Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/140/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203294 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312203294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: X.L.. E. V., B. R.. X. F. Č.. XXXX, Q., zastúpeného JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 44, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová č. 1, Bratislava, zastúpenému JUDr. Martou Srncovou, so sídlom Koceľova 27, Bratislava, o zaplatenie nedoplatku mzdy v sume 13.193,23 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13.decembra 2012, č.k. 19C/58/2012-94, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 13.12.2012 č.k. 19C/58/2012-94 zastavil súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie sumy 1.551,72 €, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 1.551,72 € od 16.10.2011 do 20.11.2012 a návrh vo zvyšku o zaplatenie 11.641,51 € s 9%- ným úrokom z omeškania zo sumy 11.641,51 € od 16.10.2011 do zaplatenia, zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.080,37 €, do troch dní, od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak podľa § 44 zák. č. 312/2001 Z.z., § 55, § 129 ods. 1 vety prvej a § 131 zák.č. 400/2009 Z.z., keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodnutím odporcu č. CD 2005-6146/9756-1:141 zo dňa 21.03.2005 bol navrhovateľ vymenovaný do stálej štátnej služby a v nadväznosti na rozhodnutie ministra školstva č. CD 2007-17733/36738-1:14 zo dňa 22.08.2007 bol navrhovateľ začlenený do sekcie regionálneho školstva, oddelenie škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín a vzdelávania rómskych komunít. Rozhodnutím odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa odvolaním č. CD 2009-30315/27998-1:141 zo dňa 28.07.2009 v spojení s rozhodnutím odporcu o odvolaní č. MŠ SR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010 bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončený ku dňu 31.07.2009. Na základe podaného návrhu navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MŠ SR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. CD 2009-30315/27998-1:141 zo dňa 28.07.2009, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/171/2010-55 zo dňa 25.02.2011 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č. MŠ SR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne odporca rozhodnutím č. 2011-8559/30765:3-02 zo dňa 17.08.2011 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie č. CD 2009-30315/27998-1:141 zo dňa 28.07.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa. Dňa 23.08.2011 navrhovateľ a odporca uzavreli pod č. 2011-12832/31365:1-141 podľa §46 ods. 1 písm. a/ Zákona o štátnej službe dohodu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru, na základe ktorej štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončil dňom 23.08.2011. Podľa Potvrdenia o výške hrubého funkčného platu zo dňa 03.08.2011, vystaveného starostom obce Q., bol navrhovateľovi v rozhodnom období od 01.08.2009 do 31.07.2011 vyplatený hrubý funkčný plat v celkovej sume 12.777,09 €. Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal doplatenia náhrady funkčného platu podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. v spojení u § 131 zák. č. 400/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2009, podľa ktorého za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, pričom odporca namietal, že citované prechodné ustanovenie neupravuje nároky, ktoré štátnym zamestnancom vznikli počas platnosti a účinnosti predchádzajúceho zákona, a preto navrhovateľovi patrí náhrada funkčného platu z trvajúceho štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 zák.č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého funkčný plat, ktorý by patril navrhovateľovi z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa zníži o funkčný plat, ktorý navrhovateľ počas tejto doby poberal z verejných zdrojov v inom služobnom úrade, v ktorom bol zaradený. V priebehu konania navrhovateľ zobral späť návrh v časti istiny 1.551,72 €, predstavujúcej doplatok funkčného platu za obdobie 08/2009 - 10/2009; ktorú mu odporca dňa 20.11.2012 uhradil v netto sume 1.142,20 €, a preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. Uviedol, že sporným medzi účastníkmi bolo právne posúdenie, ktoré ustanovenie je potrebné aplikovať vo vzťahu k náhrade funkčného platu; ktorú predstavuje rozdiel medzi funkčným platom, ktorý by dosahoval v služobnom úrade MŠ SR a funkčným platom, ktorý poberal od svojho zamestnávateľa - Obecného úradu Q.. Poukázal na to, že v teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov, pričom pravá retroaktivita sa v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa však akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených ako dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nebráni teda zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Vychádzal z toho, že prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. Vzhľadom na to dospel k záveru, že navrhovateľ má podľa zákona č. 312/2001 Z.z., účinného do 31.10.2009, proti odporcovi právo na náhradu súm tak, ako si ich uplatnil, pričom tieto mu boli počas konania aj vyplatené, avšak iba k tomuto dátumu a neprislúcha mu právo na peňažné nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatňované za obdobie od účinnosti zák. č. 400/2009 Z.z. (§ 55), t.j.od 01.11.2009 až do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou dňa 23.08.2011. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že zrušením všetkých relevantných rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa dostal do právneho postavenia ku dňu 31.07.2009, v ktorom čase bol platný a účinný § 44 zák.č. 312/2001 Z.z., pričom z citácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v druhej vete vymedzuje presné obdobie, za ktoré mu patrí náhrada funkčného platu, a preto nie je správny záver súdu prvého stupňa, že od 01.11.2009 je potrebné aplikovať § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. Namietal, že zák.č. 312/2001 Z.z. a ani zák.č. 400/2009 Z.z. nepoznajú možnosť rozdelenia obdobia, za ktoré mu patrí nárok na náhradu funkčného platu a poukázal na to, že náhrada funkčného platu je priamo spojená s konaním o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a je priamym dôsledkom práve tejto neplatnosti. Ďalej namietal, že zák. č. 400/2009 Z.z. v intertemporálnych ustanoveniach nerieši otázky nárokov štátnych zamestnancov, ktoré nároky vznikli ešte za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., a preto súd nemôže len voľnou úvahou vylúčiť účinky zák. č. 312/2001 Z.z., pokiaľ absentuje legálne splnomocnenie vo forme intertemporálnych ustanovení a v danom prípade nejde ani o problematiku pravej či nepravej retroaktivity, na ktorú poukázal súd prvého stupňa, pretože novšia právna úprava vo vzťahu k staršej úprave túto tzv. spiatočnosť či spätnú previazanosť, vo vzťahu k prejednávanej problematike vôbec nerieši. V danom prípade ide o nárok na náhradu funkčného platu, ktorý nárok vznikol za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., a ktorý nárok nebol novým zákonom retroaktívne dotknutý. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na pôsobnosť nového zákona o štátnej službe, ktorý ust. § 142 zák.č. 400/2009 Z.z. zrušil zákon č. 312/2001 Z.z. a od 01.11.2009 upravuje nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru odlišným spôsobom na základe princípu nepravej retroaktivity. Poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 171/2010-55 zo dňa 25.02.2011, bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu č. MŠ SR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010, ktorým druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie navrhovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vedúceho úradu zo dňa 28.07.2009 vydané pod č.: CD 2009-30315/27998-1:141 podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zák. č. 312/2001 Z.z. a v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.02.2011 vedúci služobného úradu príslušný podľa § 138 ods. 1 zák.č. 312/2001 Z.z. vo väzbe na ust. § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe zrušil dňa 17.08.2011 pod č. 2011-8559/30765:3-02 odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. CD 2009-30315/27998-1:141 z 28.07.2009 a vec vrátil služobnému úradu MŠ VVaŠ na ďalšie konanie. Zrušením prvostupňového aj druhostupňového správneho rozhodnutia bolo dňom 17.08.2011 dokončené konanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa podľa predchádzajúceho právneho predpisu, na ktoré odkazuje úprava § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. a právne postavenie navrhovateľa on posudzoval v súlade s prechodným ust. § 129 ods. 1 cit. zákona. Podľa jeho názoru sa ust. § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. vzťahuje len na konanie vo veci vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckých pomerov, ale nerieši individuálne nároky zamestnancov súvisiace s neplatnosťou skončenia ich štátnozamestnaneckého pomeru, avšak ak by zákonodarca mal v úmysle zachovať štátnym zamestnancom peňažné nároky nadobudnuté podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aj po nadobudnutí účinnosti zák. č. 400/2009 Z.z., upravil by tieto práva a individuálne nároky z nich v prechodných ustanoveniach výslovným znením. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR Pl. ÚS 16/09-5, podľa ktorého nejde o retroaktivitu zákona v prípade, ak novým zákonom sú uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona, no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti (pro futuro). Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia uplatňovanej istiny s príslušenstvom titulom doplatku náhrady funkčného platu za obdobie od 01.08.2009 do 23.08.2011 v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď nárok navrhovateľa posudzoval podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. a podľa § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. a správne dospel k záveru, že navrhovateľ mal právo na doplatenie funkčného platu v zmysle zák. č. 312/2001 Z.z. do 31.10.2009 tak, ako si tento nedoplatok uplatnil, ktorý mu však bol počas konania aj vyplatený, avšak nemá právo na doplatenie funkčného platu v ním požadovanej výške za obdobie od 01.11.2009 až do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - dohodou - dňa 23.08.2011. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa. Podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. účinného do 31.10.2009, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa § 78 ods. 2 písm. a/ zák.č. 312/2001 Z.z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa ods. 1 písm. b/ až e/ a i/ až k/. Podľa § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. účinného od 01.11.2009, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme, alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Podľa § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. účinného od 01.11.2009 v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je nesporné, že k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa došlo ku dňu 31.07.2009, t.j. za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., ktorý právo štátneho zamestnanca na funkčný plat v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru upravoval v ust. § 44, podľa ktorého navrhovateľovi vzniklo právo na funkčný plat za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, a to vo výške, v akej by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Toto ustanovenie však bolo zrušené ust. § 142 zák.č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2009. Nová právna úprava obsiahnutá v zák.č. 400/2009 Z.z., účinná od 01.11.2009, taktiež upravuje právo štátneho zamestnanca na funkčný plat v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru, ale v inej výške, keď podľa § 55, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi, tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že v období od 01.11.2009 má štátny zamestnanec z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru právo na funkčný plat znížený o funkčný plat alebo mzdu, ktoré mu boli vyplatené za vykonávanie činností uvedených v tomto ustanovení. Keďže zák.č. 400/2009 Z.z. neustanovuje v prechodných ustanoveniach, že aj za obdobie účinnosti tohto zákona od 01.11.2009 by sa mali nároky štátneho zamestnanca z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vzniknuté pred účinnosťou jeho zákona, posudzovať podľa doterajších predpisov, nemožno na tieto nároky od 01.11.2009 aplikovať predchádzajúcu právnu úpravu, ktorá je už neúčinná, ale aj tieto nároky sa posudzujú od 01.11.2009 podľa novej právnej úpravy, v tom čase účinnej. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj zo znenia ust. § 131 zák.č. 400/2009 Z.z., ktoré výslovne stanovuje, že podľa predpisov platných do 31.10.2009 sa postupuje v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11.2009, z čoho vyplýva, že v prípade, absencie takéhoto prechodného ustanovenia by sa aj v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11.2009 postupovalo podľa predpisov platných od 01.11.2009. Uvedené ustanovenie však nemožno aplikovať na daný prípad, keďže sa vzťahuje len na konania začaté vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ale neupravuje nároky štátneho zamestnanca z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, že zák.č. 312/2001 Z.z., za účinnosti ktorého vznikol jeho nárok na náhradu funkčného platu, nebol novým zákonom retroaktívne dotknutý, a preto treba podľa neho posudzovať aj jeho nárok za obdobie od 01.11.2009. Dospel k záveru, že práve z dôvodu absencie prechodného ustanovenia umožňujúceho aj v čase účinnosti novej právnej úpravy použitie už zrušených ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy, nemožno tieto ustanovenia aplikovať v čase účinnosti novej právnej úpravy. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, že použitie zák. č. 312/2001 Z.z. v čase účinnosti zák.č. 400/2009 Z.z., t.j. od 01.11.2009 vyplýva z citácie ust. § 44 zák.č. 312/2001 Z.z., ktoré vymedzuje presné obdobie, za ktoré mu patrí náhrada funkčného platu. Uvedené ustanovenie totiž neurčuje presné obdobie, za ktoré štátnemu zamestnancovi patrí náhrada funkčného platu, ale určuje skutočnosť rozhodujúcu pre určenie tohto obdobia, ktorou je - opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby, o ktorej zamestnávateľ a zamestnanec nemajú vopred vedomosť, kedy táto skutočnosť nastane. Navrhovateľovi teda právo na funkčný plat za mesiac november 2009 nevznikol neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.07.2009, (t.j. v čase účinnosti zák. č. 312/2001 Z.z.), keď v tom čase nebolo zrejmé, či do novembra 2009 nedôjde k opätovnému zaradeniu navrhovateľa do stálej štátnej služby, v dôsledku čoho by už nebola splnená zákonom stanovená podmienka vzniku práva navrhovateľa na funkčný plat v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru aj za obdobie od 01.11.2009. Právo navrhovateľa na funkčný plat od 01.11.2009 vzniklo teda navrhovateľovi až týmto dňom, a to v dôsledku skutočnosti, že k uvedenému dňu stále nebol opätovne zaradený do stálej štátnej služby. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože i keď si náhradu trov konania uplatnil návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p., nevyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote - do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a zo spisu mu iné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto mu náhradu trov konania odvolací súd nepriznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.