V ZOD si dojednali, že dielo musí byť riadne odovzdané a o odovzdaní sa spíše preberací protokol podpísaný oboma stranami, čo sa nestalo. Zhotoviteľ nevyzval na prevzatie diela a dielo nebolo ani odovzdané riadne a včas. Dňa 5.5.2011 sa uskutočnila obhliadka diela, výsledkom ktorej ale nebolo odovzdanie a prevzatie diela. Na obhliadke sa zúčastnil za zhotoviteľa p. F., ktorý sa vyjadril, že má zakázané podpisovať a stavbu odovzdať nemôže. 5. K odporu sa vyjadril žalobca a uviedol, že ak k riadnemu odovzdaniu diela neprišlo, tak nie z dôvodu na strane zhotoviteľa. V čl. VI. bodu 7 ZOD nebola dohodnutá forma pre odovzdanie časti diela, ale protokolárne odovzdanie si dohodli len na dielo ako celok. Podľa zápisu zhotoviteľa v stavebnom denníku, G.. P. vyzval na prevzatie časti diela. K formálnemu odovzdaniu časti diela neprišlo, pretože k nemu nebolo v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo potrebné vyhotovovať protokol a na výzvu v stavebnom denníku žalovaný nereagoval, teda neposkytol súčinnosť hoci bol na prevzatie vyzvaný. Faktúra č. 90100077, ktorej časť si uplatňuje v tomto konaní, má všetky dojednané náležitosti. Podľa čl. VI. bodu 6 ZOD, prílohou faktúry mal byť súpis objednaných a vykonaných prác - zisťovací protokol a žiadnu inú prílohu k faktúre zmluva nepožadovala. Faktúra vystavená v súlade so zákonnými a zmluvnými požiadavkami, nebola žalovaným vrátená, čo znamená že bola oprávnená. Zmluvne si totiž dojednali, že faktúru môže objednávateľ namietať do 5 dní, inak sa považuje za nespornú. Žalovaný si z predmetnej faktúry uplatňoval nárok na odpočet DPH, čo preukázal znaleckým posudkom č. 16/2011, vypracovaným v trestnom konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície pod č. ORP-3/OEK-SA-2011. Toto preukazuje, že žalovaný akceptoval faktúru tým, že ju zaradil do účtovníctva a uplatnil si z nej odpočet DPH. 6. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tou skutočnosťou, že podľa čl. VI bod 7 ZOD, bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť faktúru až po odovzdaní diela. Podľa čl. VI bod 6 ZOD, povinnou prílohou k faktúre, si zmluvné strany dojednali 1. súpis vykonaných a odsúhlasených prác a 2. podpísaný preberací protokol. Sporná fa obsahovala len zisťovací protokol a preberací nie. Čl. VII ZOD upravuje postup odovzdania diela tak, že zhotoviteľ mal zápisom v stavebnom denníku oznámiť ukončenie vykonávania prác a následne vyzvať objednávateľa na prevzatie diela, najmenej 10 prac. dní vopred. Základný predpoklad pre nárok na cenu bolo riadne odovzdanie diela, ako to upravuje čl. VII ZOD. Podľa čl. VII bod 4 ZOD, mal sa o odovzdaní diela spísať protokol, podpísaný oboma stranami, zaznamenať prípadné vady a nedorobky, s povinnosťou ich odstránenia do 30 dní. Fakturácia bola dohodnutá až po odovzdaní diela. Súd zhodnotil, že postup pri odovzdaní diela platil nielen pre celé dielo ako také, ale aj na jeho jednotlivé časti, podlažia, za ktoré si potom mohol zhotoviteľ fakturovať dojednanú cenu 180.000,- eur/podlažie, teda spolu 900.000,- eur bez DPH. Žalobca nesprávne interpretoval fikciu súhlasu. Správny výklad je taký, že sa týka zisťovacieho protokolu. Fikcia súhlasu však neplatí na preberací protokol o odovzdaní diela alebo jeho časti ako takého. Preberací protokol musel byť spísaný aj pri častiach diela a podpísaný oboma stranami k čomu neprišlo. Zhotoviteľ vystavil neoprávnene faktúru, ktorú odovzdal žalovanému a ten ju nenamietal. Podľa žalobcu, ktorý sa odvolával na čl. VI bod 9 ZOD, v prípade že sa vystavená faktúra objednávateľom do 5 dní nenamieta, má sa za to, že je táto fakturácia oprávnená a nárok z nej vyplývajúci dôvodný. Toto zmluvné dojednanie je rozporné so zákonom a nepožívajúce právnu ochranu, teda neplatné, keďže sa jedná o vopred dané vzdanie sa nároku zo strany objednávateľa. Rozpor so zákonom definoval súd ako zákaz dohody o vzdaní sa práva vopred podľa § 574 Občianskeho zákonníka. Neoprávnenú fakturáciu nemožno konvalidovať jej nenamietaním vystaviteľovi. Faktúra je len za výzvou na zaplatenie a skutočnosť, že z nej nevyplýva nárok, súd argumentoval aj aplikáciou § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd vykonal výsluch viacerých svedkov, ako zo strany zhotoviteľa ktorí boli prítomní pri realizácii diela aj pri jeho pokuse o odovzdanie, ako aj z strany objednávateľa. Z výpovede týchto svedkov vyplynulo, že dňa 5.5.2011 sa uskutočnilo stretnutie, ktorého výsledkom malo byť odovzdanie časti diela. Z výsluchu svedkov súdu vyplynulo, že ani jedna z osôb, ktoré na diele pracovali dielo neodporúčali odovzdať. Svedok p. F., prítomný za zhotoviteľa sa vyjadril, že mal zakázané podpisovať alebo odsúhlasovať. K odovzdaniu diela neprišlo z dôvodu na strane zhotoviteľa. Tvrdenie žalobcu, že k odovzdaniu časti diela stačila fikcia zisťovacieho protokolu, súd neakceptoval. Konanie samotného zhotoviteľa je v rozpore s týmto tvrdením, nakoľko sám zhotoviteľ prostredníctvom p. P.É.M. v stavebnom denníku vykonal výzvu na prevzatie diela, k podpisu preberacieho protokolu a ten sa mal stať podkladom k vystaveniu fa. Zhotoviteľ mal v úmysle postupovať podľa ZOD a súčasný výklad žalobcu je v rozpore s konaním zhotoviteľa. 7. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a uviedol, že správny výklad ZOD je taký, že sa protokolárne malo odovzdať len dielo ako celok ale fakturovať postupne po častiach. Zdôraznil, že rozsudok OS BA III č.k. 24Cb/203/2010-114 bol potvrdený KS BA č.k. 3Cob/90/2012-182 a hodnotil skutkový stav a výklad ZOD zhodne so žalobcom. Zo žiadnej úpravy čl. VII ZOD, nevyplýva že sa protokolárne odovzdanie celého diela, má aplikovať aj na jeho časti. Svedkovia sa vyjadrili že pri odovzdaní častí diela sa spisoval zisťovací protokol a tento mal slúžiť pri častiach diela ako odovzdávací protokol zároveň, čo súd vôbec nevzal do úvahy. Ďalej žalobca zdôraznil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nevysporiadal sa so znaleckým posudkom a nesprávne posúdil čl. VI bod 9 ZOD, že ide o vzdanie sa práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. 8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že ZOD diela sa má vykladať tak, že protokolárne sa odovzdáva len dielo ako celok a nie aj jeho časti. Znenie čl. VII ods. 7, čl. IV ods. 2 a čl. VI. ods. 1 písm. a) - e) ZOD preukazuje opak. Z týchto ustanovení vyplýva, že aj jednotlivé časti sa majú riadne protokolárne odovzdať. Samotné správanie žalobcu svedčí o opaku jeho tvrdenia, keď vyzýval v stavebnom denníku na prevzatie diela a aplikoval i keď nesprávne fikciu k odovzdávaciemu protokolu, čo svedčí o tom, ako vnímal zmluvnú úpravu. Súčasná argumentácia výkladu je účelová. K rozhodovacej činnosti v inom súdnom konaní vedenom na tom istom prvoinštančnom súde žalovaný uviedol, že súd v rozsudku č.k. 24Cb/203/2010-114, nevykonal žiadne dokazovanie, rozhodol na jednom pojednávaní, na rozdiel od uvedeného konania. Žalovaný na záver zdôraznil, že dielo je nefunkčné, žalovaný dňa 25.1.2011 od ZOD odstúpil a 11.6.2014 vyzval žalobcu na odstránenie stavby. 9. Krajský súd v Bratislave po odvolaní, napadnutý rozsudok zrušil uznesením č.k. 1Cob381/2013-563 a to z dôvodu, že súd pred rozhodnutím o nároku, neskúmal otázku odstúpenia od zmluvy. Súd mal najprv skúmať platnosť odstúpenia žalovaného od ZOD. Pri odstúpení od obchodnoprávnych záväzkov, tieto síce zanikajú od momentu účinnosti odstúpenia, teda ex nunc, v súlade s § 349 ods. 1 ObZ, ale podľa pravidiel vyporiadania v § 351 ods. 2 ObZ, zmluvné strany si majú vrátiť aj plnenia poskytnuté pre ukončením zmluvy. Súd prvej inštancie mal teda najprv konštatovať (ne)platnosť odstúpenia a v prípade platnosti riešiť vyporiadanie a to podľa zásad v ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a keďže ide o zmluvu o dielo, aplikovať aj špeciálne pravidlá vzájomného vysporiadania § 543 až 544 a § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd mal brať na zreteľ, že žalobca si pohľadávku uplatnil ako postupník. 10. Žalobca sa po zrušení vyjadril, že zo ZOD existuje viacero súdnych sporov, ani v jednom z nich neposúdil súd fakturáciu za nedôvodnú. V konaní č.k. 24Cb/203/2010, súd konštatoval, že k odovzdaniu dielo bola potrebná aj súčinnosť objednávateľa, ktorý ju neposkytol, nepristúpil k prevzatiu ponúkaného diela a ide o nepodmienený úkon v súlade s § 36 ods. 3 Občianskeho zák. Omeškanie s odovzdaním bolo spôsobené okolnosťami, ktoré si v ZOD dojednali ako nezávislé na vôli zhotoviteľa, kedy sa omeškanie nemá za porušenie zmluvy. Ide o poveternostné podmienky o ktorých žalobca predložil súdu dôkaz - správu z SHMÚ, podľa ktorej nepriaznivé počasie spôsobilo zatopenie stavby a omeškanie. Okrem nepriaznivého počasia, sa omeškanie vyskytlo kvôli dôvodom, za ktoré neniesol zhotoviteľ zodpovednosť, ako nedodanie projektovej dokumentácie, alebo jej zmeny, ako aj zemné práce, ktoré od zhotoviteľa požadoval objednávateľ, hoci si ich vykonanie nedojednali. Omeškanie nepresiahlo 30 dní a nenastal dôvod k ukončeniu zmluvy. Žalovaný sa po zrušení vyjadril, že v prípadne kladného posúdenia odstúpenia od ZOD, nárok by súd mal zamietnuť vzhľadom k aplikácii § 543 ods. 1 ObZ, podľa ktorého po zrušení zmluvy ex nunc, zanikajú všetky práva a povinnosti. V ZOD si dojednali výhradne poveternostné podmienky ako dôvod pre akceptovanie omeškania. Správa z SHMÚ je z mesta Hurbanovo, ktoré je vzdialené od Šale 45 km, teda nemá relevanciu. V čase kedy žalovaný od zmluvy odstupoval, dňa 25.1.2011 už trvalo omeškanie vyše pol roka, oproti dojednanému dátumu odovzdania diela dňa 15.6.2010 a napokon k odovzdaniu diela nikdy neprišlo. Ďalej žalovaný namietal, že znalecký posudok predložený žalobcom nemá povinného zákonné náležitosti podľa vyhl. MSSR č. 263/1996 Z.z a súd naň nemá prihliadať. 11. Po zrušení a vrátení veci, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov: H. P.É.M., P. F.O., U. Č., P.. P. T., F.., G.. Q. T., F. M.Y.É.M., G.. G. O., P. J., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy. Medzi sporovými stranami neprišlo k zhode ohľadne výkladu zmluvných dojednaní, konkrétne akým spôsobom bolo dohodnuté vykonanie diela a jeho odovzdanie, teda čo sa podľa zmluvy vykladalo ako riadne a včas vykonané dielo. Súd prvej inštancie skúmal výklad sporných zmluvných dojednaní a platnosť odstúpenia od zmluvy žalovaného, nakoľko táto otázka nebola v predošlom zrušenom rozsudku vyriešená a postupoval tak podľa intencií krajského súdu. Z čl. IV ZOD dedukoval, že záväzok zhotoviteľa, bol splnený až prevzatím diela o čom mal byť spísaný preberací protokol, podpísaný oboma zmluvnými stranami, pričom pri prebratí celého diela, mal byť spísaný konečný odovzdávací protokol. Z protokolu malo vyplývať že dielo bolo vykonané, prípadne zaznamenané vady a nedorobky a že dielo bolo aj objednávateľom prevzaté. Čas vykonania diela bol dojednaný do 15.2.2010 odovzdanie staveniska a celé dielo malo byť vykonané do 15.6.2010. Lehota na odovzdanie diela mohla byť predĺžená v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok. Spôsob odovzdania diela bol dohodnutý v čl. IV bod 7 ZOD tak, že 15 dní vopred mal zhotoviteľ oznámiť, že je dielo vykonané a prichystané na odovzdanie. O odovzdaní a prevzatí diela mali zmluvné strany spísať zápisnicu, ktorá mala obsahovať identifikáciu zmluvy, identifikáciu zúčastnených osôb, vyhlásenie zmluvných strán o tom, či dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou, zhodnotenie akosti diela a súpis vád a nedorobkov, dojednanie o opatreniach na odstránenie zistených vád, súpis všetkých odovzdaných dokladov, vyhlásenie objednávateľa, či dielo preberá - čl. VII bodu 4 ZOD. Odovzdania a prevzatia diela sa mali zúčastniť oprávnení zástupcovia zmluvných strán, aby mohol byť protokol podpísaný oprávnenými osobami za obe zmluvné strany. Spôsob platenia si dojednali až po vykonaní diela, teda po jeho riadnom odovzdaní a prevzatí. Faktúra mala mať povinné náležitosti: súpis vykonaných a odsúhlasených prác - zisťovací protokol a odovzdávací protokol. Súd konštatoval, že jednotlivé faktúry mohol vystaviť zhotoviteľ k jednotlivým podlažiam, po ich odovzdaní. Fikcia súhlasu bola dojednaná k zisťovaciemu protokolu. Súd skúmal možnosti odstúpenia od zmluvy. Z čl. IX bod 3 a) ZOD vyplývalo oprávnenie okamžitého odstúpenia od ZOD pre objednávateľa, pre prípad omeškania s odovzdaním diela viac ako 30 dní, alebo pre nevyhovujúcu kvalitu diela a zhotoviteľ mal právo okamžite odstúpiť, ak nastalo omeškanie objednávateľa s úhradou oprávnene a správne vystavených faktúr po dobu viac ako 7 dní. Zo stavebného denníka vyplynulo, že dňa 3.6.2010 zhotoviteľ vyzval žalovaného na prevzatie 1. podlažia. K faktúre, bol priložený len zisťovací protokol, za obdobie máj 2010, ktorý nebol podpísaný žiadnou zo zmluvných strán. Dôvodom odstúpenia žalovaného od ZOD zo dňa 25.1.2011 bolo nevykonanie diela ako celku zhotoviteľom do 15.6.2010, čo žalovaný považoval za podstatné porušenie s odkazom na čl. IX bod 2 písm. a) ZOD. Z reakcie na odstúpenie z 23.2.2011 vyplýva, že dňa 23.7.2010 prišlo k prerušeniu prác podľa čl. XI bodu 2 písm. b) zmluvy o dielo (omeškanie objednávateľa so zaplatením faktúry po dobu viac ako 7 dní). Zo záznamu z 5.5.2011 zo stretnutia, ktoré sa malo uskutočniť s cieľom odovzdať časť diela - prvé podlažie súdu vyplynulo, že za zhotoviteľa bol prítomný p. F., ktorý mal zakázané čokoľvek podpisovať a následne stavbu opustil. Osoby za žalovaného, ktoré boli na obhliadke prítomné spísali nedostatky a konštatovali, že neboli dodané dokumenty podľa ZOD. Dňa 25.4.2014 prišlo k odstúpeniu od ZOD zo strany žalobcu, pre nezaplatenie faktúry za práce na prvom podlaží, pričom táto pohľadávka bola žalobcovi judikovaná rozsudkom č.k. 24Cb 203/2010-114 z 13.9.2011 po prejednaní a rozhodnutí veci bez prítomnosti objednávateľa ako žalovaného v predmetnom konaní a bez vykonania rozsiahleho dokazovania. Dňa 11.6.2014 objednávateľ ako vlastník pozemku, vyzval zhotoviteľa na odstránenie stavby, čoho sa domáha aj v inom súdnom konaní. Súd zistil, že v dňoch 28.5.2010 až 19.7.2010 zhotoviteľ vyzval objednávateľa na prevzatie jednotlivých podlaží. V stavebnom denníku sú poznačené dni (spolu 13 dní) prerušenia prác na stavbe z dôvodu nepriaznivého počasia. 12. Súd prvej inštancie vykonal výsluch svedkov. Svedok p. P. pracoval u zhotoviteľa ako stavbyvedúci v období, kedy sa realizovala stavba. Svedok zápisom v stavebnom denníku vyzval k prevzatiu diela. Z výsluchu p. F. vyplývalo, že faktúra sa vystavila na základe súpisu vykonaných prác, ktorý sa tvoril podľa skutočne vykonaných prác a cena sa mala vyplácať po splátkach. Svedok uviedol, že súpisy vykonaných prác odovzdal osobne predsedovi predstavenstva žalovaného, ktorý nepotvrdil ich prevzatie. Svedok mal vedomosť o tom, že sa dielo malo odovzdávať po častiach. Zúčastnil sa aj stretnutia v máji 2011, ktoré nebolo za účelom odovzdania a nebol ani splnomocnený na odovzdanie za zhotoviteľa. Svedok p. Č.Ž. na základe mandátnej zmluvy so žalovaným vykonával funkciu stavbyvedúceho. Stavbu neprebral, hoci sa uskutočnilo stretnutie za týmto účelom. Dielo nebolo prevzaté pretože na stretnutí zo strany zhotoviteľa nikto nedisponoval oprávnením na odovzdanie stavby a stavba nebola dokončená. Svedok p. T.E.Š., je zamestnaný u žalovaného od roku 2006 ako manažér. Predmetná stavba bola rozdelená na niekoľko častí, podľa jednotlivých podlaží a úhrada za jednotlivé časti stavby mala byť realizovaná po ich prevzatí, ale žiadna časť stavby prevzatá nebola. Svedok p. T.Y. robil projekt a vykonával funkciu stavebného dozoru. Na stavbe dochádzalo k premokaniu a zistili sa praskliny na stenách a stropných doskách, preto neodporučil prevziať stavbu s týmito vadami. Svedok p. M.Y.Ý. vypracovával statický posudok stavby pre žalovaného a bol prítomný na preberacom konaní dňa 5.5.2011. V daný deň pri preberaní stavby prešli všetky poschodia, urobili ohliadku. Ani tento svedok pri preberacom konaní neodporučil stavbu prevziať, kvôli vadám. Zo svedeckej výpovede p. O. vyplývalo, že ako konateľ zhotoviteľa podpisoval ZOD. Stavba bola prerušená a preto nemohlo prísť k jej odovzdaniu, ale stavba sa mala prebrať ako celok, iba vo fakturačných podmienkach bola rozdelená na podlažia. Svedok p. J. pre žalovaného zabezpečoval stavebné práce a zhodne s ostatnými svedkami ktorí sa zúčastňovali stavebnej realizácie uviedol, že stavba mala problém so spodnou vodou. Spôsob odovzdávania navrhoval jednotlivo po podlažiach a následne mali byť fakturované. Zúčastnil sa dňa 5.5.2011 preberacieho konania, ale stavba nebola pripravená na odovzdanie. 13. Súd právne vec posúdil podľa všeobecných ustanovení Obchodného zák. Aplikoval úpravu odstúpenia od zmlúv všeobecne, teda § 344 ObZ a následky platne ukončenej zmluvy s ohľadom na spôsob vyrovnania zmluvných strán v § 351 ObZ. Súd aplikoval na vec osobitné ustanovenia ObZ ktoré upravujú zmluvu o dielo, najmä časť ktorá rieši následky odstúpenia a vyporiadania zo zrušenej zmluvy o dielo, teda §§ 543 - 544 ObZ a § 548 ObZ, ktorá je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej zásade v § 351 ObZ. Vzhľadom k tomu, že nárok ktorý sa v konaní rieši, bol postúpený na súčasného žalobcu od pôvodného zhotoviteľa, súd použil všeobecné ustanovenia o postúpení pohľadávok, § 526 OZ. 14. V súlade s pokynom zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu, prvoinštančný súd posudzoval platnosť odstúpenia od ZOD. Konštatoval, že pokiaľ si zmluvné strany dohodli, že dielo bude medzi nimi odovzdané a prevzaté na základe zápisnice (protokolárne) a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela medzi nimi nedošlo, dielo nemožno považovať za odovzdané a prevzaté, a teda za vykonané (odkaz na rozsudok NSČR z sp. zn. 32Cdo 358/2012). Aj pri prevzatí vadného diela, nedochádza k zániku záväzku zhotoviteľa, ale k zmene záväzku na nároky vzniknuté z vadného plnenia. Ani k faktickému prevzatiu diela s vadami do užívania neprišlo. Svedecké výpovede zhodne mierili k záveru, že dielo riadne odovzdané nebolo. Súd zisťoval, či omeškanie, úplné nevykonanie diela, bolo z dôvodov na strane zhotoviteľa, alebo prišlo k nedostatku súčinnosti objednávateľa. Súd konštatoval, že prerušenie prác pre neuhradenie faktúry objednávateľom, nebolo oprávnené vzhľadom na to, že fakturácia mala prebehnúť až po odovzdaní diela, alebo jeho časti, k čomu neprišlo. Navyše o prerušení informoval žalobca v reakcii na odstúpenie v júli 2011, čo bolo už vyše rok po dojednanom termíne na odovzdanie diela. Zo zápisov v stavebnom denníku vyplýva, že poveternostné podmienky boli nepriaznivé 13 dní. Ostatné dôvody, na ktoré sa odvolával zhotoviteľ neboli natoľko závažné, aby spôsobili odôvodnené meškanie s odovzdaním diela vyše 6 mesiacov. Omeškanie zhotoviteľa bolo neoprávnené, dlhšie ako 30 dní, teda išlo o zmluvne dojednaný dôvod pre odstúpenie žalovaného. Ukončenie ZOD odstúpením žalovaného 25.1.2011 je platné, na základe čoho zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo ZOD a teda aj nárok žalobcu (ako postupníka) na zaplatenie predmetnej časti diela vyplývajúcej z faktúry č. 90100077. Súd sa ďalej nezaoberal odstúpením zhotoviteľa zo dňa 25.4.2014, keďže zmluva zanikla skorším úkonom žalovaného. Súd tak vyčerpal pokyn odvolacieho súdu daný zrušovacím uznesením a ďalej riešil nároky zmluvných strán z platne ukončenej ZOD. 15. Súd konštatoval podľa § 544 ods. 1 ObZ, že ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo objednávateľ, takúto vec nemožno vrátiť a za zánik zmluvy objednávateľ nezodpovedá a zhotoviteľovi vzniká nárok na to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela obohatil. Dielo sa vykonávalo na pozemku vo vlastníctve objednávateľa a výhrada vlastníckeho práva k zhotovovanej veci nebola dojednaná a preto bol objednávateľ vlastníkom zhotovovanej veci, teda stavby, podľa ust. § 542 ods. 1 ObZ. Za zánik ZOD objednávateľ nezodpovedal a predmet diela nebolo možné zhotoviteľovi vrátiť, teda vznikol podľa § 544 ods. 1 ObZ zhotoviteľovi nárok na to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela obohatil. Súd nárok žalobcu zamietol vzhľadom k tomu, že žalobca je právnym nástupcom zhotoviteľa. Predmetom postúpenia však bol nárok na zaplatenie ceny diela a nie bezdôvodné obohatenie z platne ukončenej zmluvy. Preto žalobca ako postupník síce disponoval aktívnou legitimáciou na uplatňovanie nároku na cenu diela, ale tento nárok bol posúdený ako nedôvodný a nárok na vrátenie obohatenia z ukončenej zmluvy stále patrí len zhotoviteľovi, ktorý nie je žalobcom v tomto spore. Súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Trovy konania priznal súd prvej inštancie žalovanému ako strane úspešnej v spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. 16. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie v plnom rozsahu, podľa odvolacích dôvodov v §365 ods. 1 písm. b) f) h) CSP. Žalobca poukázal na právoplatne skončené súdne konanie, ktorým Okresný súd Bratislava III v plnom rozsahu žalobe vyhovel rozsudkom č.k. 24C/203/10-114 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/90/2012-182. Žalovaný podal dovolanie a NS SR Uznesením č.k. 1Obdo/19/2014 definitívne ukončil celé konanie, konštatujúc, že nedošlo k porušeniu práv žalovaného. Žalobca poukázal na ďalšie súdne konanie vedené pred Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. 24Cb/112/2014, ktorého predmetom je istina zo zvyšku faktúr č. 90100066 a č. 90100077. Súd rozhodol rozsudkom č.k. 24Cb/112/2014-280 zo dňa 26.4.2016, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobcovi. Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie , o ktorom nebolo do rozhodnutia tunajšieho súdu rozhodnuté. Okresný súd Bratislava III v rozsudku č. 24Cb/203/2010-114 posúdil nárok žalobcu ako dôvodný. Súd mal za to, že z čl. VI bod 7 ZOD nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli na povinnosti odovzdávať aj jednotlivé časti diela protokolárne a súd tu mal za to, že fakturácia je oprávnená po odovzdaní jednotlivých častí diela, ku ktorým sa predloží zisťovací protokol. Z daného dedukoval žalobca, že k odovzdaniu jednotlivých častí, v súlade s výkladom súdu v rozsudku 24Cb/203/2010-114, stačil len zisťovací protokol. Tunajší súd prvej aj odvolacej inštancie, posúdil totožný článok zmluvy úplne odlišne. Poukazujúc na Uznesenie ÚS SR 499/2011-25, mal za to že bol porušený princíp právnej istoty v tom, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaných podmienkach nedostalo rovnakej odpovede. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/203/2010-114 pri posudzovaní totožnej ZOD a skutkových okolností, poskytol nároku žalobcu právnu ochranu, na rozdiel od tunajšieho sporu, čím sa porušilo právo žalobcu viažuje sa k princípu právnej istoty. Zmluva sa má vykladať pri spornosti, na ťarchu toho, kto formuláciu do zmluvy vložil a predkladateľom ZOD bol práve žalovaný. Pokiaľ by aj súd trval na tom, že k odovzdaniu časti diela je odovzdávací protokol potrebný, súčasne opomenul skutočnosť, že protokolárne odovzdanie diela zmaril práve žalobca a má sa na tento úkon hľadieť ako na nepodmienený. K výkladu čl. VI ods. 7, ktorý sa týka výhradne diela ako celku, prispieva aj skutočnosť, že termín odovzdania diela bol určený výhradne k celému dielu na dátum 15.6.2010 a k jednotlivým častiam nebol exaktný termín dodania upravený. Teda vyplýva, že jednotlivé podlažia sa protokolárne nemali odovzdávať. K rovnakému výkladu čl VI bod 7 ZOD sa priklonil aj zatiaľ neprávoplatný rozsudok Okresný súd Bratislava III 24Cb/112/2014-280. Žalovaný ktorý zmaril odovzdanie prvého podlažia, nepreukázal, že by k zmareniu prišlo z dôvodu tvrdených vád diela. Zhotoviteľ sa snažil dielo odovzdať, nie protokolárne, ale v súlade so stavebnou praxou, len zápisom v stavebnom denníku, čo v konaní bolo týmto listinným dôkazom preukázané, pričom šlo len o neformálnu výzvu, v súlade s praxou, kedy objednávateľ príde na obhliadku vykonaných prác, aby sa mohlo vykonať vyúčtovanie, ak je fakturácia dojednaná postupne. Zhotoviteľ sa snažil vykonať odovzdanie súpisu vykonaných prác do rúk p. X. (predseda predstavenstva objednávateľa) prostredníctvom p. F., pričom zástupca objednávateľa tieto súpisy odmietol prevziať, čo ani v konaní nenamietal, teda je táto skutočnosť nesporná podľa § 151 ods. 1 CSP. V konaní bolo preukázané, že k zmareniu prevzatia diela prišlo z nedostatku súčinnosti objednávateľa a teda sa na tento úkon malo hľadieť ako na nepodmienený, podľa § 36 ods. 3 OZ, čoho sa aj žalobca opakovane dovolával, no neúspešne a v tomto smere je rozsudok postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia. Súd tiež nesprávne vyhodnotil výpoveď p. O., ktorý ako zástupca zhotoviteľa mal komunikáciu s predsedom predstavenstva p. X. ohľadne neodsúhlaseného súpisu prác. P. O. uviedol, že sa objednávateľ nevyjadril k súpisu vykonaných prác a preto kontaktoval p. X. a ten sa vyjadril, že to nevadí a majú vystaviť faktúru. Táto výpoveď nebola napadnutá ani vyvrátená v konaní. Žalovaný podnikol kroky, ktorými akceptoval vystavenú faktúru, najmä jej podľa čl. VI bod 9 ZOD v lehote 5 dní. Ďalším krokom bolo zaradenie spornej faktúry do účtovníctva a uplatnenie DPH z tejto faktúry. Z takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na výklad vôle stavbyvedúceho p. P.É.M., ktorý v stavebnom denníku vykonal zápis - výzvu na prevzatie diela, ktorý súd nesprávne vyhodnotil ako výklad vôle smerujúci k protokolárnemu odovzdaniu prvého podlažia. Bolo zvykom, že pokiaľ sa fakturácia vykonáva postupne, vyzve sa investor, aby sa prišiel v tzv. kontrolný deň pozrieť na stavbu v čase kedy je hotová časť ktorá sa má fakturovať. Zápis p. P.É.M. v stavebnom denníku, bol výzvou na objednávateľa, aby si mal možnosť prísť prezrieť časť diela ktorá bude predmetom následnej fakturácie, nešlo o výzvu na protokolárne odovzdanie diela, pretože táto mala byť zrealizovaná až po vykonaní všetkých podlaží. Zmluvu predložil sám žalovaný a preto sa ustanovenie čl. VI ods. 9 má vykladať v jeho neprospech, keďže zmluvu sám koncipoval a teda je nesprávne vnímať toto ustanovenie ako vzdanie sa práva. Žalobca nesúhlasil s posúdením odstúpenia od zmluvy, ktoré súd mal za platné pre omeškanie, hoci predchádzajúci rozsudok v konaní sp. zn. 24Cb/203/2010, prišiel súd k radikálne odlišnému záveru, čím sa tunajší súd extrémne odlíšil od skoršieho právoplatného rozsudku. Žalobca nesúhlasil ani s právnym posúdením nárokov z ukončenej ZOD. Podľa žalobcu bola ZOD ukončená až odstúpením zhotoviteľa pre neplatenie faktúr, teda bola zmluva ukončená z iniciatívy na strane zhotoviteľa a z dôvodu na strane objednávateľa. Súd mal teda aplikovať vyporiadanie podľa § 548 ods. 2 a nie podľa § 544 ods. 1 ObZ. Teda v tomto prípade nepôjde o nárok na vydanie obohatenia podľa § 544 ods. 1 ObZ, ale pôjde o nárok na zaplatenie ceny diela podľa § 548 ods. 2 ObZ, od ktorej sa odpočíta pomerne toľko, čo bolo ušetrené nevykonaním diela v plnom rozsahu. Žalobca nesúhlasil s výrokom o trovách, pretože súd opomenul rozhodnúť o výške nároku, ktorá má byť vyjadrená zlomkom, alebo percentom. Vzhľadom na radikálne odlišný názor tunajšieho súdu prvej inštancie na totožnú vec, ktorá bola prv posúdená úplne inak, jedná sa o dôvod osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, kedy by súd náhradu trov priznať nemal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal žalobca to, že konanie bolo začaté v čase, kedy ešte ani jedno z odstúpení realizované nebolo, ďalej že preberacie konanie zmaril sám žalovaný, že žalovaný zdržoval konanie navrhovaním dôkazov, ktoré napokon ani nevykonal a že opakovane sa nedostavil na pojednávania alebo zmeškal a nerešpektoval sudcovské lehoty na predloženie dôkazov. Žalobca požadoval napadnutý rozsudok zmeniť a žalobcovi priznať nárok v plnom rozsahu spoločne s trovami konania, pričom v prípade zamietnutia žaloby, žalobca požadoval o trovách rozhodnúť tak, že ich súd z dôvodov osobitného zreteľa neprizná žiadnej zo sporových strán. 17. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. V konaní pred Okresným súdom Bratislava III 24Cb/203/2010 súd rozhodol len z podania a dôkazov žalobcu a vyjadrenia žalovaného v odpore bez rozsiahleho dokazovania na jedinom pojednávaní za neprítomnosti žalovaného. Neprítomnosť napriek ospravedlneniu súd v tejto veci neakceptoval, voči čomu sa žalovaný odvolal. Krajský súd následne neriešil merito veci, ale sa v potvrdzujúcom uznesení venoval len procesnej otázke rozhodnutia v neprítomnosti sporovej strany. To isté riešil tiež aj dovolací súd, teda predmetom jeho rozhodovania bola len otázka procesného charakteru. Porovnávanie týchto dvoch sporov teda nie je na mieste, nakoľko predošlé rozhodnutie súdu, na ktoré sa odvoláva žalobca, disponovalo úplne odlišnýcm súhrnom dôkazov a neúspech žalovaného v tomto konaní bol spôsobený procesným pochybením súdu, nie pre uznanie žalobcovho hmotnoprávneho nároku súdom. Žalovaný zopakoval argumentáciu prezentovanú počas konania. Zhotoviteľovi vznikol nárok na cenu diela po vykonaní diela. Spôsob vykonania diela si zmluvné strany neupravili odlišne od dikcie v § 554 ObZ, teda platí, že za vykonané dielo sa považuje dielo riadne a včas odovzdané, bez vád. Tomuto výkladu svedčí aj znenie čl. VI ods. 7 ZOD, podľa ktorého zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúry za jednotlivé časti diela, až po odovzdaní. Zároveň tento výklad potvrdzuje aj zmluvná úprava fakturácie, ktorá ako povinnú prílohu každej faktúry, vrátane čiastkovej, stanovuje jednak súpis vykonaných prác a tiež odovzdávací protokol. Zisťovací protokol súžil k tomu, aby sa objednávateľ mohol do 10 dní vyjadriť k vykonaným prácam a bol dôkazom o tom, kedy boli práce skutočne vykonané a až po jeho odsúhlasení mohlo dôjsť k spísaniu odovzdávacieho protokolu. Zhotoviteľ nepredložil žalovanému súpis vykonaných prác na schválenie. Predloženie súpisu bolo vykonané len ako výzva v stavebnom denníku, ale samotný súpis predložený na odsúhlasenie nikdy nebol. Žalovaný poukázal na znenie čl. V ods. 11 ZOD, podľa ktorého „zápisy v stavebnom denníku nenahrádzajú súpis vykonaných prác - zisťovací protokol”, z čoho vyplýva že bol zhotoviteľ povinný predložiť žalovanému písomný zisťovací protokol, aby po jeho odsúhlasení, mohol byť podkladom pre vyhotovenie odvzdávacieho protokolu k faktúre. Žalobca tvrdenie, že súpis mal odovzdať p. F. p. X., počas celého konania nevyužil a zároveň týmto neargumentoval ako skutočnosťou, ktorá nemala byť namietaná z strany žalovaného a teda je nesporná podľa § 151 ods. 1 CSP. Túto skutočnosť uvádza žalobca až v odvolaní a jedná sa o novú skutočnosť, ktorá sa subsumuje pod novotu podľa § 366 CSP a nie je prípustná, vzhľadom k tomu, že nič nebránilo žalobcovi, využiť tento argument už v konaní na prvej inštancii. Žalovaný namietol aj nesprávnu aplikáciu § 151 ods. 1 CSP. Išlo totiž o vyjadrenie svedka, ktoré žalovaný nerozporoval a teda podľa žalobcu nevyužil procesnú obranu. Za prostriedok procesnej obrany však § 149 CSP považuje skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení, nie popretie tvrdení svedka. Svedecká výpoveď nie je skutkové tvrdenie sporovej strany, preto namietanie tvrdenia svedka, nemožno považovať popretie skutkového tvrdenia protistrany a teda sa nejedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý by žalovaný nevyužil s následkom podľa § 151 ods. 1 CSP. Aplikácia nespornosti tvrdenia podľa § 151 ods. 1 CSP nie je možná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že doručil objednávateľovi diela zisťovací protokol. Navyše žalobca od podania žaloby a počas konania, fikciu súhlasu vzťahoval nie na zisťovací protokol, ale túto fikciu súhlasu nesprávne aplikoval na odovzdávací protokol. Až v odvolaní začal účelovo argumentovať tak, že fikcia súhlasu sa vzťahuje na zisťovací protokol s následkom jeho odsúhlasenia. Zároveň nikdy žalobca nepreukázal kedy konkrétne mal byť tento zisťovací protokol doručený, jeho preukazovanie bolo zúžené len na tvrdenie, že bol osobne p. X. odovzdaný p. F.. Nebolo vôbec zadefinované a preukázané kedy malo konkrétne dôjsť k doručeniu zisťovacieho protokolu a teda odkedy mala začať plynúť lehota 10 dní na jeho namietanie a a fikcia súhlasu. Tento záver bol prijatý aj prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie a tiež akceptovaný odvolacím súdom, ktorý napadnuté rozhodnutie zrušil len pre dôvody spočívajúce v tom že súd neriešil odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ však ide o merito, krajský súd sa s názorom súdu prvej inštancie, že je nedôvodný, stotožnil. Vzhľadom k tomu že nárok ako taký posúdil Krajský súd v uznesení č.k. 1Cob381/2013-563 zhodne s názorom súdu prvej inštancie, nie je dôvod, aby sa následne súd po zrušení od tohto záveru odchýlil, nakoľko je právny názor krajského súdu záväzný. O trovách bolo súdom rozhodnuté správne a v súlade so zásadou úspechu vo veci, žalobca nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, navyše ide o obchodnoprávny spor a je to práve žalobca ktorý inicioval viaceré súbežné spory, ktorými navyšuje trovy konania. Žalovaný požadoval napadnutý rozsudok potvrdiť. 18. Žalobca v duplike argumentoval, že nenamietanie svedeckej výpovede s následkom nespornosti tvrdenia svedka p. F., nie je novotou. Už vo vyjadrení dňa 17.3.2016 uviedol túto skutočnosť. O výpovedi svedka mal žalovaný vedomosť už od roku 2012 a túto výpoveď nenamietol, preto sa považuje za preukázanú a nespornú skutočnosť. Žalobca namietal porušenie zásady rovnosti strán sporu, nakoľko mu nebolo doručené záverečné vyjadrenie žalovaného, na ktoré sa v replike odvoláva. Žalovaný v reakcii na dupliku uviedol, že absencia konkrétnej úpravy odovzdania časti diela má za následok aplikáciu analógie odovzdania diela ako celku, alebo sekundárne zákonnú úpravu. Odovzdanie častí v presný čas nebolo pre objednávateľa podstatné, ale zásadné bolo dokončenie diela ako celku v termíne do 15.6.2010, preto absentoval exaktný dátum pre časti diela, i keď mali byť riadne odovzdané a prevzaté tak, aby bolo dielo ako celok hotové včas, z čoho logicky vyplýva že jednotlivé časti mali byť odovzdané pred týmto dátumom. 19. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli správne právne posúdené. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. 20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách pokynov krajského súdu, ktorý zrušujúcim uznesením 1Cob 381/2013-563, síce súhlasil s názorom na posúdenie uplatňovaného nároku, ktorý sa vzhľadom na vykonané dokazovanie ukázal ako nepreukázaný, ale mal za to, že k tomuto rozhodnutiu je možné dospieť až na základe posúdenia odstúpenia. Odvolací súd považuje za dôležité vyjadriť sa k dôvodom odvolania a argumentácii žalobcu. Žalobca poukazuje na radikálnu odlišnosť právneho názoru a rozsudku tunajšieho súdu prvej inštancie oproti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/203/2010-114, ktorý vo veci totožných účastníkov posudzoval odstúpenie od zmluvy a nárok žalobcu a rozhodol v prospech žalobcu, odstúpenie mal za neplatné a nárok za dôvodný. Odvolací súd zhodne s argumentom žalovaného poukazuje na rozsah vykonaného dokazovania, pričom predmetné rozhodnutie č.k. 24Cb/203/2010-114, bolo vydané za neprítomnosti žalovaného ako rozsudok pre zmeškanie, teda súd obmedzil dokazovanie, len na materiál poskytnutý prevažne žalobcom. V danom konaní išlo o nedostatok žalovaného v procesnej stránke, nedostavenia sa na pojednávanie pre dôvody, ktoré aj súd prvej, odvolacej a aj dovolacej inštancie posúdil ako neospravedlniteľné. Hoci sa výsledok konania vo výrokovej časti javí ako radikálne odlišný, z odôvodnenia vyplýva, že sa v danom konaní nevykonali dôkazy, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie v tunajšom spore. V tomto konaní, ktoré sa viedlo od roku 2010, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré ho priviedlo k záveru, že je odstúpenie od ZOD platné. Odvolací súd navyše poukazuje na úpravu viazanosti súdu inými rozhodnutiami orgánov verejnej moci, v iných konaniach, ktoré sú taxatívne uvedené v §193 CSP nasledovne: „Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.” Súd prvej inštancie je zároveň viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v totožnom konaní, tak ako mu to ukladá ust. § 391 ods. 2 CSP: “Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.” Ide o taxatívny výpočet rozhodnutí, ktorými je súd viazaný, pričom ich rozsah nie je možné meniť. Tunajší súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodnutím iného súdu prvej, ani odvolacej inštancie, ako ani rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vydaný v inej právnej veci, navyše ak k rozhodnutiu viedli procesné okolnosti a odlišný rozsah dokazovania a zistený skutkový stav. Súd je pri svojom rozhodnutí nezávislý a samostatný, bolo by obmedzením jeho autority a obmedzením práva sporových strán na spravodlivý súdny proces, pokiaľ by súd bol nútený, bez ohľadu na okolnosti, riadiť sa iným právnym postojom súdu v inom konaní. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v spore je práve týmto spôsobom zaručený, že si strany samy zodpovedajú za výsledok konania tým, že sa snažia svoje tvrdenia preukazovať. O nejednotnosti rozhodovania ako porušenia princípu právnej istoty, ktorá by viedla k stavu, že na totožnú právnu vec sú dva diametrálne odlišné rozsudky, by sa dalo uvažovať v prípade, kedy by aj súd v konaní sp. zn. 24Cb/203/2010 pracoval s totožným rozsahom dôkazov a dospel by k odlišným záverom. Tento odvolací argument žalovaného odvolací súd hodnotí ako nedôvodný. 22. Žalobca poukazoval na nesprávne vyhodnotenie odstúpenia od zmluvy, pretože k omeškaniu prevzatia prišlo z dôvodov na strane objednávateľa a malo ísť o nepodmienený právny úkon podľa § 36 ods 3 OZ. Ustanovenie § 36 ods. 3 OZ v znení „Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.”, je všeobecného charakteru. Pri zmluve o dielo je doplnené špeciálnou úpravou v § 537 ods. 2 ObZ: „Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.”. Ide o povinnosť objednávateľa prevziať si vykonané dielo. Ide o konkretizovanie všeobecnej povinnosti veriteľa, umožniť dlžníkovi splniť dlh a pri neoprávnenom omeškaní, či otáľaní veriteľa, následkom je, že sa dlžník nedostane do omeškania, hoci svoju povinnosť nesplní včas. Povinnosť objednávateľa prevziať si dielo, nie je absolútna a viaže sa na dielo, ktoré je vykonané a ponúkané na prevzatie riadne a včas, v súlade so zmluvou, prípadne zákonnou úpravou. Zmluva o dielo je synalagmatickým záväzkom, práva a povinnosti zmluvných strán sú vzájomné. Objednávateľovej povinnosti prevziať dielo, zodpovedá povinnosť vykonať dielo riadne a včas a následne povinnosti za dielo zaplatiť, zodpovedá podmienka vykonaného diela. V súlade s § 536 ods. 1 ObZ: „Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie”. Postupnosť krokov je závislá od dojednania zmluvných strán a pri absencii odlišnej úpravy platí § 548 ods. 1 ObZ: „Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela”. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu prišlo k zhode ohľadne spôsobu platenia ceny diela, ktorá bola dojednaná tak, že sa mohla vystaviť faktúra až následne po vykonaní diela, kedy nastúpila povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela. Spor spočíval v interpretácii toho, čo sa pri čiastočnom diele (podlaží) považuje za vykonanie diela, konkrétne akým spôsobom sa malo vykonať čiastkové dielo. Za vykonané dielo sa považuje dielo, ktoré je odovzdané. Odvolací súd konštatuje, že ZOD neobsahovala špeciálnu úpravu týkajúcu sa vykonania a odovzdania čiastkového diela, ktorá by odlišovala mechanizmus pri čiastkovom diele od diela ako celku. Odvolací súd síce dáva za pravdu žalobcovi v tom, že sa dojednal mechanizmus postupného platenia diela po jednotlivých podlažiach, s určením ich jednotlivých cien, pričom nebol stanovený exaktný čas na ich jednotlivé odovzdania, ale opätovne poukazuje na spôsob fakturácie, ktorý bol upravený jednotne. ZOD explicitne stanovuje, že ku každej vystavenej faktúre má byť priložený jednak súpis vykonaných a odsúhlasených prác a jednak odovzdávací protokol. Nikde v ZOD nie je zmienka o tom, že by pri čiastkovom diele postačoval zisťovací protokol ako náhrada za odovzdávací. Odvolací súd preto zastáva názor, že k odovzdaniu, teda vykonaniu aj čiastkového diela riadne a včas, bolo nevyhnutné na oprávnenú fakturáciu, priložiť aj protokol zisťovací aj odovzdávací, ako výsledok odsúhlasenia súpisu vykonaných prác - zisťovací protokol a protokolárneho odovzdania diela - odovzdávací protokol. Pokiaľ by aj súd akceptoval teóriu žalobcu, že k odovzdaniu časti diela postačoval zisťovací protokol, opäť by bolo potrebné preukázať doručenie súpisu prác. Žalobca nepreukázal kedy prišlo k doručeniu zisťovacieho protokolu, ktoré bolo potrebné na naplnenie fikcie súhlasu s týmto dokumentom. Žalobca dokazovanie doručenia zisťovacieho protokolu vykonal len z výsluchu jedného svedka, p. F., ktorého výpoveď nebolo možné bez ďalšej konfrontácie s inými podpornými dôkazmi akceptovať bezvýhradne. Žalobca tak nepreukázal doručenie, pre začatie plynutia 10 dňovej lehoty na naplnenie fikcie súhlasu s prácami, ktorá by podľa jeho interpretácie stačila na oprávnenú fakturáciu. V konaní tak nebolo preukázané že by skutočne prišlo k vykonaniu diela, respektíve že na dojednaný termín bolo dielo ponúkané na odovzdanie a objednávateľ svojvoľne zmaril jeho odovzdanie, čím sa sám mal dostať do omeškania a nenaplnil by sa jeho dôvod pre odstúpenie. Nie je tak možné akceptovať argumentáciu v zmysle § 36 ods. 3 OZ, ktorú používa žalobca. Odvolací súd tiež poukazuje na súhrn svedeckých výpovedí, z ktorých vyplýva že sa dielo v termíne 5.5.2010, kedy sa uskutočnilo stretnutie, ktorého výsledkom malo byť odovzdanie prvého podlažia, nenachádzalo v stave spôsobilom na odovzdanie. Ponúkané dielo vykazovalo vady, na ktoré poukázali viacerí svedkovia. Zároveň nebolo preukázané že by sa na tomto stretnutí zúčastnila osoba, ktorá by disponovala oprávnením konať za zhotoviteľa. Ak bolo v tento termín dielo ponúkané na odovzdanie, jednalo sa o vadné dielo, ktorého prevzatie nemá za následok splnenie povinnosti vykonať dielo riadne a včas a nemá za následok vznik nároku ceny za dielo bez vád. Odvolací súd tiež poukazuje na termín odovzdania diela, ktorý bol dojednaný nesporne na dátum 15.6.2010 a na dátum odstúpenia od zmluvy, ktorý bola dňa 25.1.2011, teda vyše pol roka po plánovanom čase na odovzdanie diela, teda jednoznačne viac ako 30 dní po termíne, teda aj z hľadiska času prišlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca nepreukázal že by zmarenie odovzdávacieho konania bolo spôsobené vinou objednávateľa. 23. Odvolací súd tiež zhodne s vyjadrením žalovaného, poukazuje na zmenu argumentácie na strane žalobcu. V počiatku konania a návrhu ako takom, žalobca tvrdil, že fikcia súhlasu mala mať za následok prevzatie diela. Následne bol výklad ustanovenia o fikcii súhlasu súdom posúdený ako viažuci sa k zisťovaciemu protokolu, nakoľko to zjavne vyplýva z textu ZOD. Žalobca následne svoje tvrdenie zmenil a aj v odvolaní už interpretuje fikciu ako súhlas s obsahom vykonaných prác. Takýto procesný postup nie je zákonom vylúčený, ale javí sa ako účelový. Žalobca argumentoval tiež tým, že sa majú sporné ustanovenia ZOD vykladať na ťarchu subjektu, ktorý zmluvu predkladal. Tento argument použil žalobca prvý raz v odvolaní a v štádiu po ukončenom dokazovaní, pričom ničím nepodložil počas fázy dokazovania tvrdenie, že do ZOD, ktorej účastníkom sú dve obchodné spoločnosti, čiže je predpoklad že sa tvorí zmluva spoločne, vložil sporné ustanovenia práve žalovaný a teda by mali byť vykladané na jeho neprospech. Navyše toto tvrdenie využil žalobca až v podanom odvolaní, teda ide o novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP. Nenastal žiadny z predpokladaných dôvodov pre akceptáciu tohto tvrdenia ktoré uvádza § 366 CSP, preto na tento argument odvolací súd taktiež neprihliadol. Rovnako odvolací súd posúdil aj svedeckú výpoveď p. F. o tom, že bol zisťovací protokol odovzdaný p. X., ktorý sa mal ústne vyjadriť že má zhotoviteľ vystaviť faktúru. Jednak toto tvrdenie nebolo preukázané a zároveň argument toho, že sa táto svedecká výpoveď nenamietla a teda ide o nespornú skutočnosť, využíva žalobca až v odvolacom konaní. Odvolací súd dodáva že nenamietanie svedeckej výpovede nemá za následok nespornosť. Táto teória prezentovaná žalobcom, by v praxi mala za následok že by bolo všetky svedecké výpovede nutné namietať a zároveň i keď sa zjavne ukazujú ako nepravdivé, súd by ich musel akceptovať, ak by strana sporu opomenula svedeckú výpoveď namietnuť. Namietajú sa skutkové okolnosti, pričom účinným popretím skutkových okolností, je vykonanie dokazovania, napríklad aj svedeckou výpoveďou. 24. Za ďalší zásadný argument žalobcu, ku ktorému je potrebné vyjadriť sa je, že považoval nenamietanie a nevrátenie faktúry za jej akceptovanie žalovaným, čo podporil uplatnením DPH z tejto faktúry žalovaným, ktorý tak vyjadril súhlas s ňou. Odvolací súd poukazuje na rozdielnosť faktúry ako daňového dokladu a faktúry ako dôkazného prostriedku pre preukázanie dodania tovaru či služby. Pre daňové konanie stačí, že má faktúra predpísané náležitosti a má sa za správnu. Daňový subjekt je povinný ju do účtovníctva zaradiť a ak je platcom DPH, uplatniť si z nej vrátenie dane. Pokiaľ ide o subjekt v postavení platiteľa DPH, musí pri vystavení faktúry odviezť DPH ihneď a to z každej vystavenej faktúry, pričom sa neskúma, či mu bola faktúra aj skutočne uhradená, alebo či z nej nevyplynul určitý spor, majúci za následok jej neoprávnené vystavenie. Zaradenie daňového dokladu do účtovníctva teda nemá za následok automatickú akceptáciu nároku, ktorý je predmetom súdneho konania. Zároveň nie je faktúra dokladom o dodaní tovaru, či vykonaní služby a to ani pri jej podpísaní objednávateľom. Dokladom o vykonaní služby, či diela, alebo dodaní tovaru, je len podpísaní dokument preukazujúci dodanie a prevzatie čo v tomto spore bo odovzdávajúci protokol. 25. Žalobca mal odstúpenie žalovaného za neplatné a teda nárok na zaplatenie ceny diela trvá. Zároveň však v odvolaní pripustil možnosť ukončenia zmluvy odstúpením, ktoré vykonal on sám dňa 25.4.2014. Odstúpenie zdôvodňoval tým, že sa objednávateľ dostal do omeškania s platením faktúr a teda v prípade zrušenia zmluvy, nárok zo zrušenej ZOD by sa nemal posudzovať podľa § 548ods. 1 ObZ, ako to mal nesprávne zhodnotiť súd prvej inštancie, ale podľa § 548 ods. 2 ObZ. Podľa § 548 ods. 2 ObZ: „Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.” U objednávateľa však nemohlo nastať omeškanie s platením ceny za dielo, nakoľko v čase kedy požadoval zhotoviteľ zaplatenie faktúry, ešte nenastal vznik nároku za cenu diela, podmienený jeho vykonaním, teda odovzdaním. Súd prvej inštancie teda správne aplikoval právnu normu určenú pre vyporiadanie nárokov zo zrušenej zmluvy. Žalobca okrem poveternostných podmienok, ktoré boli preukázané len v trvaní 13 dní argumentoval, že zhotoviteľ pozastavil vykonávanie diela pre meškanie s platením faktúr objednávateľom, čo aj vyplýva z jeho reakcie zo na odstúpenie žalovaného od ZOD. Žalobca reagoval na odstúpenie listom z 23.7.2010, v ktorom informuje že prerušil práce na diele pre meškanie s platením. Odvolací súd však poukazuje že dňa 23.7.2010 už malo byť celé dielo hotové, teda argumentovanie prerušenia prác, kedy už trvalo omeškanie zhotoviteľa s odovzdaním celého diela vyše mesiac, nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne poukázal na režim vyporiadania zo zrušenej zmluvy podľa § 548 ods. 1 ObZ a v kontexte s tým, že postúpením prišlo len k prevodu pohľadávky z titulu ceny diela a nie z titulu zmluvy ako takej, teda aj zmluvy zrušenej, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 548 ods. 1 ObZ, vznikol len u zhotoviteľa, ale nie u súčasného žalobcu. 26. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách, súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu sporovej strany vo veci a priznal trovy v plnom rozsahu žalovanému. V sporovom konaní je pri priznaní trov zásada úspechu rozhodujúca a môže byť prelomená len závažnými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa v súlade s § 257 CSP. Moderačné právo súdu musí vychádzať z výnimočných okolností majúcich základ v postavení sporových strán a musí ísť o výnimočný stav kedy sa priznanie trov úspešnej strane sporu javí ako nespravodlivé, príliš tvrdé a formalistické, nezohľadňujúce okolnosti, alebo sociálny aspekt sporovej strany. Tunajší spor sa vedie medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, ktoré mali rovnaké procesné postavenie. Žalobca poukázal na zdržovanie konania a nerešpektovanie pokynov súdu a nepredloženie navrhnutých dôkazov žalovaným. Takýto prístup žalovaného mohol mať za následok uloženie pokuty súdom, alebo zapríčinenie straty úspechu v spore, nejedná sa však o závažnú okolnosť ktorá by spadala pod § 257 CSP. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté správne. 27. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 23Cb 49/2011-744 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a preto mu súd priznal nárok vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).